Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Tos-17-2021.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/17/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.07.2021, v trestnej veci proti odsúdenému U. Z. pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3Nt/5/2019 zo dňa 13.04.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného U. Z..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona zhabal zaistené veci, a to:
- 5.000 USD, ktorá u neho bola zaistená pri domovej prehliadke dňa 03.12.2015 a ktorá sa toho času nachádza na účte Okresnej prokuratúry Humenné č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXX s tým, že podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.
Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, zahlásenú ihneď po vyhlásení uznesenia a poučení o opravnom prostriedku, sťažnosť odsúdený, ktorú následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti namietal zaujatosť Krajského súdu v Prešove a žiadal, aby vec bola prikázaná inému súdu. Ďalej poukázal na dôvod zhabania veci v zmysle rozhodnutia prvostupňového súdu podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, ktorého naplnenie podľa jeho názoru konajúci súd vôbec neskúmal. Rovnako nebolo preukázané, že celá čiastka 5000,- USD pochádzala z trestnej činnosti. Dôkazné bremeno je výhradne len na prokurátorovi, ktorý ho v tomto prípade neuniesol a súd nemá nahrádzať nedostatočnú aktivitu prokurátora. Prokuratúra sa v tomto prípade spoliehala iba na fakt, že bol v pôvodnom konaní uznaný vinným zo žalovaného trestného činu, ale ďalej nepreukázala dôvody, prečo by mala byť predmetná finančná čiastka zhabaná v prospech štátu. Rovnako pochybil aj konajúci súd, ktorý sa navyše nedostatočne vysporiadal so splnením dôvodu zhabania, a to konkrétne z dôvodu „iného obdobného verejného záujmu“, ako je bezpečnosť ľudí či majetku. Iba osoba odsúdeného a charakter trestnej činnosti nemôžu byť samy osebe podkladom pre záver, že peniaze boli nadobudnuté trestnou činnosťou. Uznesenie tak porušilo jeho právo na spravodlivý proces, je nepreskúmateľné, v rozpore so základnými zásadami trestného konania v zmysle § 2 ods. 10 a 12 Tr. poriadku. Vzhľadom na uvedené záverom navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, prípadne aby vo veci sám rozhodol.
Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal krajský súd ako súd sťažnostný v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného dôvodná nie je.
Úvodom je potrebné poznamenať, že uznesením zo dňa 20.11.2019 súd prvého stupňa podľa § 97 ods. 1 Tr. poriadku vrátil predmetnú sumu 5.000,- USD odsúdenému. Na podklade sťažnosti okresného prokurátora Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2Tos/9/2020 zo dňa 22.04.2020 toto uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, pričom v zmysle pokynu krajského súdu bolo po vrátení veci úlohou súdu prvého stupňa na verejnom zasadnutí doplniť dokazovanie smerujúce k zisteniu pôvodu peňažnej čiastky vo výške 5.000,- USD, okrem výsluchu odsúdeného si napríklad vyžiadať od neho pracovnú zmluvu alebo potvrdenie o zamestnaní, z ktorého mu mal vyplynúť tento príjem, prípadne výplatné pásky, potvrdenie o príjme alebo iné dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia odsúdeného, že túto finančnú čiastku si zarobil riadnym a zákonným spôsobom, keďže vykonané dokazovanie a celkový kontext zaistenia tejto peňažnej čiastky svedčí skôr o jej pôvode v súvislosti s páchanou trestnou činnosťou.
S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa po vrátení veci splnil pokyny v zmysle zrušujúceho uznesenia, keď na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného a oboznámil listinné dôkazy, a to lekárske správy predložené odsúdeným, výpis z účtu z VÚB banky, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015, potvrdenie o nemocenských dávkach, výplatnú pásku za obdobie 12/2013 a ďalšie listiny súvisiace s mzdovými pomermi odsúdeného v minulosti, vrátane potvrdenia o dĺžke zamestnania a minimálnej mzde v Holandsku. Tieto dôkazy vytvorili dostatočný podklad pre zistenie skutkového stavu v zmysle pokynov krajského súdu.
