Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31OdK/33/2025

Uznesenie

14

Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Dvory nad Žitavou, zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, vykonávajúce činnosť prostredníctvom Kancelárie v Komárne, Župná 14, Komárno, o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, takto

r o z h o d o l :

2

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Dvory nad Žitavou.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: SKP, k. s., so sídlom kancelárie Mostná 13, 949 01 Nitra, značka správcu S1359.

IV. Súd vyzýva veriteľov, ktorí majú podľa o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „“) právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili svoje pohľadávky spôsobom stanoveným v , t. j. prihláškou podanou v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v .

V. Súd oddlžuje dlžníka tak, že ho zbavuje (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v ), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a (ii/) všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (vymedzené v ).

VI. Súd poukazuje zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci vo výške 500,- eur bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu na účet správcu, ktorého číslo sa mu ukladá oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu, a za tým účelom upravuje učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu na účet správcu vyplatila uvedený preddavok vedený pod položkou registra 325/2025, druh trov konania D14.

VII. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

VIII. Súd ukladá správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu, najmä o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu, a to prvú v lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiu

vždy v lehote 15 dní od uplynutia každých ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prvej správy o priebehu konkurzu.

o d ô v o d n e n i e :

11

1. Návrhom zo dňa 01.04.2025, doručeným súdu dňa 01.04.2025, sa dlžník domáha, aby súd vyhlásil na jeho majetok konkurz podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

2. Súd mal na základe návrhu a jeho príloh pochybnosti o tom, či má dlžník na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov a či ho tu mal aj v 6-mesačnej suspenzívnej lehote stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku treťom nariadenia o insolvenčnom konaní, a to z dôvodu, že v životopise uviedol, že je zamestnaný od marca 2017 v Rakúsku.

3. Súd z tohto dôvodu podľa dňa 15.04.2025 predvolal dlžníka na vypočutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.05.2025.

4. Dlžník v rámci vypočutia uviedol, že údaj v životopise o tom, že je v Rakúsku od marca 2017 je nesprávny, keďže v Rakúsku je kontinuálne od septembra 2015, kam odišiel po tom, čo sa tu stal bezdomovcom a kamarát mu tam vtedy dojednal prácu. V Rakúsku je v súčasnosti evidovaný na úrade práce a poberá dávku v nezamestnanosti. V Rakúsku má evidovaný pobyt na úrade. V súčasnosti sa nachádza vo Viedni. Chce nanovo začať na Slovensku a vrátiť sa sem. Má tu rodinu, v Rakúsku nemá žiadne blízke osoby. Súčasný príjem dlžníka je 1.200,- eur titulom dávky v nezamestnanosti. Dlžník chodil na Slovensko v uvedenom období za rodinou, bratom, sestrou a mamou, a to keď mal na to finančné prostriedky. V Rakúsku nemá žiadne dlhy. Žiadni veritelia dlžníka označení v zozname veriteľov nevedeli a nevedia, že je v Rakúsku, preto vychádzajú z toho, že je naďalej na Slovensku a poštu mu zasielajú pravdepodobne naďalej na adresu v Dvoroch nad Žitavou na obec, kde to nemá kto prevziať. O vedených exekúciách proti dlžníkovi dlžník nedisponuje žiadnymi informáciami. Na Slovensku dlžník nemá prechodný ani trvalý pobyt a má slovenské telefónne číslo, ktoré si zriadil minulý rok v septembri kvôli tomuto osobnému bankrotu. Nemecký jazyk vie. V Rakúsku, kde v súčasnosti žije, je uvedené jeho meno na schránke. Do Rakúska mu chodí pošta z úradov a faktúry za náklady spojené s bývaním. V Rakúsku býva v prenájme s tým, že nájom je vo výške 900 eur aj s energiami. V Rakúsku má zriadený bankový účet, kde mu v súčasnosti chodia dávky a v minulosti mu tam chodila výplata.

5. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

6. Podľa veta štvrtá , fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

7. Podľa dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.

8. Podľa , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

9. Podľa , v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

10. Podľa , (1) návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov, e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa .

11. Podľa , (1) súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár, f) bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási. (2) Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne alebo konanie zastaví. (3) Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

12. Podľa veta prvá , správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

13. Podľa , súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

14. Podľa , pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia .

16. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.

