Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0C/2/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, B., korešp. adresa: C. XX, B., zastúpená D. E. A., advokátkou so sídlom B. XX, B., proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vstup do bytu G. XX H. X. F. C. I. H. J. C., E. G. XXXX, K. G. XX, zamieta.

II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz približovania žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 3 metre vylučuje na samostatné konanie.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2025 o 01:43 hod. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vstup do bytu č. XX H. X. F. C. I. H. J. C., E. G. XXXX, K. G. XX, v ktorom býva. Zároveň navrhla, aby súd nariadil neodkladné oparenie, ktorým zakáže žalovanému manželovi priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 3 metre s výnimkou prípadov účasti na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených s tým, že sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa tento zákaz nevzťahuje.

2. Vo veci samej sa týmto návrhom domáha rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletým deťom L., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.

3. Rovnako sa domáha nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

4. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že svoje manželstvo považuje za nefunkčné a spolužitie s manželom za neznesiteľné. Jej rozhodnutie je založené na podrobnom a dlhodobom uvážení všetkých okolností, ktoré majú vplyv na vzťah medzi manželmi a ovplyvňujú kvalitu, intenzitu aj emočné prežívanie ich partnerského vzťahu. Ich vzájomný vzťah je do značnej miery ovplyvnený dominantou povahou manžela a snahou presadzovať svoju predstavu o tom, ako by mal vyzerať nielen ich spoločný život, ale aj život ich detí, od plnenia školských aktivít až po ich mimoškolské aktivity a trávenie voľného času. Zhoršovanie vzťahu prejavujúce sa najmä sebapresadzujúcim sa a pre manželku nepochopiteľným správaním sa manžela voči nej, ale aj voči deťom vníma intenzívne predovšetkým v posledných troch rokoch. Dlhodobo pociťuje absenciu úprimnej osobnej a chápajúcej komunikácie vo vzťahu, ktorá viedla k strate dôvery voči manželovi. Pociťuje absenciu potreby budovať vzťah zo strany manžela, naopak ich vzťah je realizáciou manželovej predstavy o tom, ako má vyzerať manželstvo a ako má

fungovať rodina, kto má aké povinnosti a kto má koho počúvať. Akékoľvek vybočenie z tejto predstavy manžela hnevá a privádza do zúrivosti. Navrhovateľka sa v snahe predchádzať hádkam a konfliktom naučila prispôsobovať sa manželovým predstavám, no napriek tomu sa vždy našli dôvody, pre ktoré vznikol konflikt. našla mimomanželskú známosť a toto zistenie u manžela vyvolalo hnev, ktorý vyvrcholil opakovaným verbálnym a fyzickým atakom voči navrhovateľke, ktorých svedkom boli aj ich maloleté deti. Naliehanie navrhovateľky, aby sa manžel zdržal svojich útočných verbálnych aj neverbálnych prejavov voči klientke pred deťmi, viedlo len k zintenzívneniu prejavov jeho hnevu voči nej a poučovaniu detí o tom, že to, čoho sú svedkami pre nich nemusí byť príjemné, ale musia vedieť, že matka si našla priateľa, ktorého poznajú aj obe deti a že ona je tá, ktorá zničila ich rodinu. Tieto útoky sú permanentné a dochádza k nim vždy, keď sú manželia spolu doma a trvajú desiatky minút a niekedy aj hodiny. I keď je pochopiteľné, že zistenie o mimomanželskom vzťahu mohlo manžela zraniť a potrebuje sa s novou situáciou vysporiadať, nemožno akceptovať jeho násilné správanie ani to, že svedkom jeho intenzívnych a agresívnych prejavov hnevu boli ich deti.

