Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/20/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanej: A. B. - A., nar. X.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX D., IČO: 41 510 674, zastúpenej: JUDr. Alexandrom Parajosom, advokátom so sídlom Skladná 236/64, 040 01 Košice, IČO: 50 940 899, o zaplatenie 8.080,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. -148 zo dňa 4. apríla 2023, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. -148 zo dňa 4. apríla 2023 vo výrokoch I. a III. a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.080,64 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 252,52 eur od 29.5.2017 do 28.7.2017, zo sumy 252,52 eur od 18.6.2017 do 28.7.2017, zo sumy 8.080,64 eur od 18.6.2017 do zaplatenia s tým, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne 12.120,96 eur je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 8.080,64 eur vo výške 9 % ročne do zaplatenia; náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 314,34 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.080,64 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 252,52 eur od 29.5.2016 do 30.5.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.6.2016 do 1.7.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.7.2016 do 9.8.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.8.2016 do 2.9.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.9.2016 do 5.10.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.10.2016 do 4.11.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.11.2016 do 9.12.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.12.2016 do 9.1.2017, zo sumy 252,52 eur od 29.1.2017 do 1.3.2017, zo sumy 252,52 eur od 28.2.2017 do 9.3.2017, zo sumy 252,52 eur od 29.3.2017 do 28.7.2017, zo sumy 252,52 eur od 29.4.2017 do 28.7.2017, zo sumy 252,52 eur od 29.5.2017 od 28.7.2017, zo sumy 252,52 eur od 18.6.2017 do 28.7.2017, zo sumy 8.080,64 eur od 18.6.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne 12.120,96 eur, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 8.080,64 eur vo výške 9 % ročne do zaplatenia; náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 314,34 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 23.2.2016 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o úvere č. 231431 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver

vo výške 4.000,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala žalobcovi splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 252,52 eur/splátka, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok č. 13., 14. a 15., preto jej žalobca listom zo dňa 6.6.2017 oznámil, že ku dňu 18.6.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky žalovanej zo zmluvy o úvere. Žalobca uviedol, že využil tak svoje oprávnenie podľa článku 10 ods. 10.4. zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení o uplatnení tohto práva. Tvrdil, že výška neuhradených splátok, ktoré sa stali splatnými, predstavuje 8.080,64 eur, popri ktorej sume si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že ak táto sankcia dosiahne sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára platného v deň uzavretia zmluvy o úvere, od nasledujúceho dňa je dlžník povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ; náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 314,34 eur a trovy konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že strany sporu síce v úverovom vzťahu vystupujú ako podnikateľské subjekty, ale s prihliadnutím na predmet a povahu tohto záväzkovo - právneho vzťahu je v pozícii slabšej zmluvnej strany, keďže nemala možnosť individuálne modifikovať obsahové znenie zmluvy o úvere, preto má v tomto právnom vzťahu so žalobcom postavenie spotrebiteľa. Počínanie žalobcu je podľa žalovanej v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, v širšom slova zmysle v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň dodala, že žalobca využíva nekalé obchodné praktiky. V tejto súvislosti dôvodila, že v zmluve o úvere a súvisiacich dokumentoch žalobca neuvádza výšku mesačnej splátky istiny úveru, ale iba mesačnú splátku úveru spolu s úrokom v sume 252,52 eur. Matematickým výpočtom dospela k záveru, že výška mesačnej splátky istiny úveru predstavuje 169,19 eur, čo je hrubý nepomer pôžičky a úroku. Zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorú si žalobca nárokuje, označila za porušenie zmluvy o úvere. Poukázala, že v zmluve o úvere absentuje údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov), ako aj na absenciu Všeobecných obchodných podmienok. Tvrdila tiež, že neobdŕžala od žalobcu list označený ako ,,Oznámenie okamžitej splatnosti“ zo dňa 6.6.2017, preto nemohlo dôjsť k splatnosti úveru ako celku. Zdôraznila, že istinu vo výške 4.000,- eur žalobcovi uhradila a proti nároku žalobcu vzniesla aj námietku premlčania.