17. Podľa , na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo.

18. Podľa , súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa .

19. Podľa , súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

20. Podľa , v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.

21. Podľa , v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) v ustanovení je nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

23. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) v ustanovení je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

24. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

25. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

26. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek tretí nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

27. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

28. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.

29. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

30. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

31. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod 1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlžení konkurzom ( v spojení s ) podľa štvrtej časti .

32. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania ( v spojení s ). Skúmaním príslušnosti (v medziach vyplývajúcich z , ZKR v spojení s ) zistil,

že návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konanie o návrhu dlžníka, keďže tento má v jeho obvode bydlisko (/. Súd nezistil nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky právomoci osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia).

33. Medzi formálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu patrí návrh na vyhlásenie (oddlžovacieho) konkurzu podaný dlžníkom – fyzickou osobou (, ), ktorá je zastúpená zákonom stanoveným spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí Centrum právnej pomoci) ( ) a ku ktorému sú pripojené všetky stanovené náležitosti ( ) vrátane dokladu o zaplatení preddavku Centrom právnej pomoci (/ ) vo výške 500,- eur, v ktorej súhrnnej výške patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „“) za výkon funkcie v konaní podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorým je aj konanie o oddlženie konkurzom - ) správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania a ktorého zaplatenie preukazuje aj záznam o zložení preddavku.

34. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu naplnené.

35. Medzi materiálne podmienky pre vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu ( ) patrí predovšetkým platobná neschopnosť dlžníka (), ktorú ZKR definuje ako stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok ( veta štvrtá ), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá pochybnosti, kedy vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať návrh na vyhlásenie konkurzu ( v spojení s / a / ) a dokladu nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania, v ktorom od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynul aspoň jeden rok (/ v nadväznosti na ). Ďalšími materiálnymi podmienkami vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu (uplynutie aspoň 10-tich rokov od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti a to, že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody.

36. Aj všetky tieto materiálne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, keď okrem iného dlžník v návrhu vyhlásil, že je platobne neschopný, v súvislosti s čím je relevantné aj preukázanie podmienky vedenia exekučného konania na dlžníka ako povinného k návrhu pripojeným dokladom, nie starším ako 30 dní, pričom od vydania poverenia na vykonanie danej exekúcie uplynul aspoň jeden rok. Súčasne nebolo zistené, že by na majetok dlžníka bol v posledných 10-tich rokoch podľa štvrtej časti vyhlásený konkurz alebo bol dlžníkovi určený splátkový kalendár a že by bol dlžník vo výkone trestu odňatia slobody.

37. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v na vyhlásenie konkurzu, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) o ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (v spojení s veta prvá ), (ii/) výzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky (v spojení s až 3 ), (iii/) oddlžení dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v ) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, pričom je povinný v uznesení aj uviesť znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide a keďže pohľadávky vylúčené z uspokojenia (vymedzené v ) sa stávajú rozhodnutím o oddlžení nevymáhateľné, je v záujme právnej istoty potrebné do rozhodnutia o oddlžení zahrnúť aj túto skutočnosť, a to tak, že oddlžením sa dlžník zbavuje aj dlhov vylúčených z uspokojenia ( ), pričom súčasne je povinnosťou súdu uviesť podľa znenie ustanovení a v záujme právnej istoty aj v rozhodnutí o oddlžení, a to v časti poučenia, keďže ich citáciou sa pri tomto rozhodovaní plní primárne poučovacia povinnosť a ak by boli uvedené len v odôvodnení rozhodnutia, neboli by zverejnené vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu v Obchodnom vestníku, keďže uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa podľa v ňom zverejňuje bez odôvodnenia, (iv/) o poukázaní zloženého preddavku na úhradu paušálnej odmeny

správcu Centrom právnej pomoci bez zbytočného odkladu na účet správcu (/ časť vety za bodkočiarkou ).

38. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, v III. výroku podľa v spojení s vetou prvou ustanovil správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, v IV. výroku podľa v spojení s až 3 vyzval veriteľov, ktorí majú podľa až 2 právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili pohľadávky spôsobom stanoveným v , t. j. prihláškou podanou v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v (pričom súd analógiou legis s poukazom na veta prvá časť vety za bodkočiarkou na uvedené ustanovenia, t. j. na až 3 o prihlasovaní pohľadávok a na tie z ustanovení, na ktorých primerané použitie v oddlžovacom konkurze odkazuje a ktoré upravujú náležitosti prihlášky, t. j. , vo výroku a v odôvodnení len odkázal, avšak nad tento zákonom ustanovený rámec ich v úplnom znení uvádza v poučení, a to aj s ďalšími relevantnými ustanoveniami, ktorými sú: o upovedomení v ňom uvedených subjektov o vyhlásení konkurzu správcom [ktoré tak v širšom zmysle súvisí s inštitútom prihlasovania pohľadávok]; ustanovenia o nedostatkoch prihlášky a o zozname pohľadávok, na ktorých [mysliac a ] primerané použitie v oddlžovacom konkurze popri už uvedenom odkazuje ZKR v ; ZKR o pohľadávkach uspokojovaných v konkurze a o nedotknutých pohľadávkach, na ktoré odkazuje veta prvá pri vymedzení veriteľa s právom prihlásiť sa do konkurzu, v V. výroku podľa oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v ), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a (ii/) všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (vymedzené v ) a v VI. výroku podľa poukázal zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci vo výške 500,- eur bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu na účet správcu, ktorého číslo mu uložil oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu, a za tým účelom upravil učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu na účet správcu vyplatila uvedený preddavok vedený pod položkou registra uvedenou v danom výroku.

39. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou podľa jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v je nariadenie o insolvenčnom konaní.

40. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného ), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na alebo 2.

41. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

42. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia

o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

43. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského konania o oddlžení (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konanie o oddlžení začína podaním návrhu na oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom ( , ZKR v spojení s ).

44. Za použitia (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konaní o oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa , čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v , pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa ) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

45. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom konaní o oddlženie konkurzom uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa , pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

46. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade – t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

47. V prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu a jeho príloh, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI fyzickej osoby – nepodnikateľa (resp. podľa nariadenia inej fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby) podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konania o oddlžení konkurzom podľa štvrtej časti za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa , podanie návrhu na oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

48. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“, avšak tento pojem je zaužívaným konceptom medzinárodného práva súkromného a osobitne aj európskeho medzinárodného

práva súkromného a v tomto zmysle ho je preto potrebné vykladať aj na účely nariadenia o insolvenčnom konaní.

49. V zmysle judikatúry Súdneho dvora sa obvyklý pobyt fyzickej osoby určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého prípadu, najmä na základe fyzickej prítomnosti v členskom štáte, jej trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodov pobytu (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-497/10, C. D. v. E. F.).

50. Obdobne aj doktrína únijného insolvenčného práva (Brodec, J.: Insolvenční řízení v kontextu mezinárodního práva soukromého. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2020, s. 66) vymedzuje v spojení so zisťovaním obvyklého pobytu fyzickej osoby – nepodnikateľa niekoľko podmienok, podľa ktorých sa obvyklý pobyt takejto osoby posudzuje. Týmito sú (i.) stály charakter, t. j. k rozhodujúcemu okamžiku musí existovať (obvyklý pobyt na danom mieste) pomerene dlhú dobu, (ii.) úmysel udeliť tomuto miesto takýto charakter (t. j. charakter obvyklého pobytu), (iii.) centrum existencie osoby, t. j. ohnisko jej života. Pri posudzovaní miesta obvyklého pobytu fyzickej osoby je kladený dôraz nielen na miesto výkonu profesie či zamestnania určitej osoby, ale tiež na miesto, kde osoba pobýva počas svojho voľna a kde má záujem dlhodobo zostať. Význam majú ekonomické, rodinné a ďalšie spoločenské väzby. Od miesta obvyklého pobytu je nutné odlišovať miesto trvalého bydliska či akékoľvek miesto v zmysle registrácie pre účely administratívnoprávne, daňové a pod. Takéto miesto môže byť len jedným z ukazovateľov na obvyklý pobyt, ale nejde o rozhodujúci faktor.

51. Súd v prejednávanej veci, vychádzajúc z uvedených kritérií stanovenia obvyklého pobytu (vychádzajúcich tak z judikatúry ako aj doktríny), dospel na základe návrhu dlžníka na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu a jeho príloh a najmä vypočutia dlžníka podľa (bod \* MERGEFORMAT 4. odôvodnenia) k záveru, že dlžník nemá v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa , nadobudnutím účinkov ktorého podľa ia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj ani počas 6-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale tento má na území Rakúska, a to z týchto dôvodov.

