Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_82Pc-6-2025.pdf
PDF · 95.85 KB
Case nature
Area
Subarea
82Pc/6/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v právnej veci manželov: A. B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D., zast.: JUDr. Kristína Malá Piovarčíová, PhD., advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, a E. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, D., v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva takto
r o z h o d o l :
Manželstvo účastníkov konania: B. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX a C. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v D. - G. A., zapísané v knihe manželstiev A. H. D. – G. A., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XXX, r o z v á d z a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.2.2025 manžel žiadal, aby súd jeho manželstvo uzavreté dňa 17.8.2019 rozviedol. Uviedol, že z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti. Pred uzavretím manželstva sa s manželkou poznali takmer 2 roky. Manželka bola slobodná mamička, mala 1 dcéru. Manželstvo uzavreli z citovej náklonnosti. V ich manželstve od začiatku jeho uzavretia uprednostňovala manželka jej dcéru pred ním. Dcéru manželky mal manžel vždy rád, snažil sa k nej správať čo najlepšie a byť jej dobrým priateľom. Manžel uviedol, že ho veľmi mrzelo, že manželka spala väčšinu dní v týždni oddelene v obývačke na gauči, a on spal sám v spálni. Takýto stav pretrváva doposiaľ. Uviedol, že spolu s manželkou cez týždeň trávili veľmi málo času. Manžel pracuje v spoločnosti I. J. K. G. G. ako manažér pre logistiku v americkom pracovnom čase zvyčajne od 14:00 hod. do 23:00 hod. a manželka pracuje ako vedúca referátu sporovej agendy v spoločnosti D., I. zvyčajne od 9:00 hod. do 18:00 hod., napriek tomu sa manžel snažil, aby spoločne trávili spolu aspoň ráno. Cez víkend trávili spolu taktiež málo času, on chodieval spolu s jej rodičmi na ich záhradu a chatu pomáhať a manželka o uvedené záujem nemala, tvrdila, že nemá vzťah k záhrade. Keď išli spolu na dovolenku, tak vždy aj s dcérou manželky. Samostatne boli na dovolenke ako manželia iba 2krát. Snažil sa manželke vysvetliť, že ho to mrzí, ako spolu žijú a snažil sa jej vo všetkom vyjsť v ústrety a rešpektovať aj jej vzťah s dcérou, ale na druhej strane jej vysvetlil aj svoje pocity a potreby. Napriek uvedenému sa situácia v ich manželstve nezmenila, netrávia spolu voľný čas. Manžel sa vyjadril aj k svojej túžbe mať spoločné dieťa s manželkou, s čím manželka ešte pred svadbou súhlasila. Následne v manželstve napriek jeho snahám manželka o dieťa neprejavila záujem. Ďalej manžel zhodnotil, že síce bývajú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, ich manželstvo neplní účel ani biologickú funkciu. Pred 2 rokmi manžel prosil manželku o návštevu psychológa, no manželka jeho podnety nebrala vážne. Po vzájomnej dohode a po predložení jeho rozhodnutia ukončiť takého manželstvo, navštívili v novembri 2024 psychológa 2krát, každý samostatne. Napriek tomu sa ich vzťah nezlepšil. Postupne sa od seba odcudzili a čoraz viac sa medzi nimi prehlbuje povahová rozdielnosť, pričom v poslednom čase prestali medzi sebou aj komunikovať. S manželkou spolu fungujú ako úplne cudzí ľudia. Manžel sa vyjadril, že k manželke už nemá citovú väzbu a za uvedeného stavu je ich manželstvo len formálne, pričom obnova spolužitia z jeho strany neprichádza v úvahu.