5. Žalobca odmietol tvrdenie žalovanej, že v zmluvnom vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o úvere, má žalovaná postavenie spotrebiteľa, keď toto tvrdenie označil za nedôvodné a v rozpore s listinnými dôkazmi. Poukázal, že schváleniu úveru a uzavretiu zmluvy o úvere predchádzalo podanie žiadosti o úver, ktorou žalovaná žiadala o úver ako podnikateľka na podnikateľský účel (prevádzkový úver na nákup automobilu). Rovnako aj v zmluve o úvere je výslovne uvedené, že žalovaná žiada o úver na podnikateľskú činnosť. Účel čerpania úveru uvedený v zmluve o úvere je tak zhodný s údajom uvedeným v žiadosti o úver. Obsah úverovej zmluvy je koncipovaný ako obchodnoprávny, čo žalovanej bolo známe a s čím súhlasila. Zmenu postoja žalovanej preto vnímal ako účelovú. Tvrdenia o absencii údaju o RPMN v zmluve o úvere a Všeobecných obchodných podmienok označil za neopodstatnené. Výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú vzhľadom na jej preventívnu, donucovaciu a sankčnú funkciu. Uviedol, že pokiaľ ide o hodnotu úroku, tá je primeraná povahe úveru, ktorý je úverom bez zabezpečenia a zohľadňuje mieru rizika nesplácania. Námietku premlčania považoval rovnako za nedôvodnú, keď argumentoval, že všetky splátky sa stali splatnými k 18.6.2017 a žalobu podal pred uplynutím 4 - ročnej premlčacej doby plynúcej od tohto dátumu. Žalobca súdu zároveň predložil podací lístok o odoslaní doporučenej zásielky s oznámením o zosplatnení žalovanej. Uzavrel, že po zosplatnení žalovaná vykonávala čiastkové platby, ktoré boli zohľadnené, a že vykonanie uvedených platieb má právne účinky uznania záväzku.

6. Žalovaná argumentovala, že v žiadosti o úver sú uvedené údaje typické pre fyzickú osobu – nepodnikateľa, a že žalobca nepreveroval, či úver použila na nákup automobilu. Zmluvu o úvere označila ako formulárovú a tvrdila, že jej obsah nemohla ovplyvniť. Výšku žalobcom požadovanej odplaty za poskytnutie úveru namietala ako neadekvátnu, neprimeranú, priam úžernícku, odporujúcu zásadám poctivého obchodného styku, alternatívne dobrým mravom.

7. Pred súdom prvej inštancie žalovaná vypovedala, že úver vybavovala cez nebankovku, pretože bola nezamestnaná a na živnosť jej ho nik nechcel poskytnúť. Keď jej bolo oznámené, že úver vie vziať na živnosť, že je k tomu potrebné daňové priznanie, ale výška splátky bude 250,- eur, tak súhlasila. O ostatných podmienkach však nevedela. Medzitým, ako jej prišli na účet peniaze, prišli jej aj potvrdené zmluvy s rozpisom splátok a vtedy si uvedomila, koľko má platiť. Tvrdila, že ak by túto informáciu mala, tak by k podpisu zmluvy určite nedošlo.

8. Základnou spornou otázkou medzi stranami podľa súdu prvej inštancie bolo, či žalovaná má v zmluvnom vzťahu so žalobcom postavenie spotrebiteľa alebo podnikateľa. Súd prvej inštancie poukázal, že v záhlaví zmluvy o úvere je uvedené, že je uzatvorená podľa ust. a nasl. a žalovaná ako dlžník je v nej identifikovaná menom, priezviskom a IČO-m. V článku 1 ods. 1.1. zmluvy o úvere je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver. V ods. 1.2. zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na nasledovný účel vyplývajúci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, na prevádzkové náklady: nákup auta. V článku 9 ods. 9.1 písm. f) zmluvy o úvere žalovaná prehlásila, že o úver požiadala pre účel spojený s vykonávaním jej podnikateľskej činnosti.

9. Z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 31.5.2021 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná je zapísaná v živnostenskom registri pod obchodným menom Petra Hake - PEHA, IČO: 41 510 674, s miestom podnikania 040 23 Košice - Sídlisko KVP, Klimkovičova 1234/4, s aktuálnym predmetom podnikania sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §; ; vety prvej; ods. 2; ; ods. 1; ods. 1, , ktoré upravujú obligatórnu pôsobnosť , základné ustanovenia zmluvy o úvere, úroky z úveru, splatnosť úrokov, lehotu na vrátenie úveru, omeškanie dlžníka a nároky veriteľa s ním súvisiace a podľa , Naradenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ktorý upravuje sadzbu úrokov z omeškania. Ďalej podľa §, ; ods. 1, , ktoré upravujú pojem spotrebiteľ a dodávateľ a zmluvnú pokutu a tiež podľa §; ods. 1 (ďalej len „“), ktoré upravujú skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenie žalovanej, že nakoľko v žiadosti o úver sú uvedené jej osobné údaje (rodné číslo a dátum narodenia), nemožno úver považovať za podnikateľský, je nepodložené, lebo údaje žalovanej uvedené v žiadosti o úver zodpovedajú údajom, ktoré sa týkajú podnikateľského subjektu. Poukázal, že z bodu I. žiadosti o úver, ktorý je označený ako „žiadateľ fyzická osoba – podnikateľ“ je zrejmé, že žiadateľ o úver je podnikateľský subjekt, u ktorého sa na jeho identifikáciu uvádza aj rok narodenia a rodné číslo. Preto súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľka, ktorej identifikácia je v zmluve jasne uvedená. Tvrdenie žalovanej, že bola v postavení fyzickej osoby - podnikateľa len formálne, považoval za ničím nepodložené.