Prvostupňový súd ďalej správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/72/2016 zo dňa 01.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/14/2017 zo dňa 28.06.2017 bol U. Z. uznaný vinným z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia vecí označených vo výroku rozhodnutia a ochranný dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov. Bolo mu uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. V rozsudku si súd konanie o návrhu prokurátora na uloženie trestu prepadnutia veci 5.000 USD, ktorá finančná čiastka bola prevedená na účet Okresnej prokuratúry Humenné č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:XXXX, vyhradil na verejné zasadnutie.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že z dôvodu takéhoto procesného postupu súdu prvého stupňa už nebolo možné uložiť odsúdenému trest prepadnutia veci, nakoľko trest je možné uložiť len rozsudkom na hlavnom pojednávaní. Do úvahy tak prichádzalo rozhodovanie o uložení ochranného opatrenia - zhabania veci v zmysle ust. § 83 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa § 83 ods. 1 Tr. zákona, ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20210701>, súd uloží zhabanie veci, ak a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť, b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru, c) nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti, d) nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu, e) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely, f) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo g) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
Podľa § 60 ods. 1 Tr. zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo c) ktorá je výnosom z trestnej činnosti.
Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, predmetom zhabania môže byť len taká vec, ktorá je k spáchanému trestnému činu v niektorom zo vzťahov uvedených v § 60 ods. 1 písm. a) až c) Tr.
zákona. Účelom tohto inštitútu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred tými nebezpečnými predmetmi a inými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom trestu prepadnutia veci. Zároveň, okrem podmienky, že vec musí byť takou vecou, ako predpokladá ust. § 60 ods. 1 písm. a/ až c/, musí byť naplnený aj niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 83 ods. 1 písm. a/-g/. Dôvody zhabania veci uvedené v citovanom zákonnom ustanovení pod písmenami a/ až g/ sú obligatórne a tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol o zhabaní veci podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, teda z dôvodu, že to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem. V prvom rade bolo teda potrebné skúmať, či sa jednalo o vec, ktorá spĺňa niektorý z atribútov uvedené v § 60 ods. 1 písm. a/-c/ Tr. zákona. V rámci tohto skúmania bolo potrebné predovšetkým zistiť, či sumu 5.000,- USD mohol v rozhodnom období nadobudnúť legálnou cestou alebo, v opačnom prípade, tu existuje dôvodný predpoklad, že táto pochádzala z trestnej činnosti. V tomto smere vykonal okresný súd dostatočne podrobné dokazovanie, pričom správne zistil, že v období od 24.06.2013 do 29.10.2013 odsúdený pracoval v Holandsku, kde zarobil po prepočte na čistú mzdu za uvedené obdobie sumu 5.087,64 eur. Na strane druhej okresný súd takisto správne konštatoval, že pri logickom započítaní hoci len minimálnych bežných výdavkov na živobytie nie je reálne, aby z takýchto príjmov mohol odsúdený ušetriť zákonným spôsobom sumu 5.000,- USD, obzvlášť za situácie, že od roku 2015 už odsúdený nepracoval a nemal oficiálny príjem a iné príjmy pochádzajúce z obdobia páchania trestnej činnosti preukázané neboli. Tieto skutočnosti je nevyhnutné chápať v celom kontexte, keď nemožno opomenúť, hoci s takýmto hodnotením dôkazov odsúdený v sťažnostných námietkach nesúhlasí, aj charakter trestnej činnosti, ktorá spočívala okrem iného práve v neoprávnenom predaji omamných a psychotropných látok iným osobám za odplatu, teda je evidentné, že z predaja týchto látok mal odsúdený majetkový prospech, pričom zároveň súd prvého stupňa správne poukázal aj na miesto nájdenia tejto finančnej čiastky s dôrazom na spôsob jej uloženia. Tieto skutočnosti tak vo svojom súhrne predstavujú dostatočný podklad pre vyvodenie záveru o tom, že zhabaná peňažná čiastka pochádzala práve z trestnej činnosti odsúdeného a predstavuje výnos z trestnej činnosti, teda ide o vec, akú predpokladá ust. § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.
