Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: PASUV s.r.o., so sídlom 136, 090 42 Okrúhle, IČO: 47 566 639, zast.: JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. B., s miestom podnikania A. XXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, zast.: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, o zaplatenie 12 000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,75% ročne od 01.10.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 80,- eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalovaným ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom došlo dňa 23.02.2022 k uzatvoreniu Zmluvy o výkone prác, na základe ktorej žalovaný pre žalobcu za odmenu vykonával dohodnuté elektromontážne práce s miestom výkonu prác v Nemeckej spolkovej republike a v Rakúskej republike. Podľa čl. VII, bod 10 zmluvy o výkone prác bol zhotoviteľ povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach zmluvy, o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností pre objednávateľa, ako aj o akýchkoľvek iných informáciách súvisiacich alebo akokoľvek sa týkajúcich sa tohto záväzkového vzťahu, a to voči všetkým tretím osobám. Takto získané informácie nesmie zhotoviteľ ani po skončení zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu. Zároveň podľa čl. VII, bod 11 zmluvy zmluvné strany si dojednali zákaz konkurencie na dobu 2 rokov od skončenia zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou. Podľa čl. VIII, bod 4 a 5 zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta v prípade porušenia povinností a je splatná v lehote do 5 kalendárnych dní, pričom zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 6.000,- eur. Žalobca zistil porušenie povinností žalovaného zakotvených v čl. VII, bod 10 a 11 zmluvy, pričom k porušeniu vyššie citovaných zmluvných povinností došlo tým, že prostredníctvom obchodnej spoločnosti D. D., kde žalovaný spoločníkom a jediným konateľom, aj naďalej vykonáva rovnakú činnosť akú vykonával pre žalobcu na základe zmluvy, a to priamo pre žalobcovho zákazníka E. E. F. G. H., Rakúsko, to znamená pre rovnaký podnikateľský subjekt, pre ktorý vykonáva v Rakúsku činnosť žalobca a cez neho ju vykonával od 28.02.2022 do 28.04.2022 aj žalovaný, dokonca na tej istej stavbe. Žalovaný jednal priamo s týmto subjektom, o ktorom sa dozvedel len v súvislosti s výkonom práce pre žalobcu, čím došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti zo strany žalovaného a zneužitiu týchto informácií v jeho prospech. Jeho uvážené konanie bolo v tomto smere zjavne pripravené dlhší čas. Zároveň je zrejmé, že žalovaný svojím konaním sa dopustil aj porušenia čl. VII, bodov 10 a 11, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 6.000,- eur za porušenie čl. VII, bod 10 a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur za porušenie čl. VII, bod 11 zmluvy. Žalobca zaslal predžalobnú výzvu žalovanému na úhradu zmluvných pokút. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal, avšak k úhrade nedošlo, ani na výzvy žiadnym spôsobom nereagoval.

2. V rámci upomínacieho konania bol dňa 16.11.2023 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobcu s tým, že právny dôvod vzniku pohľadávok nevznikol a neexistuje. Žalovaný popiera celý uplatnený nárok. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o výkone prác v režime podľa a žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo. Žalovaný považuje žalobu za neurčitú a nezrozumiteľnú, nakoľko z nej nevyplýva, aké presné obsahové náležitosti zmluvy alebo skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností pre objednávateľa, alebo aj akékoľvek iné informácie súvisiace s daným záväzkovým vzťahom, mal žalovaný zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu. Zdôraznil, že úlohou žalovaného bolo zhotoviť dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť podľa pokynov, ktoré dostane od objednávateľa na pracovisku. Žalovaný považuje žalobu za neurčitú a nezrozumiteľnú aj z dôvodu, že z nej nevyplýva, či a akú konkrétnu činnosť vo vzťahu k žalobcovi mal žalovaný po skončení zmluvného vzťahu vykonávať. Poukázal na to, že podľa čl. VII zmluvy zhotoviteľ ďalej realizoval dielo s použitím svojho materiálno-technického zabezpečenia, to znamená jeho podmienky výkonu prác pri realizovaní diela ho odlišovali od činností a úloh, ktoré v tomto zmluvnom vzťahu realizoval žalobca. Pokiaľ má žalobca za to, že žalovaný je vylúčený z vykonávania svojej podnikateľskej činnosti titulom konkurenčnej doložky upravenej v zmluve, plnením ktorej žalovaný je povinný vykonávať elektromontážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, tak tvrdenia žalobcu majú charakter ad absurdum. Predmetná konkurenčná doložka žalobcu svojou úpravou evokuje pracovno-právny režim, ktorý však nie je aplikovateľný v prostredí obchodno-záväzkových vzťahov. Žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorého záväzkom bolo zhotoviť dielo pre žalobcu, a to dodávaním elektromontážne práce a na tento predmet podnikania bol žalovaný legitimovaný vydaním živnostenského oprávnenia už pred uzatvorením zmluvy so žalobcom. Tento stav pretrváva aj po jej ukončení. Žalobca v žalobe nešpecifikoval, čo presne má byť jeho vlastnou činnosťou a ako, resp. čím mu mal konkurovať žalovaný. Taktiež žalovaný namietal, že pokiaľ má dôjsť k platnému dojednaniu konkurenčnej doložky medzi podnikateľmi v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, jej rozsah musí byť aj v prípadoch odlišných od zmluvy o obchodnom zastúpení v súlade s ust. . Na platné uzatvorenie konkurenčnej doložky sa vyžaduje písomná forma a náležitosti v zmysle uvedeného ustanovenia. Konkurenčná doložka žalobcu však nespĺňa podmienky stanovené v , pričom musia byť naplnené kumulatívne. S poukazom na to konkurenčná doložka je absolútne neplatným zmluvným dojednaním v zmysle . Neplatným by bola aj pre absenciu atribútov určitosti a zrozumiteľnosti v režime . Žalovaný zdôraznil, že nenaplnil skutkovú podstatu porušenia povinností sankcionovaného zmluvnou pokutou podľa čl. VII, bod 10 Zmluvy o výkone prác, pričom žalovaný neporušil žiadnu povinnosť mlčanlivosti konaním, ktoré špecifikoval žalobca a súčasne nedošlo k žiadnemu zneužitiu týchto informácií v jeho prospech. Keby sa aj zakladalo na pravde nesprávne a nepravdivé tvrdenie žalobcu, ktoré ale žalovaný v celom rozsahu popiera, a podľa ktorého samotná okolnosť, že žalovaný jednal priamo s týmto subjektom, o ktorom sa dozvedel len v súvislosti s výkonom práce pre žalobcu, došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti zo strany žalovaného a zneužitiu týchto informácií v jeho prospech, potom žalobca svoje tvrdenie formuloval v rozpore s písaným textom zmluvy podľa čl. I, v ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať elektromontážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a s poukazom na absolútnu neplatnosť konkurenčnej doložky by potom za žiadnych okolností nebolo žiadnym zneužitím informácií zo strany žalovaného, pokiaľ by vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť vykonával dielo aj inak než prostredníctvom objednávateľa, t.j. žalobcu. Má za to, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu nevznikol. ()

