Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/43/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, o zaplatenie 8.339,55 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -117 zo dňa 17.8.2023 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 8.339,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 7.9.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že právny predchodca žalobcu, OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, poskytla žalovanému na základe zmluvy o úvere úver vo výške 9.800 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť. Žalovaný však dlh riadne nesplatil, a preto žalobca ako právny nástupca OTP Banka Slovensko, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uplatnil nezaplatenú istinu a úroky z omeškania.

3. Prvým rozsudkom prvoinštančný Okresný súd Kežmarok, pod č.k. -86 zo dňa 30.8.2022 žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Po tom, čo podal žalobca odvolanie, odvolací, Krajský súd v Prešove, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu uznesením č.k. -110 zo dňa 27.4.2023 zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Aktuálne prejednávaný rozsudok prvoinštančného súdu, -117 vychádzal zo skutočnosti, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.8.2016 uzavrel žalovaný a právny predchodca žalobcu úverovú zmluvu. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9.800 eur. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume 12.706,73 eur v 95 mesačných splátkach vo výške 133,45 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 6,75 %, RPMN určená vo výške 7,05 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,59 %, splatnosť mesačnej splátky v 20. deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej splátky dňa 20.9.2016. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.7.2024. Listom zo dňa 23.6.2018 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na jeho omeškanie s úhradou splátok, ako aj na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zásielku žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

Dňa 2.8.2018 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu. Následne bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky tvoriaca predmet sporu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ku dňu 11.12.2019 bola pohľadávka postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. Zo spoločného registra bankových informácií k osobe žalovaného vyplýva, že v registri mal žalovaný evidovaných celkovo 14 kontraktov, žiadaných 4, existujúcich 1, odmietnutých 1, odvolaných 1, ukončených 7. Pri viacerých zmluvách je uvedená poznámka o nepravidelných splátkach. V rámci kolónky „skore faktor“ sú uvedené poznámky o príliš krátkej histórii a zmluvách so splátkami po splatnosti. Z nedatovaného výpisu z registrov Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný od mesiaca február 2016 s vymeriavacím základom mzdy vo výške 600 eur. S poukazom na výstupné informácie z tohto registra tvrdenie žalobcu o priemernom vymeriavacom základe žalovaného v sume 2.160 eur preukázané neboli. Prvoinštančný súd následne vec posúdil podľa , podľa , , podľa , , Aplikoval ďalej ust. , , a Vo všeobecnosti vychádzal z ust. , , , , , z a a a . Aplikoval ust. Uzavrel, že predložená zmluva medzi žalobcom a žalovaným je typovou zmluvou, má spotrebiteľský charakter, vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy prvoradou povinnosťou súdu je skúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Vychádzal jednak z čl. 8 a 23 Smernice č. 2008/48/ES, ako aj z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v tejto veci v zrušujúcom uznesení -110, kde odvolací súd upozornil, že úver poskytovaný OTP Bankou, a.s. bol určený na refinancovanie úveru, ktorý mal žalovaný v spoločnosti Raiffeisen Bank International AG, teda dochádza k zmene veriteľa a tým skúmanie bonity spotrebiteľa je okolnosťou odôvodňujúcou rozhodnutie veriteľa poskytnúť žalovanému žiadaný úver. Prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorá je uložená mu v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca uviedol, že bonita žalovaného bola preverovaná dopytom do Sociálnej poisťovne so zistením priemerného vymeriavacieho základu 2.160 eur a úverová zaťaženosť žalovaného bola preverená dopytom do Spoločného registra bankových informácií. Uvedené tvrdenie vyplýva z podania žalobcu zo dňa 23.8.2022. Prvoinštančný súd však vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že právny predchodca žalobcu postupoval pri poskytovaní úveru dôsledne podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zo spoločného registra bankových informácií mal zrejmé, že žalovaný je osobou, ktorá si svoje záväzky plní nepravidelne, opakovane bol v omeškaní so splácaním splátok z úverových zmlúv. V spore nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu o priemernom vymeriavacom základe žalovaného vo výške 2.160 eur, pretože z potvrdenia sociálnej poisťovne táto skutočnosť nevyplýva. Pri otázkach, či žalovaný takýto priemerný vymeriavací základ dosahuje, je uvedená odpoveď nie. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva vymeriavací základ žalovaného vo výške 600 eur. Žalobca žiadne ďalšie skutočnosti k otázke skúmania bonity žalovaného neuviedol. Súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru zohľadňoval nielen stránku príjmov žalovaného, ale aj výdavkov na strane spotrebiteľa. K posúdeniu úverovej bonity analýza len jednej strany rozpočtov spotrebiteľa nesvedčí o odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa svoj dlh z úverovej zmluvy riadne splácať. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale aj náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré sa u veriteľa ako osoby, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou starostlivosťou pristupovať ku skúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Jedným z právnych následkov postupu veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, kedy veriteľ vo vzťahu k schopnosti spotrebiteľa splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou, je, že veriteľ v takýchto prípadoch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Uvedená situácia nastala aj v tomto prípade. Žalobca tak nebol oprávnený dňa 6.9.2018 úver predčasne zosplatniť. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti tak bolo pre rozpor so zákonom neplatným

