Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-13-2025.pdf
PDF · 95.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/13/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., zastúpená: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanej: D. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXXX/XX, C., zastúpená: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkyne proti výroku, týkajúcemu sa nároku na náhradu trov konania, uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 19C/81/2024-154 zo dňa 27.11.2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne odôvodnil poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP a v časti náhrady trov konania poukazom na § 256 ods. 1, § 257 CSP.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 08.08.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že závet poručiteľa G. H., I. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt A. XXXX/XX, C., napísaný dňa 14.10.2016 v C., je neplatný. Súčasne sa domáhala priznania nároku na náhradu trov konania. Následne podaním zo dňa 18.11.2024 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Zároveň navrhla, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu, čo odôvodnila tým, že znalecký posudok na posúdenie písma a podpisu poručiteľa na závete bol predložený do konania až po jeho začatí, pričom žalobkyňa mala dôvodné podozrenie, že tento závet nemusí byť platný, pretože o jeho spísaní nemala ako manželka poručiteľa žiadnu vedomosť. Z dôvodu zásady hospodárnosti preto žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, avšak nesúhlasila s tým, aby jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie následne ustálil, že žalobkyňa pred otvorením pojednávania využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu, preto súd späťvzatie žaloby akceptoval a konanie zastavil. Za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania a zistil, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez udania dôvodu. V späťvzatí žaloby žalobkyňa uviedla len dôvody, pre ktoré žiadala nárok na náhradu trov konania nepriznať ani jednej zo strán sporu, pričom tvrdila, že mala dôvodné podozrenie, že závet nemusí byť platný, pretože ako manželka poručiteľa o jeho spísaní nemala vedomosť a znalecký posudok bol predložený až po začatí konania. Žalobkyňa nevzala
žalobu späť pre správanie žalovanej a ani s poukazom na iné okolnosti, ktoré by bolo možné pričítať na ťarchu žalovanej. Takouto okolnosťou nie je ani po podaní žaloby vypracovaný znalecký posudok, ktorý len potvrdil obranu žalovanej uplatňovanú od podania jej prvého vyjadrenia v tomto konaní. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe, ale aj z ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu (napr. odôvodnenie uznesenia TO-10D/587/2017-1692 zo dňa 27.06.2024) vyplývalo, že žalobkyňa mala o spornom závete vedomosť minimálne od januára 2018. Ak mala žalobkyňa o závete pochybnosti, mohla už podstatne skôr iniciovať vypracovanie znaleckého posudku, počkať na jeho výsledok a žalobu podať až následne, pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti preukázal. Ak tak žalobkyňa neurobila a podala žalobu, ktorú po vypracovaní znaleckého posudku sama vyhodnotila ako nedôvodnú, bola povinná znášať trovy, ktoré v súvislosti s podaním žaloby v tomto konaní vznikli. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že nezistil nijaký dôvod, ktorý by odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, ako protistrane žalobkyne, ktorá zavinila zastavenie konania. Nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), na tieto žalobkyňa ani nepoukazovala. Záverom súd prvej inštancie dodal, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzoval právo žalobkyne, teda žalobu podľa hmotného práva.
3. Proti tomuto uzneseniu, v časti nároku na náhradu trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Napádaný výrok považovala za nesprávny. Zdôraznila, že iniciovala predmetné konanie z dôvodu dôvodných pochybností o platnosti závetu jej manžela, nakoľko o jeho spísaní nemala vedomosť a vzhľadom na postup a správanie sa žalovanej v priebehu dedičského konania nadobudla pochybnosti o jeho autenticite. Z uvedeného dôvodu v priebehu dedičského konania spochybnila dedičské právo žalovanej, na základe čoho ju súdny komisár odkázal na podanie žaloby o neplatnosť závetu, a to uznesením zo dňa 27.06.2024. Bola stanovená lehota 1 mesiac, a preto nemala priestor na zabezpečenie vlastného znaleckého posudku tak, ako to uviedol súd vo svojom uznesení. V rámci žaloby navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či závet napísal a podpísal poručiteľ. Keďže