3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca tak, že odpor žalovaného považuje za nedôvodný a účelový s tým, že bolo preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o výkone prác, vykonával elektromontážne práce pre žalobcu v Rakúsku a neskôr začal vykonávať práce priamo pre žalobcovho zákazníka, čím porušil ustanovenie zmluvy o výkone prác, a to čl. VII, bod 10 a 11. Žalovaný okrem námietky neplatnosti konkurenčnej doložky neuvádza nič relevantné a podstatné a len všeobecne. Žalovaný potvrdil uzatvorenie zmluvy o výkone prác so žalobcom. Platnosť zmluvy nenamietal a nikdy voči žalobcovi ani žiadnu námietku neplatnosti konkurenčnej doložky nevzniesol. Žalovaný nepoprel vykonávanie činností prostredníctvom spoločnosti D. D., v ktorej je spoločníkom a jediným konateľom pre

zákazníka žalobcu v rovnakej stavbe v Rakúsku a ani to, že sa o tomto zákazníkovi žalobca dozvedel na základe výkonu prác pre žalobcu. Žalovaný vedel, ako zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom a dobrovoľne svojím podpisom vyjadril súhlas aj s konkurenčnou doložkou. Zároveň tvrdenie odporcu, že použil vlastné materiálno-technické zabezpečenie, žalobca považuje za účelové, pretože to, aké prostriedky sa použijú pri výkone konkurenčnej činnosti, nemení nič na skutočnosti, že dochádza k výkonu konkurenčnej činnosti a nezáleží na tom, koho náradie sa použije. Žalovaný prestal bez akéhokoľvek ukončenia zmluvy vykonávať práce pre žalobcu od konca apríla 2022. Čo sa týka konkurenčnej doložky, uviedol, že je v celom rozsahu platná. Konkurenčná doložka sa vzťahovala na konkrétne subjekty, pre ktoré sa práce vykonávajú, a ktoré sú v zmluvnom vzťahu s objednávateľom žalobcu. Bola uzatvorená písomne a je časovo obmedzená na dobu 2 rokov.

4. V rámci repliky, dupliky sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 16.02.2024, v ktorom zdôraznil neplatnosť konkurenčnej doložky z dôvodu, že nie je v nej vymedzený územný rozsah a absencia spôsobuje neplatnosť. Zároveň konkurenčná doložka sa vôbec nedojednala vo vzťahu k práci pre klientov žalobcu, pretože v zmluve sa nenachádza o tom žiadna zmienka. Zároveň žalovaný poukázal, že bol informovaný, že zo strany spoločnosti E. E. F. G. H., Rakúsko bol odoslaný email spoločnosti žalobcu, obsahom ktorého bolo vyjadrenie, že na stavbe už nie sú pracovníci žalobcu potrební. Uvedené v dôsledku následne znamená, že spoločnosti žalobcu nemohla ani hypoteticky vzniknúť škoda titulom ušlého zisku, keďže na stavbe v meste Puch už rakúska spoločnosť viac pracovníkov žalobcu nechcela. Zároveň uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému nedostaveniu sa na stavbu, na ktorej objednávateľ žalobcu už nechcel žiadnych pracovníkov žalobcu. Žalovaného ani nikto nekontaktoval s tým, že by sa v rozhodnom čase niekde nedostavil. Popiera tvrdenie žalobcu, že ho vyzýval na nastúpenie na pracovisko, pričom žalobca toto svoje tvrdenie ani nepreukázal. Pokiaľ žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu 6.000,- eur ako sankciu za tvrdené porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa čl. VII, bod 10 zmluvy, vo vzťahu k tomu žalovaný uvádza, že popiera nárok na zmluvnú pokutu aj v tejto časti, pretože toto dojednanie nie je a nemôže byť platným dojednaním zmluvnej pokuty, keďže sa vzťahuje k neurčito identifikovanej povinnosti, ktorej splnenie mala zabezpečovať. Žalovaný popiera, že by žalobcovi mohol platne vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak táto bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý musí byť podľa práva posúdený ako neplatný v kontexte absolútne neplatnej konkurenčnej doložky. Je nepochybné, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia v dôsledku sa viaže na konkurenčnú doložku, pretože ak vyjadrená povinnosť konkurenčnej doložky má väzbu na zmluvnú pokutu a táto bude vyhodnotená ako neplatná, tak potom je na mieste žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Má za to, že žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že dojednanie čl. VII odrážka 11 Zmluvy je platným dojednaním o konkurenčnej doložke zabezpečenej zmluvnou pokutou podľa čl. VIII, odrážka 4 zmluvy. Čo sa týka povinnosti mlčanlivosti, žalovaný nijako neporušil povinnosť mlčanlivosti tým, že pracoval na inej stavbe spoločnosti E. E. F. G. H., Rakúsko, pričom žalobca ani nijako bližšie nešpecifikoval a nevysvetlil, čím presne a ako mal žalovaný predmetnú povinnosť porušiť. Pokiaľ mal podľa zmluvy žalovaný pracovať pre žalobcu s písomne dojednaným miestom na prácu v meste Puch, potom nie je zrejmé, ako žalovaný mal porušiť povinnosť mlčanlivosti prácou na projekte č. XXXXX v meste D., ktoré nebolo v žiadnej zmluvnej dokumentácii žalobcu špecifikované. Zmluvná pokuta má väzbu na nekonkrétne dojednanú doložku mlčanlivosti vo vzťahu ku ktorej žalobca riadne netvrdí a vôbec nepreukazuje, že by zo strany žalovaného bolo naplnené také konanie, ktorým by naplnil podmienky pre vznik nároku žalobcu, ktorý uplatňuje v tomto konaní. Obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu napokon tento de facto naznačuje, že k porušeniu povinnosti podľa čl. VII, odrážka 10 Zmluvy malo dôjsť výkonom práce, tvrdenie porušujúcim povinnosť podľa odrážky 11, čo je argumentom ad absurdum, a to obzvlášť v kontexte neplatného dojednania konkurenčnej doložky. Zároveň poukázal na . Zdôraznil, že obsahom Zmluvy o výkone prác č. 15/2022 nie je žiadne sprostredkovanie, ale zhotovenie diela žalovaným pre žalobcu s poukazom na to, že potom zmluva ako celok v kontexte konkurenčnej doložky a povinnosti mlčanlivosti pôsobí zmätočne. Je zrejmé, že žalobca zmluvou o vykonávaní diela žalovaným pre žalobcu chce žalobca sankcionovať žalovaného pre vykonávanie diela pre tretiu osobu, ktorá ale v zmluve žalobcu a žalovaného nie je nijako identifikovaná. Táto tendencia žalobcu naznačuje jeho snahu získať monopolné postavenie a obmedzovať tretie osoby v práve na slobodné podnikanie, resp. obmedzovať svojho zmluvného partnera práve na slobodný výber svojich ďalších zmluvných partnerov. Považuje za dôležité uviesť, že žalovaný bol iniciatívne oslovený za účelom spolupráce spoločnosťou E. E. F. G. H., Rakúsko a samotný žalovaný napokon ani nekonal nič, čím by porušil akúkoľvek povinnosť mlčanlivosti a žalovaný porušenie tejto povinnosti popiera. Zároveň žalobca ani netvrdí a vôbec nepreukazuje, čo presne má byť zneužitím informácií žalovaným, pričom

