Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-1Cbi/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: NOVA Green Energy, SICAV, a.s., so sídlom Na příkopě 854/14, Nové Město (Praha 1), 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 087 89 622, právne zast.: Kinstellar, s.r.o., Pribinova 34, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, právne zast.: AG LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská 7/A, 821 09, Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. -306 zo dňa 11.03.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. -306 zo dňa 11.03.2024 v napadnutom výroku I. a. III. potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom rozhodol o určení, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. vo výške 863.201,08 eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 7743, je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:

2.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.07.2021 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 7743, je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a že sa bude uspokojovať v poradí ako iné pohľadávky. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.04.2021, sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 68/2021 zo dňa 12.04.2021, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. Uviedol, že si dňa 12.05.2021 u správcu na základe prihlášky pohľadávky riadne prihlásil podmienenú pohľadávku s poradovým číslom 6, v celkovej výške 863.201,08 eur, vzniknutú na základe Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou Arca Investments, a.s., IČO: 35 975 041 (ďalej len „ArcaInv“), ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom, s cieľom poskytnutia peňažných prostriedkov ArcaInv až do výšky 20.000.000

CZK, vrátane príslušenstva, ktoré sa ArcaInv zaviazala splatiť v dohodnutom dátume splatnosti. Zmluva bola uzatvorená a spravuje sa právnym poriadkom Českej republiky. Žalobcovi bolo dňa 22.06.2021 doručené oznámenie o popretí pohľadávky správcom zo dňa 15.06.2021, ktorým správca informoval žalobcu, že poprel pohľadávku č. 6 v celom uplatnenom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pretože žalovaný údajne predložil odlišnú verziu zmluvy (fotokópiu), podľa ktorej nebol ako ručiteľ zmluvnou stranou zmluvy, v dôsledku čoho žalobcovi podľa žalovaného neprináleží uplatňovať si voči žalovanému, ako ručiteľovi, žiaden právny nárok na základe zmluvy. Tvrdil, že v súlade s článkom 7 ods. 3 zmluvy odoslal 11.05.2021 písomnú výzvu ArcaInv, ako dlžníkovi a žalovanému ako ručiteľovi, na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy v prípade dlžníka a ďalších 10 pracovných dní od uplynutia vyššie uvedenej lehoty v prípade ručiteľa. Keďže ku dňu tejto žaloby už lehota na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy v prípade ArcaInv a rovnako aj žalovaného, ako ručiteľa uplynula, pohľadávka je už nepodmienenou pohľadávkou. Preto odmietol tvrdenie žalovaného v oznámení o popretí pohľadávky o tom, že si voči nemu žalobca uplatňuje podmienenú pohľadávku, je už neaktuálne. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 08.12.2021 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

2.2. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávky, ktoré správca zapísal do zoznamu pohľadávok. Mal za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. V rozpore s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v prihláške a žalobe, mal žalovaný k dispozícii zmluvu, na základe ktorej bola spoločnosti ArcaInv poskytnutá finančná výpomoc do výšky 20.000.000 CZK, a to Zmluvu o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019 uzatvorenú medzi spoločnosťou REDSIDE investiční společnost, a.s., IČ: 242 44 601, konajúcou vo vlastnom mene a na účet fondu kvalifikovaných investorov NOVA Green Energy otevřený podílový fond REDSIDE investiční společnost, a.s., ako veriteľom a spoločnosťou ArcaInv, ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o FV - správna verzia“). Zmluvnou stranou Zmluvy o FV - správna verzia, nebol žalovaný v žiadnom postavení, a už vôbec nie v postavení ručiteľa. Žalovaný na dokreslenie diskrepancií Zmluvy o FV - verzia žalobcu, upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že Zmluva o FV - verzia žalobcu, sa v zmysle článku 10 bod 3. zmluvy, má riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Poukázal na záhlavie Zmluvy o FV - verzia žalobcu, v zmysle ktorej mala byť uzatvorená podľa ust. (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov, tzn. podľa slovenského zákona. Uvedené bolo podľa neho ďalšou diskrepanciou spôsobujúcou pochybnosti vo vzťahu k existencii tvrdených práv a povinností, ktoré mali žalovanému vyplývať zo Zmluvy o FV - verzia žalobcu, ako aj vo vzťahu k právnym predpisom, aplikovateľným na práva a povinnosti zmluvných strán Zmluvy o FV - verzia žalobcu, ktoré Zmluva o FV - verzia žalobcu neupravuje. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2022 zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe. Mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal existenciu Zmluvy - verzia s ručením, rovnako preukázal, že depozitár - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia eviduje zmluve

- verziu s ručením, čím potvrdil, že k plneniu došlo na základe tejto verzie zmluvy.

2.3. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 05.02.2024, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu. Obaja sa pridržiavali doterajších vyjadrení. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k skutkovým zisteniam:

2.4. dňa 27.08.2019 bola podpísaná Zmluva o finančnej výpomoci medzi spoločnosťou REDSIDE investiční společnost, ako veriteľom a spoločnosťou ArcaInv ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi finančnú výpomoc vo výške 20.000.000 CZK (Zmluva o FV verzia žalovaného),

2.5. dňa 27.08.2019 bola zároveň podpísaná Zmluva o finančnej výpomoci medzi REDSIDE investiční společnosť a.s. ako veriteľom, spoločnosťou ArcaInv ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej výpomoci dlžníkovi s tým, že ručiteľ sa zaviazal uspokojiť veriteľa v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Za žalovaného bola zmluva podpísaná Ing. Rastislavom Veličom - predsedom predstavenstva. (Zmluva o FV verzia žalobcu)

2.6. dňa 31.12.2019 bola podpísaná dohoda označená ako Dohoda o prodloužení splatnosti finanční výpomoci č. 2 medzi REDSIDE investiční společnost, ArcaInv a žalovaným, ktorá v článku I. uvádza, že sa ruší článok 6, odstavec 1 Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 24.04.2019 a nahradzuje sa novým znením.

