Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-109-2024.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/109/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci manželky, ktorá návrh podala: F. G., narodená XX.XX.XXXX, t. č. Z. 4, Y. a manžela: I. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XX, t. č. A., Q. XX, Y., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: S. G., narodený XX.XX.XXXX, J. G., narodený XX.XX.XXXX, H. G., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., G. nám. X, Y., o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 82P 12/2024-88 zo dňa 30.08.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o nestanovení povinnosti manželovi zaplatiť súdny poplatok.
II. Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom. Návrh bol podaný manželkou. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice rozsudkom č.k 82P 12/2024-88 zo dňa 30.8.2024 rozhodol tak, že:
„Manželstvo účastníkov konania: F. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a I. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX uzavreté XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Maloleté deti: S. G., nar. XX.XX.XXXX, J. G., nar. XX.XX.XXXX a H. G., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky pričom obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 30 % životného minima určenej na neplnoleté nezaopatrené dieťa zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení a maloletého J. a H. po 50,- Eur mesačne na každé dieťa a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. a H. každý párny týždeň v nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod.
Matka je povinná maloleté deti riadne pripraviť, odovzdať otcovi v čase určenom na začiatok styku pred bydliskom matky a otec je povinný na tom istom mieste deti matke vrátiť v určenom čase pre koniec styku.
Styk otca s maloletým S. neupravuje.
Manžel nie je povinný uhradiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu, ktorý zistil vyplynulo, že manželstvo je dôvodné považovať za rozvrátené. Manželovo správanie k manželke vyvolalo opakované opustenie spoločnej domácnosti. Nesúhlasný postoj manžela vyhodnotil iba formálny, pretože sám počas pojednávania uviedol, že ak mu dá syna J., tak bude súhlasiť s rozvodom. Opakovane ju obviňoval z nevery. Tvrdil, že rozviesť sa nechce. V spoločnej domácnosti manželia nežijú už viac ako dva roky.
4. Vo vzťahu k úprave pomerov k maloletým deťom vychádzal zo zistení , že matka má v osobnej starostlivosti mal. J. a mal. H., na základe rozhodnutia súdu, s maloletým S. je v kontakte cez sociálne siete, tento už býva s družkou a dieťaťom v Q. republike. Matka sa o deti riadne stará, neboli zistené nedostatky v jej starostlivosti. Otec je toho času vo väzbe, opakovane sa násilne správa ku matke, o čom svedčia potvrdenia OO PZ. Preto súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala určiť primerané výživné na deti zo strany otca. Svoje výdavky vyčíslila na 150,-€ za bývanie, 20 ,-€ internet a TV, strava 200,-€, oblečenie pre deti 40,-€ hygiena 30,-€. Následne matka aj otec sa zhodli na výške výživného po 50,-€ mesačne. Súd nemal preukázaný príjem otca, tento však deklaroval, že dokáže peniaze zarobiť, avšak práve teraz je vo väzbe. U mal. S. sa rodičia zhodli, že je v Q. a pracuje. S poukazom na skutočnosť, že rodičia sa zhodli na výške výživného a skutočnosť, že otec je aktuálne vo väzbe a nedosahuje žiaden príjem súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na 50,-€ mesačne na mal. J. a mal. H.. Skutočnosť, že je otec vo väzbe ho nemôže úplne zbaviť vyživovacej povinnosti, súd na túto skutočnosť len prihliadol pri určení výšky výživného. Na mal. S., ktorý podľa vyjadrení rodičov v Q. pracuje, súd určil výživné len v najnižšej zákonnej výške, z dôvodu, že má za to, že vo väčšej miere si vie zabezpečiť svoje potreby sám.
5. Ohľadom styku otca s mal. J. a H. matka súhlasila, aby bol styk upravený raz za tri týždne v nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod. Súd s poukazom na skutočnosť, že vzťah otca a detí je dobrý, otec prejavuje záujem o deti, je potrebné tento vzťah udržiavať, upravil styk otca s deťmi na každý párny týždeň v nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod. Problém pri styku nastáva v tom, že otec matke predtým deti nevrátil, vynucoval si styk s deťmi, preto bolo potrebné, aby bol presne určený styk, kedy otec vie kedy musí stretnutie s deťmi ukončiť a matke ich vrátiť. Kým sú vzťahy medzi matkou a otcom napäté, matka uviedla, že zabezpečí sociálnu pracovníčku krízového centra, aby zabezpečila preberanie a odovzdanie detí. Styk otca s mal. S. súd neupravil s poukazom na to, že maloletý je v Q..
6. Svoje rozhodnutie odôvodil s poukazom na ustanovenia § 18, §19, §23, § 24, § 22, § 25, § 62 Zákona o rodine.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozvodom, miluje svoju manželku a miluje svoje deti. Má za to, že manželka sa mu chce iba pomstiť a tvrdila aj v minulosti, že ju prenasleduje, ohrozuje, čo nie je pravdou. O deti sa on vždy stará a má ich rád. Má za to, že sa o rodinu vzorne staral. Nevie prečo tvrdí, že ak ho prepustia z trestu tak sa ho bojí. Zostáva na tvrdení, že mu bola opakovane neverná. Napriek všetkému ju však miluje. Je to jediná láska jeho života. Zákony však platia aj pre ňu a ona porušuje tento zákona, pretože ho očierňuje a chce voči nej podať trestné oznámenie z krivú výpoveď, že klame. Má svedkov aj kamerové záznamy, že to tak nie je. Navrhuje, aby súd manželstvo kvôli deťom nerozviedol.