naviac čl. VII, odrážka 10 zmluvy ani neobsahuje žiadnu interpretáciu pojmu „zneužitie“ alebo spojenie „použitie na získanie prospechu“ ani žiadne komparatívne metódy, resp. pravidlá pre vymedzenie pojmu prospech v intenciách zmluvy o výkone prác. Zároveň navrhol výsluch strán a výsluch svedkov I. B. a J. K.. Žalovaný sa zároveň vyjadril aj podaním zo dňa 07.05.2025, v rámci ktorého odôvodnil opätovne neplatnosť konkurenčnej doložky s poukazom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal nesporne preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 23.02.2022 Zmluvu o výkone prác č. XX/XXXX s uvedením, že je uzavretá podľa a nasl. . Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. I, v zmysle ktorého žalovaný sa zaviazal v priebehu platnosti zmluvy vykonávať pre žalovaného elektromontážne práce podľa pokynov objednávateľa a v kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom. Žalobca sa zaviazal tieto práce prevziať a zaplatiť zmluvnú cenu podľa čl. II zmluvy. Zároveň bolo stanovené, že žalovaný sa zaväzuje vykonať elektromontážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V čl. III bol dohodnutý čas plnenia tak, že žalovaný sa zaviazal vykonať práce v dohodnutom čase podľa pokynov, ktoré dostane od žalobcu na pracovisku a v čl. IV bolo dohodnuté miesto vykonania prác Nemecká spolková republika, konkrétne pracovisko závisí od určenia objednávateľa. Dňa 23.02.2022 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že žalovaný bude vykonávať elektromontážne práce dohodnuté v zmluve o výkone prác v termíne od 28.02.2022 do 30.05.2022 na konkrétnom mieste v Rakúsku a v Nemecku. ( až 8)

7. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

9. Súd skonštatoval, že strany platne uzatvorili zmluvu o dielo, na základe čoho vznikol obchodno- záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje .

10. Nárok žalobcu spočíva v zmluvnej pokute v zmysle čl. VIII, bod 4 a 5 zmluvy z dôvodu, že žalobca zistil porušenie povinností žalovaného zakotvených v čl. VII, bod 10 a 11 zmluvy, pričom uviedol, že k porušeniu zmluvných povinností došlo tým, že žalovaný prostredníctvom obchodnej spoločnosti D. D. vykonával rovnakú činnosť akú vykonával pre žalobcu na základe zmluvy, a to priamo pre žalobcovho zákazníka. To znamená pre rovnaký podnikateľský subjekt, pre ktorý vykonáva v Rakúsku činnosť žalobca a cez neho ju vykonával od 28.02.2022 do 28.04.2022 aj žalovaný, dokonca na tej istej stavbe.

11. Žalovaný popieral porušenie akejkoľvek povinnosti s uvedením, že žalobca neuviedol, akým konkrétnym spôsobom mal porušiť dané povinnosti, pretože zo žaloby nevyplýva, aké presne obsahové náležitosti zmluvy alebo skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností pre objednávateľa, ako aj akékoľvek iné informácie súvisiace alebo akokoľvek sa týkajúce tohto záväzkového vzťahu, mal žalovaný zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu s tým, že zdôraznil, že úlohou žalovaného bolo zhotoviť dielo vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť podľa pokynov, ktoré dostane od objednávateľa na pracovisku, pričom dielo realizoval s použitím svojho materiálno-technického zabezpečenia, to znamená že jeho podmienky výkonu prác pri realizovaní diela ho odlišovali od činností a úloh, ktoré v tomto zmluvnom vzťahu realizoval žalobca. Žalovaný trval na tom, že neporušil žiadnu povinnosť mlčanlivosti konaním, ktoré špecifikoval žalobca a súčasne nedošlo k žiadnemu zneužitiu týchto informácií v jeho prospech a neporušil ani tzv. konkurenčnú doložku.

12. Podľa čl. VII, 10. odrážka Zmluvy, zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy, o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri delení činností pre objednávateľa, ako aj o akýchkoľvek iných informáciách súvisiacich alebo akokoľvek sa týkajúcich sa tohto záväzkového vzťahu, a to voči všetkým tretím osobám. Takto získané informácie nesmie zhotoviteľ, a to ani po skončení zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny, realizované zákazky a stavebné práce vrátane subjektov, pre ktoré sa práce vykonávajú, a ktoré sú v zmluvnom vzťahu s objednávateľom. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania a/alebo porušenia povinnosti mlčanlivosti či zneužitia získaných informácií je zhotoviteľ povinný nahradiť objednávateľovi každú škodu a/alebo ujmu v plnej výške, ktorá jeho konaním objednávateľovi vznikla a za každé porušenie aj zmluvnú pokutu podľa čl. VIII tejto zmluvy.

13. Podľa čl. VII, 11. odrážka Zmluvy, zmluvné strany si touto zmluvou dojednali aj zákaz konkurencie na dobu 2 rokov od skončenia zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou. Zhotoviteľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet vykonávať rovnaké alebo obdobné činnosti, ktoré súvisia s podnikateľkou činnosťou objednávateľa, sprostredkúvať pre iné osoby rovnakú alebo obdobnú činnosť ako je činnosť objednávateľa, zúčastňovať sa na podnikaní iného podnikateľa, v žiadnej forme ani vykonávať činnosť ako štatutárny orgán, člen štatutárneho alebo iného orgánu či zamestnanec alebo spolupracujúci subjekt inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania. Zhotoviteľ nesmie vykonávať žiadnu inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti objednávateľa konkurenčný charakter, pričom je povinný sa výkonu takejto činnosti zdržať. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi pre každý prípad porušenia zákazu konkurencie zmluvnú pokutu podľa čl. VIII tejto zmluvy.

14. Podľa čl. VIII, 4. odrážka Zmluvy, zmluvná pokuta v prípade porušenia povinností uvedených v čl. VII, odsek 10 a odsek 11 je vo výške 6.000,- eur a je splatná v lehote do 5 kalendárnych dní od jej písomného uplatnenia voči povinnej strane.

15. Podľa (1) V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. (2) V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

16. Je nesporné, že strany si v zmluve v čl. VII, odsek 11 dohodli konkurenčnú doložku. Konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné podnikanie, a preto je nevyhnutné ju regulovať dostatočným obmedzením geografickým a obmedzením vecným a časovým. Súd poukazuje aj na vyjadrenia strán sporu, ale aj na zaužívanú súdnu prax, že podstatné náležitosti konkurenčnej doložky podľa je potrebné aplikovať aj pre dojednanie konkurenčnej doložky pri iných zmluvných typoch než pri zmluve o obchodnom zastúpení, pretože nie je dôvod, aby pri iných zmluvných typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie či neobmedzene v porovnaní s úpravou v . Podstatnými náležitosťami konkurenčnej doložky je písomná forma, platnosť len počas stanovenej doby, a to najviac 2 roky po ukončení zmluvy a vymedzenie jej platnosti pre konkrétne územie alebo voči určitému okruhu osôb, a to na tomto území, ako aj primerane vymedzený zákaz činnosti v priamej súvislosti s ochranou záujmov oprávneného.

17. Súd skonštatoval, že v čl. VII, bod 11 Zmluvy nie je okruh osôb ako ani určitý okruh na tomto území, ani vymedzený územný rozsah, čo je jedna z podstatných náležitostí konkurenčnej doložky, ktorej absencia spôsobuje jej neplatnosť. Nevymedzenie tohto územia je súčasne neprimeraným zásahom do práva slobodného podnikania, čo bolo vyslovené aj v rozhodnutiach vyšších súdov (rozhodnutie NS ČR , , atď.). Predmetná konkurenčná doložka je zjavne nevyvážená, neprimerane zasahujúca do práva žalovaného na slobodný výkon podnikateľskej činnosti, v dôsledku toho je nutné považovať výkon práva žalobcu vyplývajúci z tvrdenia porušenia

takejto konkurenčnej doložky v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s poukazom na nepožíva právnu ochranu.

