Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Sas-8-2024.pdf
PDF · 121.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13Sas/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ján Hlaváč, advokát, so sídlom Ružová č. 5, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Nám. generála Viesta č. 2, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEPSČ-114-6/2024-OdSP zo dňa 10. 07. 2024, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 08. 08. 2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 27. 08. 2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEPSČ-114-6/2024-OdSP zo dňa 10. 07. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento podľa § 84 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-4540831100002-99/2024 zo dňa 26. 04. 2024 tak, že toto odvolanie zamietol a v celom rozsahu potvrdil cit. rozhodnutie, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v súvislosti s úmrtím profesionálneho vojaka E. B. (brata žalobcu), nar.: XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX pri služobnom úraze: 1. podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci žiadosti odvolateľa o priznanie jednorazového odškodnenia pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 03. 2008 do 31. 12. 2008 a 2. podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci žiadosti odvolateľa o priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 03. 2008 do 31. 12. 2008.
I.
Administratívne konanie
2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodnutím č. VÚSZ-4540831100002-99/2024 zo dňa 26. 04. 2024
a) podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie jednorazového odškodnenia pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 03. 2008 do 31. 12. 2008 a b) podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 03. 2008 do 31. 12. 2008.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, považuje ho za nesprávne, v rozpore so zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov, v rozpore so zákonmi a dobrými mravmi. V odvolaní menovaný okrem ďalšieho poukázal predovšetkým na skutočnosť, že podľa jeho názoru neobstojí záver Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, že nárok na dávky sociálneho zabezpečenia, jednorazové odškodnenie pozostalých a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalým, mohlo vzniknúť iba pozostalému rodičovi zomrelého profesionálneho vojaka. Rovnako nepovažoval za právne a morálne udržateľné tvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, že o dávky úrazového zabezpečenia pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období nepožiadala jeho matka F. B., a preto nedošlo podľa § 111 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období - k prechodom nárokov na jeho osobu. V tejto súvislosti uviedol, že právne nástupníctvo po nebohej matke F. B. zomrelej XX. XX. XXXX, preukázal už v konaní o náhradu nákladov na pohreb. Uviedol, že o tom, že jeho brat E. B. zomrel XX. XX. XXXX v dôsledku služobného úrazu, sa oficiálne dozvedel až z obsahu rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 4540831100002-71/2018-OOČ z 02. 03. 2018. Ďalej mal za to, že správny orgán vo vzťahu k jeho matke F. B. neurobil žiadne úkony smerujúce k jej poučeniu podľa prílohy č. 8 Smernice (ďalej len „smernica“) v záujme objasnenia príčin úmrtia jeho brata, čím došlo podľa neho k porušeniu postupov, ktoré ukladá smernica, nakoľko ich matka sa stala 10. 08. 2008 oprávnenou osobou na odškodnenie podľa § 25 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 328/2002 Z. z.. Podľa jeho názoru si Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nesprávne vykladá aj § 111 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., pretože hoci sa toto ustanovenie týka poberateľa dávky, pričom jeho matka sa stala oprávnenou osobou 10. 08. 2008, a ako poškodená ešte nebola poberateľkou dávky. Menovaný dodal, že v priebehu plynutia 3 ročnej premlčacej lehoty odo dňa úmrtia jeho brata sa on stal jediným zákonným dedičom po nebohej matke, a tým aj oprávnenou osobou na podanie žiadosti o náhradu škody podľa § 25 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení platnom v čase od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008. Navrhol, aby Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia napadnuté rozhodnutie zmenil a jemu ako dedičovi (univerzálnemu právnemu nástupcovi po nebohej matke F. B.), priznal jednorazové odškodnenie pozostalým a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalým po jeho nebohom bratovi E. B., vojakovi, ktorý zahynul v dôsledku služobného úrazu dňa XX. XX. XXXX.
4. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 24 ods. 3 a 4, § 25 ods. 1 písm. b), d) a e), ods. 2, ods. 7 až 10, § 29 ods. 1 písm. a), § 83 ods. 1 písm. j), § 111 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, ako aj § 3 ods. 1 a ods. 5, § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní a uviedol nasledovné.