5. V snahe napomôcť zlepšeniu vzťahu najmä kvôli maloletým deťom, manželka navrhla a dohodla stretnutie oboch manželov s párovou terapeutkou/psychologičkou. V čase medzi posledným stretnutím u mediátorky a najbližšie plánovaným (necelý týždeň) však došlo k veľmi výraznému a intenzívnemu zhoršeniu vzájomných vzťahov, kedy manžel manželku fyzicky obmedzil na slobode a násilím jej bránil, aby odišla z domu. Manželka sa v tom čase chystala do práce (športový tréning detí), kedy po ďalšom pravidelne sa opakujúcom manželovom návale hnevu voči nej, došlo k jej násilnému zadržiavaniu v dome a fyzickému napadnutiu. Zároveň jej manžel vzal aj telefón, pričom jej právna zástupkyňa sa ju snažila telefonicky kontaktovať, no nebolo možné sa s ňou spojiť. Uviedla, že vo zvukovom zázname je na začiatku počuť monológ manžela prerušovaný vstupmi manželky, v ktorom je voči manželke vulgárny, adresuje jej rôzne výčitky a slovné útoky, zakazuje jej hovoriť, neskôr (po 40. minúte) sa jeho hnev stupňuje a je zreteľné, že manžel sa manželke vyhráža, že ju nepustí a nedovolí jej odísť z domu, kým mu neodpovie na položenú otázku. Manželka v strachu o to, čo jej môže manžel spraviť plakala, naliehala naň, aby ju pustil, kričala o pomoc. V nahrávke je počuť aj zvonenie telefónu s otázkou manžela, prečo klientke opakovane volá jej právna zástupkyňa, pričom jej nedovolil zdvihnúť telefón. Vzhľadom k tomu, že sa právnej zástupkyni nepodarilo manželke dovolať a mala vedomosť o vyhrotenej a ohrozujúcej situácii u nich doma, kontaktovala políciu. Celá situácia vyústila do zadržania manžela a následne aj podania trestného oznámenia. Manželka volala políciu do domu už sama predtým, asi 2 alebo tri razy, rovnako z dôvodu fyzických atakov (sotenia na zem, o stenu, hodenie na posteľ, držanie za ruky, znemožnenie pohybu), no až po poslednom útoku sa rozhodla podať naň trestné oznámenie. Uviedla, že súdu predkladá aj ďalšie zvukové záznamy preukazujúce situáciu v domácnosti manželov, ktorú nemožno označiť za bezpečnú ani vhodnú pre akéhokoľvek človeka.

6. Zároveň osobne kontaktovala aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a informovala o manželských konfliktoch a fyzických útokoch manžela. Konštatovala, že ona aj deti sú takto vystavené neustálemu tlaku a napätiu, ktoré nepochybne neprispieva k ich duševnej pohode. Spolužitie je za týchto okolností neznesiteľným a nemôže vykonávať starostlivosť o deti pokojne bez neustálych zákazov, vyhrážania sa a atakom zo strany žalovaného. Toto jeho správanie považuje za formu domáceho násilia smerujúce proti nej a sekundárnymi obeťami sú aj deti.

7. K návrhu pripojila tieto listinné dôkazy: rodné listy detí, sobášny list, Potvrdenie o pobyte, Výpis zo živnostenského registra, Výpis z obchodného registra - B. E., Prehľad o firme - finstat.sk, Úradný záznam z ÚPSVaR, Zápisnica z výsluchu v trestnom konaní. Žalobkyňa v texte návrhu uviedla ako dôkaz aj zvukové záznamy, ktoré však reálne pripojené neboli, a teda súd ich k dispozícii v čase vydania tohto uznesenia nemal.

8. Súd po oboznámení sa s návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi od XX.XX.XXXX, majú dve maloleté deti L. a F.. Ich spoločným bydliskom je A. XXX/XX, B.. Žalobkyňa uviedla, že sa z tejto adresy odsťahovala do bytu na C. XX K. B. z dôvodov, ktoré sú vyššie opísané a ktoré spočívajú v agresívnom správaní sa žalovaného, ktorý je jej manželom voči jej osobe, spočívajúce vo fyzickom ale aj psychickom násilí, ktoré označila ako domáce násilie. Odišla bez detí.