2. K návrhu predložil sobášny list a potvrdenie o pobyte manžela.
3. Manželka vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 3.4.2025 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, k manželovi stratila dôveru a nemá žiaden záujem v manželstve zotrvať. S okolnosťami uzavretia manželstva súhlasila, taktiež s tým, že spolu nemajú žiadne deti. Ostatné skutočnosti uvedené manželom považovala za tendenčné, majúce za cieľ vykresliť ju v negatívnom svetle. Uviedla, že manžel už pred uzavretím manželstva vedel, že má dcéru a vedel, že s ňou má blízky vzťah a aj to, že dcéra je na ňu citovo naviazaná ako na jediného rodiča, ktorý jej poskytuje starostlivosť. Pred uzavretím manželstva trávili všetci traja spolu všetok voľný čas, preto do manželstva vstupovala s presvedčením, že manžel akceptuje skutočnosť, že na rozdiel od rozvedených rodičov, ona dcéru ako jediný rodič, nemôže „odložiť“ k druhému rodičovi. Krátko po uzavretí manželstva sa však manželov vzťah k dcére, ktorá mala v tom čase 14 rokov, zhoršil. A táto mu začala prekážať. Neustále s ňou riešil malichernosti, a manželka mu vysvetlila, že dcéra je v puberte, že to má nechať tak. Avšak neustále jeho výčitky ju psychicky vyčerpávali. Uviedla, že je pravdou, že obaja viedli hektický život, keďže sú obaja enormne pracovne vyťažení, pričom plne akceptovala manželov pracovný čas a často ho čakala do polnoci, kým sa vráti z práce, navrhla mu aj zmenu práce, on sa o to ani nepokúsil. Taktiež potvrdila, že v sobotu chcela tráviť čas konečne doma po ťažkom pracovnom týždni, aby stihla urobiť všetky zameškané domáce práce, napriek tomu sa snažila, aby chodili spolu aj na výlety a dovolenky, ktoré objednávala výlučne ona. Boli spolu na množstvo dovoleniek, na Slovensku aj v zahraničí, na rôznych výletoch, spoločne trávili čas na rodinných oslavách a stretnutiach, dokonca manželka zabezpečila aj ich svadobnú cestu. Preto tvrdenia manžela, že spolu netrávili voľný čas považovala za nepravdivé. Ďalej namietala, že manžel ani raz počas manželstva neprišiel s tým, že pre nich zabezpečil nejaký pobyt alebo aspoň predĺžený víkend. Manžel zväčša trávil sobotu u jej rodičov na záhrade, občasne tam chodievala aj ona, ale keďže je to blízko Košíc, nevidela dôvod tam prespávať, čo sa manželovi nepáčilo. V nedeľu mal manžel svoj program, chodieval otužovať, na cyklotúry s kamarátmi, na večerné sledovanie futbalu, a nikdy mu jeho program nevytýkala, ani mu v tom nebránila. Doma trávil práve on minimum času, čomu zodpovedal aj ich intímny život. Manželka sa vyjadrila ja k otázke spoločného dieťaťa. Poprela, že o dieťa neprejavila záujem. Štyri mesiace po ich svadbe vypukla pandémia koronavírusu a v tejto neistej situácii mala vážne obavy otehotnieť a preto manžela prosila o trpezlivosť. V tom čase sa aj rozhodli kúpiť väčší byt v novostavbe, holobyt, ktorý následne spolu zariaďovali sami a tomu venovali aj všetok voľný čas. Keď sa presťahovali do nového bytu, manželovi spomenula, že by sa mohli o dieťa pokúsiť, ale on ho už nechcel, tvrdil jej, že ho mali mať do roka po svadbe. Taktiež uviedla, že je pravdou, že niekedy zaspala aj na gauči, keďže trpela nevysvetliteľnou únavou, za čo sa cítila previnilo a manželovi vysvetlila túto situáciu, avšak pochopenia a pomoci sa od neho nedočkala, iba výčitiek a kritiky. Potom, čo jej manžel oznámil, že sa chce rozviesť, bol to pre ňu šok, dôvody, ktoré uvádzal, nepovažovala za dostatočné a podľa jej názoru pri obojstrannej snahe bola ich situácia zvládnuteľná. Naďalej žili v spoločnej domácnosti, aj sa intímne stýkali a preto mala za to, že je možné obnovenie manželského spolužitia. Napriek tomu, manžel na rozvode manželstva trval a napriek jej snahám trávenia spoločného času, sa ich stretnutí zúčastňoval s nevôľou a nechuťou. Manželka mala za to, že manžel si to rozmyslí, keďže dôvody, ktoré uvádzal, nepovažovala za natoľko závažné, aby s rozvodom súhlasila. Iba pred niekoľkými dňami však zistila, že manžel udržiava, zjavne už dlhšie, mimomanželský pomer s inou ženou, ktorej navyše aj finančne vypomáha. Medzi jeho dokumentami našla nájomnú zmluvu na jeho meno, v ktorej sa zaviazal na prenájom nebytových priestorov, ktoré majú slúžiť na účel kozmetického salóna. Ďalej našla faktúry svedčiace o tom, že navrhovateľ kupoval nábytok a zariadenie do salóna, ako aj faktúru za školenie v Pezinku vystavenú na meno osoby, s ktorou udržiava pomer. Tieto podozrenia sa jej potvrdili po prečítaní správ v aplikácii Messenger, ktoré našla v mobilnom telefóne manžela. Dohadovali sa okrem iného na spoločnom pobyte a to v čase, keď jej manžel tvrdil, že je na služobnej ceste v Bratislave. Na základe uvedených skutočností sa jej pohľad na ich manželstvo zmenil a navrhla súdu, aby manželstvo z uvedených dôvodov rozviedol.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili účastníci konania. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
5. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev A. H. D. – G. A., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Posledným spoločným bydliskom manželov je aktuálne trvalé bydlisko manžela.
