Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/574/2014

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: T. A., L.. XX. XX. XXXX, J. B. E. XXX, XXX XX B. E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava, o vymoženie sumy 1 051,08 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. M e n í u z n e s e n i e Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -22 zo dňa 02.11.2020 tak, že návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z a m i e t a. V ostatnej časti zostáva napadnuté uznesenie nezmenené.

II. V ostatnom rozsahu sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -22 zo dňa 02.11.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Poverením č. 5613 0079162 zo dňa 08. 09. 2014 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava.

2. Okresný súd uznesením č. k. -22 zo dňa 02.11.2020 zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote sťažnosť.

3. Oprávnený vo svojej sťažnosti uvádza, že uznesenie napáda v celom rozsahu a sťažnosť odôvodňuje tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (oprávnenému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený osobitne namieta, že napadnuté uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi , konajúci súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania, konajúci súd nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, oprávnenému malo byť poskytnuté podanie súdneho exekútora vyplývajúce z bodu 4. odôvodnenia napadnutého uznesenia.

4. Ďalej namietanie rozpor napadnutého uznesenia so základnými princípmi vidí oprávnený v tom, že podľa má byť vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Nesprávne právne posúdenie oprávnený opiera o o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon

č. “), kedy podľa oprávneného súdny exekútor nemal nárok na náhradu paušálnych trov. Oprávnený poukazoval na znenie dôvodovej správy k a na poznámku č. 7 k ustanoveniu Oprávnený opätovne namietal nevčasnosť vykonania zápisu predmetnej exekúcie súdnym exekútorom do Centrálneho registra exekúcii, pričom súdny exekútor včasnosť zápisu nepreukázal, čo má za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy exekúcie. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal oprávnený na vyjadrenie prezidenta Slovenskej komory exekútorov, ohľadom povinnosti zapísania starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. Zároveň oprávnený namietal, že je povinnosťou súdneho exekútora dokázať včasnosť zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pričom z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 vyplýva to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť, a to do siedmych dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30. 06. 2016. Oprávnený tak isto namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať minimálne 3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie.

5. Ďalej oprávnený namietal, že z upovedomenia o zastavení starej exekúcie ani z výzvy na zaplatenie paušálnych trov, tiež nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé ani to, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo v posledných 18 mesiacoch nevymohol ani 15,- eur preto, aby nedošlo k zastaveniu exekúcie. Podľa zákona stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- Eur. Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa názoru oprávneného napádané uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné, kedy súd svojím procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby vykonával jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V neposlednom rade oprávnený namieta, že konajúci súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania a o návrhu na podanie na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. K tomuto oprávnený odkazuje na a , a teda že okresný súd vo veci nerozhodol, čím došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces na strane oprávneného. Oprávnený aj s odkazom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavu SR a Listinu základných práv a slobôd poukazuje na rozsiahlu judikatúru, napr. prípad Garcia Ruiz v. Španielsko, Hadjianastassiou v. Grécko, , Suominen v. Fínsko, Tatishvili v. Rusko, , , , , , , , KS KE , Uznesenie NS SR zo dňa 13.08.2019 či Uznesenie KS BB zo dňa 28.03.2012, ktoré podporujú argumentáciu oprávneného naprieč celou sťažnosťou. Na základe uvedeného oprávnený okresný súd žiada, aby predmetné napádané uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

6. Nakoľko oprávnený vo svojej sťažnosti neuvádza skutočnosti odlišné od skutočností uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, okresný súd nepovažoval za potrebné zasielať takúto sťažnosť súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, čím by len zbytočne predlžoval konanie. Sťažnosť bude súdnemu exekútorovi doručená spolu s rozhodnutím o sťažnosti.

7. Podľa (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

8. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa , v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa vety prvej o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa a o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

13. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

14. Podľa Exekučného poriadku, exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.

15. Podľa , stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

16. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

17. Vyšší súdny úradník uznesením -22 zo dňa 02.11.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol z dôvodu, že vedená exekúcia spĺňa zastavená zo zákona v zmysle , , a preto súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v súlade so zákonom. Oprávnený podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť a na základe vyššie uvedených ustanovení zákona okresný súd rozhodol o sťažnosti oprávneného.

18. Okresný súd sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná len z časti. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne, avšak vyšší súdny úradník nerozhodol o návrhu na prerušenie konania. Preto sa okresný súd s uznesením vyššieho súdneho úradníka v takmer celej časti stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Okrem toho na zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia okresný súd dopĺňa, že spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, je oprávneným v tejto exekúcii a k zmene oprávneného zákonným spôsobom nedošlo, upovedomenie o zastavení starej exekúcie nie je v rozpore so zákonom a obsahuje správne označenie oprávneného.

19. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, jasne v ňom je uvedené, podľa akého zákonného ustanovenia bola exekúcia zastavená, a že to bolo z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Je vyhotovené podľa vzoru zverejneného na základe zákona Slovenskou komorou exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Oprávnený namieta, že upovedomenie neobsahuje viaceré náležitosti. Okresný súd však konštatuje, že súdny exekútor nie je povinný uvádzať v upovedomení náležitosti, ktoré si oprávnený želá, prípadne

náležitosti, ktoré podľa zákona v upovedomení uvádzať nemusí (ktoré nie sú v zákone spomenuté). Je potrebné zdôrazniť, že nie súdny exekútor exekúciu zastavil, ale táto bola zastavená zo zákona, čo súdny exekútor v upovedomení len konštatuje s uvedením zákonného dôvodu, pre ktorý bola zastavená. Aj prípadné neuvedenie niektorej z náležitostí v upovedomení by spôsobovalo len formálnu vadu upovedomenia. Podľa existujú len dve možnosti kedy súdny exekútor nemá nárok na paušálnu náhradu trov exekúcie, a to ak nezašle oprávnenému upovedomenie v zákonom stanovenej lehote, alebo ak ide o starú exekúcie, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Preto aj prípadná absencia niektorej z náležitostí upovedomenia (ktoré nie je rozhodnutím o zastavení exekúcie, exekúcia bola zastavená ex lege), by takéto upovedomenie nemalo vplyv na povinnosť uhradiť paušálne trovy zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi, ak nedošlo k jednej zo skutočností uvedených v

20. K sťažnosti oprávneného okresný súd uvádza, že v zmysle ustanovenia , dôvodom nepriznania paušálnych trov exekúcie súdnemu exekútorovi je nezapísanie starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií (ďalej len „“). Okresný súd predmetné zákonné ustanovenie posudzoval v zmysle gramatického výkladu, pričom dospel k záveru, že paušálne trovy exekúcie neprináležia súdnemu exekútorovi iba v prípade, ak tento starú exekúciu nezapíše do vôbec, to znamená, ak súdny exekútor opomenie splniť si zákonnú povinnosť vykonať zápis starej exekúcie do . Súdny exekútor predložil okresnému súdu dôkaz o tom, že predmetná exekúcia v zapísaná bola. Ak oprávnený spochybňuje včasnosť zápisu starej exekúcie do , o ktorej okresný súd má nepochybný dôkaz zo strany súdneho exekútora, bolo povinnosťou oprávneného produkovať také listinné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia dôveryhodne podložili. Iba samotné tvrdenie o tom, že stará exekúcia nebola do zapísaná včas, nie je podľa názoru okresného súdu tak dostatočným prostriedkom procesnej obrany oprávneného, aby zvrátilo dôkaznú aktivitu súdneho exekútora o uskutočnení zápisu starej exekúcie do . Navyše, okresný súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pre konanie o sťažnosti neplatí zákaz uvádzania novôt tak, ako to je príznačné pre konanie o odvolaní. Z toho dôvodu mal oprávnený možnosť, aj v rámci konania o sťažnosti, produkovať nové tvrdenia, resp. dôkazy, ktorými by preukázal, že súdny exekútor nevykonal (včasný) zápis exekúcie do . Oprávnený však túto možnosť ani v rámci podávania obsiahlej sťažnosti nevyužil a zotrval iba pri všeobecných tvrdeniach o nedodržaní termínu na zápis exekúcie do , bez produkovania relevantných dôkazov. Okresný súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného v 46. bode sťažnosti, a teda, že nárok súdneho exekútora musí obstáť v akomkoľvek prieskume, i v prieskume okresným súdom v rámci rozhodovania o námietkach, resp. o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým boli rozhodnuté námietky. Ak by okresný súd prijal takéto tvrdenie, že ak je podľa zákona založená právomoc súdu rozhodovať vo veci a tým pádom by mohol rozhodovať okresný súd všetko, ustanovenia o príslušnosti (či už miestnej, kauzálnej alebo funkčnej) by strácali zmysel. Nie je možné tvrdiť, že ak má súd založenú právomoc, môže konať vo všetkých veciach. Treba brať do úvahy aj iné skutočnosti, akými sú napríklad aj príslušnosť. Okresný súd je v tomto konaní príslušný rozhodovať o starej exekúcii z pohľadu naplnenia zákonných predpokladov na jej zastavenie. posledná veta výslovne uvádza, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. To znamená, že ak si súdny exekútor uplatnil paušálne trovy neprávom a súdny exekútor by si takýto nárok uplatnil v exekučnom konaní, bude v kompetencii exekučného súdu prejednávajúceho tú-ktorú konkrétnu exekúciu, či súdnemu exekútorovi nárok skutočne vznikol, alebo nie. Preto sa okresný súd v časti paušálnych trov stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení.