18. Žalobca pred súdom trval, že daná náležitosť je uvedená v čl. IV zmluvy, v ktorom je vymedzené miesto vykonania prác označením štátu a v spojení s Dodatkom č. 1 je konkrétne miesto výkonu prác uvedené. Žalobca má za to, že čl. IV sa vzťahuje aj na čl. VII ohľadom konkurenčnej doložky a zmluvu treba vykladať komplexne.

- Súd sa však s takýmto názorom žalobcu nestotožňuje, pretože je nesporné, že konkurenčná doložka bola uzatvorená v ustanovení čl. VII, bod 11 zmluvy a v tom ustanovení nie je územný rozsah, pričom čl. IV zmluvy upravuje výslovne len miesto vykonania prác v spojení s Dodatkom č. 1. Z ničoho nevyplýva, že tento článok sa týka aj konkurenčnej doložky. Je to konkrétne miesto vykonania prác pre žalovaného v konkrétnom období platnosti zmluvy.

- Súd teda skonštatoval, že v konkurenčnej doložke nie je územné obmedzenie.

- Nie je možné v priebehu konania dopĺňať či rozširovať obsah konkurenčnej doložky, pričom je nesporné, že konkurenčná doložka bola vyjadrená v písomnej forme v čl. VII, v bode 11 zmluvy.

19. Konkurenčná doložka musí byť dohodnutá tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre obidve strany v súlade so základnými právami a slobodami, ktorých každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Na jednej strane nesmie brániť v slobodnom podnikaní, na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikania v prevádzkovanom podniku. Je porušením dobrých mravov pri dohodnutí konkurenčnej doložky, ak touto doložkou bolo popreté právo osoby viazanej konkurenčnou doložkou na slobodné podnikanie, pričom konkurenčná doložka nesmie byť neprimeraná, nesmie obmedzovať činnosť osoby viazanej konkurenčnou doložkou viac ako zodpovedá pravidlám poctivého obchodného styku. V prípade pochybnosti o jej primeranosti je dané právo súdu takú konkurenčnú doložku obmedziť alebo ju vyhlásiť za neplatnú.

20. Podľa názoru súdu žalovaný je v posudzovanej konkurenčnej doložke neprimerane a bez akejkoľvek kompenzácie obmedzený v slobodnej podnikateľskej činnosti, ku ktorej bol oprávnený podľa vydaného živnostenského listu. Predmetná konkurenčná doložka je podľa názoru súdu zjavne nevyvážená a neprimerane zasahuje do práva žalovaného na slobodný výkon podnikateľskej činnosti v rozsahu jeho činnosti dohodnutej v zmluve so žalobcom.

21. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Súd opätovne zdôrazňuje, že ak je pri inom zmluvnom type dohodnutý hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky, ktorá je výslovne upravená v zmluve o obchodnom zastúpení podľa , tak kritériá tohto inštitútu sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type, ako to bolo v predmetnej veci pri zmluve o dielo.

24. Keďže konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné podnikanie, je nevyhnutné ju regulovať, a to dostatočným obmedzením, zúžením geografickým a obmedzením vecným a časovým. Podstatné náležitosti konkurenčnej doložky podľa je potrebné aplikovať aj pre dojednanie konkurenčnej doložky pri predmetnej zmluve. V predmetnej konkurenčnej doložke nebol vymedzený jej územný rozsah, čo je jedna z podstatných náležitostí konkurenčnej doložky, ktorej absencia spôsobuje neplatnosť. Nevymedzenie tohto územia je súčasne neprimeraným zásahom do práva slobodného podnikania tak, ako bolo vyššie uvedené. Zároveň nebolo ani vyvážené, že žalovaný pracoval pre žalobcu na základe zmluvy o dielo podľa dodatku č. 1 od 28.02.2022 do 30.05.2022, teda maximálne 3 mesiace, avšak konkurenčná doložka bola upravená až na dva roky. Ak na jednej strane žalobca vyžaduje obmedzenie činnosti žalovaného ako podnikateľa po určitú dobu, musí byť zákaz kompenzovaný nejakým protiplnením. Mali by byť vyrovnané pre neho z doložky vyplývajúce obmedzenia tak, ako je to pri zmluve o obchodnom

zastúpení upravené v . Toto právo na spravodlivé odškodnenie je kompenzáciou jeho možných strát.

25. Z dôvodov, že konkurenčná doložka neobsahovala podstatné náležitosti vymedzená zákonom v a zároveň predstavovala neprimerané obmedzenie žalovaného z hľadiska naplnenia účelu bez úpravy protiplnenia, ktorým by bol kompenzovaný zákaz vymedzený konkurenčnou doložkou, nakoľko bola dohodnutá platnosť na dobu 2 roky po skončení zmluvného vzťahu napriek dohodnutému iba 3-mesačnému výkonu prác žalovaného pre žalobcu, súd posúdil zmluvné dojednanie uvedené v čl. VII, bod 11 zmluvy o dielo za neplatne dojednanú konkurenčnú doložku, a preto na jej základe nevznikli účastníkom zmluvného vzťahu z nej vyplývajúce práva a povinnosti.

- Súd teda skonštatoval, že konkurenčná doložka neobsahuje územný rozsah, ako ani vymedzenie okruhu konkrétnych zákazníkov /nepostačuje iba všeobecné vymedzenie a nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaného zisťovať u jeho partnerov, či nie sú zákazníci/partneri žalobcu,... / a to ani na konkrétnom území, čo tiež nie je uvedené a zároveň nevyplýva prípadná kompenzácia.

26. Súd zdôrazňuje, že obchodno-záväzkové vzťahy sú v upravené na princípe dispozitívnosti, resp. na základe zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán. Ustanovenie má z tohto hľadiska rozhodujúci význam, pretože vymedzuje rozsah tejto zmluvnej voľnosti tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, to znamená, od ktorých sa zmluvné strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť. inštitút konkurenčnej doložky upravuje iba v rámci zákonných ustanovení o zmluve o obchodnom zastúpení v , pričom dané ustanovenie je ustanovením kogentným podľa (rozhodnutie NS SR , rozhodnutie Krajského súdu v Žiline , Krajského súdu v Trenčíne , Krajského súdu v Žiline , rozsudok NS ČR ).

