Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-30-2023.pdf
PDF · 86.48 KB
Case nature
Subarea
25C/30/2023
Uznesenie
Okresný súdu Poprad v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., právne zastúpeného JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 13.10.2023 žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., obec A., okres Kežmarok, vedeným Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor, tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil mu povinnosť nahradiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 20.593,51 do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania.
2. Súd rozsudkom č. k. 25C/30/2023-45 zo dňa 07.02.2024 vyhovel žalobe žalobcu, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu za vyporiadanie za spoluvlastnícky podiel vo výške 20.593,51 eur. IV. výrokom rozsudku rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
3. Krajský súd Prešov po odvolaní žalovaného proti rozsudku a žalobcu proti IV. výroku rozsudku, rozsudkom č. k. 18Co/21/2024-99 zo dňa 27.02.2025 potvrdil rozsudok vo výrokoch I. až III. a zrušil rozsudok vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku uviedol, že tento bol zrušený z dôvodov, že bude potrebné posúdiť pomery na strane žalobcu aj žalovaného, podľa výsledkov dokazovania, či je možné použiť ust. § 255 ods. 1 CSP alebo ust. § 257 CSP a teda, či v tomto prípade možno postupovať výlučne podľa zásady úspechu alebo existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania úspešnej strane. Súd svoje rozhodnutie podrobne odôvodní (zrušenie výroku IV. rozsudku neznamená, že súd prvej inštancie nemôže rozhodnúť rovnako ako v poradí prvom rozhodnutí).
4. Súd vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 alebo § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s poukazom na rozsudok odvolacieho súdu, t. j. či v tomto konkrétnom prípade možno postupovať výlučne podľa zásady úspechu a neúspešnú stranu (žalovaného) zaviazať na náhradu trov konania alebo existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov úspešnej strane sporu (žalobcovi).
5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.04.2025 zotrval na priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal v spore plný úspech. Poukázal na nekonanie žalovaného,
ktorý sa nezúčastnil prvého mimosúdneho rokovania s jeho právnym zástupcom, neskôr mu uvádzal špekulatívne, nerozhodné a ničím nepodložené vyjadrenia. Nakoľko žalovaný znemožnil uzavretie mimosúdnej dohody, bol nútený podať žalobu na súd. Po podaní žaloby sa žalovaný k nej nevyjadril, v konaní neuviedol rozhodujúce skutočnosti a nepredložil dôkazy na svoju obranu. Taktiež sa bez ospravedlnenia nezúčastnil ani nariadeného pojednávania. Týmto konaním výhradne žalovaný zavinil trovy konania, ktoré bol nútený vynaložiť. Takého nehospodárne konanie nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý po celý čas konal zodpovedne a v súlade s procesnými normami Civilného sporového poriadku. Upriamil pozornosť súdu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/2022 zo dňa 23.06.2022, ktorý je priamo aplikovateľný aj na tento spor. Z konania navyše podľa neho nevyplynuli žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre postup súdu podľa § 257 Civilného sporového poriadku, ktorého aplikácia má byť len výnimočná.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2025 žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko z dôvodu predmetu konania nie je možné aplikovať zásadu úspechu, pretože v ňom nie je možné určiť úspešnú stranu, keďže žalobca nadobudol podiel na nehnuteľnosti žalovaného, ktorého hodnotu je povinný vyplatiť. Okrem toho sú u neho ďalšie dôvody pre použitie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko je nemajetný, jeho jediný mesačný príjem ako stavebného robotníka je mzda vo výške 746,- eur. Jeho manželka je nezamestnaná, nepoberá ani žiadne sociálne dávky. Spolu so školopovinnou dcérou a manželkou bývajú v nájme v dvojizbovom byte, za ktorý mesačne uhrádza 500,- eur. Zároveň predložil výplatnú pásku a Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.07.2021.
7. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového konania o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
11. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj právo strany, ktorá v konaní (v spore) uspela, vo všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila. V prípade úvahy súdu o odchýlení sa od tohto generálneho pravidla, je súd povinný takýto odklon náležite odôvodniť, v opačnom prípade by sa dopustil porušenia základného práva na súdnu ochranu dotknutej strany.
12. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná strana nahradiť. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.