2.7. Súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas, t.j. v tridsaťdňovej lehote od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok reštrukturalizačným správcom. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 06.04.2021, sp. zn. zverejneným v OV č. 68/2021 dňa 12.04.2021. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením dňa 13.04.2021 a nasledujúci deň, t.j. 14.04.2021 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa ), ktorej koniec pripadol na 14.05.2021. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, t.j. 15.05.2021 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok podľa ustanovenia , ktorá uplynula uplynutím dňa 13.06.2021, keďže 30. deň lehoty pripadol na nedeľu, a preto bol podľa posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (t.j. 14.06.2021). Dňa 15.06.2021 začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade s ustanovením , ktorej posledný deň pripadol na 15.07.2021. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 13.07.2021, bola podaná včas. Pokiaľ išlo o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.01.2017, sp. zn. , ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017. Mal za to, že citované právne závery sa síce týkajú preskúmavania súdu v incidenčnom spore v prípade popretia pohľadávky v konkurznom konaní, avšak vzhľadom na totožnosť právnej úpravy sú plne aplikovateľné aj na incidenčné spory, v ktorej sa rozhoduje o žalobe popretého veriteľa, ktorého pohľadávka bola popretá v reštrukturalizačnom konaní.

2.8. Reštrukturalizačný správca žalovaného, prihlásené pohľadávky žalobcu poprel z dôvodu, že a) dlžník sa vyjadril, že nemá k dispozícii zmluvu priloženú k prihláške, ale len zmluvu vo verzii, kde žalovaný nevystupuje ako zmluvná strana (a už vôbec nie ručiteľ), b) ak by aj zmluva vo verzii predloženej žalobcom bola podpísaná - je uzatvorená neplatne pre jej rozpor so štatútom veriteľa, c) na uzatvorenie Zmluvy o FV vo verzii žalobcu, nebol udelený predchádzajúci a ani dodatočný súhlas depozitára, ktorý je nevyhnutný na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o poskytnutí FV, čo zakladá neplatnosť zmluvy, d) poukázal na diskrepancie v Dohode o predĺžení splatnosti, na základe ktorej mala byť predĺžená splatnosť finančnej výpomoci poskytnutej na základe Zmluvy o FV zo dňa 24.04.2019.

2.9. Podľa názoru súdu, bol popierací prejav reštrukturalizačného správcu nedôvodný. Pokiaľ išlo o tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného, uvedeného v predchádzajúcom bode pod písmenom a): súd v prvom rade zdôraznil, že reštrukturalizačný správca žalovaného nespochybnil platnosť Zmluvy o FV vo verzii žalobcu z dôvodu, že ju žalovaný nepodpísal. Opakovane odkázal na vyjadrenie dlžníka, ktorý uviedol, že uvedenú verziu zmluvy „neeviduje“. Súd mal za to, že táto skutočnosť nie je dôvodom na popretie pohľadávky. Nedostatočná evidencia dlžníka nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý Zmluvu o FV predložil, zmluva je riadne podpísaná ručiteľom, t.j dlžníkom - predsedom predstavenstva. Tvrdenie žalovaného o tom, že nemá o zmluve vedomosť sa preto javí ako nelogické. Žalobca zmluvu (ktorej platnosť žalovaný ani dlžník nespochybnil), riadne eviduje a nárok z nej si prihlásil včas svojou prihláškou. Žalobca nemôže niesť negatívne právne následky spočívajúce v popretí pohľadávky v dôsledku neplnenia právnych povinností dlžníka. Súd preto túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

2.10. Pokiaľ išlo o tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného uvedeného v predchádzajúcom bode pod písmenom b): tvrdenie žalovaného o tom, že Zmluva o FV vo verzii žalobcu je uzatvorená v rozpore so Štatútom NGE: súd nemohol akceptovať toto tvrdenie reštrukturalizačného správcu v popieracom prejave, ktoré správca bližšie nerozviedol a nebolo z popieracieho prejavu správcu zrejmé v čom videl rozpor uzavretej zmluvy so štatútom. Zo znenia štatútu, ktorý tvorí prílohu žaloby súdu nevyplýva rozpor Zmluvy o FV vo verzii žalobcu a štatútu. Zároveň súd zdôraznil, že žalovaný ani vo svojich vyjadreniach neuviedol, v čom videl rozpor zmluvy a štatútu, len odkázal na všeobecné tvrdenie o ich rozpore. Keďže žalovaný nezdôvodnil v čom videl rozpor zmluvy a štatútu, len uviedol takýto stručný hodnotiaci úsudok, bez toho, aby jasne a zrozumiteľne zdôvodnil v čom vidí rozpor zmluvy a štatútu, súd popierací dôvod posúdil ako nedostatočný a mal za to, že z uvedeného dôvodu nemôže obstáť a považuje ho za nedôvodný. Pokiaľ išlo o tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného uvedeného v predchádzajúcom bode pod písmenom c): na uzatvorenie Zmluvy o FV vo verzii žalobcu nebol udelený predchádzajúci a ani dodatočný súhlas depozitára, ktorý je nevyhnutný na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o poskytnutí FV, čo zakladá neplatnosť zmluvy, súd uviedol, že v zhode s vyjadrením žalobcu

mal za to, že zo žiadneho ustanovenia Depozitárskej zmluvy v znení jej dodatku nevyplývajú formálne náležitosti súhlasu depozitára. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že depozitár potvrdil, že platba na základe zmluvy o FV - verzia žalobcu - bola autorizovaná. Zároveň sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že súhlas depozitára je podmienkou platnosti zmluvy.

