Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-20-2025.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/20/2025
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava – Staré mesto, IČO : 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava – Staré Mesto , IČO : 37 927 795, proti žalovanej A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, t.č. bytom E., F. XXXX, D. G., o zaplatenie 8 055,35 eur s prísl. Takto
r o z h o d o l :
I. Okresný súd Humenné nemá právomoc na prejednanie tohto sporu.
II. Konanie zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal 19.09.2024 v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná uhradiť mu 8.055,35 eur, úrok vo výške 2.339,02 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.055,35 eur od 04.02.2022 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Všeobecná úverová banka a. s., Bratislava poskytla žalovanej na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.10.2018, úver vo výške 10.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok.
V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne a včas a preto bola pôvodným veriteľom vyzvaná na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky. Žalovaná napriek písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila a právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky dňom 20.01.2022.
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky bolo žalovanej doručené 27.01.2022, žalovaná v lehote 7 dní, ktorá jej bola poskytnutá na splnenie dlhu, pohľadávku neuhradila a preto sa dostala do omeškania dňom 04.02.2022.
Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka a. s. ako postupca a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom zo 14.02.2020 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená súčasnému žalobcovi, o čom bola žalovaná riadne upovedomená. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 31.1.2024.
3. Okresný súd Banská Bystrica podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a to vydaním platobného rozkazu č. k. 6Up/1598/2024-87 z 13. januára 2025, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Na návrh žalobcu bol spis postúpený tunajšiemu súdu dňa 31.03.2025 na ďalšie konanie.
4. Keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť platobný rozkaz na adresu jej trvalého bydliska, súd v súlade s ustanovením § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku urobil úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej.
Vykonaným šetrením mal súd za preukázané, že žalovaná je prihlásená k trvalému pobytu v obci C. číslo domu XXX, ale na tejto adrese sa nezdržiava. Ďalším šetrením mal súd za preukázané, že žalovaná nie je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnankyňa, nepoberá ani dávky dôchodkového, nemocenského a úrazového poistenia. Nie je vedená v evidencii ZVJS a zásielky doručované na adresu jej trvalého pobytu boli súdu vrátené s tým, že adresát si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Zo správy OR PZ Humenné, Obvodné oddelenie Policajného zboru Medzilaborce, zo 16.03.2025 mal súd za preukázané, že príslušníkmi polície nebolo možné doručiť zásielku súdu žalovanej na adresu trvalého bydliska C. číslo XXX, lebo na tejto adrese sa nezdržiava. Šetrením bolo zistené, že sa z tejto adresy odsťahovala v jeseni minulého roka a v súčasnej dobe žije, spolu s manželom E. B., v Českej republike, v obci E., F. XXXX.
5. Na základe zistenia pobytu žalovanej v Českej republike, jej bola doručená žaloba, procesné poučenie a uznesenie, ktorým bola vyzvaná, aby sa k žalobe písomne vyjadrila v lehote 15 dní, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Doručované písomnosti žalovaná prevzala do vlastných rúk dňa 16.04.2025 a to na adrese E., F. XXXX, D. G.. V určenej lehote sa k žalobe ani doručovaným dôkazom a listinám nevyjadrila, nepredložila súdu žiadne písomnosti ani neoznačila dôkazy, ktoré by súd na jej obranu mal v konaní vykonať.
6. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike a žalovaná ako osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
7. Podľa článku 4 nariadenia Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 26 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
Podľa článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia Brusel I vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo
zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
Podľa článku 28 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa článku 62 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
8. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko, stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
9. V spotrebiteľských veciach nariadenie Brusel I upravuje osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovanej, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.
10. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovanej so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mala bydlisko na území Slovenskej republiky.
Na základe zisťovania skutočného pobytu žalovanej súd zistil, že žije v Českej republike na adrese E., F. XXXX.
11. Okrem vecí, ktoré patria podľa čl. 24 nariadenia č. 1215/2012 do výlučnej právomoci súdov, súd nemôže preskúmavať svoju právomoc skôr, ako doručí žalobu s prílohami žalovanému a umožní mu, aby sa k nej vyjadril. Žalovanej bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 16. 4. 2025. Žalovaná sa do dnešného dňa k žalobe nevyjadrila, čím neprejavila záujem zúčastniť sa konania na tunajšom súde. Súd preto nemôže založiť právomoc ani postupom podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I upravujúceho tzv. podrobenie sa právomoci súdu, ktorému bola podaná žaloba. Na základe uvedeného súd v súlade s citovanou právnou úpravou konštatuje, že nemá právomoc konať vo veci.
12. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.
14. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, zdržuje sa na území Českej republiky, žalobca sa voči žalovanej domáha splnenia povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, a žalovaná sa konania na tunajšom súde nezúčastnila, súd skonštatoval, že
nemá právomoc vo veci konať, a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v procese doručovania žaloby žalovanej, je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaná. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, kedy zavinenie za zastavenie konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak súd konanie zastavil bez preukázateľného zavinenia niektorej zo strán sporu, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu Humenné (§357 písm. a/ CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.