12. Právny vzťah medzi stranami preto súd prvej inštancie posúdil podľa ust. ako záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, a to vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako podnikateľka - živnostníčka.

13. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca nárokoval, súd prvej inštancie mal preukázané písomné dojednanie zmluvnej pokuty za neplnenie zmluvných záväzkov (článok 10 ods. 10.1. a 10.2. zmluvy o úvere). Uviedol, že zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami je primeranou sankciou a súčasne aj paušalizovanou náhradou škody za nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Dojednanie zmluvnej pokuty v danej veci posúdil ako neodporujúce pravidlám poctivého obchodného styku, keď jej výška 0,1 % denne predstavuje 36,5 % ročne. S poukazom na uvedené mal za to, že strany sporu si zmluvnú pokutu pre prípad omeškania žalovanej dohodli platne.

14. K námietke premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, súd prvej inštancie uviedol, že v oznámení o zosplatnení zo dňa 6.6.2017 žalobca uviedol, že úver zosplatňuje pre nezaplatenie splátok č. 13., 14. a

15. Pri zosplatnení úveru začína premlčacia doba plynúť práve od tohto dátumu, ako to vyplýva z ust. druhej vety (analogicky druhá veta ). Vzhľadom na uvedené nepovažoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie istiny 8.080,64 eur za premlčaný.

15. Námietku premlčania ale považoval súd prvej inštancie za relevantnú, pokiaľ ide o prevyšujúcu časť zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal, keď konštatoval, že právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 252,52 eur od 29.5.2016 do 30.5.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.6.2016 do 1.7.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.7.2016 do 9.8.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.8.2016 do 2.9.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.9.2016 do 5.10.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.10.2016 do 4.11.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.11.2016 do 9.12.2016, zo sumy 252,52 eur od 29.12.2016 do 9.1.2017, zo sumy 252,52 eur od 29.1.2017 do 1.3.2017, zo sumy 252,52 eur od 28.2.2017 do 9.3.2017, zo sumy 252,52 eur od 29.3.2017 do 28.7.2017, zo sumy 252,52 eur od 29.4.2017 do 28.7.2017 je premlčané, lebo štvorročná premlčacia doba týchto jednotlivých zmluvných pokút uplynula pred podaním žaloby.

16. Keďže žalovaná sa dostala s peňažným plnením do omeškania, súd prvej inštancie jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v sadzbe podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak súčet zmluvných pokút dosiahne sumu 12.120,96 eur.

17. Náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 314,34 eur súd prvej inštancie žalobcovi priznal, keď poukázal, že zo žaloby a jej príloh vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej pokus o zmier pred začatím súdneho konania, pričom žalobca pri určení výšky nákladov vychádzal z odmeny za jeden úkon právnej služby určený podľa advokátskej tarify.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; ods. 2 tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 99 % a neúspešný v rozsahu 1 % (žaloba zamietnutá v časti zmluvnej pokuty), priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

19. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

20. Žalovaná v odvolaní poukázala, že súd prvej inštancie zo skutočnosti, že v zmluve o úvere bola označená ako podnikateľ (živnostník) dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami je záväzkovým právnym vzťahom medzi podnikateľmi. Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytýkala, že nedostatočne zohľadnil iné skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že v právnom vzťahu so žalobcom nevystupovala ako podnikateľka. Argumentovala, že v žiadosti o úver zo dňa 19.2.2015 v časti „Žiadateľ FO – podnikateľ“ sa uvádzajú údaje príznačné pre fyzickú osobu – nepodnikateľa, a to priezvisko, meno, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, pohlavie, rodinný stav, kontaktná adresa. Ak by malo ísť skutočne o žiadateľa fyzickú osobu – podnikateľa, relevantnými údajmi by boli obchodné meno, miesto podnikania, IČO, zápis v registri, číslo zápisu v registri a podobne. Okrem toho v žiadosti o úver je uvedená bližšia špecifikácia účelu úveru – nákup automobilu, ale žalobca nepreveroval, či automobil za prostriedky poskytnuté ako úver skutočne aj kúpila. Z uvedeného vyvodila, že žalobcovi bolo v podstate jedno, ako prostriedky použila a preto úver, ktorý jej poskytol, je potrebné považovať za bezúčelový, spotrebný úver. Dodala, že v rozhodnom čase automobil ani nepotrebovala.

