Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/73/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. júla 2021 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

R. V.,

nar. XX.XX.XXXX v H. V., trvale bytom I. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 29.04.2021 a takto jednohlasne

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 17.10.2017 bol R. V. odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 06.09.2016 bol R. V. odsúdený pre prečin pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Uznesením Okresného súdu Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 15.02.2018 bolo vyslovené jeho neosvedčenie sa v tejto skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 20.11.2017 bol R. V. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený R. V. podľa , Tr. zák. v spojení s podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov. Podľa Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne odôvodnila

prokurátorka okresnej prokuratúry tak, že dôvodom sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie spočívajúca vo vedení riadneho života. Podľa hodnotenia riaditeľa ústavu má odsúdený čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti nakoľko svoju vinu externalizuje na poškodeného a okolnosti. Taktiež bagatelizuje svoj postoj k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov. Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Podľa riaditeľa ústavu odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. krajský súd uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaných trestov odňatia slobody bolo preukázané. V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia, čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka.

Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky v podobe pozitívnej prognózy vedenia riadneho života uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Napriek tomu, že hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „hodnotenie ústavu“) je dôkazom pre posúdenie zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. síce veľmi dôležitým, čo ale neznamená, že súd pri svojom rozhodovaní najmä z pohľadu tam uvedených záverov, návrhov a prognóz nemôže urobiť iné rozhodnutie. Hodnotenie má pre súd totiž len odporúčací charakter.

Z pohľadu pozitívnej prognózy vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení krajský súd poukazuje najmä na to, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody iba po prvýkrát. Z tohto pohľadu neexistujú negatívne skúsenosti z jeho správania sa v skúšobnej dobe po jeho „predčasnom“ prepustení na slobodu. Odsúdenému naviac zostáva do konca postupne uložených trestov odňatia slobody, ktoré vykonáva od 20.12.2017, „vykonať“ už len necelé 2 mesiace (predpokladaný koniec výkonu trestov odňatia slobody má mať dňa 20.08.2021). Odsúdený je síce k spáchanej trestnej činnosti čiastočne kritický, ale svoju vinu si priznáva. V rámci kolektívu sa odsúdený zúčastnil aj prednášky zameranej na prevenciu alkoholizmu a je aktívny aj vo voľnom čase, keď sa venuje hraniu spoločenských hier a zúčastňuje sa šachových turnajov. Jeho vzťahy s primárnou rodinou sú hodnotené ako funkčné, pričom rodina je ochotná poskytnúť mu pomoc a potrebnú podporu. Napriek trestnej minulosti odsúdeného je preto aj krajský súd takého názoru, že je možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd zároveň dodáva, že od rozhodovania o skoršom návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 28.11.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 12.02.2020, došlo u odsúdeného k pozitívnym zmenám. V danom čase bol odsúdený len jedenkrát disciplinárne odmenený, aktuálne je to už dvakrát.

Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje „záruka“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú ani nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver

neexistuje ani dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu práve naopak existencia takéhoto dôvodného predpokladu vyplýva.

Krajský súd považuje aj určenie skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov za zákonné a primerané z pohľadu už vyššie uvedených skutočností.

Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú, a preto ju zamietol podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.