52. Z vypočutia dlžníka vyplynulo, že tento žil na Slovensku, avšak v dôsledku problémov s alkoholom a hazardom sa stal bezdomovcom, v nadväznosti na čo odišiel v septembri 2015 (t. j. pred viac ako 9 rokmi) do Rakúska, s úmyslom pracovať (kamarát mu tam dojednal prácu). Dlžník v súvislosti so svojim premiestnením do Rakúska neuviedol, že by mal úmysel vracať sa na Slovensko, čo je v súlade s tým, že tu nemal ani žiadnu domácnosť, keďže bol bezdomovcom. Je teda zrejmý úmysel dlžníka v septembri 2015 presťahovať sa do Rakúska natrvalo, v súlade s čím sú aj jeho vyjadrenia o tom, že sa až v súčasnosti chce vrátiť na Slovensko, a preto si tu začal usporadúvať aj svoje záležitosti, vrátane iniciovania tohto konania o jeho oddlženie, výlučne za ktorým účelom si zriadil aj slovenské telefónne číslo, ktoré až do septembra minulého roka nemal. Na Slovensku nemal dlžník od kedy sa stal bezdomovcom a ani v súčasnosti stále nemá žiadne stále bydlisko, kam by sa vracal z Rakúska, pričom slovenská pošta aj v súvislosti s týmto konaním, ako to vyplýva aj z adresy na doručovanie uvedenej na rozhodnutí Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v prejednávanej veci (ktoré je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu) a aj z doručovania predvolania na vypočutie, mu je doručovaná na adresu od dlžníka odlišnej osoby – G. H., ktorý je kamarátom dlžníka (ako to uviedol v zozname blízkych osôb) a ktorý mu zjavne umožnil, aby mu boli k nemu doručované písomnosti adresované dlžníkovi, ktorý sa však na danej adrese inak nezdržiava, keďže žije v Rakúsku (vo Viedni), kde dlžník v súčasnosti aj poberá dávku v nezamestnanosti, kde je evidovaný aj na príslušnom úrade, kde si platí nájomné za prenajaté ubytovanie, kde má zriadený bankový účet, kde je aj jeho meno uvedené na poštovej schránke a ktorého úradným jazykom dlžník hovorí. Na adrese trvalého pobytu na Slovensku nemá dlžník žiadne blízke osoby, ktoré by mu boli čo i len tam doručovanú poštu prevziať. Samotný dlžník rovnako uviedol, že počas života v Rakúsku jediným dôvodom, pre ktorý chodil na Slovensko, bolo len navštívenie blízkych rodinných príslušníkov, teda vracal sa na Slovensko len s úmyslom krátkodobých dočasných pobytov, pričom ako domov sa vracal späť do Rakúska, kde mal a aj v súčasnosti má dlžník sústredený celý život.

53. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník má obvyklý pobyt v Rakúsku, keďže tam žije pomerne dlhú dobu (9 rokov), pričom z dôvodu presťahovania sa do Rakúska v septembri 2015 možno vyvodiť úmysel sa v Rakúsku usadiť trvalo, keďže tu bol dlžník bezdomovcom, v súlade s čím sa potom aj následne

na Slovensko vždy vracal len s úmyslom dočasného pobytu z dôvodu návštevy rodinných príslušníkov a až v súčasnosti dlžník začal vykonávať úkony smerujúce k presunutiu centra jeho existencie späť na Slovensko. Dlžník bol od presťahovania sa do Rakúska v podstate fyzicky prítomní trvalo len v Rakúsku, ktoré sa stalo centrom jeho existencie (býval tu v prenajatom bydlisku, platí tu nájomné a platby spojené s bývaním, pracoval tu a v súčasnosti tu poberá dávku v nezamestnanosti, je tu registrovaný na úrade, má tu uvedenú menovku na schránke, ovláda úradný jazyk Rakúska).

54. Z týchto dôvodov je najmä z vypočutia dlžníka, podporne v spojení s už uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho listinných príloh osvedčené, že dlžník má obvyklý pobyt v Rakúsku, a contrario nemá ho v Slovenskej republike.

55. Avšak, ako súd už uviedol, nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3 ods. 1 pododseku treťom stanovuje zhodu obvyklého pobytu fyzickej osoby – nepodnikateľa len ako vyvrátiteľnú právnu domnienku, a to tak, že táto platí len pokiaľ sa nepreukáže opak, teda pokiaľ sa nepreukáže, že dlžník má COMI v inom štáte ako má obvyklý pobyt.