27. Súd skonštatoval, že zo spisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom obchodnej spoločnosti D. D., kde je žalovaný spoločníkom a jediným konateľom, vykonával obdobnú činnosť, akú vykonával pre žalobcu na základe predmetnej zmluvy, a to priamo pre žalobcovho zákazníka. Je nesporné, že žalovaný vykonával pre žalobcu svoju činnosť ako živnostník, pričom z výpisu zo živnostenského registra vyplývajú predmety podnikania, ku ktorým mu vzniklo oprávnenie už od r. 2018. Zároveň z výpisu z obchodného registra na spoločnosť D. D. vyplýva, že žalovaný je spoločníkom a zároveň jediným konateľom danej spoločnosti, pričom táto spoločnosť vznikla 02.04.2019, a niektoré predmety činnosti danej spoločnosti sú zhodné s predmetom činnosti žalobcu. Je nesporné, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená až 23.02.2022 a žalovaný vykonával elektromontážne práce až v r. 2022, to znamená, že v čase, keď žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobcom, už bol konateľom spoločnosti D. a táto spoločnosť už existovala pred uzatvorením predmetnej zmluvy. Preto pokiaľ v zmluve medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá konkurenčná doložka, v zmysle ktorej žalovaný sa nesmie zúčastňovať na podnikaní iného podnikateľa v žiadnej forme, ani vykonávať činnosť ako štatutárny orgán, člen štatutárneho alebo iného orgánu či zamestnanec alebo spolupracuje subjekt inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, súd jednak zdôrazňuje, že taká spoločnosť a taká činnosť žalovaného už v čase uzatvorenia zmluvy existovala a zároveň keby žalovaný mal postupovať v zmysle tejto konkurenčnej doložky, bol by obmedzený vo svojej podnikateľskej činnosti neprimeraným spôsobom, nakoľko by nemohol vykonávať svoj predmet činnosti, ani byť štatutárnym orgánom v spoločnosti, v ktorej bol už pred uzavretím zmluvy so žalobcom.

- V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ žalobca si touto žalobou uplatňuje zmluvnú pokutu za porušenie danej povinnosti, nakoľko žalovaný mal vykonávať činnosť prostredníctvom iného subjektu u zákazníka žalobcu a žalobca pre taký prípad predložil zmluvu o dielo s takýmto ustanovením, kde sa žalovanému zakazuje vykonávať činnosť obdobnú, zúčastňovať sa na podnikaní iného podnikateľa a zákaz vykonávať činnosť ako štatutárny orgán či zamestnanec a podobne, súd uvedené považuje zo strany žalobcu za účelové, nakoľko údaje zapísané v obchodnom registri sú verejne prístupné, ide o verejný register, z ktorého žalobca si už pred uzatvorením zmluvy mohol zistiť, že žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti s obdobným predmetom podnikania, teda tieto skutočnosti nastali už pred uzatvorením zmluvy. Takže zo strany žalovaného po uzavretí zmluvy nedošlo k takému konaniu, že sa stal konateľom alebo spoločníkom spoločnosti s obdobným predmetom podnikania a bolo by nespravodlivé a neprípustné a v rozpore s poctivým obchodným stykom požadovať od žalovaného, aby prestal vykonávať tieto činnosti v obdobných spoločnostiach, v ktorých už niekoľko rokov pred uzatvorením zmluvy pôsobí a činnosť vykonáva.

28. Súd skonštatoval s poukazom na uvedené skutočnosti, že konkurenčná doložka je neplatná, a to jednak z dôvodu absencie územného vymedzenia, ako aj voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území, nakoľko v konkurenčnej doložke to nie je jednoznačne a výslovne uvedené. Pre platnosť konkurenčnej doložky nemožno považovať a vykladať zmluvu komplexne ako tvrdil žalobca a nemožno teda odkazovať na iné články, ako napríklad na čl. IV, ktorý upravuje miesto vykonania prác. Tento článok nesúvisí s článkom VII, bod 11, pretože ide o samotné miesto výkonu práce, ktoré bolo konkretizované následne v Dodatku č. 1 a týka sa samotného výkonu. Netýka sa to zákazu vykonávania určitej činnosti žalovanému na konkrétnom mieste. Je potrebné, aby konkrétne územie bolo vymedzené priamo v konkrétnej doložke a nie je možné vykladať túto územnú pôsobnosť v spojení s článkom IV, ktorý sa týka iba miesta výkonu žalovaného pre žalobcu, nie pre konkurenčnú doložku. Taktiež nie sú definované ani konkrétne subjekty bez ohľadu na to, či žalovaný mal vedomosť, kto je zákazníkom žalobcu alebo nemal vedomosť, ani územie daného okruhu, nakoľko uvedené musí byť obsiahnuté priamo v konkurenčnej doložke, nepostačuje ba vedomosť z nejakej komunikácie a pod. Podstatná skutočnosť je tá, že uvedené nebolo v konkurenčnej doložke a keďže konkurenčná doložka vyžaduje písomnú formu, tak táto skutočnosť, tento údaj, mal byť uvedený písomne priamo v ustanovení konkurenčnej doložky. Súd teda skonštatoval pre absenciu náležitostí a zároveň pre neprimeraný zásah do slobodného podnikania žalovaného bez kompenzácie za neplatnú.

29. Vzhľadom k tomu, že súd skonštatoval, že konkurenčná doložka dohodnutá v čl. VII, bod 11 zmluvy je neplatná, nie je možné priznať žalobcovi zmluvnú pokutu za porušenie z konkurenčnej doložky, ktorú súd posúdil za neplatne dohodnutú.

30. Žalobca si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur aj z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť mlčanlivosti dohodnutej v čl. VII, bod 10 zmluvy.

31. Žalovaný trval na tom, že ide o nárok neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko z daného ustanovenia nevyplýva, aké presné obsahové náležitosti zmluvy alebo skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností pre objednávateľa porušil, pričom zdôraznil, že úlohou žalovaného bolo zhotoviť dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť podľa pokynov, ktoré dostane od žalobcu na pracovisku. Má za to, že ide o neurčito identifikovanú povinnosť, ktorej splnenie mala zabezpečovať zmluvná pokuta. Trval na tom, že žalovaný nijako neporušil povinnosť mlčanlivosti tým, že pracoval na inej stavbe spoločnosti E. E. F. G. H., Rakúsko s tým, že žalobca ani nijako bližšie nešpecifikoval a nevysvetlil, čím presne a ako mal žalovaný predmetnú povinnosť porušiť.

32. Súd sa s názorom žalovaného stotožnil, nakoľko skutočne žalobca bližšie nešpecifikoval a nevysvetlil, ako mal žalovaný predmetnú povinnosť mlčanlivosti porušiť. Je zrejmé, že žalovaný pracoval pre zákazníka žalobcu prostredníctvom spoločnosti D. D., v ktorej žalovaný je jediným konateľom a zároveň je tam aj spoločníkom, a je teda zrejmé, že žalovaný pravdepodobne sa dozvedel o zákazníkovi žalobcu pri plnení činností pre žalobcu. Podľa čl. VII, bod 10 zmluvy žalovaný získané informácie, ktorá sa dozvie pri plnení činností pre žalobcu, nesmie ani po skončení zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu. Zároveň zobral na vedomie, že žalobca ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny, realizované záväzky a stavebné práce vrátane subjektov, pre ktoré sa práce vykonávajú, a ktoré sú aj v zmluvnom vzťahu s objednávateľom. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje žalovaného aj po skončení zmluvného vzťahu.

- Pokiaľ ide o povinnosť mlčanlivosti, súd zdôrazňuje, že pokiaľ aj žalovaný išiel vykonávať činnosť prostredníctvom svojej spoločnosti D. D. pre zákazníka žalobcu, tak z ničoho nevyplýva, že by niečo prezradil a že sa to dozvedel práve od žalobcu alebo zo zmluvného vzťahu, ktorý je v písomnej forme od žalobcu, pričom súd zdôrazňuje, že v písomnej forme nie je uvedený zákazník žalobcu.

