Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-9-2021.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Subarea
13CoE/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného J. Y. G., G.., so sídlom C. X., XXX XX H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnej I. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom M. XXX, XXX XX I., F.. XX.XX.XXXX, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2Er/232/2017-19 zo dňa 19. septembra 2018, takto
rozhodol:
I. Zrušuje uznesenie a exekučné konanie zastavuje.
II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Žiadosť súdneho exekútora N.. M. Y., C.., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn.: EX XXXX/XX podanú na Okresnom súde Kežmarok dňa 30.3.2017 sa zamieta.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola uzatvorená S. o uznaní záväzku, ktorý vznikol na základe F. o poskytovaní verejných služieb a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj spotrebiteľská rozhodcovská doložka dňa XX.XX.XXXX. Exekučným titulom je v predmetnej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. G. XXXXX/XX z XX.XX.XXXX. Oprávnený priložil k návrhu rozhodcovský rozsudok, kópiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 22.03.2013 a kópiu Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb z 22.03.2013 uzatvorené medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, kópiu faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby (faktúry splatné 25.06.2013, 25.03.2014, 25.05.2013, 25.04.2013), kópiu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou z 29.09.2015, kópiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 29.09.2015.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o uznaní záväzku, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavujú bez pochyby spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase ich uzatvorenia, pretože boli
uzatvorené medzi dodávateľom (oprávneným ako právnickou osobou, ktorá pri ich uzatváraní a plnení nepochybne konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) a spotrebiteľom (povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorá pri ich uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a tiež spĺňajú druhý znak spotrebiteľských zmlúv spočívajúci v tom, že ich ustanovenia boli pre spotrebiteľa vopred pripravené. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou však nebola individuálne dojednaná, nakoľko sa jedná o vyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným bez možnosti jeho zmeny, či úprav. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by príslušný zamestnanec oprávneného s odbornou starostlivosťou najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. V prípade uzatvorenia tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy už spotrebiteľ nemá na výber a musí sa podrobiť rozhodcovskému konaniu na vopred uvedenom rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza mimo bydliska dlžníka ako aj mimo sídla všeobecného súdu dlžníka. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu ako celok preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva v posudzovanom prípade nespĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, keďže je absolútne neplatná a v dôsledku toho je zároveň predložený rozhodcovský rozsudok materiálne nevykonateľný, preto exekučný súd bez toho, aby skúmal, či sú alebo nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v posledných rokoch prešiel zásadnými legislatívnymi zmenami v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorým sa oprávnený podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Poukázal na to, že v zmysle § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní je rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, čím je tak obsahovo a formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne. Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnej doručované na adresu jej bydliska, teda mala nielen dostatok času na preštudovanie dokumentov, ale aj na prípadné predloženie týchto dokumentov na posúdenie či už právnikovi alebo Centru právnej pomoci, alebo niektorému zo spotrebiteľských združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa v posledných rokoch tak nezištne snažia spotrebiteľom bezplatne pomôcť. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená dňa 22.03.2013, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 13.09.2015, teda po viac ako dvoch rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Poukázal tiež na to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Mal za to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastáva názor, že rozhodnutie súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
6. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné zastaviť.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 17.02.2017 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. G. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri asociácii pre arbitráž.
14. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora zamietol z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
15. Odvolací súd skôr ako sa začal zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal, či sú v predmetnom prípade splnené procesné podmienky a zistil, že povinná po vydaní napadnutého uznesenia zomrela dňa 20.04.2020. Odvolací súd zisťoval stav dedičského konania na Okresnom súde Kežmarok, pričom zistil, že dedičské konanie po povinnej ako poručiteľke bolo vedné na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. XD/XX/XXXX, pričom medzičasom bolo aj právoplatne skončené. Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 25.05.2020 vyplýva, že dedičské konanie po povinnej bolo zastavené z dôvodu, že nebolo možné zistiť majetkové pomery poručiteľky, preto mal konajúci súd za to, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia. Z uvedeného tak vyplýva, že napriek tomu, že v predmetnom exekučnom konaní sa oprávnený domáhal vymoženia peňažnej čiastky, nemožno v exekučnom konaní pokračovať, pretože niet subjektu, resp. subjektov, na ktoré by po smrti povinnej prešli jej práva a povinnosti.
16. Spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita) u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou. V danom prípade oprávneným označený povinný už neexistuje. Súd mal zo spisu preukázané, že ten o koho právach sa má jednať zomrel počas odvolacieho konania, a teda osoba voči ktorej exekúcia smerovala už nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Uvedené predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorého existenciu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a exekučné konanie s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zastavil.
18. O trovách konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 251 ods. 1 C.s.p., § 257 C.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal ani oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi, pretože povinná zomrela počas odvolacieho konania, čo nemôže zakladať dôvod pre uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania, tak oprávnenému ako aj súdnemu exekútorovi. Odvolací súd naviac uvádza, že po doručení uznesenia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia súdny exekútor nezaslal podanie, ktorým by si vyčíslil nevyhnutné trovy exekučného konania.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).