2.11. Pokiaľ išlo o tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného uvedeného v predchádzajúcom bode pod písmenom d): poukázanie žalovaného na diskrepancie v Dohode o predĺžení splatnosti, na základe ktorej mala byť predĺžená splatnosť finančnej výpomoci poskytnutej na základe Zmluvy o FV zo dňa 24.04.2019: bolo pravdou, že v dohode o predĺžení splatnosti je odkaz na Zmluvu o FV zo dňa 24.04.2019. Keďže však žalovaný nepreukázal, že Zmluva o FV zo dňa 24.04.2019 existuje, a dokonca ani netvrdil, že takáto zmluva existuje, súd prisvedčil žalobcovi, že sa jedná o chybu v písaní. Rovnako tak číselné označenie Zmluvy o FV (č. 1) neznamená takú zásadnú diskrepanciu, ktorá by vyvolávala pochybnosti o existencii Zmluvy o FV vo verzii žalobcu a nároku žalobcu, ktorý si prihláškou uplatnil. Súd mal za to, že odkaz na „diskrepancie v Dohode o predĺžení splatnosti“, ktoré následne žalovaný rozšíril v rámci tohto súdneho konania vo svojich vyjadreniach, nebol dôvodom na popretie pohľadávky žalobcu. Muselo by sa jednať o zásadné tvrdenia, ktoré by spochybnili nárok žalobcu. Žalovaný však v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia, len odkázal na nesprávne datovanie Zmluvy o FV a na číselné označenie Zmluvy, dodatočne poukázal na nezrovnalosť týkajúcu sa rozhodného práva. Tieto tvrdenia bez ďalšieho - však neboli dôvodom na popretie nároku žalobcu uplatneného v prihláške. Súd na záver zdôraznil, že žalovaný ani len netvrdil, že Zmluva o FV vo verzii žalobcu nebola podpísaná za žalovaného oprávnenou osobou, že takáto zmluva neexistuje, že existuje Zmluva o FV zo dňa 24.04.2019. Tvrdenia žalovaného tak podľa súdu, len predstavujú súhrn nedostatkov v uzavretej zmluvnej dokumentácii, bez ďalšieho však neboli dôvodom na popretie pohľadávky žalobcu. Súd preto žalobe vyhovel v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia pohľadávky žalobcu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia poradia - nakoľko v tejto časti správca pohľadávku nepoprel, pohľadávka bola prihlásená ako „iná pohľadávka“ a žalobca nemal naliehavý právny záujem na takomto určení. Z dôvodov uvedených vyššie, bol súd toho názoru, že popretie pohľadávok žalobcu zapísaných v zozname pohľadávok pod číslom 7743 reštrukturalizačným správcom žalovaného bolo čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nedôvodné a nesprávne.

2.12. Na základe vyslovených právnych záverov rozhodol súd vo svojom rozhodnutí určil, že pohľadávka žalobcu, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného, vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. , zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 7743, je nesporná v sume 863.201,08 eur, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. V prevyšujúcej časti (v ktorej žalobca žiada určiť uspokojovanie v poradí ako iné pohľadávky), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Záverom súd uviedol, že výrok rozsudku v porovnaní so žalobcom navrhovaným znením zjednodušil, keďže je viazaný žalobným návrhom ako celkom, a nie stranou sporu sformulovaným „petitom“, pričom vo výroku rozsudku súd uviedol všetko, čoho sa žalobca incidenčnou žalobou domáhal, a zároveň ho sformuloval tak, aby bol naplnený účel incidenčného sporu. O trovách konania rozhodol súd tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania potrebné považovať 3 výroky, v ktorých žalobe vyhovel (zo štyroch požadovaných). Žalobca bol v spore úspešný v časti 75 % a žalovaný v časti 25 %.

2.13. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50 % (75 %-25 %).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva proti výroku I. a III. rozsudku a z odvolacích dôvodov podľa a h)

3.1. Vyslovil presvedčenie o tom, že rozsudok (v časti výroku I. a naň nadväzujúceho výroku III.) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oba tieto nedostatky sa spoločne prejavujú v 2 rovinách, a to (i) pri nesprávnom posúdení zmluvy, na základe ktorej mala pohľadávka vzniknúť a (ii) pri nesprávnom posúdení a vyhodnotení vymáhateľnosti pohľadávky, ktorá bola do reštrukturalizácie žalovaného prihlásená ako podmienená pohľadávka