9. K odvolaniu podala vyjadrenie manželka, ktorá trvá na podanom návrhu. Chce sa rozviesť. Odkedy je vo výkone trestu žije normálnejší spôsob života bez obáv, že ju prenasleduje. Umožňuje mu styk s deťmi, najmä telefonický, pretože pokiaľ boli na osobnom stretnutí, bol nátlakový. Poukazuje na tom, že trvá na vydaní rozhodnutia o zákaze priblíženia sa.
10. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhuje vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania rozhodnúť vzhľadom na najlepší záujem maloletých detí.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v jeho napadnutých výrokoch.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania. Manžel s návrhom nesúhlasí a tvrdí, že má záujem manželstvo zachovať.
14. Po preskúmaní odvolacích námietok odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že základným predpokladom rozvodu manželstva je taký dlhotrvajúci a vážny rozvrat, ktorý bráni v ďalšom plnení spoločenských funkcií manželstva. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, najmä s poukazom na pevné rozhodnutie navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva. Súd správne konštatuje, že manželovo správanie sa k manželke, vyvolalo je j opakované opustenie spoločnej domácnosti. Manželov nesúhlasný postoj k rozvodu manželstva vyhodnotil ako formálny, manžel aj počas pojednávania uviedol, že ak mu dá matka syna J., tak bude súhlasiť s rozvodom. Manželku tiež opakovane pred súdom obviňoval z nevery, pričom zároveň tvrdil, že rozviesť sa nechce. I. nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania súd považuje citové odcudzenie manželky spôsobené správaním sa manžela k nej.
16. Manželove námietky v odvolaní smerujú, k tomu , že manželku má rada , má záujem na zotrvaní v manželstve a zachovaní rodiny. Jej tvrdenia o obavách z jeho správania a považuje za účelové a nepravdivé .
17. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
XX. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia už viac ako dva roky a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody, pre ktoré daný stav nastal. C. žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel tvrdí, že má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manžela, navrhovateľka odmieta žiť spoločne s manželom, pričom ani od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. Manželka sa zdržiava mimo spoločnej domácnosti a spoločne s maloletými deťmi v Krízovom stredisku v Y. od mesiaca 2 /2023. Od roku 2021 sú súdom upravené pomery k maloletým deťom. Opakovane tvrdí, že zo strany manžela dochádza k protiprávnemu konaniu. Podľa potvrdenia OB. R. z XX.X.XXXX F. G. urobila ústne oznámenie o podozrení z týrania blízkej a zverenej osoby zo strany jej manžela I. G.. Podľa potvrdenia OO PZ I. nad H. z XX.X.XXXX F. G. podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa OO PZ Y. - S. hrdinov z XX.X.XXXX F. G. urobila ústne oznámenie o narúšaní občianskeho spolunažívania zo strany manžela I. G.. Podľa OO PZ Y. - S. hrdinov z XX.X.XXXX F. G. urobila ústne oznámenie o nevrátení syna J.. Podľa B. - S. R. z 6.6.2024 a z 27.6.2024 F. G. urobila ústne oznámenie o podozrení z nebezpečného vyhrážania zo strany manžela I. G.. OO PZ Y. - S. R. z 14.8.2024 F. G. upovedomili o začatí trestného stíhania vo veci podozrenia z prečinu Nebezpečného vyhrážania. Z uznesenia Mestského súdu Košice vyplýva, že manželovi bol neodkladným opatrením v konaní vedenom pod sp. zn. 77C 14/2024 uložený zákaz približovať sa k manželke s výnimkou situácii presne vymedzených vo výroku I. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Súd mal dôvodné podozrenie z fyzického násilia zo strany manžela k manželke. Z oznámenia OR PZ v Y. vyplýva, že na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach je ešte stále vedené trestné stíhanie obvineného - manžela pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Dané dôkazy v každom prípade osvedčujú obavy manželky o správaní manžela k nej, ktoré nie je v súlade s hodnotovými princípmi manželstva a rodiny.
20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
21. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.
22. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
23. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Nie je možné prostredníctvom
rodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. Na zachovanie manželstva nestačí len snaha jedného z manželov, pretože dané manželstvo naozaj dlhodobo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií.
24. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu však manželia dlhodobo neplnia svoje základné manželské povinnosti, uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine, spolu nežijú a vzájomne si nepomáhajú. Odvolací súd aj napriek tvrdeniam odvolateľa a jeho nesúhlasu s rozvodom manželstva, považuje skutočný stav v danej veci za dostatočný pre zistenie nemožnosti obnovenia manželského spolužitia. Súdom boli zistené rozhodné a relevantné skutočnosti, ktoré signalizujú kvalifikovaný rozvrat manželstva. Aj odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
25. Odvolanie manžela, ktorý návrh nepodal obsahuje len námietky vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva. Vo vzťahu k otázke zverenia maloletých detí a otázky výšky výživného a styku s maloletými deťmi vrátane styku s maloletým S. neboli podané žiadne námietky. Odvolací súd považuje aj dané výroky za vecne správne. Súd stanovil výživné v súlade so zákonnými kritériami. Rozhodoval v súlade s ust. § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Pomery na strane oprávnených detí sú zistené správne. Rovnako na stane povinného rodiča. Pri stanovení rozsahu styku otca s maloletými deťmi prihliadol súd správne na zachovanie vzťahu rodič - dieťa po rozvode manželstva rodičov na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a tiež v závislom výroku o trovách konania s výnimkou výroku , ktorým súd nestanovil povinnosť manželovi zaplatiť súdny poplatok , kdeže daný výrok je v záujme odvolateľa .
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).