Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-97-2024.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Subarea
17C/97/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., právne zastúpený JUDr. Marta Wertlenová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Predmestská 8537/2B, Žilina, IČO: 35 657 073, proti žalovanej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., právne zastúpená JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M, advokátka so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52 346 897, o zrušenie BSM za trvania manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2024 sa žalobca voči žalovanej domáhal zrušenia BSM počas trvania manželstva s poukazom na ustanovenie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy žalovaná je podnikateľkou samostatne zárobkovo činnou osobou – fyzická osoba a žalobca je v pracovnom pomere u zamestnávateľa MATADOR Automation s.r.o. a so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia ako SZČO zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM súdom a žiadal, aby súd zrušil BSM manželov za trvania manželstva. 2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 30.12.2024 považovala predmetný návrh za nedôvodný, a to z toho dôvodu, že aktuálne na okresnom súde prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov sp. zn. 30P/120/2024, kedy právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva strán sporu dôjde zo zákona k zrušeniu ich BSM, pričom žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, či okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu zrušenia ich BSM do rozhodnutia o rozvode ich manželstva a považuje iniciovanie tohto konania za nadbytočné, nehospodárne a vzbudzujúce pochybnosti o zámere, ktorý žalobca jeho podaním sledoval. 3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.01.2025 uviedol, že nezáleží na tom, kedy jeden z manželov získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Uplatnenie tohto práva je časovo ohraničené iba tým, aby možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť manžel/manželka v čase rozhodovania súdu stále mal a pričom podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou. V prípade, ak jeden z manželov získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a návrh podala oprávnená osoba, t. j. druhý z manželov, ktorý takéto oprávnenie nemá, súd musí BSM zrušiť. Konanie o rozvod manželstva, ktoré sa vedie pod sp. zn. 30P/120/2024 nie je prekážkou pre rozhodnutie súdu tak, že návrhu vyhovie. 4. Žalovaná dňa 19.02.2025 k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v konaní sp. zn. 30P/120/2024 bolo dňa 17.02.2025 vydané rozhodnutie vo veci a manželstvo účastníkov tohto konania rozviedol a rozhodnutie má za následok zo zákona zánik BSM, teda žalobcu a žalovanej. S ohľadom na uvedené je preto nesporné, že návrh žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania je bezpredmetný a nadbytočný a žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Z pripojeného rozsudku OS Žilina, sp. zn. 30P/120/2024-95 zo dňa 17.02.2025 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.04.2025) súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa
a manželky navrhovateľa o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode súd manželstvo účastníkov tohto konania rozviedol a schválil medzi rodičmi rodičovskú dohodu. 6. V priebehu konania podaním zo dňa 02.05.2025 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zobral žalobu v celom rozsahu späť, kedy v priebehu konania prebiehalo tiež súdne konanie na návrh odporkyne voči navrhovateľovi ako otcovi na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z ich manželstva, za trvania manželstva, pričom odporkyňa s rozvodom nesúhlasila a pre zhoršenie vzťahov medzi manželmi odporkyňa neoboznamovala navrhovateľa s aktivitami pri svojom podnikaní. Úvery poskytnuté obom účastníkom boli splácané výlučne navrhovateľom. Manželstvo strán sporu bolo zrušené rozvodom, rozsudkom OS Žilina zo dňa 17.02.2025, sp. zn. 30P/120/2024-95 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2025. S poukazom na uvedený stav žalobca žiadal konanie zastaviť a o trovách rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov súd trovy konania neprizná s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, kedy odporkyňa svojim konaním v rámci rozvodového konania a i predtým spôsobila skutočnosť, že navrhovateľ na ochranu svojich dôvodných práv bol donútený podať tento návrh na zrušenie BSM počas trvania ich manželstva a po podaní návrhu s poukazom na neodôvodnené predlžovanie rozvodového konania a oneskoreným prevzatím rozsudku vo veci samej vznikli navrhovateľovi trovy konania. Návrh bol vzatý späť akonáhle bolo potvrdené, že došlo k zániku BSM právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, čím sa tento návrh stal bezpredmetným. 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k späťvzatiu návrhu so späťvzatím súhlasila. Ostatné tvrdenia žalobcu, ktoré uvádzal vo svojich podaniach, považovala za absurdné. Žalovaná absurdnosť iniciovania tohto konania zo strany žalobcu zdôraznila v oboch svojich už písomných vyjadreniach predložených v tomto konaní a poukázala na prebiehajúce aktuálne už ukončené konanie o rozvod a žalobca vedome súd zavádza, keď prezentuje polopravdy a prekrúca fakty, keď žalobca má v úmysle oboznamovať súd konajúci v tomto konaní s okolnosťami, ktoré s predmetom konania reálne nesúvisia a to, ako prebiehalo fungovanie účastníkov konania ako manželov v otázke zabezpečovania starostlivosti o rodinu, a teda z jej strany nedošlo k žiadnej obštrukcii, ale o hájenie záujmov mal. detí. Žalovaná skutočnosť, že informáciu o rozhodnutí o rozvode oznámila súdu už v podaní zo dňa 19.02.2025, teda vzhľadom na uvedené okolnosti, že od samého začiatku konania trvala na tom, že ide o bezpredmetný a nadbytočný návrh, čoho si žalobca bol, resp. vzhľadom na okolnosti mal byť vedomý, a pokiaľ toto konanie inicioval a ďalej v ňom pokračoval, spôsobil tým len náklady v podobe trov konania právneho zastúpenia, za ktoré je zodpovedný aj povinný ich nahradiť. Preto si uplatnila i náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Podľa § 144 a 145 ods. 1 a 2 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom spätvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby a s prihliadnutím na skutočnosť, že späťvzatie žaloby predstavuje jedno z dispozičných oprávnení žalobcu, je prejavom jeho autonómnej vôle spôsobilým ovplyvňovať priebeh konania prebiehajúceho na základe ním podanej žaloby, preto súd rozhodol pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane. 13. V ustanovení § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Logickým vyústením podaného návrhu o rozvod manželstva, ktorý inicioval žalobca pred podaním tohto návrhu na zrušenie BSM, ktorý mohol ovplyvniť, bolo následné späťvzatie, avšak pôvodne podanej žaloby žalobcu voči žalovanej. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. V danom prípade žalovaná od počiatku tohto konania považovala návrh za bezpredmetný, nakoľko prebiehalo konanie o rozvod manželstva, a teda žalobca mal bezprostredne po podaní žaloby, resp. konania o rozvod vedomosť a súd sa zaoberal aj tým, či
medzi späťvzatím žaloby a zastavením konania existuje príčinná súvislosť s prípadnými následkami pre subjekt, ktorý bude znášať trovy zastaveného konania. Prvkom zavinenia na zastavenie konanie môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože to nemožno pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. V danom prípade žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovanej. V danom prípade je nesporné, že postoj žalovanej k podanej žalobe bol po celý čas trvania konania nezmenený, pretože po celý čas trvania konania žalobu považovala za bezpredmetnú v kontexte na prebiehajúce konanie o rozvod a vo všeobecnosti možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následne zastavenie konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne žalobcov návrh uspokojiť, hoci v pred sporovom štádiu odmietal tak urobiť, a teda potrebu podať žalobu žalovaná svojim negatívnym postojom vo veci samej procesne nepochybne nezavinila. To, že žalobca v čase podania žaloby už vedel, že prebieha konanie o rozvod a túto skutočnosť neuviedol, na uvedenom závere nič nemení. Preto súd o trovách rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).