- Zároveň pokiaľ právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie , súd uvádza, že dané ustanovenie sa netýka zmluvy o dielo a nie je dôvod pre aplikáciu pre predmetný zmluvný vzťah

33. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť síce bola dohodnutá, ale nemožno to považovať za porušenie, pokiaľ žalovaný išiel pracovať k zákazníkovi žalobcu. Tak ako už bolo vyššie uvedené, súd má za to, že takéto konanie skôr možno považovať za v zmysle konkurenčnej doložky, avšak v danom prípade súd posúdil konkurenčnú doložku za neplatnú. Teda čl. VII, bod 10 zmluvy je tiež možné považovať

v určitých častiach za konkurenčnú doložku, ale v takom prípade ide tiež o neplatnosť s poukazom na , ako aj z dôvodu, že daná povinnosť je stanovená aj po skončení vzťahu, to znamená, že žalovaný nikdy by nemohol vykonávať žiadnu činnosť pre aktuálnych alebo bývalých zákazníkov žalobcu.

34. Súd s poukazom na uvedené má za to, že dané ustanovenie taktiež si rozporuje s poctivým obchodným stykom, nakoľko neprimerane zaväzuje a ukladá povinnosti žalovanému, pretože povinnosť mlčanlivosti ho zaväzuje aj po skončení zmluvného vzťahu. To znamená, že žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť 2, resp. 3 mesiace v čase, keď už existovala spoločnosť, v ktorej žalovaný bol spoločníkom a konateľom, pričom daná spoločnosť vykonávala už pred uzatvorením zmluvy obdobnú činnosť ako aj žalobca a podľa tohto ustanovenia by žalovaný, ktorý má v predmete činnosti obdobnú, resp. totožnú činnosť ako žalobca, by nemohol nikdy ani po skončení zmluvného vzťahu vykonávať túto činnosť pre iné subjekty, ktoré by mohli byť v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Súd takéto ustanovenie považuje za neprimerané a spôsobuje neprimeraný zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý by v zmysle tohto ustanovenia nemohol vykonávať už nikdy podnikateľskú činnosť so subjektami, ktoré boli alebo budú v zmluvnom vzťahu so žalobcom, hoci by nemusel ani mať vedomosť, že boli, resp. sú v zmluvnom vzťahu. Zároveň súd zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť mlčanlivosti a využil vedomosť o nemeckom subjekte, pre ktorého následne začal vykonávať činnosť. Je zrejmé, že žalovaný vykonával činnosť pre žalobcu na danom mieste, avšak z ničoho nevyplýva, že práve nejakú informáciu z daného vzťahu získal a využil pre ďalšiu svoju činnosť, keď následne začal vykonávať činnosť prostredníctvom spoločnosti D. D. pre zákazníka žalobcu. Z ničoho nevyplýva, že žalovaný vedel, že ide o zákazníka žalobcu, z ničoho nevyplýva, že žalovaný vedel o zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a nemeckým subjektom a predsa je zrejmé, je nesporné, že žalovaný vykonával činnosti na konkrétnom mieste pre žalobcu a následne začal pokračovať pre tento tretí subjekt a je možné sa iba domnievať, že informáciu o tomto subjekte získal vďaka činnosti a zmluvnému vzťahu so žalobcom, čo však neznamená, že mal informácie o zákazníkoch žalobcu z jeho vzťahu. Predsa žalovaný vykonával činnosť na mieste nemeckého subjektu a žalobca nepreukázal, že žalovaný mal konkrétne informácie o konkrétnom vzťahu žalobcu a nemeckým subketom, Podstatné však je, že žalobca ničím nešpecifikoval porušenie danej povinnosti, hoci bol na to povinný v zmysle už v samotnej žalobe. V samotnej žalobe iba uviedol, že k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo tým, že prostredníctvom obchodnej spoločnosti D. D. vykonával rovnakú činnosť ako aj pre žalobcu aj pre žalobcovho zákazníka. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že okrem neprimeranosti takéhoto dojednania s poukazom na skutočnosť, že na takú povinnosť sa žalovaný zaviazal aj po skončení zmluvného vzťahu, teda navždy. Zároveň s poukazom na riadne nešpecifikovanie porušenia konkrétneho porušenia, žalobca dané uviedol iba všeobecne, tak súd zároveň zdôrazňuje, že dané ustanovenie čl. VII, bod 10 je určitým spôsobom tiež konkurenčnou doložkou, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia zakazuje žalobca použiť informácie pre žalovaného vo svoj prospech takým spôsobom, že nesmie vykonávať, spolupracovať, realizovať zákazky a podobne so subjektami v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čo je istým spôsobom tiež zákaz konkurencie. Súd zdôrazňuje, že žalobca si uplatnil dve zmluvné pokuty za porušenie dvoch povinností, a to povinnosť mlčanlivosti a zákaz konkurencie, pričom obidve majú spočívať v tom, že žalovaný začal vykonávať prostredníctvom inej spoločnosti, kde je spoločníkom a konateľom, rovnakú činnosť pre zákazníka žalobcu. Súd považuje takýto postup žalobcu za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko z jedného konania žalovaného si uplatňuje dve zmluvné pokuty, pričom jednu nazval povinnosť mlčanlivosti a druhú konkurenčnú doložku, hoci obidve spočívajú na tom istom základe.

35. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalobca nemá nárok ani na zmluvnú pokutu titulom porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť z vyššie uvedených dôvodov.

36. Strany sporu navrhli dôkazy, pričom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol výsluch svedka p. L. až na pojednávaní. Súd zdôrazňuje, že menovaný svedok nie je stranou sporu a žalobca neoznámil vopred takýto návrh a žalovaný ani nemal vedomosť o danom svedkovi a namietal výsluch tohto svedka. Zároveň súd skonštatoval, že okolnosti, ku ktorým sa má navrhovaný svedok vyjadriť a aj s poukazom na vyslovený záver vyplývajúci z daného odôvodnenia, je nehospodárne a neefektívne vykonanie takého dôkazu, preto súd vykonanie takéhoto dôkazu nepripustil.

37. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Podľa , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

39. Podľa , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

40. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

41. Podľa

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

42. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia a nie ponechávať uvedenie skutkových tvrdení na svedkoch. Nie je teda možné uvádzať skutkové tvrdenia v rámci výsluchov svedkov a prostredníctvom svedkov tak, ako požadoval právny zástupca žalobcu s tým, že svedok L. sa bude vyjadrovať k okolnostiam ohľadom zmluvy. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že konkurenčná doložka musí byť uzatvorená v písomnej forme, a preto na nejaké okolnosti ohľadom tejto konkurenčnej doložky a ohľadom zisťovania, či žalovaný mal vedomosť z ústnej komunikácie o zákazníkoch, o mieste výkonu žalobcu, je irelevantné. Všetky tieto skutočnosti mali byť uvedené v konkurenčnej doložke, a preto výsluch svedka za účelom zistenia, či žalovaný vedel dané skutočnosti, dané údaje z nejakej ústnej komunikácie, je irelevantné, nehospodárne a neefektívne.

43. Súd skonštatoval, že žalobca ani neoznámil daný návrh riadne a včas, a preto nebol dôvod naň prihliadať s poukazom na .

44. Podľa

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

45. Žalobca poukazoval, že má k dispozícii maily, avšak dané maily nepredložil a súd s poukazom na posúdenie neplatnosti z vyššie uvedených dôvodov považuje ďalšie takéto listiny za irelevantné. Pokiaľ strany navrhovali svedkov, tak súd zdôrazňuje, že najprv je povinnosť uviesť zo strany žalobcu skutkové tvrdenia a nemá to vyplývať či vychádzať až z výsluchu svedkov.