3.2. V konaní tvrdil, že pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej dňa 27.08.2019 medzi žalobcom ako veriteľom, spoločnosťou ArcaInv, ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom. Žalovaný naopak, v súdnom konaní poukazoval na Zmluvu o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou ArcaInv ako dlžníkom, bez ručenia žalovaného. V súdnom konaní nebolo sporné, či žalobca poskytol spoločnosti ArcaInv finančnú výpomoc. V súdnom konaní však bolo sporné, či vo vzťahu k záväzku spoločnosti ArcaInv, na vrátenie poskytnutej finančnej výpomoci vystupuje žalovaný ako ručiteľ, alebo nie. Dôvod popretia pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu, a teda aj predmet incidenčného sporu, bol prakticky založený na tom, že existujú dve verzie zmluvy o finančnej výpomoci, ktoré môžu byť právnym dôvodom (právnym titulom) vzniku pohľadávky. Práve pre existenciu Zmluvy o FV - verzia žalobca, ktorú reštrukturalizačnému správcovi predložil (ako prílohu prihlášky) žalobca a paralelnú existenciu Zmluvy o FV - verzia žalovaný, na ktorú reštrukturalizačného správcu upozornil žalovaný, reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku čo do dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti. Žalovaný zastával názor, že popretie pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu bolo správne. Žalobca totiž v súdnom konaní nepreukázal, že finančná výpomoc poskytnutá spoločnosti ArcaInv bola poskytnutá na základe Zmluvy o FV - verzia žalobca, a nie na základe Zmluvy o FV - verzia žalovaný. Žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že Zmluva o FV - verzia žalobca nahradila Zmluvu o FV - verzia žalovaný, prípadne že jedinou platnou zmluvou je Zmluva o FV - verzia žalobca, a nie Zmluva o FV - verzia žalovaný.

3.3. Žalovaný videl v postupe súdu základné nedostatky - súd bezdôvodne priorizoval a prevzal argumentáciu žalobcu, hoci táto nebola preukázaná relevantnými dôkazmi; súd bezdôvodne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného; bol to pritom práve žalobca, ktorého ťažilo dôkazné bremeno a ktorý mal v súdnom konaní preukázať, že platba je priraditeľná, t.j. bola poskytnutá, podľa Zmluvy o FV - verzia žalobca, a nie podľa Zmluvy o FV - verzia žalovaný; súd ako zásadnú výhradu voči žalovanému uviedol, že žalovaný v súdnom konaní nespochybnil existenciu Zmluvy o FV - verzia žalobca. Tvrdil, že je potrebné si uvedomiť, že ani žalobca nespochybnil existenciu Zmluvy o FV - verzia žalovaný. Dôvodil, že žalobca mal hodnoverne preukázať, že finančná výpomoc bola poskytnutá práve na základe Zmluvy o FV - verzia žalobca. Namietal, že súd sa vôbec nezaoberal vzťahom Zmluvy o FV - verzia žalobca a Zmluvy o FV - verzia žalovaný. Žalobca počas súdneho konania bez akýchkoľvek dôkazov tvrdil, že Zmluva o FV - verzia žalobca, nahradila Zmluvu o FV - verzia žalovaný. Uvedené tvrdenie však žalobca nijako nepreukázal. V Zmluve o FV - verzia žalobca nie je spomenuté, že by pred jej uzavretím bola uzavretá Zmluva o FV - verzia žalovaný, že Zmluva o FV - verzia žalovaný, je zmluvou predchádzajúcou a že Zmluva o FV - verzia žalovaný sa v dôsledku uzavretia následnej Zmluva o FV - verzia žalobca v celom rozsahu zrušuje. Nič také v súdnom konaní preukázané nebolo; za situácie existencie dvoch paralelných zmlúv, bez preukázania zániku jednej z ich, nebolo zrejmé, na základe čoho súd uzavrel, že finančná výpomoc bola poskytnutá práve na základe Zmluva o FV - verzia žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď bez všetkého finančnú výpomoc poskytnutú spoločnosti ArcaInv podriadil pod Zmluvu o FV - verzia žalobca, a keď sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s existenciou Zmluvy o FV - verzia žalovaný. Súd podľa neho nevysvetlil, prečo finančnú výpomoc nepriradil k Zmluve o FV

- verzia žalovaný.

3.4. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo v súdnom konaní sporné, že žalobca si do reštrukturalizácie žalovaného prihlásil pohľadávku ako podmienenú pohľadávku. Žalobca v súdnom konaní netvrdil, že žalobca počas reštrukturalizácie žalovaného, alebo po jej skončení, oznámil príslušnej osobe transformáciu pohľadávky z podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú.

3.5. Ďalej opísal podmienky pri transformácii podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú. K pohľadávke ako podmienenej pohľadávke uviedol, že osobou, ktorej sa transformácia podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú oznamuje a preukazuje, je počas reštrukturalizácie reštrukturalizačný správca, ktorý transformáciu podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú vyznačuje v zozname pohľadávok. Doplnil, že pri pohľadávke nebola reštrukturalizačnému správcovi oznámená a preukázaná transformácia pohľadávky z podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú. Uvedené vyplynulo z poslednej verzie zoznamu pohľadávok, ktorá je uložená na príslušnom súde, pred ktorým bola vedená reštrukturalizácia žalovaného pod sp. zn. . Pohľadávka je stále vedená ako podmienená pohľadávka. Namietal, že súd bez toho, že by mal preukázaný vznik - transformáciu pohľadávky z podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú, vyhovel žalobcovi a určil pohľadávku za nespornú aj čo do vymáhateľnosti. Súd sa pritom otázkou