56. Z tohto dôvodu súd následne skúmal, či v prejednávanej veci neexistujú skutočnosti, ktoré by vyvracali, že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho obvyklého pobytu (ktoré má dlžník z dôvodov už uvedených v Rakúsku).

57. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade fyzickej osoby, ktorá nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, by malo byť možné, ak sa napríklad hlavná časť majetku dlžníka nachádza mimo členského štátu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt, alebo ak možno preukázať, že jeho hlavným dôvodom na zmenu miesta obvyklého pobytu bolo požiadať o začatie insolvenčného konania v novej jurisdikcii, a ak by sa touto žiadosťou významne poškodili záujmy veriteľov, ktorí s dlžníkom jednali pred takouto zmenou miesta.

58. Nariadenie o insolvenčnom konaní definuje COMI v čl. 3 ods. 1, a to tak, že COMI (t. j. centrom hlavných záujmov dlžníka) je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. Z uvedenej legálnej definície COMI vyplýva, že pri jeho posudzovaní, t. j. pri posudzovaní toho, kde dlžník vykonáva správcu svojich záujmov, nie sú relevantné akékoľvek skutočnosti, ale relevantné sú len tie, ktoré sú zistiteľné tretími stranami, a preto len na takéto možno prihliadať pri určovaní COMI.

59. Definícia pojmu COMI je založená na uvedených východiskách z dôvodu, že táto vychádza z predpokladu, že insolvencia je predvídateľné riziko a je preto dôležité, aby bola medzinárodná právomoc daná súdom miesta, ktoré je známe potenciálnym veriteľom dlžníka (Správa Virgós-Schmit, odsek 75; doktrína - Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – inak aj len „Komentár k Nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3). Z tohto dôvodu aj recitál 28 nariadenia o insolvenčnom konaní stanovuje, že pri určovaní, či je COMI dlžníka zistiteľné tretími stranami, by sa mali osobitne brať do úvahy veritelia a ich chápanie miesta, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov.

60. Pre posúdenie zistiteľnosti tretími osobami sú rozhodujúce informácie, ktoré sú verejne dostupné, nie informácie, ktoré možno získať len pri vynaložení väčšieho úsilia (Bělohlávek, A. J.: Evropské a mezinárodní insolvenční řízení. Nařízení Evropského parlamentu a Rady (EU) č. 2015/848 o insolvenčním řízení. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2020, s. 121). Pre hodnotenie tejto podmienky prichádzajú do úvahy napr. nasledovné skutočnosti: aká adresa je uvádzaná ako kontaktná adresa pre veriteľov, miesto, kde prebiehali rokovania s väčšinou veriteľov, (Brodec, J.: Insolvenční řízení v kontextu mezinárodního práva soukromého. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2020, s. 64), či v prípade zmeny miesta, kde sú sústredené hlavné záujmy dlžníka, tento včas informoval veriteľov o novom mieste, kde vykonáva svoju činnosť, napr. upozornením na zmenu adresy alebo zverejnenie nového miesta iným vhodným spôsobom (Moravec, T.: Evropské insolvenční právo. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 23) atď. Informovanie veriteľov o zmene COMI dlžníkom alebo zistiteľnom presunu COMI veriteľmi zdôraznili ako objektívne kritéria pri posudzovaní COMI dlžníka aj anglické súdy (v rozhodnutiach Sparkasse Hannover v. The Official Receiver and Korffer [2011] BPIR 768 - [2011] ) 285. a Sparkasse Hilden Ratingen

Velbert v. Benk [2012] EWHC 2432 (Ch) - [2012] ) 286) a na tieto rozhodnutia poukazuje aj doktrína únijného insolvenčného práva (Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní, čl. 3).

61. Súd vychádzajúc z týchto východísk, posudzoval podľa skutočností zistiteľných tretími stranami, kde z pohľadu veriteľov vykonáva dlžník správu svojich záujmov, a teda kde má COMI.