Na strane druhej je potrebné prisvedčiť odsúdenému, že súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia nedostatočne špecifikoval naplnenie dôvodu zhabania veci v zmysle § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, čo predstavuje druhý predpoklad zhabania veci, teda že zhabanie veci vyžadoval iný obdobný verejný záujem, čo však nebol dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia, keďže po vecnej stránke sa s ním aj krajský súd stotožnil a tento dôvod mal preukázaný. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že na naplnenie tohto dôvodu zhabania veci, teda že takýto postup vyžaduje „iný obdobný verejný záujem“, môže za istých okolností vzhľadom na charakter zaistenej veci postačovať aj záver súdu o tom, že takáto vec - obzvlášť ak sa jedná o finančné prostriedky, teda majetkový prospech, ako tomu bolo v danom prípade - bola získaná trestnou činnosťou, resp. ako výnos z trestnej činnosti. Inak povedané, je všeobecným záujmom spoločnosti, aby bol odčerpaný neoprávnený majetkový prospech získaný v súvislosti s trestnou činnosťou, pričom to platí aj v prípade majetkového prospechu zúčastnenej osoby, o to viac podľa názoru krajského súdu v prípade majetkového prospechu samotného odsúdeného (porovnaj R 19/1983) a aby tento majetkový prospech, ktorý mal svoj pôvod v trestnej činnosti, páchateľ nemohol ďalej užívať. Dôvod zhabania veci podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona tak bol aj podľa názoru krajského súdu v prejednávanej veci daný a tým, že podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
K sťažnostnej námietke odsúdeného týkajúcej sa toho, že podľa jeho názoru je konanie o zhabaní veci prísne návrhovým konaním a že konajúci súd pochybil, keď v rámci dokazovania išiel nad rámec aktivity prokurátora, krajský súd uvádza, že rozhodovanie o zhabaní veci malo svoj podklad v pôvodnom konaní o vine a treste, pričom v obžalobe podanej na príslušný súd dňa 03.05.2016 prokurátor výslovne navrhol uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, ktorý návrh aj zdôvodnil a podložil vykonanými dôkazmi, resp. navrhol v rámci konania o vine a treste, vykonanie dokazovania aj vo vzťahu k tejto otázke. Súd prvého stupňa však rozhodnutie o tejto otázke vyčlenil na samostatné konanie, v rámci ktorého bolo potrebné vykonať dôkazy, keďže v čase vyhlásenia rozsudku na hlavnom pojednávaní podľa jeho názoru ešte nebol v dostatočnej miere zistený skutkový stav v tomto smere, aby mohol o zhabaní veci, prípadne o jej vrátení rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom dokazovanie bolo okresným súdom doplnené na pokyn krajského súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení zo dňa 22.04.2020. Bolo teda povinnosťou súdu prvého stupňa riadne zistiť skutkový stav, vo
vzťahu k tomu vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom však základom pre takýto postup bol návrh prokurátora na uloženie trestu prepadnutia veci ešte v základnom konaní.
Len záverom ešte krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, v súvislosti s návrhom odsúdeného na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove a prikázanie inému súdu, že takýto návrh, resp. námietka zaujatosti nie je procesne spôsobilým návrhom v zmysle § 23 Tr. poriadku a teda sa o nej nekoná. Totižto, rozhodujúcou je v tomto smere existencia niektorého z dôvodu vylúčenia podľa § 31 Tr. poriadku, kto- rý musí byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých sud- cov dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Tr. poriadku o námietke zaujatosti vznesenej voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr. poriadku, ne- koná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho (jednotlivé- ho) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom príslušného sú- du (argumentum a minori ad maius). V danom prípade je nutné poznamenať, že odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 13.04.2021 neuviedol žiadny konkrétny dôvod vylúčenia sudcu (resp. všetkých sudcov krajského súdu), ktorý by bol takým dôvodom, ako to predpokladá ust. § 31 Tr. poriadku.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd, nezistiac dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, toto považoval za zákonné a vecne správne, preto sťažnosť odsúdeného U. Z. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol ako nedôvodnú. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.