právnym úkonom a úver bol aj naďalej platný, pričom konečná splatnosť doposiaľ nenastala, keďže podľa zmluvy je dohodnutá až na deň 20.7.2024. Pôvodný žalobca, OTP Banka Slovensko, a.s. postúpila pohľadávku na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky ku dňu 12.12.2019, v čase, kedy úver ešte nebol splatný a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, bola nezrelou pohľadávkou. Podľa zákona o bankách, postúpenie nezrelej pohľadávky je postúpením neplatným. Keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa je neplatným právnym úkonom, nenastali ani zákonné predpoklady na postúpenie pohľadávky podľa zákona o bankách, a preto nesmelo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Súd, vzhľadom na to nemal preukázané, že k platnému postúpeniu pohľadávky došlo a že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a podľa s tým, že žalovaný v konaní mal plný úspech, avšak žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.339,55 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 7.9.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, aby žalobcovi boli priznané trovy konania v plnom rozsahu. Prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru. K zisteniu prvoinštančného súdu žalobca uviedol, že v spore preukázali, že ich právny predchodca postupoval v súlade s , pred poskytnutím úveru preveril bonitu žalovaného, a to preverením príjmov žalovaného z externého zdroja v Sociálnej poisťovni, výsledkom ktorého bolo zistenie výšky príjmu na úrovni minimálne 600 eur mesačne. Zároveň právny predchodca žalobcu preveril aj úverovú zaťaženosť žalovaného dopytom do Spoločného registra bankových informácií, z ktorého výstup vyplýva, že v čase podania žiadosti o úver žalovaný bol úverovým dlžníkom v jednej úverovej inštitúcii s výškou úverovej splátky 172 eur mesačne. Pri zohľadnení výšky životného minima 198,09 eura v čase poskytnutia úveru pre jednu plnoletú fyzickú osobu, mesačných výdavkov na splátky úveru v sume 172 eur a mesačných príjmov v sume 600 eur bola finančná analýza vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 9.800 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 133,45 eur. Predchodcom žalobcu je banka. Banka konala pred poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou v zmysle zákonnej požiadavky posúdiť výšku príjmov a výšku výdavkov z externých zdrojov, účel a dobu, na ktorú sa úver poskytuje. Preto je vylúčená sankcia vyplývajúca z spočívajúca v zákaze predčasného zosplatnenia úveru. K postúpeniu pohľadávky došlo riadne a platne, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Splnenie povinnosti vyplývajúcej z prvá veta zákona o bankách, a to požiadavky výzvy banky pred postúpením pohľadávky, je preukázané tým, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na plnenie dňa 2.8.2018. Táto výzva bola žalovanému zasielaná doporučene do jeho dispozičnej sféry. Keďže po tejto výzve žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, ku ktorému došlo 11.12.2019, t.j. po 90 dňoch omeškania od výzvy na plnenie.

6. K odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, na jeho správne dôvody poukazuje a naviac, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, k veci udáva:

8. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie v spore je povinnosťou súdu v každom štádiu konania. Pokiaľ sa súd aktívnou vecnou legitimáciou bližšie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberá, neznamená to, že túto otázku neposudzoval. V prejednávanej veci prvoinštančný súd otázku aktívnej vecnej legitimácie posudzoval a skúmal, či žalobca platne získal postúpenú bankovú pohľadávku, a teda či žalobcovi vyplývajú oprávnenia z hmotného práva. Vecnú legitimáciu, aktívnu alebo pasívnu, má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúce z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak navrhovateľ nie je nositeľom subjektívneho práva a vymáhané právo mu nepatrí a napriek tomu podá návrh na priznanie tohto práva, je povinnosťou súdu takýto návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívne vecnej legitimácie. Podmienkou postúpenia bankovej pohľadávky tak, ako v prejedávanej veci, je splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukazujúc na správne závery prvoinštančného súdu je potrebné skúmať, či banková pohľadávka, ktorá bola postupovaná, bola splatná, a teda či došlo k platnému zosplatneniu úveru. Pokiaľ by súd v prejednávanej veci sa nezaoberal bonitou spotrebiteľa a skúmaním schopnosti spotrebiteľa splácať úver, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že banková pohľadávka bola riadne zosplatnená, pretože výzva žalovanému podľa mu bola riadne doručená do dispozičnej sféry (podanie zo dňa 23.6.2018). Následne bola banková pohľadávka zosplatnená, a to dňa 2.8.2018, pričom zosplatnenie pohľadávky bolo taktiež doručené do dispozičnej sféry žalovaného. K postupu hmotnoprávneho zosplatnenia pohľadávky súd nemá výhrady. V každom spotrebiteľskom spore, pri ktorom sa poskytujú dodávateľom úverové prostriedky dlžníkovi, je povinnosťou súdu skúmať, či veriteľ postupoval pri poskytovaní úveru s dostatočnou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa tento úver riadne splácať. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy (dňa 8.8.2016) v ustanovení rozlišuje skúmanie bonity spotrebiteľa a pochybenia dodávateľa v dvoch rovinách. Jednak je to rovina nekonania s odbornou starostlivosťou podľa a ďalej je to hrubé porušenie povinnosti podľa Z obsahu spisového materiálu tak, ako zistil prvoinštančný súd, hrubé porušenie povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v prejednávanej veci nebolo prvoinštančným súdom zistené, pretože dodávateľ, teda právny predchodca žalobcu, nahliadol do údajov z príslušnej databázy alebo registra pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V takom prípade nie je možné, pre nedostatočné posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Prvoinštančný súd však zistil, že právny predchodca žalobcu skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s nedostatočnou odbornou starostlivosťou, čo má za následok, že dodávateľ (banka) nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda jednorazovo úver zosplatniť, ako sa to stalo postupom, ktorý súd uviedol vyššie. Tak, ako prvoinštančný súd správne konštatoval, právny predchodca žalobcu neposúdil s odbornou starostlivosťou spôsobilosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pretože informácie, ktoré mala banka zistené, a to z databázy Sociálne poisťovne, nesvedčili o dostatočnej finančnej výbave žalovaného pre poskytnutie ďalšieho úveru v sume 9.800 eur, keď jeho vymeriavací základ bol určený vo výške 600 eur a priemerný vymeriavací základ vo výške 2.160 eur preukázaný nebol. Z informácií spoločného registra bankových informácií je zrejmé, že žalovaný si pri doposiaľ poskytnutých úveroch svoje povinnosti neplnil pravidelne, opakovane sa dostával do omeškania so splácaním splátok, pričom v tom čase splácal úver vo výške 172 eur. Prvoinštančný súd vytýkal v svojom rozhodnutí právnemu predchodcovi žalobcov, že pri vyhodnocovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dodávateľ nemal informácie o výdavkoch spotrebiteľa, hoci, a na to upozorňuje aj odvolací súd, podľa stačilo dodávateľovi požiadať, vzhľadom na uvedenú históriu žalovaného pri skúmaní jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver, o informácie, ktoré by preukázali, resp. ozrejmili lepšie schopnosť spotrebiteľa splácať aktuálne uzatváraný spotrebiteľský úver. Spotrebiteľ je totiž povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné pre posúdenie jeho schopnosti spotrebiteľský úver splácať. Právny predchodca žalobcu túto svoju kompetenciu nevyužil a tým svoje konanie zaťažil vadou, ktorá má za následok, že pri uzatváraní spotrebiteľského úveru neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, pretože, vzhľadom na doteraz zistené informácie z prístupných registrov a databáz, o pozitívnom výsledku zisťovania bolo možné pochybovať. Preto prvoinštančný súd správne postupoval, keď toto pochybenie vyhodnotil v súlade s ako pochybenie, ktoré má za následok, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Preto ani spotrebiteľský úver nemohol právny predchodca žalobcu platne zosplatniť, úver bol živý a takýto živý úver nemôže byť predmetom postúpenia pohľadávky podľa zákona o bankách.

9. Ďalej, na ďalšiu odvolaciu námietku odvolací súd udáva, že pokiaľ by aj bolo zosplatnenie pohľadávky platné, čo, ako vyplýva zhora, nie je pravdou, v takom prípade právny úkon zosplatenia pohľadávky

tak, ako ho vykonal právny predchodca žalobcu, úkon zo dňa 2.8.2018 nemôže nahrádzať právny úkon vyplývajúci z ust. zákona o bankách a nahradiť výzvu podľa tohto ustanovenia hmotnoprávnym úkonom vyplývajúcim z ust. . Každý jeden úkon je potrebné vykonať samostatne, samostatne tieto jednotlivé úkony doručiť do dispozičnej sféry žalovaného a až tak je možné platne zosplatnenú pohľadávku po doručení výzvy podľa zákona o bankách postúpiť. Inak tento proces je vadný a nie je možné naňho prihliadať v súvislosti s účinným postúpením bankovej pohľadávky.

10. Keďže odvolací súd považoval odvolacie dôvody žalobcu za nedôvodné, rozsudok prvoinštančného súdu podľa , potvrdil ako správny.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a , . V odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalovaný. Žalovanému v odvolacom konaní patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, preto v súlade s Základných princípov žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).