vymáhateľnosti pohľadávky, vôbec nezaoberal. Súd závažným spôsobom pochybil, keď v súdnom konaní priznal žalobcovi viac, než si žalobca v skutočnosti prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného. Hoci si žalobca prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku ako podmienenú a hoci v súdnom konaní žalobca netvrdil (a už vôbec to nepreukázal), že (i) pohľadávka sa stala nepodmienenou a v akej konkrétnej výške a že (ii) tieto skutočnosti žalobca aj oznámil príslušnej osobe (t.j. reštrukturalizačnému správcovi počas reštrukturalizácie), tak súd mu bez všetkého priznal plnú kvalitu pohľadávky, akoby táto bola nepodmienená. Zopakoval, že pohľadávka je ku dňu podania tohto odvolania evidovaná v zozname pohľadávok stále ako podmienená pohľadávka. K vecne správnemu výroku II., avšak s nedostatočným odôvodnením, uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že výlučne proti odôvodneniu rozsudku nebolo v zmysle ust. § 358 Cs.p. prípustné podať odvolanie. Práve preto žalovaný nepodal odvolanie aj voči výroku II., resp. voči jeho odôvodneniu. Výrok II., ktorým súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“), je ako taký vecne správny. Odôvodnenie výroku II., je však pomerne strohé a nepresné, resp. neúplné z pohľadu pre vec relevantných argumentov. Poukázal na bod 11. posledná veta odôvodnenia rozsudku je v súvislosti s výrokom II., dodal, že súd v odôvodnení rozsudku vyjadril názor, že keďže reštrukturalizačný správca nepoprel poradie pohľadávky, preto nemal žalobca naliehavý právny záujem na jeho určení, a preto súd žalobu v danej časti zamietol. Súd v tej súvislosti skonštatoval, že pohľadávka bola do reštrukturalizácie žalovaného, prihlásená ako iná pohľadávka (poradie „E“). Považoval za podstatné a čomu sa súd v odôvodnení rozsudku vôbec nevenoval, je dôvod, prečo reštrukturalizačný správca nepoprel poradie pohľadávky.

3.6. Zhrnul, že súd v odôvodnení rozsudku absolútne opomenul, že v reštrukturalizácii sa poradie prihlásených pohľadávok nepopiera, pretože v zmysle ust. ods. , sa v reštrukturalizácii popiera v prípade spornosti prihlásená pohľadávka výlučne čo do (i) právneho dôvodu, (ii) vymáhateľnosti, (iii) výšky, (iv) zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo (v) poradia zabezpečovacieho práva. To znamená, že veritelia s popretými pohľadávkami v reštrukturalizácii sa prostredníctvom incidenčnej žaloby nemôžu domáhať určenia svojej popretej pohľadávky čo do poradia - uvedené jednoznačne vyplýva aj z ust. ; žalobca si síce prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného ako inú pohľadávku (poradie „E“), avšak reštrukturalizačný správca poradie prihlásenej pohľadávky po jej odbornom preskúmaní zmenil a do zoznamu pohľadávok účinne vyznačil nové poradie pohľadávky - poradie ako podriadená pohľadávka (poradie „D“), a to z dôvodu, že žalobca a žalovaný sú spriaznenými osobami v zmysle ust. . Hoci bolo zjavné, že žalobca nesúhlasí s poradím „D“, žalobca sa nemohol domáhať určenia iného poradia (poradia „E“) prostredníctvom incidenčnej žaloby, keďže ust. , takýto postup neumožňuje; na posúdenie správnosti postupu reštrukturalizačného správcu pri vyznačení zmeny poradia pohľadávky z poradia „E“ na poradie „D“ slúžia iné právne prostriedky než incidenčná žaloba. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že problematika poradia pohľadávky, resp. problematika preskúmania spriaznenosti / nespriaznenosti žalobcu a žalovaného podľa ust. , sa aktuálne rieši v inom spore - v súdnom konaní medzi žalobcom proti žalovanému, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného; to znamená, že dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“), nemala byť neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení, ale (i) skutočnosť, že ust. , neumožňuje žalobcovi domáhať sa prostredníctvom incidenčnej žaloby určenia iného poradia pohľadávky, než reštrukturalizačný správca vyznačil pri jeho pohľadávke v zozname pohľadávok, a predovšetkým (ii) skutočnosť, že pohľadávka má platne a účinne vyznačené v zozname pohľadávok poradie „D“, čo príslušný reštrukturalizačný súd nie je oprávnený zmeniť svojím rozhodnutím v incidenčnom spore. Namietal, že súd vyššie uvedené skutočnosti v odôvodnení rozsudku úplne opomenul, hoci žalovaný na nemožnosť podávania incidenčných žalôb čo do poradia v rámci reštrukturalizácie, ako aj na charakter pohľadávky žalovaného s platne a záväzne určeným poradím „D“ (podriadená pohľadávka), opakovane upozornil, a to (i) priamo na pojednávaní konanom dňa 05.02.2024 (pri prednese relevantných skutočností aj pri prednese záverečnej reči) a (ii) v podaní žalovaného zo dňa 01.03.2024 s názvom „Zhrnutie argumentácie Žalovaného“. Tvrdil, že súd sa nielenže vyššie uvedenými podstatnými argumentmi žalovaného vôbec nezaoberal, dokonca v odôvodnení rozsudku ani len nespomenul, že takéto argumenty (najmä ohľadom podriadenosti pohľadávky a jej poradia „D“) boli vôbec prezentované zo strany žalovaného. Preto navrhol, aby odvolací súd na podporu vecnej správnosti výroku II., doplnil správnu argumentáciu a správne zdôvodnenie k zamietnutiu žaloby v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“). Navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 11.03.2024, č.k. -306, v napadnutom rozsahu (výrok I. a výrok III.) zmenil tak, že súd žalobu žalobcu