62. Zo zoznamu veriteľov dlžníka, pripojených k návrhu na vyhlásenie konkurzu mal súd za osvedčené, že s výnimkou jedného veriteľa (Intrum Justitia Debt Finance AG) mal dlžník všetkých ostatných veriteľov (v počte 20) so sídlom na území Slovenskej republiky. Rovnako tak z vypočutia dlžníka vyplynulo, že dlžník nemá žiadnych veriteľov v Rakúsku a žiadni ním v zozname veriteľov (pripojenom k návrhu) uvedení veritelia nevedeli a ani nevedia, že je v Rakúsku, preto vychádzajú naďalej z toho, že je na Slovensku a pravdepodobne mu aj poštu preto naďalej zasielajú do Dvorov nad Žitavou, kde to však nemá kto prevziať. Z lustrácie dlžníka v registri obyvateľov pritom vyplynulo, že ako adresu trvalého pobytu má evidovanú obec Dvory nad Žitavou (bez ulice a súpisného čísla). Z uvedeného je teda zrejmé, že dlžník po svojom usídlení sa v Rakúsku neinformoval žiadnych svojich veriteľov o novom mieste, kde vykonáva svoju činnosť, a preto všetci naďalej disponujú len jeho pôvodne uvedenou slovenskou adresou.

63. Na základe uvedeného súd uzatvára, že všetkým veriteľom dlžníka uvedeným v zozname veriteľov (z ktorých s výnimkou jedného sú všetci slovenskými osobami), pripojenom k návrhu, je známa len adresa dlžníka na území Slovenskej republiky, pričom nedisponujú žiadnymi informáciami o tom, že sa dlžník presídlil v septembri 2015 do Rakúska, kde je usídlený doposiaľ, keďže tento im to žiadnym spôsobom neoznámil a neurobil ani iný úkon, z ktorého by im táto skutočnosť bola verejne dostupná. Práve adresa uvádzaná ako kontaktná pre veriteľov a skutočnosť, či pri zmene miesta, kde sú sústredené hlavné záujmy dlžníka, tento včas informoval veriteľov o novom mieste, kde vykonáva svoju činnosť sú jedny z podmienok, ktoré sú relevantné pre ustálenie toho, či určitá skutočnosť, rozhodujúca pre posúdenie COMI dlžníka, je zistiteľná tretími osobami, predovšetkým veriteľmi. Z uvedených dôvodov (keď je veriteľom dlžníka známa len slovenská adresa dlžníka na doručovanie písomnosti a dlžník im neoznámil zmenu miesta, kde má sústredené hlavné záujmy dlžníka ani neurobil iný úkon, v dôsledku ktorého by táto zmena miesta bola veriteľom dlžníka verejne dostupná) sú pre tretie osoby, osobitne veriteľov dlžníka, zistiteľné len skutočnosti, z ktorých vyplýva, že centrum hlavných záujmov dlžníka je na Slovensku, keďže disponujú len slovenskou adresou dlžníka, ktorú im poskytol, pričom zmena miesta, kde sú sústredené hlavné záujmy dlžníka im nebola oznámená a nie je verejne dostupná.

64. Na základe uvedeného súd uzatvára, že v prejednávanej veci sa pri určení COMI dlžníka neuplatní z dôvodu jej vyvrátenia vyvrátiteľná právna domnienka stanovená v čl. 3 ods. 1 pododseku treťom nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého je COMI dlžníka miestom jeho obvyklého pobytu (ktoré má dlžník v prejednávanej veci v Rakúsku), keďže COMI dlžníka sa nachádza napriek tomu, že má obvyklý pobyt v Rakúsku, z dôvodov už uvedených, v čase doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka ako aj v čase tohto vydania tohto rozhodnutia, v Slovenskej republike (v Dvoroch nad Žitavou, ktorou adresou dlžníka veritelia disponujú po celý čas, vrátane času po presídlení sa dlžníka do Rakúska).

65. Keďže má dlžník podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní COMI – centrum hlavných záujmov na území Slovenskej republiky, je tým daná podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa v konaní o oddlženie konkurzom ( v spojení s ods. 8 a nariadenia o insolvenčnom konaní).

66. Čo sa týka povinnosti súdu podľa uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v .

67. Súd preto podľa v II. výroku tohto uznesenia v spojení s nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania podľa nariadenia o insolvenčnom konaní a v VII. výroku v spojení s nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

68. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom okrem iného zveruje súdu oprávnenie v vyžadovať od správcu správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

69. Súd preto v VIII. výroku tohto uznesenia podľa uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu, najmä o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu, a to prvú v lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiu vždy v lehote 15 dní od uplynutia každých ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prvej správy o priebehu konkurzu.

70. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné ( veta druhá ).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie ( v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou ) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku ( veta prvá ), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku ( veta prvá ).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku ( veta prvá ).