9. Z obsahu zápisnice o výsluchu žalobkyne ako svedka.poškodenej zo dňa XX.XX.XXXX uskutočnenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS: M./

N. vyplýva, že vypovedala o udalosti, ktorá sa udiala dňa XX.XX.XXXX v I. H. A. XX K. B. medzi ňou a jej manželom (žalovaným), ktorú opísala aj v tomto návrhu, kedy ju mal obmedzovať v osobnej slobode tým, že ju nepustil von z domu, kým mu nepovie, odkedy je so svojim terajším partnerom. Uviedla, že chodil stále za ňou, kým sa ona chcela obliecť a odísť z domu. Vošiel za ňou do spálne, zavrel za sebou dvere, postavil sa pred ne tak, že svojím telom jej bránil ísť k dverám a povedal, že z domu neodíde a chytil ju oboma rukami a hodil o posteľ prikľakol ju na posteli, držal jej ruky aj nohy a sedel na nej. Stále naliehal, aby mu odpovedala na otázku, s tým, že ak to nepovie, tak ju nepustí. Podarilo sa jej spod neho vytiahnuť ale opäť ju schytil a hodil o posteľ aj o zem. To sa opakovalo v spálni niekoľkokrát. Chcela kričať o pomoc, ale on jej hovoril, aby to nerobila. Skrútil jej ruky za chrbtom a vankúšom je pritlačil hlavu o posteľ. Toto celé v spálni prebiehalo asi 20 min. Podarilo sa jej vymaniť zo zovretia, ušla na WC, on išiel za ňou. Opäť jej telom bránil v ceste. Asi vtedy si oškrela nohu v oblasti stehna na vonkajšej strane, kde má modrinu. Vytrhol jej z ruky telefón, dovtedy ho mala pri sebe, stihla napísať svojej právničke, aby zavolala políciu, pretože už videla, že sa napätie stupňuje. Právnička volala späť, ale telefón mal v ruke už žalovaný. Počas celej doby zvonil telefón aj jemu avšak on ho ignoroval. Hliadka polície prišla až potom ako ju pustil. Počas celého tohto incidentu mala na svojom mobile zapnuté nahrávanie a to z dôvodu, že cítila ten tlak z jeho strany, obmedzovanie, keď za ňou chodil a vyvíjal na ňu psychický tlak. Toto on robí často a ona už nevie ako sa má brániť, preto zapla nahrávanie. Keď nedosiahne svoj cieľ, stráca nad sebou kontrolu, nevie sa ovládať a dôjde aj k fyzickému násiliu, kedy sa to u nich stalo už viackrát a to hlavne v období posledných 4 mesiacov, čo je obdobie ich rozchodu. A boli občasné útoky z jeho strany ako napríklad sotenie alebo že ju potiahol od zlosti za oblečenie až sa jej roztrhol rolák, ale takáto intenzita ako bola teraz ešte nezažila. Uviedla, že žalovaný ju trápil skôr psychicky, preto sa rozhodla zo vzťahu odísť, a preto si našla iný vzťah. Toto psychické trápenie vníma v tom, že manžel má manipulatívne sklony a podľa jej názoru narcistické črty osobnosti. Potrebuje mať kontrolu, vždy musí byť po jeho. Po tomto incidente je pripravená odísť ihneď do podnájmu aj s deťmi. Na otázku vyšetrovateľa, či má žalovaný zbraň a či sa niekedy jej alebo blízkym alebo sebe vyhrážal ublížením uviedla, že nie. Rovnako na otázku, či ublížil niekedy jej alebo jej blízkym na zdraví uviedla, že nie. Obmedzovanie osobnej slobody sa udialo prvýkrát teraz, predtým nie. Svoju bezpečnosť vyhodnotila tak, že nechce s ním byť a bojí sa byť s ním pod jednou strechou potom, čo sa udialo. Strach u nej nevznikol za posledné 3 mesiace, postupne narastá a dnes sa to vygradovalo. Uviedla, že po výsluchu pôjde si pre veci a odíde aj so synom na byt, ktorý má v podnájme. Manžel nemá kľúče od tohto bytu, vie však, kde sa tento byt nachádza, ale v byte sa ona cíti bezpečne. Žiadala byť vyrozumená o tom, či bude manžel prepustený a aj o čase prepustenia. Psychické trápenie nechcela bližšie opisovať, pretože sa potrebuje dať dokopy a bola poučená o svojom práve nevypovedať. I. H. A. XX patrí do spoločného vlastníctva manželov, manžel má v tomto dome aj kanceláriu pre svoju podnikateľskú činnosť. Nikdy sa nedopustil sexuálneho násilia a vo vzťahu k deťom sa nespráva fyzicky agresívne avšak nevhodným spôsobom pred deťmi hovorí o nej a zbytočne deti zaťahuje do ich konfliktov. Hliadka polície v ich domácnosti zasahovala od januára 2025 5 krát, vždy volala hliadku ona kvôli násiliu v domácnosti, kedy násilný bol manžel na ňu. Trestné oznámenie nikdy predtým nepodala, až po incidente dňa 15.05.2025. Správaním manžela jej bolo spôsobené zranenie- odrenina na pravom stehne z vonkajšej strany, inak nemá žiadne poranenia ani modriny.