21. Pokiaľ sa oprávnený odvolával na poznámku č. 7 k ustanoveniu , okresný súd na tomto mieste poukazuje na legislatívne pravidlá vlády, v zmysle ktorých poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Uvedené potvrdzuje názor, že poznámka pod čiarou nemá normatívny, a teda pre súd záväzný charakter. Vzhľadom k tomu sa okresný súd, aj s ohľadom na princíp právnej istoty, priklonil ku gramatickému výkladu ustanovenia , v rámci ktorého by súdnemu exekútorovi neprináležali paušálne trovy exekúcie iba v prípade, ak by tento súdny exekútor nebol vôbec vykonal zápis starej exekúcie do . Okresný súd ďalej poukazuje na možnosť oprávneného nechať si vyhotoviť od Slovenskej komory exekútorov výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je, pričom výpis a potvrdenie sú verejnými listinami, preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania. Takýmto spôsobom mohol oprávnený bez zbytočných pochybností zdokladovať prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora

vykonať (včasný) zápis exekúcie do , a tým vyvolať následok nepriznania paušálnych trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Túto možnosť však oprávnený nevyužil ale zotrval iba na tvrdeniach o nevčasnosti zápisu exekúcie do .

22. Vo vzťahu k vytýkanej námietke nedostatočnosti odôvodnenia napádaného uznesenia okresný súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 22. 10. 2015, sp. zn. uviedol, že: „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , , ), najmä s ustanovením , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ Zároveň riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri ZSP 56/2008). Po preskúmaní súdneho spisu je okresný súd toho názoru, že vyšší súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne extenzívne, kedy v napádanom uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa Z. z, zohľadniac pritom skutkové a právne osobitosti konkrétneho prípadu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno napádať iba ne, s ktorými sa súdny úradník riadne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v tejto časti sa okresnému súdu javí uznesenie ako dostatočne zdôvodnené. Okrem toho je okresný súd názoru, že otázka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí nie je nijako explicitne a záväzne určená, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj odlišná dĺžka a podrobnosť súdnych rozhodnutí naprieč súdmi v republike. Ak teda vyšší súdny úradník dokázal do stručného odôvodnenia zhrnúť podstatu a zmysel rozhodnutia, okresnému súdu sa takýto postup nejaví nesprávny, či upierajúci právo na spravodlivý proces. Podobne okresný súd vykladá aj namietaný . Rýchle prejednanie veci je nutné chápať v širšom kontexte. Ak súd nekoná zo svojej vlastnej vôle, nepochybne ide o porušenie práva na spravodlivý proces. Avšak, ak je okresný súd zahltený exekučnými spismi, účastník konania nemôže spravodlivo očakávať, že vec bude rozhodnutá v priebehu niekoľkých týždňov, ako je tomu napríklad v rodinnoprávnych veciach. O to viac, keď exekučné konania spravidla trvá dlhšiu dobu, nakoľko vymoženie pohľadávky nie je jednorazová záležitosť, ide o dlhotrvajúci proces. V tomto smere okresný súd uvádza, že rozhodnuté bolo v tak krátkej dobe ako to len bolo možné a preto odmieta tvrdenia o porušení práva na spravodlivý proces tým, že nebolo rozhodnuté hneď po predložení veci súdu. Okresný súd v tomto prípade konal najrýchlejšie ako mohol, predchádzal zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného odkladu.

23. Okresný súd sa podrobne venoval celej sťažnosti oprávneného. I keď sa väčšina sťažnosti týkala nezapísania exekúcie do a teda odmietania tvrdenia, že by mal oprávnený hradiť paušálne trovy exekúcie, časť sťažnosti sa týkala aj nerozhodnutia súdu o návrhu na prerušenie konania a o návrhu na podanie podnetu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vo výrokovej časti nerozhodol o návrhu na prerušenie konania a o podnete na iniciovanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR, ale len v odôvodnení uznesenia uviedol, že iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR je v réžii názoru okresného súdu. Preto ak okresný súd nepovažuje za vhodné iniciovať takéto konanie, jednoducho takéto konanie iniciovať nebude. A keďže sa návrh na prerušenie konania zo strany oprávneného týkal práve iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR, ktoré okresný súd neinicioval, vyšší súdny úradník považoval za zbytočné o takomto návrhu rozhodnúť. Okresný súd k tomuto uvádza, že sa vyšší súdny úradník zaoberal správnym smerom a po právnej stránke vyhodnotil situáciu správne. Avšak, po procesnej stránke by mal súd rozhodnúť o každom návrhu, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o návrhu na prerušenie konania. V tejto časti teda okresný súd uznesenie napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka mení. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky podáva návrh na začatie konania podľa o súlade právnych predpisov súd v súvislosti s prejednávanou vecou. To, že dá oprávnený na takéto konanie podnet neznamená, že súd takéto konania aj bude iniciovať. Nakoľko je na návrh na konanie o súlade právnych predpisov oprávnený súd a nie oprávnený, okresný súd nemá povinnosť rozhodovať o podnete na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom. V tomto smere sa teda okresný súd stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka a nevidí dôvod, prečo by mal o takomto podnete rozhodovať vo výrokovej časti rozhodnutia.

24. Na základe uvedených skutočností, ako aj s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia má okresný súd zato, že vyšší súdny úradník rozhodol o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zákonne, správne a spravodlivo. Vyšší súdny úradník jedine opomenul rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania. Preto okresný súd v tejto časti napadnuté uznesenie zmenil a v ostatnom rozsahu sťažnosť oprávneného voči napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.