13. „Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy
konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ako už je uvedené vyššie, nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251. To znamená všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. na vyporiadanie spoluvlastníctva alebo BSM. Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán sporu navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú stranu vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu. Druhá strana bude potom škodná tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale aj protistrane spôsobila súdne trovy.“ (viď komentár Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1024-1035: J. Baricová).
14. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., tieto prikázal do jeho výlučného vlastníctva a uložil mu povinnosť nahradiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 20.593,51 do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, keďže výrok meritórneho rozhodnutia sa zhoduje so žalobným petitom.
15. Súd je toho názoru, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné vnímať s perspektívou základného práva na ochranu vlastníctva s tým, že vlastnícke právo zahŕňa právo prestať byť vlastníkom. V prípade podielového spoluvlastníctva sa tak špecificky uplatňuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníctve. Pre prípad, že sa potom samotní spoluvlastníci nedohodnú na rozdelení spoluvlastníctva o zrušenie a vyporiadanie celého spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
16. V prejednávanom spore žalobca už v odvolaní podanom proti IV. výroku rozsudku a následne aj v písomnom vyjadrení zo dňa 15.04.2025 poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/2022 podľa ktorého cit.: „Rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore je to, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať, len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca úpravy v § 255 Civilného sporového poriadku, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
17. Nemožno poprieť, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané s tým, že miera sporu strán v takomto konaní môže byť rôzna. Čo je podstatné pre rozhodnutie o náhrade trov konania v tomto spore je to, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval tvrdenia žalobcu, nereagoval na mimosúdne rokovania, ktorých sa nezúčastnil, k podanej žalobe sa nevyjadril, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu ani nepredložil žiadne dôkazy. Pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil. Až v podanom odvolaní uviedol, že sa na pojednávanie nedostavil kvôli zdravotným dôvodom, avšak aj tak musel ísť do práce. K žalobe sa nevyjadril, lebo nemá počítač ani tlačiareň, pritom zákon nevyžaduje, aby písomné podanie na súd bolo napísané na počítači. V písomnom vyjadrení žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku s poukazom na predmet sporu a jeho majetkovú situáciu.
18. Súdu preto ohľadne nároku na náhradu trov konania neostávalo nič iné, len dať za pravdu žalobcovi, nakoľko konanie žalovaného spôsobilo trovy, ktoré v konečnom dôsledku vznikli práve žalobcovi. Ak by žalovaný reagoval na snahu o mimosúdne riešenie zo strany žalobcu, žalobca by nebol nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd a zaplatiť súdny poplatok vo výške 202,- eur. Nemusel by platiť ani odmenu svojho advokáta, ktorý ho v konaní zastupoval. Konanie žalovaného tak viedlo k tomu, že náklad obojstranne prospešnej vyporiadavacej transakcie bol u žalobcu nepomerne vyšší ako v prípade žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že základným účelom § 255 Civilného sporového poriadku je odškodniť stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku opomenutia konania druhej,
procesne neúspešnej strany. Takýmto opomenutím nie je len nezaplatenie dlhu alebo nevydanie veci, ale aj nedostatok záujmu na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
19. Postupujúc podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa pomeru úspechu v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca ako podielový spoluvlastník v súdnom konaní dosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu takým spôsobom vysporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, z čoho teda vyplýva, že žalobca bol v prejednávanej veci v celom rozsahu úspešný. Žalovaný nevyužil možnosť mimosúdnej dohody so žalobcom, nevyjadril sa k podanej žalobe a nezúčastnil sa pojednávania pred súdom prvej inštancie.
20. Pre úplnosť súd uvádza, že sa v dôsledku argumentácie žalovaného a odvolacieho súdu zaoberal aj prípustnosťou aplikácie moderačného práva v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené kritéria pre jeho aplikáciu. Súdna prax pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto v prejednávanej veci neboli preukázané. Skutočnosť, že žalovaný má príjem 746,- eur, býva spolu s rodinou v nájme, kde platí mesačné nájomné vo výške 500,- eur, nenapĺňa charakter výnimočných okolností, pre ktoré by súd nemal strane, ktorá bola úspešná priznať náhradu trov konania. Uvedené dôvody tak spočívajú len v subjektívnych okolnostiach žalobcu, ktoré zároveň nenaplňujú intenzitu dôvodov tak, ako prezumuje zákon v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku.
21. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.