zamietne aj v rozsahu, ktorou sa žalobca domáhal určenia jeho pohľadávky čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.7. Podaním zo dňa 30.04.2024, žalovaný doložil navrhnutý dôkaz - poslednú verziu zoznamu pohľadávok, uloženú na reštrukturalizačnom súde, z ktorej podľa neho vyplynulo, že pohľadávka je ku dňu podania evidovaná stále ako podmienená pohľadávka.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že rozsudok je zákonný a riadne odôvodnený a nie je daný žiadny z odvolacích dôvodov, ktorými žalovaný argumentoval v odvolaní. K tvrdeniu o nesprávnom posúdení zmluvy uviedol, že v prvej časti odvolania, konkrétne v bodoch 3.2. až 3.6., duplikoval svoje predchádzajúce vyjadrenia z konania pred súdom ohľadom zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019, ktorej stranou nebol žalovaný v pozícii ručiteľa, ktorú nazval tou „správnou verziou“. Súd sa s týmito tvrdeniami žalovaného vysporiadal už v rozsudku. Žalobca sa s argumentáciou súdu v celom rozsahu stotožnil a považuje za preukázané, že zmluva nahradila zmluvu - verzia bez ručenia z dôvodov uvedených nižšie, resp. uvedených v rámci konania pred súdom. Odmietal tvrdenie žalovaného z bodu 3.4 odvolania o tom, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že finančná výpomoc poskytnutá spoločnosti ArcaInv, bola poskytnutá na základe zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019 uzatvorenej medzi ArcaInv ako dlžníkom, žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako ručiteľom. Poukázal na skutočnosti, ktoré podľa súdu žalovaný nespochybnil. Zároveň poukázal na bod 11.1. odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku týkajúceho sa zmluvy. Žalovaný preukázateľne porušil svoje právne povinnosti v dôsledku nedostatočnej evidencie a uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Na základe konštatovaní súdu, považoval za nesporné, že finančná výpomoc bola poskytnutá spoločnosti ArcaInv na základe zmluvy, čo žalobca preukázal už v konaní pred súdom predložením relevantných dôkazov - predovšetkým súhlasom Depozitára a Dohodou o predĺžení splatnosti finančnej výpomoci. Za zavádzajúce považoval tvrdenie žalovaného v bode 3.5.b) odvolania. V nadväznosti na tvrdenia žalovaného obsiahnuté v bodoch 3.5.c) a 3.5.d) odvolania, poukázal na skutočnosť, že žalobca už vo svojej žalobe proaktívne a rozsiahlo popísal v bode 3.9. žaloby vzájomný vzťah zmluvy a zmluvy - verzia bez ručenia. Žalobca ďalej už vo svojom Vyjadrení zo dňa 20.06.2022 v bode 2.5. uviedol, že zo znenia, účelu a okolností uzatvorenia zmluvy je úplne jednoznačné, že táto je druhou verziou, ktorej účelom bolo nahradiť zmluvu - verziu bez ručenia. Tento záver nakoniec potvrdil aj depozitár, ktorý tiež eviduje zmluvu, čím potvrdil, že išlo o verziu, na základe ktorej v skutočnosti došlo k plneniu. Dohoda o predĺžení splatnosti, ktorá je neskoršieho dáta (konkrétne zo dňa 31.12.2019) a ktorú podpísal aj ručiteľ (žalovaný), preukazuje nielen existenciu ručenia, ale aj skutočnosť, že zmluvné strany predĺžili splatnosť finančnej výpomoci, ako aj potvrdili záväzok vyplývajúci z ručenia žalovaného na základe zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené, sa súd podľa žalobcu v rozsudku dostatočne vysporiadal s problematikou zmluvy, ako aj s argumentami sporových strán a všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zásadnými pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný v bodoch 3.7. až 3.9. odvolania tvrdil, že súd žalobcovi priznal viac ako mal tým, že súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že pohľadávka žalobcu je už nepodmienenou pohľadávkou. S konštatovaním súdu súhlasil, pretože súd ani vo výroku rozsudku ani v odôvodnení netvrdil, že pohľadávka žalobcu, by sa mala v reštrukturalizačnom konaní žalovaného uspokojovať ako nepodmienená pohľadávka. Súd v odôvodnení rozsudku iba správne konštatoval, že nakoľko lehota na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy uplynula, táto je už nepodmienenou pohľadávkou. Keďže táto úvaha súdu nie je obsiahnutá vo výroku rozsudku, súd žalobcovi nepriznáva viac práv ako má a považujeme tvrdenia žalovaného v bodoch 3.7. až 3.13. za bezpredmetné a účelové. V každom prípade mal za to, že súd správne určil, že pohľadávka žalobcu je nesporná i čo do vymáhateľnosti, keďže súd má právomoc (a aj povinnosť) posudzovať práve kvalitu pohľadávky, o ktorej určenie v konaní ide (t.j. posudzovať jej právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť), ako právny a logický predpoklad svojho rozhodnutia, keďže toto konanie je vedené práve o určenie popretej pohľadávky žalobcu. K tvrdeniu o údajnom nedostatočnom odôvodnení výroku II. poukázal v bodoch 4.1. až 4.8. na to, že súd údajne nedostatočne a neúplne odôvodnil výrok II. rozsudku a v odôvodnení opomenul argumenty žalovaného. Uviedol, že, v poslednom odseku bodu 11. odôvodnenia rozsudku súd vecne a zrozumiteľne uviedol, prečo zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáha určenia poradia. Navyše, žalovaný odvolaním napadol iba výroky I. a III. rozsudku, nie však výrok II. rozsudku. Z uvedených dôvodov preto považoval rozsiahlu argumentáciu žalovaného ohľadne údajného nedostatočného odôvodnenia výroku II., za nadbytočnú a irelevantnú. Odvolací súd nemá oprávnenie akokoľvek upravovať alebo meniť výrok II., rozsudku ani jeho odôvodnenie. Uviedol, že nie je stotožnený s poradím pohľadávky tak ako ho