6. V predmetnom konaní žalovaný posudzoval napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu najmä s dôrazom, či je odvolateľovi možné priznať postavenie účastníka konania, a či je možné rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie jednorazového odškodnenia pozostalých a zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 328/2022 Z. z.. Súčasťou úrazového zabezpečenia, ktoré upravuje aj zodpovednosť pri úmrtí profesionálneho vojaka následkom služobného úrazu, alebo choroby z povolania, sú aj dávky požadované žalobcom, t. j. jednorazové odškodnenie pozostalých a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých. Tieto sú bližšie upravené v tretej časti zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období. Žalovaný posudzoval nárok na dávky jednorazového odškodnenia pozostalých a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých podľa zákona č. 328/2002 Z. z. účinného v čase od 01. 03. 2008 do 31. 12. 2008. Taktiež žalovaný v súvislosti s nárokom žalobcu posudzoval aj otázku právneho nástupníctva tak, ako to tento namietal. Žalovaný uviedol, že nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že právne nástupníctvo preukázal už v konaní o náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom, nakoľko tieto náklady sa poskytujú tomu, kto ich vynaložil, preto nebolo v tomto prípade nutné riešiť žiadne právne
nástupníctvo po žalobcovej matke. Avšak automaticky to neznamená, že žalobca sa stal univerzálnym právnym nástupcom po svojej matke. Ďalej žalovaný zdôraznil, že s poukazom na § 25 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, sa v prípade jednorazového odškodnenia pozostalých a zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých, jedná o dve samostatné dávky poskytované pri úmrtí profesionálneho vojaka následkom služobného úrazu, ktoré sa ale neposkytujú súbežne. Podmienky vzniku nároku na každú z nich sa posudzujú samostatne, pričom priznanie jednej vylučuje priznanie druhej, nakoľko nie je možné, aby vznikol nárok na obe naraz. Z obsahu spisového materiálu mal žalovaný za preukázané, že neboli zistené žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by preukazovali, že smrť profesionálneho vojaka nastala za podmienok uvedených v § 24, t. j. za nebezpečných, resp. obzvlášť nebezpečných podmienok, preto matke žalobcu nevznikol a ani nemohol vzniknúť nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z.. Nakoľko nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých nevznikol rodičovi, matke zomrelého profesionálneho vojaka, nemôže si na túto dávku nárokovať ani žalobca. Pokiaľ ide o dávku jednorazového odškodnenia, zákon č. 328/20002 Z. z. v znení v rozhodnom období, právo nárokovať si na túto dávku zákon priznáva priamo rodičovi, teda oprávnenou osobou na podanie žiadosti podľa § 83 ods. 1 písm. j) zákona č. 328/2022 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období bola matka profesionálneho vojaka, F. B., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, t. j. rok po smrti nebohého profesionálneho vojaka, avšak táto v stanovenej lehote nepožiadala o dávku jednorazového odškodnenia pozostalých. Žalovaný ďalej dodal, že to, že úmrtie profesionálneho vojaka nastalo v dôsledku služobného úrazu sa ustálilo po náročnom dokazovaní až v roku 2018, nespôsobilo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia poučovaciu povinnosť smerom k osobe oprávnenej na podanie žiadosti o jednorazové odškodnenie pozostalých podľa § 25 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného v čase vzniku nároku, t. j. k matke zomrelého profesionálneho vojaka. Nárok na túto dávku je rýdzo osobnostnej povahy, bol viazaný výlučne na jej osobu, pričom jej smrťou - bez predchádzajúceho uplatnenia si nároku podaním žiadosti, tento nárok zanikol. Žalovaný preto uviedol, že pre vznik nároku na dávku úrazového zabezpečenia a jej výplatu je potrebné súčasne splniť všetky podmienky stanovené zákonom č. 328/2002 Z. z., teda aj podanie žiadosti podľa § 83 ods. 1 písm. j) zákona oprávnenou osobou (nakoľko ide o dávku poskytovanú na žiadosť). Predmetné sa však nestalo. Žalovaný nepoprel, že žalobca je jediným zákonným dedičom po nebohej matke, avšak vzhľadom na vyššie uvedené má za dokázané, že právo podať žiadosť o dávku podľa § 25 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, t. j. o priznanie jednorazového odškodnenia pozostalým rodičom, je výlučným právom súvisiacim s individualitou rodiča, t. j. prináležiace jedine rodičovi pozostalého vojaka, v danom prípade matke žalobcu, ako jedinému oprávnenému žiadateľovi. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uzavrel, že aj napriek tomu, že žalobca podal žiadosť o jednorazové odškodnenie pozostalých a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých, urobil tak ako osoba, ktorej v tomto konaní neprináleží postavenie účastníka konania, v súlade s prísl. ust. zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko nie je rodičom zomrelého profesionálneho vojaka.
II.