21. Ďalej žalovaná v odvolaní zdôraznila, že nemala možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy o úvere, ale musela ju podpísať ako hotovú vec, ak chcela získať peňažné prostriedky a navyše súčasťou zmluvy o úvere neboli Všeobecné obchodné podmienky.

22. Všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa žalovanej vzbudzujú pochybnosť o rýdzo podnikateľskom charaktere právneho vzťahu medzi stranami. Dôvodila, že žalobca využil jej situáciu, konal in fraudem

legis a to tým spôsobom, že technicky skoncipoval zmluvu tak, aby vylúčil aplikáciu spotrebiteľskej legislatívy.

23. Žalovaná v odvolaní uzavrela, že bez ohľadu na povahu právneho vzťahu medzi stranami, súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jej námietkou vo vzťahu k výške žalobcom požadovanej odplaty za poskytnutie úveru a ani s jej námietkami vo vzťahu k (ne)primeranosti zmluvnej pokuty, čo má za následok, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, čo zakladá odvolací dôvod podľa . Zároveň žalovaná namietala aj priznanie náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky.

24. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej, ktoré mu bolo doručené dňa 7.6.2023, nevyjadril.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či sa v procesnom postupe súdu prvej inštancie vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

27. Z obsahu spisu ako aj z odvolania žalovanej vyplýva, že základnou spornou otázkou medzi stranami bol charakter zmluvy o úvere, ktorú uzavreli. Žalobca dôvodil, že žalovanej poskytol úver ako podnikateľke, preto je na právny vzťah medzi nimi potrebné aplikovať ust. a nasl. , ktoré obsahujú úpravu zmluvy o úvere. Žalovaná sa bránila, že úver jej žalobca neposkytol v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti a argumentovala, že v právnom vzťahu so žalobcom má postavenie spotrebiteľky.

28. Žalovaná teda v priebehu konania dôvodila spotrebiteľským charakterom vzťahu medzi ňou a žalobcom, pričom súd prvej inštancie dospel k inému záveru a vzťah medzi stranami sporu považoval za obchodno-právny, a to najmä vzhľadom na označenie žalovanej (jej identifikačné údaje) v žiadosti o poskytnutie úveru a v zmluve o úvere.

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že vzťah medzi ňou a žalobcom je spotrebiteľský, odvolací súd udáva, že tvrdenie žalovanej o spotrebiteľskom vzťahu so žalobcom bolo medzi stranami od začiatku sporné a žalovaná v konaní neprodukovala dôkazy, ktorými by bola preukázaná jeho pravdivosť.

30. K charakteru právneho vzťahu medzi stranami odvolací súd poukazuje, že už v žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru zo dňa 19.2.2015, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o úvere, sú ako jej prílohy označené (popri kópii osobných dokladov) doklady z podnikateľskej činnosti žalovanej, a to jej daňové priznanie za rok 2015 a živnostenský list. V žiadosti sú navyše uvedené identifikačné údaje o žalovanej ako podnikateľke s uvedeným IČO-m, dátumom začiatku podnikania a označenia živnostenského registra, vrátane čísla živnostenského registra, v ktorom je žalovaná zapísaná. Všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj označenie žalovanej v zmluve o úvere a zároveň určenie poskytnutia úveru na podnikanie v článku V. žiadosti o úver a v článku 1 ods. 1.2. zmluvy o úvere preukazujú správnosť záveru súdu prvej inštancie, že charakter vzťahu medzi stranami sporu bol obchodnoprávny.

31. S tvrdením žalovanej, že zo žiadosti o úver vyplýva, že o úver žalobcu nežiadala ako podnikateľka, sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje, že žiadosť o úver ako predtlačený formulár obsahuje údaje o žalovanej ako podnikateľke v zmysle (viď. predchádzajúci odsek tohto uznesenia). To, že žalovaná v žiadosti o úver nad rámec údajov, ktoré ju identifikujú ako

podnikateľku, uviedla aj svoje rodné číslo a dátum narodenia, nemožno bez ďalšieho automaticky vyhodnotiť tak, že o úver žiadala ako spotrebiteľka.