10. Podľa ust. zákona číslo v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

13. Podľa ust. , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa ust. prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa ust. , neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

17. Podľa ust. , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa ust. súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

20. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. v výslovne neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ust. mci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

21. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona je predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy). Súd musí tiež prihliadať na to, aby uložením povinnosti alebo obmedzenia navrhovaným neodkladným opatrením objektívne sa mohla dosiahnuť ochrana, ktorej sa navrhovateľ domáha, aby sa navrhovaným neodkladným opatrením nevytvoril nenávratný stav a tiež, aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne.

22. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenými žalobcom, ako aj s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia je nedôvodný. Žalobkyňa neosvedčila potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami a žiadne z jej tvrdení nenasvedčuje tomu, že je tu pretrvávajúca obava a konkrétne konanie žalovaného, ktoré je potrebné korigovať neodkladným opatrením. Je povinnosťou žalobkyne uviesť a opísať skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému a má poskytnúť ochrana. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila danosť jej nároku, teda skutočnosti o potrebe naliehavosti i primeranosti žiadaného neodkladného opatrenia tak, že je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán.

23. Žalobkyňa vo výpovedi n polícii uviedla, že žalovaný síce vie, kde má aktuálne prenajatý byt, avšak nemá od neho kľúče. Žalovaný teda k tomuto bytu nemá žiadne práva, oprávnenia, preto aj jeho akýkoľvek postup o pokus o vstup do tohto bytu, by bol protizákonný. Súdu je zrejmé, že účelom tohto ustanovenia zákona na nariadenie neodkladného opatrenia do 24 hodín nie je ochrana nehnuteľnosti, ani ochrana práva k nehnuteľnosti, ale ochrana osoby, napriek tomu súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva a neboli preukázané žalobkynine tvrdenia, ktoré by dostatočne odôvodňovali neodkladný zásah súdu v danom okamihu. Len výpoveď žalobkyne na polícii ohľadne udalosti zo dňa 15.05.2025 nie je dostatočným dôvodom na vydanie ňou navrhovaného rozhodnutia. Ani existujúci konflikt a nezhody medzi stranami sporu nemôže byť automaticky dôvodom na vydanie takéhoto rozhodnutia.

24. Súd nemá momentálne z obsahu návrhu ako aj jeho z príloh za osvedčené, že správanie žalovaného prestavuje vysokú mieru rizika ohrozenia života a zdravia u žalobkyne, preto návrh zamietol.

25. Podľa bod 14 ods. 3 Rozvrhu práce Mestského súdu v Košiciach, ak bola doručená súdu žaloba vo veci samej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , resp. bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z viacerých dôvodov podľa až h) , pričom jedným z dôvodov je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , v čase od piatka po 13.00 hod do pondelka do 06.00 hod. alebo v čase štátnych sviatkov od 13.00 hod v deň, ktorý predchádza dňu štátneho sviatku do nasledujúceho najbližšieho pracovného dňa do 06.00 hod, sudca určený rozvrhom služieb rozhodne len o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a vo zvyšnej časti bude žaloba, návrh alebo návrhy, o ktorých službukonajúci sudca nerozhodol vylúčený na samostatné konanie.

26. Vzhľadom k skutočnosti, že návrh bol súdu doručený v sobotu dňa 17.05.2025 o 01:43 hod. bol službukonajúci sudca opravený rozhodnúť len o časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Z uvedeného dôvodu súd návrh v prevyšujúcej časti, t.j. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu približovania sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 3 metre, vylúčil na samostatné konanie a bude pridelený náhodným výberom.

27. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému v zmysle . Nakoľko je zrejmé, že žalovanému v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli žiadne preukázateľné trovy, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.