Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-60-2017.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovanému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, Z. - Z., o zaplatenie 2.180,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.180,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.180,47 Eur od 19.10.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.180,47 Eur od 28.11.2016 do 18.10.2017, z a m i e t a.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/60/2017-53 zo dňa 24.05.2018 výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.180,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.180,47 eur od 28.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd predmetný rozsudok zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie vylúčil žalovaného z realizácie jeho ústavných procesných práv - účasť na pojednávaní s možnosťou navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším skutočnostiam v konaní. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie). Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, umožniť stranám v konaní, teda aj žalovanému účasť na pojednávaní a následne vo veci opätovne rozhodne. Pri vykonaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané.
3. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2017 žiada, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.180,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 2.180,47 eur od 28.11.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca, ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný, ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. Dňa 20.10.2016 poverení zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. V Protokole o zistení neoprávneného odberu zo 15.05.2013 bolo uvedené: „Odberné miesto bez platnej zmluvy. V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené - elektromer zaznamenával spotrebu. Odpojili sme pod krytom svorkovnice elektromera.“ Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a na preukázanie tvrdení žalobou bola o zistenom neoprávnenom odbere okrem Protokolu o zistení neoprávneného odberu vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu, a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov. Žalobcovi vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 2.180,47 eur, na úhradu ktorej žalobca vyzval žalovaného výzvou č. 9916102054 s dátumom splatnosti 27.11.2016.
4. Súd dňa 25.09.2017 vydal platobný rozkaz č.k. XXC/XX/XXXX-XX. Podaním doručeným súdu dňa 31.10.2017 žalovaný podal odpor s odôvodnením, že v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebýval a bol len formálnym vlastníkom. Navrhol vykonanie dôkazu, zaobstaranie vyšetrovacieho spisu vedenom na KRPZ Nitra pod čvs: C.-XXX/X-Vys-NR-XXXX. Žalovaný tiež tvrdil, že v čase neoprávneného odberu bol vo výkone väzby. Uznesením č.k. 19C/60/2017-24 zo dňa 15.11.2017 súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
5. Na pojednávaní dňa 15.03.2018 žalobca žiadal o vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd uznesením zamietol predmetný návrh žalobcu, nakoľko podľa súdu neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože žalovaný sa k žalobe vyjadril odôvodneným odporom a v súčasnosti je vo výkone väzby, čím má sťažený prístup k súdu, i keď nevyjadril nesúhlas s konaním bez jeho prítomnosti. Na pojednávaní žalobca ozrejmil spôsob výpočtu skutočnej škody (č.l. 5/2). Žalobca predložil k nahliadnutiu výpis z LV č. XXXX, okres W., obec Z., k.ú. Z., s dátumom vyhotovenia 20.10.2016, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, rodinný dom, súp. č. XXX, kde ako vlastník je zapísaný žalovaný z titulu nadobudnutia na základe kúpnej zmluvy, vklad č. Z povolený dňa 06.10.2015. Na pojednávaní dňa 24.05.2018 súd oboznámil obsah vyšetrovacieho spisu vedenom na KR PZ v G. pod Y.:C.-XXX/X-VYS-NR-XXXXDM. Žalobca na záver uviedol, že existuje verejná listina, ktorá nespochybniteľne preukazuje vlastníctvo žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by mal byť zbavený zodpovednosti za pohľadávku, ktorá vznikla žalobcovi. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiadna takáto skutočnosť a informácie v ňom uvádzané nemajú relevanciu v predmetnom konaní. Žalobca nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
6. Po tom, čo bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, súd nariadil pojednávanie na deň 14.12.2020. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním veci a rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o prípad objektívnej zodpovednosti, kedy neoprávneným odberom je každý odber bez uzavretej zmluvy. V takom prípade nie je podstatné, kto takéto porušenie vykonal. Vlastníctvo zaväzuje a bolo povinnosťou žalovaného vykonať také opatrenia, aby nedochádzalo ku škodám, teda k neoprávnenému odberu elektriny. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za to, že umožnil v jeho nehnuteľnosti odber elektriny len s poukazom na to, že túto nehnuteľnosť nikdy neobýval. Zopakoval, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, protiprávnosť konania ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, keď vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného sa zavinenie škodcu nevyžaduje. Žalobca uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pre prípad, že sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, žalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie s odkazom na § 274 CSP.