Správna žaloba
7. Správnou žalobou podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
8. Namietal, že pokiaľ sa jedná o jeho nároky na jednorazové odškodnenie pozostalých a zvýšenie jednorazového odškodnenia pozostalých, tieto nároky majú obligatórnu povahu a preto mu zo zákona majú byť priznané. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že je jediným zákonným univerzálnym dedičom po jeho nebohej matke F. B., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, čo preukázal v konaní VÚSZ-4540831100002 o náhrade nákladov spojených s pohrebom jeho brata E. B., a to právoplatným osvedčením o dedičstve XXX/XX/XXXX, G. XXX/XXXX notár JUDr. Tatiana Bradáčová, Rožňava zo dňa 08. 12. 2009. Ďalej žalobca namietal, že príslušné správne orgány vo vzťahu k jeho matke neurobili žiadne relevantné úkony smerujúce k poučeniu podľa prílohy č. 8 Smerníc č. 3/2005 Ministerstva obrany SR v záujme objasnenia príčin úmrtia jeho brata, čím došlo k porušeniu postupov, ktoré ukladajú smernice Ministerstva obrany SR č. 3/2005, pričom jeho matka, ktorá sa stala 10. 08. 2008 oprávnenou osobou na odškodnenie podľa § 25 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 328/2002 Z. z. vo vtedy platnom znení, bola postupom týchto kompetentných orgánov uvedená do omylu. Mal za to, že pokiaľ jeho matka F.
B. zomrela XX. XX. XXXX, žalobca ako jej jediný dedič má nárok na plnenie odškodného (jednorazové odškodnenie pozostalých, zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých) podľa § 25 ods. 1 písm. d), e) ods. 8 a ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. platnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. SEPSČ-114-6/2024-OdSP zo dňa 10. 07. 2024 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa prostredníctvom správnej žaloby domáhal aj plnej náhrady dôvodne vynaložených trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika, duplika
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16. 10. 2024 k správnej žalobe zotrval na dôvodoch obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný okrem iného zopakoval, že podmienky na vznik nároku na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalým rodičom ustanovuje čl. 8 ods. 1 a 3 smernice, pričom matka nebohého vojaka v rozhodnom období tieto nesplnila. Na účely poskytnutia jednorazového odškodnenia pozostalých, alebo poskytnutia zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých sa podľa ust. § 25 ods. 7, 8, 9 a 10 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za pozostalých považujú manžel (manželka) a dieťa, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, potom sú to pozostalí rodičia. Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v § 25 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v zmysle § 111 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nie sú predmetom dedičstva. Zároveň nakoľko matke nebohého vojaka nevznikol nárok na jednorazové odškodnenie pozostalých rodičov (zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých rodičov), ani nemohlo dôjsť k prechodu tohto nároku na jej syna, t. j. žalobcu. Ďalej žalovaný poukázal aj na rozdiel medzi náhradou primeraných nákladov spojených s pohrebom, ktorá sa poskytuje tomu, kto tieto náklady vynaložil, t. j. aj súrodencovi, a jednorazovým odškodnením pozostalých a zvýšeným jednorazovým odškodnením pozostalých, ktoré sa za splnenia určitých podmienok poskytuje taxatívne vymedzenému okruhu osôb, pričom ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, tak pozostalým rodičom zomrelého profesionálneho vojaka, teda nie súrodencovi. Až za predpokladu, že by matka žalobcu v rozhodnom čase splnila podmienky nároku na dávku (čo sa nestalo), prešli by nároky na sumy splatné ku dňu jej úmrtia na žalobcu, avšak len za predpokladu, že by zomrela až po uplatnení tohto nároku a nároku na výplatu dávky, čo sa však v predmetnej veci nestalo.
10. Žalobca v replike zo dňa 18. 11. 2024 zotrval na obsahu jeho správnej žaloby v celom rozsahu a zopakoval rovnaké dôvody, aké boli pôvodne uvedené v žalobe.
11. Žalovaný v duplike zo dňa 20. 12. 2024 reagujúc na vyjadrenie žalobcu zopakoval už predostretú argumentáciu a nad jej rámec dodal, že príslušný zákon jasne definuje oprávnené osoby na uplatnenie nároku na dávku úrazového zabezpečenia, pričom žalobca, ako brat nebohého vojaka E. B. túto definíciu jednoznačne nespĺňa. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Žalované orgány v predmetnej právnej veci postupovali v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolnosti vyvodili aj správne právne závery. Žalobcom napadnuté rozhodnutie považuje za zrozumiteľné a náležite odôvodnené. V konečnom dôsledku má teda žalovaný za to, že v predmetnom prípade nie je dôvod na zrušenie napadnutého meritórneho rozhodnutia.