vyznačil v zozname pohľadávok reštrukturalizačný správca (poradie D) a že trvá na určení poradia E pohľadávky žalobcu. K tomuto ale žalobca využil a využíva všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon ponúka, a to konkrétne žalobca podával námietky na schôdzach veriteľov proti vyznačenému poradiu D a podal návrh na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Záverom navrhol, odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nad rámec už uvedeného v odvolaní, uviedol, že žalobca tvrdil, že bolo preukázané, že finančná výpomoc bola spoločnosti ArcaInv poskytnutá na základe Zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej dňa 27.08.2019, medzi žalobcom ako veriteľom, spoločnosťou ArcaInv, ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom, a nie na základe Zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej dňa 27.08.2019, medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou ArcaInv ako dlžníkom, bez ručenia žalovaného tak, ako na to poukazoval v konaní žalovaný. Žalobca zároveň tvrdil, že Zmluvu o FV - verzia žalobca nahradila Zmluvu o FV - verzia žalovaný. Uviedol, že sa nestotožňuje s vyššie uvedeným tvrdením žalobcu a trvá na tom, že žalobca nepreukázal, že finančná výpomoc bola poskytnutá spoločnosti ArcaInv na základe Zmluvy o FV - verzia žalobca, a nie na základe Zmluvy o FV

- verzia žalovaný. Zastáva právny názor, že zo strany žalobcu pravdepodobne došlo k nepochopeniu argumentácie žalovaného ohľadom toho, že súd v konaní priznal žalobcovi viac, než si žalobca v skutočnosti prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca si do reštrukturalizácie žalovaného prihlásil pohľadávku ako podmienenú pohľadávku. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na to, že pri pohľadávke nebola reštrukturalizačnému správcovi oznámená a preukázaná transformácia pohľadávky z podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú, a teda pohľadávka sa stále považuje za podmienenú pohľadávku. Žalovaný potom za účelom preukázania, že pohľadávka je stále vedená v zozname pohľadávok ako podmienená pohľadávka, doložil do konania poslednú verziu zoznamu pohľadávok uloženú v reštrukturalizačnom spise. Nesúhlasil s názorom žalobcu, v zmysle ktorého odvolací súd nemá mať oprávnenie akokoľvek upravovať alebo meniť odôvodnenie Výroku II. rozsudku. Poukázal na ust. Cs.p. ústavného znení neskorších predpisov, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -14, zo dňa 03.07.2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 30.06.2022, ust. Cs.p. V kontexte uvedeného bol toho názoru, že odvolací súd by mal v záujme zachovania práva účastníkov Súdneho konania na spravodlivé súdne konanie vyššie uvedené judikatórne závery, ako aj citované zákonné ustanovenia, aplikovať v súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd na podporu vecnej správnosti výroku II., doplnil správnu argumentáciu a správne zdôvodnenie k zamietnutiu žaloby v časti, ktorou sa domáhal určenia pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“).

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nad rámec uvedeného doplnil, že rozporuje všetky skutkové tvrdenia žalovaného, uvedené vo vyjadrení a považuje ich za nepodložené a vo svojej podstate za irelevantné, keďže žalovaný len vo veľkej miere duplikuje tvrdenia už prezentované v odvolaní zo dňa 10.04.2024 a v konaní pred súdom, s ktorými sa už súd náležite vysporiadal v rozsudku zo dňa 11.03.2024. Poukázal na rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. -160 zo dňa 18.03.2024, kde súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu tým, že nepreukázal nutnosť súhlasu depozitára s dohodou o prevzatí dlhu, a teda nepreukázal neplatnosť ručiteľského záväzku žalovaného. V ostatnom zotrval na svojich predošlých vyjadreniach.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa , prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku 20.05.2025 bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 12.05.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku I. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými

skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie v napadnutom rozsahu spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku ( vo výroku I. a III.) a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa , prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

10. Podľa , veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

11. V zmysle v reštrukturalizačnom konaní môže prihlásenú pohľadávku účinne poprieť len reštrukturalizačný správca. V prípade popretia pohľadávky veriteľ má právo domáhať sa na súde incidenčnou žalobou voči dlžníkovi určenia popretej pohľadávky. V incidenčnej žalobe sa pritom veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky.

12. Veriteľ si v reštrukturalizácii dlžníka prihlásil pohľadávku na základe Zmluvy o finančnej výpomoci z titulu ručenia dlžníkom, nakoľko dlžník sa zaviazal ručiť celým svojím majetkom, ak Arca Investments, a. s. neuhradí veriteľovi svoje splatné záväzky v zmysle zmluvy, pričom prihlasovaná pohľadávka vychádza z istiny vo výške 20.000.000 CZK a príslušenstva. Celková suma prihlásenej pohľadávky je 863.201,08 eur. Správca pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti s odôvodnením spočívajúcim najmä v tvrdení, že dlžník nie je ručiteľom pohľadávky, nakoľko nie je zmluvou stranou v správnom znení Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019, z dôvodu že zmluva by nebola platne uzatvorená pre jej rozpor so štatútom veriteľa a na uzatvorenie zmluvy nebol udelený predchádzajúci ani dodatočný súhlas depozitára. Poukázal na diskrepancie v súvislosti s prihláškou a jej prílohami.