7. Dňa 14.12.2020 súd pojednával bez prítomnosti žalobcu, a to s jeho súhlasom. Žalovaný sa dostavil na pojednávanie, na ktorom uviedol, že nikdy reálne neužíval predmetnú nehnuteľnosť. Nerozumie,
prečo sa daná vec rieši v civilnom konaní, keďže ide o krádež elektriny, a teda mala by byť riešená v trestnom konaní. O celej veci sa vedie trestné stíhanie, kde je on v postavení obvineného. Má vedomosť o tom, že došlo k prepisu nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, avšak malo to byť len na krátky čas, pravdepodobne z vlastníctva T., a táto nehnuteľnosť mala byť prevedená do vlastníctva reálnych užívateľov nehnuteľnosti C. a Q. K.. Nebol kontaktovaný pred začatím súdneho konania, nevedel o existencii pohľadávky. Namietal, že by kedykoľvek obdržal predžalobnú výzvu, keďže v predmetnom čase bol vo výkone väzby. Nemal námietky ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti v čase neoprávneného odberu, ani k výpočtu výšky škody, ale popiera to, že by za túto škodu zodpovedal.
8. Súd následne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k námietke žalovaného, a teda, že mu nikdy nebola doručená predžalobná výzva, prípadne, aby sa vyjadril k ostatným skutočnostiam uvádzaným žalovaným v zápisnici, ktorá bola žalobcovi doručená.
9. Žalobca sa vyjadril k námietke žalovaného podaním doručeným súdu dňa 01.03.2021 tak, že dňa 20.10.2016, t.j. v deň kontroly odberného miesta, bol vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný s adresou trvalého pobytu R. XXXX/X, Z.. Žalovanému bolo trikrát doporučenou zásielkou zasielané oznámenie ohľadne neoprávneného odberu. Zásielka sa vždy vrátila nedoručená z dôvodu neznámeho adresáta, a to dňa 02.11.2016, 15.12.2016 a 05.01.2017. Žalobca priložil k podaniu predmetné doručenky.
10. Následné pojednávania boli opakovane odročované z dôvodu pretrvávajúcich protipandemických opatrení. Súd doručoval žalovanému vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 01.03.2021, ktorú zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Rovnako si neprevzal predvolanie na pojednávanie, ktoré súd vytýčil na deň 03.06.2021. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Súd na pojednávaní oboznámil obsah vyjadrenia žalobcu. Keďže strany nemali ďalšie návrhy na doplnenia, súd ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 01.07.2021 súd vyhlásil rozsudok tak, ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 28.10.2016, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokol o zistení neoprávneného odberu z 20.10.2016, fotodokumentácia, cenník žalobcu, obsah vyšetrovacieho spisu vedeného na KR PZ v Nitre pod ČVS:C.- XXX/X-VYS-NR-XXXXDM, doručenky ohľadne oznámení žalobcu o jeho pohľadávke voči žalovanému, lustrácie z REGOB a ZVJS a zistil tento skutkový stav veci:
12. Z protokolu žalobcu zo dňa 20.10.2016 („protokol“) vyplýva, že u odberateľa menom žalovaného, na odbernom mieste M. XXX, Z., Y. XXXXXXXXXX, bolo zistené odberné miesto bez platnej zmluvy. V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Žalovaný bol v čase neoprávneného odberu, ako aj v čase spísania protokolu, vo výkone väzby (počnúc 13.3.2016; č.l. 14).
13. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že výpočet bol realizovaný za obdobie trvania odberu od 21.4.2016 do 20.10.2016. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola stanovená na 2.180,47 Eur, z toho 1.830,76 Eur za neoprávnený odber a 36,64 Eur ako náklady spojené so zistením neoprávneného odberu.
14. Výzvou z 28.10.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 2.180,47 Eur do 27.11.2016. Žalobca súdu doručil aj doručenky ohľadne troch oznámení doručovaných žalovanému o existencii dlhu. Tieto oznámenia sa vrátili žalobcovi ako nedoručené dňa 02.11.2016, 15.12.2016 a 05.01.2017.