však žalovaná predložila do konania znalecký posudok, ktorý potvrdil pravosť závetu, žalobkyňa z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu, že nemá záujem na zbytočných prieťahoch, zobrala podanú žalobu späť. Zároveň dodala, že znalecký posudok si žalovaná objednala už 03.07.2024, teda pred začatím tohto konania, ktoré začalo dňa 07.08.2024. O objednaní a vyhotovovaní znaleckého posudku žalobkyňa nemala pred podaním žaloby vedomosť. Naproti tomu žalovaná mala vedomosť o tom, že súdny komisár odkázal žalobkyňu na súd so žalobou o neplatnosť závetu a teda vedela, že žalobkyňa takúto žalobu podá. Nepovažovala za správne, ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa postupovala nesprávne, ak podala žalobu, pričom následne mala procesne zaviniť zastavenie konania, keď zobrala žalobu späť z dôvodu zabezpečenia znaleckého posudku protistranou. Ak by žalovaná informovala žalobkyňu o objednaní znaleckého posudku, žalobkyňa by nemala dôvod na podanie žaloby, pretože v rámci dedičského konania by sa predmetným znaleckým posudkom bez ďalšieho vyriešila spornosť ohľadom (ne)platnosti závetu. Medzi objednaním znaleckého posudku a podaním žaloby pritom uplynulo viac ako jeden mesiac. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné na danú vec aplikovať § 257 CSP a rozhodnúť o trovách konania spôsobom, že nárok na ich náhradu nemá ani jedna zo strán. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II. zmenil a rozhodol, že ani jedna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. K odvolaniu žalobkyne zaslala písomné vyjadrenie žalovaná, stotožňujúc sa s napadnutím rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením súvisiacim s trovami konania. Tvrdenia žalobkyne považovala za zavádzajúce. Bolo zrejmé, že dedičské konanie po poručiteľovi trvá už od roku 2017. O tom, že poručiteľ zanechal závet a čo je jeho obsahom sa žalobkyňa dozvedela najneskôr od súdneho komisára dňa 23.01.2018. Na pojednávaní dňa 29.01.2018 si dokonca vyžiadala lehotu na premyslenie, či bude závet namietať alebo nebude a táto jej bola aj poskytnutá. Na posledný deň uvedenej štrnásťdňovej lehoty zaslala žalobkyňa súdnemu komisárovi list, že závet nebude namietať. Žalobkyňa doposiaľ neuviedla, že by sa od 02.2018 do 08.2024 udialo čokoľvek, čo by malo za následok zmenu postoja žalobkyne k závetu. Súhlasila s postojom súdu, že ak mala žalobkyňa o závete pochybnosti, mohla už podstatne skôr iniciovať vypracovanie znaleckého posudku, počkať na jeho výsledok a žalobu podať až následne, pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti preukázal. Zároveň mala za to, že žalovaná nemala žiadnu povinnosť informovať žalobkyňu o vyhotovenom znaleckom posudku, nakoľko v tom čase žalovaná nemala vedomosť o tom, či žalobkyňa žalobu podá alebo nie, žalovaná si dala vyhotoviť znalecký posudok len pre svoje súkromné účely. To, že sa žalobkyňa rozhodla podať žalobu, bolo jej rozhodnutím a nie je možné sankcionovať žalovanú za to, že do konania predložila znalecký posudok a bránila svoje práva. Bola toho názoru, že nie je možné postupovať podľa § 257 CSP
a to z dôvodu, že konanie iniciovala žalobkyňa, keď podala žalobu, z ktorej nebolo zrejmé, na základe čoho mala obavu o autenticitu závetu poručiteľa. Mala tiež za to, že ak raz neexistujú dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia uvedené v žalobe, a ktoré by preukazovali tvrdenia uvedené žalobcom, nie je možné podať žalobu. V kontexte uvedeného nesúhlasila s tým, aby jej súd ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Záverom tiež dodala, že uznesenie, ktorým mala byť žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby bolo na základe odvolania žalovanej v celosti zrušené, a preto žalobkyňa mala počkať na jeho právoplatnosť. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žiadala o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zaslala písomné vyjadrenie, v rámci ktorého zotrvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Opätovne zdôraznila, že pristúpila k podaniu žaloby v intenciách uznesenia súdneho komisára, ktorý žalobkyňu na jej podanie odkázal. Ak by však žalovaná informovala žalobkyňu o objednaní znaleckého posudku, žalobkyňa by nemala dôvod na podanie žaloby, pretože v rámci dedičského konania by sa predmetným znaleckým posudkom bez ďalšieho vyriešila spornosť ohľadom (ne)platnosti závetu. Medzi objednaním znaleckého posudku a podaním žaloby pritom uplynulo viac ako jeden mesiac. Žalobkyňa nemala v úmysle zbytočne predlžovať dedičské konanie, avšak namietala, že žalovaná konala výslovne špekulatívne a mohla zabrániť začatiu predmetného konania.
