Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoEk-6-2025.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/6/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX C. D. D., o vymoženie 504 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 75Er/280/2014 – 22 zo dňa 11.02.2025, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vymáha nárok oprávneného, je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému ako fyzickej osobe uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v zmysle § 39 ods. 4 a v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 a ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázal na to, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účel zamestnania, a teda nejde o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený má za to, že si povinnosť podľa § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil tým, že k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, zmenku a úverovú zmluvu. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
6. Hlavnou odvolacou námietkou oprávneného bolo, že úver bol povinnému poskytnutý na účel zamestnania. Z obsahu spisu nijako nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti. V úverovej zmluve, ako aj v predloženej rozhodcovskej zmluve je povinný označený výlučne ako fyzická osoba – nepodnikateľ, a to menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním v žiadnom prípade nemôže byť len uvedenie, že úver sa poskytuje za účelom zamestnania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis so zárobkovou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, ak nie je zrejmé, za akých okolností došlo k takémuto označeniu a do akej miery tento úkon povinného korešponduje so skutočnosťou. Oprávnený nepreukázal ani to, či v čase uzavretia zmluvy skúmal, či povinný bol skutočne zamestnaný. Z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnený ako (veriteľ) predložil dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
7. Definícia spotrebiteľa uvedená v ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení: „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,“ je účinná od 1.5.2014, pričom právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol dňa 17.9.2010. Oprávnený tak v odvolaní argumentuje odvolaním sa na právnu normu, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola účinná, a teda je na daný právny vzťah neaplikovateľná.
8. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, zákonodarca stanovil oprávnenému v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (23.12.2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Návrh zákona expresis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zavádzajú sa nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi. Ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku ukladá oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie vždy, ak povinný je fyzickou osobou. Zákon teda nevyžaduje doplnenie návrhu len vo vzťahu k povinným – spotrebiteľom. Až na základe doplneného návrhu potom súd ex offo skúma, či nejde o spotrebiteľský vzťah.
9. Oprávnenému tak „ex lege“ (zákonom č. 438/2015 Z.z.) vznikla povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť. Takisto v prípade, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nesplní svoju povinnosť uloženú mu
zákonom a nedoplní návrh na vykonanie exekúcie o uvedené náležitosti, z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t. j. bez toho, aby súd vykonával akékoľvek dokazovanie, príp. iné procesné úkony.
10. V danom prípade v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015 bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného do 30 dní počítaných odo dňa účinnosti zákona (23.12.2015), teda najneskôr do 22.01.2016.
11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote (do 22.01.2016) v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods.1 Exekučného poriadku nedoplnil a neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 2 a ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku má oprávnený vždy, ak sa vymáha nárok zo zmenky a exekúcia smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt. Vzhľadom na to, že doplnenie zo strany oprávneného nebolo vykonané, vznikol dôvod na zastavenie exekúcie.
12. K námietke nepreskúmateľnosti odvolací súd konštatuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (RuizTorija c. Španielsko z 9.12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-B;Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a o branou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03)
13. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).