15. Súd sa oboznámil s časťou vyšetrovacieho spisu vedenom na KR PZ v Nitre pod ČVS:C.-XXX/X- VYS-NR-XXXXDM. Žalovaný neurčil, s ktorou časťou vyšetrovacieho spisu sa má súd oboznámiť, preto sa súd oboznámil s obsahom výsluchov žalovaného. Zo spisu súdu vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o tom, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností.
16. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
17. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Týmto predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný na odbernom mieste špecifikovanom vyššie odoberal elektrinu v období od 21.04.2016 do 20.10.2016 bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda. Výška škody bola žalobcom vyčíslená v zmysle vyššie citovaných ustanovení na základe údajov o spotrebe zistených na základe elektromera a zároveň bola zvýšená o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný výšku škody nenamietal. Žalovaný sa bránil tým, že v čase neoprávneného odberu bol vo výkone väzby, v nehnuteľnosti nebýval a figuroval iba ako jej formálny vlastník. Z vyšetrovacieho spisu však súdu nevyplýva, že by žalovaný nemal vedomosť o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností. Rovnako na pojednávaní dňa 14.12.2020 uviedol, že má vedomosť o tom, že došlo k prepisu nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, avšak malo to byť len na krátky čas, pravdepodobne z vlastníctva T., a táto nehnuteľnosť mala byť prevedená do vlastníctva reálnych užívateľov nehnuteľnosti C. a Q. K.. Teda dokonca tvrdil, že mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť niekto tretí reálne užíva. Rozhodovacia prax súdov už ustálila, že v prípade zodpovednosti za neoprávnený odber ide „o zodpovednosť objektívnu“ bez ohľadu na zavinenie. Obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka vec držať, užívať, nakladať s ňou. Výkon vlastníckych práv znamená nielen majetok mať (vlastniť), ale aj viazanosť vlastníka pri výkone vlastníckych oprávnení - užívaní veci právnymi predpismi, vlastník totiž nesie zodpovednosť za to, ak nevykonáva svoje oprávnenie vec užívať v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný, majúc vedomosť o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti v rámci tzv. prevenčnej povinnosti signalizovať žalobcovi, že neoprávnený odber hrozí. Žalovaný však nepreukázal, že by voči žalobcovi takúto povinnosť splnil, resp. že by vyvinul akúkoľvek aktivitu voči žalobcovi, aby sa neoprávnenému odberu elektrickej energie zabránilo. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti istiny v celom rozsahu.
20. Žalovaný sa neuhradením dlžnej sumy v zmysle výzvy dostal do omeškania, preto okrem dlžnej istiny je povinný žalobcovi uhradiť aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca uvádza, že žalovanému doručil predžalobnú výzvu, aby žalobca uhradil dlh (škodu) vo výške 2.180,47 eur do 27.11.2016. Predmetná výzva je obsahom spisu. Žalovaný namietal obdržanie tejto výzvy tvrdiac, že bol vo výkone väzby. Žalobca súdu doručil aj doručenky ohľadne troch oznámení doručovaných žalovanému. Tieto oznámenia sa vrátili žalobcovi ako nedoručené dňa 02.11.2016, 15.12.2016 a 05.01.2017. Z lustrácie v ZVJS a z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol vo výkone väzby od 13.03.2016, vrátane období, kedy žalobca doručoval predmetné oznámenia. Je teda nepochybné, že v danom čase sa žalovaný nenachádzal v mieste trvalého bydliska, bol vo výkone väzby, kde je potrebné brať do úvahy prezumpciu neviny a objektívnu nemožnosť prevziať doručované zásielky. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade so súdnou praxou, priznal žalobcovi úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, t.j. od 19.10.2017 a v ostatnej časti nároku žalobcu ohľadne úrokov z omeškania žalobu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže toto príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčíslil. V danom prípade žalobca mal úspech v uplatnenej istine v plnom rozsahu a neúspech mal len v časti ním uplatneného a nevyčísleného príslušenstva. Vzhľadom na to, že tento úrok z omeškania nebol kapitalizovaný, pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.