46. Súd skonštatoval, že dokazovanie bolo vykonané dostatočné pre posúdenie veci a pre rozhodnutie, a preto súd navrhované dôkazy nevykonal z dôvodu hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti.

47. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

48. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

49. Súd vykonal dokazovanie a toto vykonané dokazovanie hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom skonštatoval, že:

- medzi stranami bolo nesporné platné uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorá bola nazvaná ako zmluva o vykonaní práce č. XX/XXXX, uzavretej podľa a nasl. .

- V rámci predmetnej zmluvy bola dohodnutá konkurenčná doložka a zároveň bola stanovená povinnosť mlčanlivosti, a to v čl. VII, bod 10 a 11 predmetnej zmluvy.

- Súd skonštatoval s poukazom na , podľa ktorého je umožnené, aby si zmluvné strany dohodli konkurenčnú doložku, v ktorej sa obchodný zástupca môže zaviazať, že nebude najdlhšie 2 roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo aj inú činnosť, ktorá by vo vzťahu k podnikaniu zastúpeného mala súťažnú povahu. Dohoda musí byť písomná a musí byť obmedzená obdobím, najviac 2 rokov a môže sa vzťahovať len na určitú územnú oblasť, určitých zákazníkov a určité obchody. V prípade, ak konkurenčná doložka neobsahuje tieto pravidlá aj v prípade iných zmluvných typoch, prípadne je s nimi v rozpore, je v danej časti neplatná.

- Ustanovenie predstavuje transpozíciu Smernice Rady 86/653/ EHS z 18.12.1986.

- Konkurenčná doložka upravená v predmetnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje vymedzenie teritória, na ktoré by sa mala vzťahovať, a preto nebola medzi žalobcom a žalovaným platne dohodnutá.

- Zároveň nemala ani konkretizovaný určený okruh zákazníkov na konkrétnom území a nie je možné pre konkurenčnú doložku vykladať v spojitosti aj čl. IV danej zmluvy, pretože v čl. IV je uvedené miesto výkonu práce žalovaného pre žalobcu, ale neznamená to, že aj konkurenčná doložka má na tomto konkrétnom mieste v spojitosti s dodatkom č. 1 vymedzovať danú náležitosť.

- Súd skonštatoval, že dojednaná konkurenčná doložka je absolútnym neplatným právnym úkonom podľa , ktorý svojím obsahom odporuje kogentnému ustanoveniu zákona. Žalobca si teda nemôže úspešne uplatňovať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože ak hlavný záväzok nie je dohodnutý platne, nemôže nastať ani povinnosť plniť záväzok akcesoricky, ktorý mal zabezpečovať plnenie hlavnej zmluvnej povinnosti. Nevymedzenie územnej pôsobnosti konkurenčnej doložky je neprimeraným zásahom aj do ústavne garantovaného práva slobodného podnikania, nakoľko žalobca príliš širokým a neurčitým rozsahom obmedzil žalovaného nad mieru nevyhnutnú na ochranu svojich záujmov.

- Vzhľadom na uvedené konkurenčná doložka odporuje dobrým mravom, nakoľko sa ňou nesleduje len ochrana žalobcu pred neprípustným konkurenčným správaním sa žalovaného a svojimi dôsledkami znamená popretie práva žalovaného na slobodné podnikanie a vylúčenie konkurencie vôbec, čo zakladá jej absolútnu neplatnosť.

- Konkurenčná doložka tak neobsahovala jej teritoriálne obmedzenie, rovnako aj presnú špecifikáciu konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, ako aj konkretizácie určitého okruhu zákazníkov na tomto území, nakoľko nebol špecifikovaný žiadny zákazník žalovaného a podobne. Bolo to vo všeobecnej rovine, čo je neurčitým spôsobom aj pre budúcnosť voči žalovanému. Ustanovenie je kogentné s poukazom na , čo znamená, že zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť. Ak podstatné náležitosti konkurenčnej doložky vyžadované ust. v nej nie sú uvedené, následkom je absolútna neplatnosť takejto doložky pre rozpor so zákonom v zmysle .

- Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že územná platnosť bola priamo vymedzená v čl. IV zmluvy, súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak je v samotnej zmluve uvedené, že žalovaný je povinný vykonávať práce v Nemeckej spolkovej republike, uvedené nehojí nedostatok podstatnej náležitosti konkurenčnej doložky podľa (obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí z 22.02.2018, sp.zn. ), teda nepostačuje iba vymedzenie miesta výkonu činnosti žalovaného, ale musí byť uvedená územná platnosť konkurenčnej doložky. Nepostačuje iba vymedzenie miesta výkonu konkrétnej činnosti žalovaného v konkrétnom období.

- Súd poukazuje na to, že žalovaný hoci vedel, čo je obsahom zmluvy a dobrovoľne svojím podpisom vyjadril súhlas s povinnosťou mlčanlivosti a konkurenčnou doložkou, uvedené nič nemení na skutočnosti, že zmluvne dojednaná konkurenčná doložka je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

- Obdobne súd posúdil aj povinnosť mlčanlivosti, ktorú možno tiež vyhodnotiť ako konkurenčnú doložku v časti, nakoľko daným ustanovením žalobca taktiež zakázal žalovanému vykonávať činnosť pre jeho zákazníkov navždy v prípade, že mal z nejakého zmluvného vzťahu žalovaný vedomosť o nejakej skutočnosti týkajúcej sa žalobcu, avšak žalobca nedefinoval a riadne porušenie tejto povinnosti. Uviedol iba vo všeobecnej rovine a ide len o akúsi domnienku, že žalovaný sa dozvedel z výkonu prác pre žalobcu o zákazníkovi žalobcu, avšak z ničoho nevyplýva, že žalovaný mal vedomosť, že ide o zákazníka žalobcu, že ide o nejaký zmluvný vzťah medzi žalobcom a tretím subjektom. Je však zrejmé, že žalovaný sa práve pri výkone prác pre žalobcu dozvedel o tomto subjekte, avšak tieto skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal. V tejto súvislosti je nutné súhlasiť aj s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že nárok žalobcu považuje za neurčitý a nezrozumiteľný, pretože ako zhotoviteľ mal dielo

realizovať s použitím svojho materiálno-technického zabezpečenia, to znamená jeho podmienky výkonu práce pri realizovaní diela ho odlišovali od činností a úloh, ktoré v tomto zmluvnom vzťahu realizoval žalobca. Spôsobom ako žalobca zadefinoval čl. VII, bod 10 a 11 majú charakter ad absurdum, pretože sa zakladajú na stanovisku, že žalovaný má byť vylúčený z vykonávania svojej podnikateľskej činnosti titulom konkurenčnej doložky upravenej v zmluve, plnením ktorej žalovaný je povinný vykonávať elektro- montážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

- Žalovaný trval na tom, že neporušil žiadnu povinnosť mlčanlivosti konaním, ktoré špecifikoval žalobca a súčasne nedošlo k žiadnemu zneužitiu týchto informácií v jeho prospech. Zároveň je nutné súhlasiť s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že keby sa zakladalo na pravde nesprávne a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že porušil povinnosť mlčanlivosti z dôvodu, že prostredníctvom obchodnej spoločnosti D., D. vykonával rovnakú činnosť akú vykonával pre žalobcu priamo pre žalobcovho zákazníka, tak žalobca svoje tvrdenie formuloval v rozpore s písaným textom zmluvy podľa čl. I, v ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať elektro-montážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a s poukazom na absolútnu neplatnosť konkurenčnej doložky by potom za žiadnych okolností nebolo možné, nebolo žiadnym zneužitím informácií zo strany žalovaného, pokiaľ by vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť vykonal dielo aj inak, než prostredníctvom žalobcu. Z ničoho nie je zrejmé, že žalovaný získal informácie o nemeckom subjekte od žalobcu, resp. mal informácie o obsahu zmluvného vzťahu. Skutočnosť, že žalovaný na tom mieste vykonával činnosť, čím získal vedomosť o rôznych subjektoch, nie je porušením povinnosti mlčanlivosti, pokiaľ pre nich začal vykonávať činnosť.