12. Na nariadenom pojednávaní dňa 14. 05. 2025 žalobca, ako aj žalovaný zotrvali na svojich návrhoch, pričom zrekapitulovali svoje stanoviská.
IV.
Relevantná právna úprava
13. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase od 01. 03. 2008 do 31. 12. 2008 (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad, alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých.
14. Podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z., ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu, alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.
15. Podľa § 25 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z., jednorazové odškodnenie pozostalým patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok. Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť desaťnásobok základu podľa § 60.
16. Podľa § 25 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z., ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 7 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomrelého policajta, zomrelého profesionálneho vojaka, alebo vojaka prípravnej služby.
17. Podľa § 25 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z. z., ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 24, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60 a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť šesťdesiatnásobok základu podľa § 60.
18. Podľa § 25 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z., ak niet pozostalého manžela ani pozostalého dieťaťa, poskytuje sa za podmienok podľa odseku 9 zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomrelého policajta alebo profesionálneho vojaka vo výške dvadsaťpäťnásobku základu podľa § 60.
19. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde a) pri výkone služby v leteckej prevádzke, ak nejde o plnenie úloh v bezpečnostných akciách za použitia lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku, b) pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri sústredenom výcviku počas vyvedenia vojsk do vojenského výcvikového priestoru, c) pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení, d) trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku, alebo služobnom zásahu, ak nejde o služobný zákrok proti teroristom alebo osobitne nebezpečným páchateľom, e) pri práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení, alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov nad povrchom, f) pri vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich nácviku, g) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom, alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, pri výkone služby vo výškach, alebo nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia,
h) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly pri ohrození rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, chemickými faktormi, biologickými faktormi, faktormi ionizujúceho žiarenia a pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami, ak nejde o činnosti vykonávané pri bezprostrednej hrozbe závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárii, i) pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka, alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov, j) pri práci s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, ak nejde o činnosť vykonávanú pri záchranných a havarijných prácach, k) pri medzinárodnom cvičení.
20. Podľa § 83 ods. 1 písm. j) zákona č. 328/2002 Z. z., sa na žiadosť poskytujú dávky úrazového zabezpečenia pozostalých.
21. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., sa na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorý splnil podmienky nároku na dávku úrazového zabezpečenia a nemocenského zabezpečenia, zomrel pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky úrazového zabezpečenia a nemocenského zabezpečenia splatnej ku dňu úmrtia policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
24. Podľa § 111 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 nie sú predmetom dedičstva, predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
25. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice č. 3/2005 Ministerstva obrany SR, po zomretom profesionálnom vojakovi sa poskytne jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom podľa § 25 ods. 8 zákona, ak sa v minulosti o neho starali až do skončenia jeho prípravy na budúce povolanie a a) sú poberateľmi dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu a súčet ich dávok nedosahuje dvojnásobok výšky sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, ak je len jeden pozostalý rodič, poskytne sa mu jednorazové odškodnenie, ak výška jeho dávky sociálneho zabezpečenia nedosahuje výšku sumy životného minima podľa osobitného predpisu, alebo b) sú poberateľmi dávky sociálnej pomoci, je im poskytovaná služba alebo sú v starostlivosti sociálneho zariadenia podľa osobitného predpisu, alebo c) sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, alebo d) sú úplne bezvládni alebo ťažko zdravotne postihnutí, alebo e) sa od vzniku služobného úrazu alebo choroby z povolania po prevoze do domáceho ošetrenia sústavne o neho starali (denná starostlivosť, pomoc pri návšteve lekára, sprevádzanie do rehabilitačného zariadenia a pod.), alebo f) boli na neho odkázaní výživou a nebolo možné zabezpečiť ich dávkami sociálnej pomoci a nie sú ani poberateľmi dávky v nezamestnanosti.
26. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice, po zomretom profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby sa poskytne pozostalým rodičom zvýšené jednorazové odškodnenie podľa § 25 ods. 9 zákona vo výške dvadsaťpäťnásobku základu, ak pozostalí rodičia a) žili v čase smrti so zomrelým profesionálnym vojakom alebo vojakom prípravnej služby v spoločnej domácnosti a b) spĺňajú podmienky uvedené v čl. 8 ods. 1 alebo 2.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
27. Správny súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach ust. § 199 - § 205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť postupom podľa ust. § 190 SSP.
28. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia.