6. Aj žalovaná k vyjadreniu žalobkyne zaslala ďalšie písomné vyjadrenie a uviedla, že žalobkyňa nesprávne kladie zodpovednosť za podanie žaloby na súdneho komisára. Žalobkyňa osobitným uznesením nebola odkázaná na podanie žaloby preto, že by mal súdny komisár akékoľvek pochybnosti o platnosti závetu, ale len na základe toho, že právny zástupca žalobkyne poprel dedičské právo žalovanej a spochybnil aj platnosť závetu. Uvedené podľa žalovanej by bolo možné charakterizovať ako zneužitie práva, nakoľko žalobkyňa spolu so žalobou nepredložila jedinú listinu, ktorou by napr. preukazovala, že poručiteľ mal odlišné písmo alebo podpis. Žalobkyňa si teda to, že bola odkázaná na podanie žaloby zavinila výlučne sama. Zároveň nebolo zrejmé, prečo by mala žalovaná vopred informovať žalobkyňu o zadaní vypracovania znaleckého posudku. Žalobkyňa ak by konala starostlivo, tak pred vznesením námietky sa mohla obrátiť na žalovanú a dohodnúť sa na vypracovaní znaleckého posudku alebo dať sama vypracovať znalecký posudok. Namiesto toho žalobkyňa vzniesla ničím neodôvodnenú námietku o neplatnosti závetu a keď to nevyšlo, tak sa snaží zodpovednosť za podanie žaloby preniesť na súdneho komisára a tiež žalovanú. Naviac, poukázala aj na iné konania, kde žalobkyňa podala po právnej stránke formálne prípustné žaloby, ale bez toho, aby jej tvrdenia boli preukázané. Mala za to, že špekulatívne koná práve žalobkyňa, keď podávaním rôznych žalôb sa snaží oddialiť skončenie dedičského konania.
7. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v napadnutej časti, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, dôvodiac tým, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez udania dôvodu. V späťvzatí žaloby uviedla len dôvody, pre ktoré žiadala nárok na náhradu trov konania nepriznať ani jednej zo strán sporu, pričom tvrdila, že mala dôvodné podozrenie, že závet nemusí byť platný, pretože ako manželka poručiteľa o jeho spísaní nemala vedomosť a znalecký posudok bol predložený až po začatí konania. K uvedenému súd prvej inštancie zastal názor, že ak mala žalobkyňa o závete pochybnosti, mohla už podstatne skôr iniciovať vypracovanie znaleckého posudku, počkať na jeho výsledok a žalobu podať až následne, pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti preukázal. Ak tak žalobkyňa neurobila a podala žalobu, ktorú po vypracovaní znaleckého posudku sama vyhodnotila ako nedôvodnú, je povinná znášať trovy,
ktoré v súvislosti s podaním žaloby vznikli. Zároveň súd prvej inštancie nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Odvolací súd mal v prvom rade za preukázané, že žalobkyňa žalobou zo dňa 07.08.2024, doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.08.2024, sa domáhala určenia neplatnosti závetu z dôvodu, že sa domnievala, že predmetná listina označená ako závet poručiteľa nebola napísaná vlastnou rukou poručiteľa a ani ním nebola podpísaná. Okrem toho uviedla, že platnosť závetu spochybnila aj v dedičskom konaní (poznámka odvolacieho súdu, na pojednávaní konanom dňa 26.06.2024), v dôsledku čoho ju súdny komisár odkázal na podanie žaloby o neplatnosť závetu na súd. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, podaním zo dňa 06.09.2024, ktorá okrem iného uviedla, že je už vyhotovený ZP k závetu poručiteľa a taktiež namietala, že žalobkyňa o zanechaní holografného závetu bola informovaná už dňa 23.01.2018, čo vyplývalo zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení a tiež zo zápisnice zo dňa 29.01.2018 vyplývalo, že žalobkyňa bola oboznámená so stavom a obsahom závetu a požiadala o poskytnutie dodatočnej lehoty na vyjadrenie, či so závetom súhlasí, alebo či bude namietať jeho absolútnu neplatnosť. Na posledný deň štrnásťdňovej lehoty zaslala vyjadrenie, v rámci ktorého oznámila, že nebude namietať absolútnu neplatnosť závetu poručiteľa. Žiadala žalobu zamietnuť. K vyjadreniu žalovanej zaslala repliku žalobkyňa, ktorá zotrvala na tom, aby znalca ustanovil súd. Dňa 08.10.2024 žalovaná doručila do súdneho spisu znalecký posudok, ktorý bol zaslaný žalobkyni na vedomie a bol vytýčený termín pojednávania. Žalovaná zaslala aj dupliku, v rámci ktorej zotrvala na námietke predčasnosti podanej žaloby. Podaním zo dňa 18.11.2024 žalobkyňa zobrala žalobu späť a navrhla, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu, čo odôvodnila tým, že znalecký posudok bol predložený do konania až po jeho začatí, pričom žalobkyňa mala dôvodné podozrenie, že tento závet nemusí byť platný, pretože o jeho spísaní nemala ako manželka poručiteľa žiadnu vedomosť. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, avšak žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodila tým, že žalobkyni nič nebránilo vypracovať ZP. Namiesto toho išla do súdneho sporu na základe ničím nepodloženej domnienky o akejsi neplatnosti závetu, pričom o závete vedela už od 01.-02.2018 a výslovne, ako aj písomne uviedla, že neplatnosť namietať nebude.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je upravená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. Na strane žalovaného naproti tomu platí, že ak sa žaloba vzala späť pre správanie žalovaného, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s poukazom na okolnosti prípadu, t.j. zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%. Prihliadol pritom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez udania dôvodu. Ďalej uviedol, že v späťvzatí žalobkyňa uviedla len dôvody, pre ktoré žiadala nárok na náhradu trov konania nepriznať ani jednej zo strán sporu. Vysporiadajúc sa s týmito dôvodmi, súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa mala o spornom závete vedomosť minimálne od januára 2018. Ak mala žalobkyňa o závete pochybnosti, mohla už podstatne skôr iniciovať vypracovanie znaleckého posudku, počkať na jeho výsledok a žalobu podať až následne, pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti preukázal. Zároveň súd prvej inštancie aj dodal, že nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie nie je možné zvrátiť ani poukazom žalobkyne na to, že ju súdny komisár odkázal na podanie žaloby v lehote 1 mesiaca, pretože ako vyplýva z obsahu listín založených v súdnom spise, na dedičskom pojednávaní vedenom pod č.k. TO-10D/587/2017-1687 dňa 26.06.2024 súdny komisár uviedol, že právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 25.04.2024 poprel dedičské práva žalovanej a spochybnil jej dedičské právo titulom závetu poručiteľa zo dňa 14.10.2016, pretože je absolútne neplatný z dôvodu, že nebol urobený v súlade s § 476 ods. 1 OZ. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na tom, že závet je absolútne neplatný, preto súd konanie o dedičstve prerušil a žalobkyňu odkázal na podanie žaloby. Nespornou skutočnosťou pritom však je tá skutočnosť, že minimálne od januára 2018 žalobkyňa mala vedomosť o spornom závete, a teda, ak mala dôvodnú pochybnosť o jeho platnosti, mala si pred popretím dedičského práva žalovanej a spochybnení jej dedičského práva titulom závetu poručiteľa zo dňa 14.10.2016 z dôvodu absolútnej neplatnosti, zaobstarať znalecký posudok tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie a až následne spochybniť dedičské právo, ako aj podať žalobu. Uvedeným postupom by si žalobkyňa zabezpečila unesenie dôkazného bremena aj v rámci súdneho konania a nepodávala by žalobu len na základe domnienky, čím podanie žaloby odôvodnila. Rovnako tak je irelevantné, že žalovaná si objednala znalecký posudok už dňa 03.07.2024. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalovaná nemôže byť sankcionovaná za svoju obozretnosť (keďže dňa 26.06.2024 bola žalobkyňa odkázaná na súdne konanie), že si z vlastnej iniciatívny zabezpečila dôkaz, preukazujúci pravosť závetu a tento následne uplatnila v rámci súdneho konania, čo žalobkyňu viedlo k späťvzatiu žaloby. Rovnako tak nie je zrejmé, prečo by žalovaná mala žalobkyňu informovať o tom, že si objednala znalecký posudok. Naviac, pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že napriek tomu, že žalovaná už vo vyjadrení k žalobe informovala žalobkyňu, že už je vyhotovený ZP k závetu poručiteľa, žalobkyňa v replike zotrvala na tom, aby znalca ustanovil súd. S poukazom na uvedené aj odvolací súd bol toho názoru, že späťvzatie žaloby žalobcom bolo bez udania dôvodu, resp. z dôvodu, že po predložení ZP zo strany žalovanej, v rámci jej obrany, žalobkyňa vyhodnotila sama nedôvodnosť žaloby, a preto ju zobrala späť. Uvedené však nezakladá zavinenie žalovanej za procesný výsledok konania, ako ani nemožno uvedené považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a aplikovať § 257 CSP.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalobkyne voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania vyhodnotil za nedôvodné a mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ustálil, že v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou patrí žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie.
16. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa nároku na náhradu trov konania, s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalobkyni. Dôvody na aplikáciu § 257 CSP nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).