- Súd zároveň opätovne uvádza, že hoci v konkurenčnej doložke nebolo uvedené konkrétne miesto, resp. nebolo teritoriálne obmedzenie, v čl. IV zmluvy je vymedzené miesto vykonania prác označením štátu a následne v dodatku zmluvné strany sa dohodli na výkone prác na konkrétnom mieste, a to F. M. XX, XXXX N., O.. Podľa zmluvy o dielo zo dňa 16.02.2022 uzatvorenej medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou E. E. F. G. H., Rakúsko je zrejmé, že dňa 16.02.2022 žalobca už vedel aj o požiadavke na práce v meste D., projekt č. XXXXX. Napriek uvedenému v dodatku č. 1 zmluvy uzatvorenej so žalovaným žalobca uviedol ako miesto vyslania výkonu prác mesto N., takže aj podľa výkladovej logiky žalobcu, podľa ktorej stačí na platné dojednanie konkurenčnej doložky uviesť miesto výkonu prác na ktoromkoľvek mieste zmluvy, by sa konkurenčná doložka mohla vzťahovať konkrétne iba na miesto N.. Celoštátne teritoriálne vymedzenie konkurenčnej doložky je neurčitým a neplatným zmluvným dojednaním a zároveň súd poukazuje na predložený týždenný rozpis, v ktorom je poukázané na skutočnosť, že v 31. týždni mal žalovaný pracovať v mestskom parku v D., čo následne vyplýva aj z textu uvedeného na listinnom dôkaze, avšak skutočnosť, že projekt XXXXX je stavbou, na ktorej žalovaný nikdy nepracoval v súvislosti s akoukoľvek spoluprácou so žalobcom, je taktiež špecifikovaný iný projekt XXXXX. Žalovaný má za to, že konkurenčná doložka sa vôbec nedojednala vo vzťahu k práci pre klientov žalobcu, pretože v zmluve sa nenachádza o tom žiadna zmienka.

- Žalovaný poprel nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII, odrážka 4 z dôvodu neplatnosti dojednania, pretože sa vzťahuje k neurčito identifikovanej povinnosti, ktorej splnenie mala zabezpečovať.

- Súd skonštatoval, že čl. VII, bod 11 zmluvy je neplatným dojednaním, a preto nie je možné priznať zmluvnú pokutu a zároveň čo sa týka povinnosti mlčanlivosti, tak žalovaný poprel porušenie tejto povinnosti, pričom jeho tvrdenie, že pracoval na inej stavbe spoločnosti E. E. F. G. H. Rakúsko než pre žalobcu, nebolo zo strany žalobcu rozporované, pričom je nesporné, že žalobca nijako bližšie nešpecifikoval a nevysvetlil, čím presne a akým spôsobom mal žalovaný predmetnú povinnosť porušiť. Pokiaľ mal podľa zmluvy žalovaný pracovať pre žalobcu s písomne dojednaným vyslaním na prácu v meste N., potom nie je zrejmé, ako žalovaný mal porušiť povinnosť mlčanlivosti prácou na projekte č. XXXXX v meste D., ktoré nebolo v žiadnej zmluvnej dokumentácii žalobcu špecifikované.

- Zmluvná pokuta má teda väzbu na nekonkrétne dojednanú doložku mlčanlivosti, vo vzťahu ku ktorej žalobca riadne netvrdí a vôbec nepreukazuje, že by zo strany žalovaného bolo naplnené také konanie, ktorým by naplnil podmienky pre vznik nároku žalobcu, ktorý uplatňuje v tomto konaní.

- Súd zdôrazňuje, že obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu de facto naznačuje žalobca, že k porušeniu povinnosti v čl. VII, bod 10 zmluvy malo dôjsť výkonom práce tvrdené porušujúcim povinnosť podľa bodu 11, čo je argumentom ad absurdum, a to obzvlášť v kontexte neplatného dojednania konkurenčnej doložky tak, ako bolo už vyššie zo strany súdu uvedené. Podľa platí, že obchodným tajomstvom sú len tie skutočnosti, ktoré nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, pričom je zrejme obchodným tajomstvom žalobcu, že nie informácia o stavebných projektoch realizovaných zahraničným developerom, na ktorých naviac developeri štandardne kontrahujú hromadne svojich dodávateľov a zhotoviteľov, čo bol aj tento prípad tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu žalobcu pripojeného k žalobe označeného ako Týždenný rozpis, z ktorého obsahu vyplýva pluralita dodávateľov a zhotoviteľov a obchodná spoločnosť žalobcu je iba jedným z ich

množstva. Žalovaný uviedol, že bol iniciatívne oslovený za účelom spolupráce priamo spoločnosťou E. E. F. G. H. O. a samotný žalovaný napokon ani nekonal nič, čím by porušil akúkoľvek povinnosť mlčanlivosti a žalovaný porušenie tejto povinnosti aj poprel, pričom žalobca v konaní ani netvrdil, ani vôbec nepreukázal, čo presne má byť zneužitím informácie žalovaným, pričom uvedené skutočnosti tvrdené žalovaným neboli zo strany žalobcu relevantným spôsobom rozporované a namietané a ničím neboli vyvrátené, preto súd si tieto tvrdenia osvojil. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol oslovený priamo zákazníkom žalobcu bez toho, aby bolo potrebné, aby žalovaný vedel, že ide o zákazníka žalobcu, pričom je zrejmé, že vykonával činnosť na inom projekte v inom meste.

- Pokiaľ sa pre predmetný zmluvný vzťah aplikovalo ustanovenie , tak súd sa už vyjadril vyššie v danom odôvodnení s poukazom na ustálenú súdnu prax, že dané ustanovenie o náležitostiach konkurenčnej doložky sa aplikuje aj pre predmetný zmluvný vzťah s poukazom na to, že právna úprava nevylučuje dojednanie konkurenčnej doložky aj v zmluve o dielo, keďže všetky ustanovenia týkajúce sa zmluvy o dielo sú dispozitívne. Inštitút konkurenčnej doložky je možné aj pri inom zmluvnom type dohodnúť aj napriek tomu, že je výslovne upravený v zmluve o obchodnom zastúpení, ale kritériá tohto inštitútu sú použiteľné aj v prípade dojednania pri inom zmluvnom type, ako to bolo v predmetnej zmluve o dielo. Nebolo by správne, ak by pri iných zmluvných typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie či neobmedzene v porovnaní s úpravou v , avšak ustanovenie sa týka zmluvy o obchodnom zastúpení a súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu pre predmetnú zmluvu daného ustanovenia.

50. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov.

51. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol, úspešnou stranou bol žalovaný, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).