32. K tvrdeniu žalovanej, že úver nemienila použiť na účel súvisiaci s výkonom jej podnikateľskej činnosti odvolací súd uvádza, že žalovaná v konaní nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy o tom, že úver použila na zabezpečenie svojich bežných potrieb ako spotrebiteľka.

33. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu skutkovému zisteniu, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu ako podnikateľka a úverový vzťah medzi stranami sporu správne právne posúdil podľa ust. a nasl. .

34. Za dôvodné však odvolací súd považuje prisvedčiť žalovanej, že z odvolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jej procesnou obranou ohľadne neprimeranej výšky odplaty za poskytnutie úveru a neprimeranej výšky zmluvnej pokuty. I keď ustálená judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak sa jedná o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ak súd prvej inštancie nepostupuje v zmysle uvedeného a vo svojom rozhodnutí sa nevysporiada s relevantnými argumentmi strán sporu (príp. nevyhodnotí a neozrejmí, ktoré skutočnosti predstavovali základ jeho rozhodnutia), tak tým nie je vytvorený odvolaciemu súdu priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine. Absenciu tohto postupu súdu prvej inštancie nie je možné preklenúť doplnením odôvodnenia v odvolacom konaní.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2021 (č. l. 46 spisu) a aj vo vyjadrení zo dňa 24.2.2023 (č. l. 102 spisu) namietala výšku žalobcom požadovanej odplaty (odmeny) za poskytnutie úveru, ktorá je dojednaná v článku 3 ods. 3.1. zmluvy o úvere. Uvedené zopakovala aj na pojednávaniach dňa 24.5.2022 a 4.4.2023. Súd prvej inštancie však k tejto jej procesnej obrane v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadne stanovisko. Rovnako z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že výška zmluvnej pokuty dojednaná v článku 10 ods. 10.1. až 10.3. zmluvy o úvere je primeranou sankciou a súčasne aj paušalizovanou náhradou škody za nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas za poskytnuté služby (v odseku 56. napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal len všeobecne teoretickými východiskami zmluvnej pokuty bez väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci). Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru a výške zmluvnej pokuty za omeškanie dlžníka s úhradou splátky teda v napadnutom rozhodnutí absentujú, čím súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou podľa .

36. K náhrade nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 314,34 eur, na zaplatenie ktorých súd prvej inštancie žalovanú zaviazal s odôvodnením, že zo žaloby a jej príloh mal preukázané, že žalobca zaslal žalovanej pred začatím konania dňa 13.7.2017 pokus o zmier a výška nákladov na tento úkon je odôvodnená tým, že sa rovná jednému úkonu advokátskej tarify, odvolací súd udáva, že predmetný úkon svojou povahou, obsahom a ani rozsahom nie je natoľko odborne (právne) náročný, resp. zložitý, aby ho nebol schopný vykonať žalobca sám. Jeho vykonanie v zastúpení advokátskou kanceláriou nie je preto možné považovať za nevyhnutné a už vôbec nie za účelné a hospodárne s ohľadom na to, že sa jedná o jednoduchý úkon podania v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, obsah ktorého sa v zásade mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci. Ide teda o taký jednoduchý úkon, ktorý nepochybne patrí medzi bežné aktivity žalobcu vykonávané v súvislosti s plnením jeho činnosti. Predmetné náklady preto nemožno považovať za náklady nevyhnutne (účelne) vynaložené s uplatnením pohľadávky na súde. Navyše odvolací súd dodáva, že žalobca v konaní ani nepreukázal, že Advokátsku kanceláriu JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. na vykonanie tohto úkonu splnomocnil a dôkaz o úhrade požadovaných nákladov vo výške 314,34 eur nepredložil, a to ani v rámci odvolacieho konania (žalobca preukázal len to, že tento úkon bol voči žalovanej vykonaný, nie skutočné vynaloženie požadovaných nákladov vo vzťahu k vyššie označenej advokátskej kancelárii). S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že v otázke náhrady nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 314,34 eur je odvolanie žalovanej dôvodné a odvolacie dôvody podľa , sú naplnené.

37. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že súd prvej inštancie sa osobitne vysporiada aj s argumentmi žalovanej o neprimeranosti výšky žalobcom požadovanej odmeny za poskytnutie úveru dojednanej v článku 3 ods. 3.1. zmluvy o úvere a neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty dojednanej v článku 10 ods. 10.1. až 10.3. zmluvy o úvere. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo ( ) procesne správnym postupom. Pri právnom posudzovaní veci vyjde z platnej právnej úpravy aj z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými závermi je v ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný v zmysle . Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne významnými otázkami i argumentmi sporových strán.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).