30. Správny súd ďalej potrebuje za potrebné uviesť, že nárok na dávku úrazového zabezpečenia sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie v spojitosti so skutkovým stavom, ak zákon neustanovuje inak. Takýto postup zodpovedá všeobecne platnej zásade, že vznik, trvanie, aj zánik právnych skutočností treba posudzovať podľa právneho stavu platného v čase ich vzniku, zániku, prípadne trvania, ak právny predpis neurčuje inak. V predmetnom prípade teda išlo o právnu úpravu, ktorá platila v čase kedy došlo k úmrtiu brata žalobcu E. B. – vojaka, a to dňa XX. XX. XXXX.
31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie VÚSZ, ktorým bolo zastavené konanie o priznanie jednorazového odškodnenia pozostalých a priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých.
32. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ k poškodeniu zdravia, alebo smrti profesionálneho vojaka došlo v dôsledku služobného úrazu nespôsobeného za nebezpečných podmienok, alebo za obzvlášť nebezpečných podmienok, v prípade úmrtia profesionálneho vojaka sa pozostalým poskytuje jednorazové odškodnenie a nie zvýšené jednorazové odškodnenie, t. j. ide o dve samostatné dávky poskytnutia náhrady škody pri úmrtí profesionálneho vojaka následkom služobného úrazu, ktoré sa neposkytujú súbežne.
33. Preto k námietke žalobcu ohľadne nároku na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že jeho smrť nastala za nebezpečných, resp. obzvlášť nebezpečných podmienok. Preto je možné konštatovať, že nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých v zmysle § 25 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. matke žalobcu a následne ani žalobcovi nevznikol. Súd je toho názoru, že nakoľko žalovaný posudzoval uplatnený nárok podľa prísl. zákonných podmienok v súlade so smernicou, posúdil z tohto hľadiska nárok žalobcu na priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých správne.
34. K vyššie uvedenému správny súd zároveň dodáva, že žalobca nemohol v konaní o žiadosti o jednorazové odškodnenie pozostalých a priznanie zvýšeného odškodnenia pozostalých vystupovať v mene svojej matky F. B., pretože zákon v tomto smere jednoznačne priznáva nárok len nebohej matke žalobcu (ak niet manželky ani dieťaťa nebohého vojaka).
35. Pokiaľ ide o dávku jednorazového odškodnenia, zákon č. 328/20002 Z. z. v znení v rozhodnom období, právo nárokovať si na túto dávku zákon priznáva priamo rodičovi, teda oprávnenou osobou na podanie žiadosti podľa § 83 ods. 1 písm. j) zákona č. 328/2022 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období bola matka profesionálneho vojaka, F. B., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, t. j. rok po smrti nebohého profesionálneho vojaka, avšak táto v stanovenej lehote z objektívnych príčin nepožiadala o dávku jednorazového odškodnenia pozostalých. Podmienky na vznik nároku na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalým rodičom ustanovuje čl. 8 ods. 1 a 3 smernice, pričom matka nebohého vojaka v rozhodnom období tieto nesplnila. Nakoľko konštatovanie, že úmrtie profesionálneho vojaka nastalo v dôsledku služobného úrazu, sa ustálilo po dokazovaní až v roku 2018, nedošlo k vzniku poučovacej povinnosti smerom k osobe oprávnenej na podanie žiadosti o jednorazové odškodnenie pozostalých podľa § 25 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného v čase vzniku nároku, t. j. k matke zomrelého profesionálneho vojaka. Nárok na túto dávku je osobnostnej povahy, bol viazaný výlučne na osobu matky, pričom jej smrťou - bez predchádzajúceho uplatnenia si nároku podaním žiadosti, tento nárok zanikol. Pre vznik nároku na dávku úrazového zabezpečenia a jej výplatu je potrebné súčasne splniť všetky podmienky stanovené zákonom č. 328/2002 Z. z., teda aj podanie žiadosti podľa § 83 ods. 1 písm. j) zákona oprávnenou osobou (nakoľko ide o dávku poskytovanú na žiadosť). Predmetné sa však nestalo.
36. Taktiež správny súd nepopiera, že žalobca je jediným zákonným dedičom po nebohej matke, avšak právo podať žiadosť o dávku podľa § 25 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, t. j. o priznanie jednorazového odškodnenia pozostalým rodičom, je výlučným právom súvisiacim s individualitou rodiča, t. j. prináležiace jedine rodičovi pozostalého vojaka, to je v danom prípade matke žalobcu, ako jedinému oprávnenému žiadateľovi.
37. Z uvedených dôvodov, keďže neboli naplnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, správny súd považoval rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačnú sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.