6. Manžel na pojednávaní na svojom návrhu zotrval. Z jeho výpovede vyplynulo, že rešpektuje vzťah manželky a jej dcéry. Mal za to, že jeho vzťah k jej dcére bol dobrý, avšak počas manželstva boli medzi nimi určité nezhody ohľadom toho, že dcéra chcela spať s matkou. Teda asi rok mali oddelené spálne, on spal na gauči a potom, keď dcéra už spala vo svojej izbe, tak manželka sa presťahovala na gauč. Nie je pravdou, že ho manželka čakávala, kým príde z práce, keďže chodí okolo polnoci, ale až do rána do piatej ostávala na gauči a potom prišla. Všimol si teda, že ich manželstvo je narušené. Žiadal manželku, aby išli do manželskej poradne, čo manželka odmietla. Nie je pravdou, že by uprednostňoval svoje voľnočasové aktivity pred časom tráveným s rodinou, sobotu trávili spoločne, nedeľu išli spolu do kostola a potom dcéra manželky a manželka pozerali televíziu, a on išiel na bicykel alebo s kamarátmi alebo ostal aj doma. Žiadal od manželky, aby mali spoločné dieťa, čo manželka odmietla s poukazom na svoj vek. Avšak, keď v lete 2024 spomenul rozvod, tak neskôr po dovolenke súhlasila, že by dieťa mohla mať so mnou. Avšak v tom čase už cítil, že ich manželstvo je narušené a už nemal záujem o spoločné dieťa. Čo sa týka jeho známosti, tak toto je len skutočné priateľstvo a nedošlo k žiadnemu fyzickému zblíženiu. Doklady, ktoré predložila manželka, ohľadom platieb a objednávok nájomnej zmluvy, to je všetko len výpomoc tejto pani, on za to nič neplatil, ona mu všetko preplatila. On jej napríklad požičal kartu do XXL Lutz, namiesto nej uzavrel nájomnú zmluvu, avšak nájomné platila ona, respektíve mu ho preplatila. Uviedol, že manželku ma rád ako človeka, s ktorým zažil určité veci, ale nie tak ako pred uzavretím manželstva. S aktuálnou priateľkou sa zoznámil v októbri 2024, potvrdil, že boli spolu na školení v L., ale k fyzickému kontaktu medzi nimi nedošlo.
7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na svojom písomnom vyjadrení k návrhu a dôvodoch tam uvedených a žiadala, aby súd manželstvo rozviedol. Uviedla, že do manželstva vstupovala po zrelej úvahe, mala už dcéru počas vysokoškolského štúdia, vychovávala ju ako slobodná matka, otcovstvo k nej nebolo nikdy určené. Z času na čas biologický otec jej poslal nejaké výživné, ale nebolo to pravidelné. Keď stretla manžela, bol jej sympatický, mali rovnaké aj povahové črty. Vyzeral, že má dobrý vzťah aj k jej dcére, rozhodli sa teda spoločne bývať a následne uzavrieť manželstvo. Dcéra bola v tom čase v pubertálnom veku, najprv sa rozhodla, že ostáva bývať u starých rodičov, na čo manžel na ňu začal tlačiť, prečo sa nepresťahuje k nim, prečo ho nechce objať, že ho nemá rada a podobne, čo ju psychicky vyčerpávalo. Uviedla, že bola veľmi pracovne vyťažená, domov sa vracala okolo siedmej už aj s nákupom, manžel až okolo polnoci, takže počas týždňa trávili skutočne spolu málo času vzhľadom na uvedené. Počas víkendu manžel vykonával pomocné práce u jej rodičov, o čo ho nikto nežiadal, a o to menej času trávili spolu. Často bola veľmi vyčerpaná a zaspala na gauči a nie je pravdou, že až do rána tam spala. Presúvala sa do spálne okolo jednej, druhej v noci. Nie je pravdou, že spávali oddelene, vyjadrila presvedčenie, že city navrhovateľa nemohli k nej ochladnúť za ten krátky čas manželstva, pretože ak by boli city dostatočne hlboké, ochabnúť nemohli, takže vychádzala z toho, že jeho city k nej hlboké neboli. Podľa jej názoru manžel mal svoju známosť už skôr, ako to prezentoval. Vo februári 2024, keď sa nasťahovali do nového bytu povedal, že sa chce rozviesť. Ako dôvod uviedol, že moja dcéra ho nemá rada, že nemajú spoločne bábätko, ale už aj tak s ňou nechce žiť a že netrávia spolu dosť času. Keďže tieto dôvody neboli pre ňu až tak závažné, tak navrhla, aby navštívili psychologičku, kde boli 2x, následne už manžel ďalšie sedenia odmietol. Keďže manželovi dôverovala, nikdy mu nebránila, aby niekam chodil s kamarátmi. Avšak koncom roka 2023 zistila, že trošku viac popíja a dokonca z jeho pracovnej tašky vypadla fľaša. Tak ho občas skontrolovala na odporúčanie svokrovcov. Následne v jeho taške našla aj dokumenty, ktoré predložila súdu. Vzhľadom na to, čo zistila, mu pozrela aj mobilnú komunikáciu v mobilnom telefóne s touto ženou a z toho vlastne usúdila, že ide o mimomanželský vzťah. Manžel to až doposiaľ nikdy nepriznal a stále tvrdí, že to je len priateľstvo. Avšak keby to bolo také nevinné, tak by sa s tým netajil. Voči manželovi úplne stratila dôveru. V rovnopise predložila súdu komunikáciu medzi jej manželom a jeho priateľkou a zápisky ohľadom živnosti priateľky manžela.
8. Manžel súdu predložil listinné dôkazy - detaily pohybu na účte, z ktorých má byť zrejmé, že neplatil finančné prostriedky, na ktoré poukazovala manželka vo svojom vyjadrení za jeho priateľku.
9. Ani jeden z manželov nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia, manželka poukázala na mimomanželský pomer manžela, preto mala za to, že manželstvo nie je možné napraviť, keďže voči manželovi stratila dôveru.
10. Podľa ust. § 93 Z. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
11. Podľa ust. § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
12. Podľa ust. § 18 Z. č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi, ako na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu a napokon je aj právnym zväzkom. V zmysle citovaného ustanovenia § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní žiť spolu. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného, vrátane intímneho , ale i majetkového spoločenstva, vtedy keď spoločne zdieľajú radosti i problémy, spoločne trávia voľný čas, osobnú starostlivosť o druhého manžela, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami, spoločným majetkom a pod. Manželia sú povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie tejto povinnosti nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, nakoľko môže mať aj osobný charakter. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom. Zákon predpokladá povolenie rozvodu tam, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uvedené vyžaduje potrebu preukázania definitívneho ukončenia osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia, bez nádeje na zmierene.
14. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak dlhodobo spolu nežijú ako rodina, netrávia spolu voľný čas, spoločne nehospodária, intímne spolu dlhodobo nežijú. Ich komunikácia sa obmedzila len na nevyhnutnú. Ide o formálny zväzok. Manželstvo je nefunkčné a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná jeho hĺbkou a trvalosťou. Poslaním a účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, žiaden z manželov nemal záujem na obnovení manželského spolužitia. Manželka poukázala na to, že sa o obnovenie spolužitia pokúsili prostredníctvom návštevy psychológa, avšak neúspešne. Súd uvádza, že manželstvo je zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia a vynútené trvanie nefunkčného manželstva nemôže vytvárať priestor pre vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva. Poukazuje na to, že k obnoveniu manželského spolužitia je potrebná vôľa oboch manželov. Žiadneho z manželov nemožno nútiť, aby zotrval vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo je vážne a trvale rozvrátené, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia aj s ohľadom na trvajúci mimomanželský pomer manžela. Preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Za dôvod rozvratu manželstva súd považuje rozdielne predstavy manželov o manželskom spolužití, nedostatočnú vzájomnú komunikáciu, v dôsledku čoho došlo k ich vzájomnému citovému odcudzeniu a mimomanželský pomer manžela.
15. O trovách konania súd s odkazom na ust. § 57 CMP nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.