13. Súd prvej inštancie podrobne a správne vyhodnotil popierací prejav správcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že popierací prejav správcu je nedôvodný (vo vzťahu k výroku I.). Skutočnosť, že dlžník neeviduje verziu zmluvy predloženú veriteľom nemá vplyv na dôvodnosť nároku veriteľa a neodôvodňuje popretie pohľadávky. Žalobca predložil riadne podpísanú zmluvu ručiteľom, t.j. dlžníkom a teda preukázal právny úkon, z ktorého pri uplatnení nároku vychádza. Pokiaľ ide o namietanie nesúladu zmluvy predloženej žalobcom so štatútom NGE, v tejto časti je popretie správcom neurčité, nemá hmotná základ, neuvádza konkrétne preskúmateľné rozpory, ktoré by ma vplyv na nárok žalobcu voči dlžníkovi. V tejto časti teda popretie nemohlo byť dôvodné. Všeobecné popretie preto nemôže obstáť. Pokiaľ ide o tvrdený nedostatok súhlasu depozitára, odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že depozitár platbu autorizoval (č.l. 129), niet teda pochybností o schválení platby vychádzajúc zo zmluvy akceptovanej depozitárom.

14. Z emailu zo dňa 12.07.2021 (č.l. 130) rovnako vyplýva, že depozitár potvrdzuje evidenciu zmluvy vo verzii s ručením v pdf formáte, ako príloha emailu.

15. Odvolateľ namieta, že žalobca nepreukázal, že jedinou platnou zmluvou je verzia, ktorú predložil. Tvrdí, že žalobca nepreukázal, že finančná výpomoc bola poskytnutá práve na základe zmluvy s ručením. S uvedeným sa odvolací nestotožnil, nakoľko z listiny na č.l. l29, 130 viď ods. 13 a 14 tohto rozsudku) a Dohody o predĺžení splatnosti finančnej výpomoci vyplýva, že depozitár vychádzal zo zmluvy s ručením a platbu autorizoval, uvedený záver vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že dlžník eviduje iné znenie zmluvy, resp. neeviduje zmluvu s ručením, nemá vplyv na jej

existenciu a platnosť a dôvodnosť uplatňovaného nároku, nakoľko zo súdneho spisu je tak ako je vyššie uvedené preukázané, že depozitár evidoval zmluvu s ručením.

16. Odvolacia námietka ohľadom prenesenia dôkazného bremena na žalovaného, nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie súdu, nakoľko z listín založených v spise je preukázaná existencia zmluvy s ručením, ktorá je riadne podpísaná všetkými zmluvnými stranami vrátane ručiteľa, preto je výsledkom dokazovania preukázanie existencie zmluvy s ručením, a teda je bez právnej relevancie, komu mal súd ukladať v súvislosti s dokazovaním dôkazné bremeno tak, ako tvrdí odvolateľ.

17. Podľa odvolateľa sa súd nezaoberal vzťahom zmluvy s ručením a bez ručenia. V incidenčnom spore žalobca preukazoval pohľadávku uvedenú v prihláške, tá bola hodnoverným spôsobom preukázaná. Dôvody popretia žalobca vyvrátil tým, že preukázal ním tvrdenú pohľadávku a jej právny dôvod ním predloženou zmluvou s ručením.

18. Odvolateľ namieta, že súd sa nezaoberal popretím pohľadávky čo do vymáhateľnosti podmienenej pohľadávky a priznal žalobcovi viac ako si prihlásil. V prípade podmienených pohľadávok totiž podľa odvolateľa nemôže byť určená ich vymáhateľnosť bez toho, aby sa konštatovalo, že ide o podmienenú pohľadávku. Dlžník poukázal na skutočnosť, že pohľadávka je naďalej evidovaná ako nepodmienená a doložil poslednú verziu zoznamu pohľadávok, to však ako neprípustnú novotu v zmysle , nakoľko nepreukázal odvolaciemu súdu, že uvedený dôkaz nemohol bez vlastnej viny predložiť už skôr v konaní pred súdom prvej inštancie v príslušnom znení, ktoré by malo mať relevanciu na rozhodnutie súdu v čase vyhlásenia rozsudku, keďže rozsudok v napadnutom rozsahu sa preskúmava ku dňu jeho vyhlásenia.

19. Podľa prihlášky veriteľ vymedzil podmienku vzniku pohľadávky s konštatovaním, že po uplynutí lehoty sa pohľadávka stane nepodmienenou. Písomná výzva veriteľa bola Arce Investments, a.s. a pre prípad, že nesplní v dodatočnej lehote aj dlžníkovi odoslaná 11.5.2021. V žalobe konštatoval, že pohľadávka sa už stala nepodmienenou. Súd prvej inštancie neurčil poradie pohľadávky ale konštatoval vymáhateľnosť pohľadávky. Uvedené neznamená, že žalobcovi priznal viac ako žiadal. Žaloba bola čiastočne zamietnutá, nakoľko súd poradie neurčil. Keďže odvolanie smeruje proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku, odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v uvedenom rozsahu. Odvolací súd teda vo výroku I. na podklade odvolania nevzhliadal nesprávnosť rozhodnutia súdu pokiaľ ide o určenie vymáhateľnosti pohľadávky v znení výroku I. Poradie pohľadávky spadá pod odvolaním nenapadnutý výrok II. Čo sa týka popieracieho úkonu, správca v ňom neuviedol konkrétny dôvod, s ktorým by sa mal súd vysporiadať čo sa týka vymáhateľnosti. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodné súdu vytýkať nesprávnosť určenia vymáhateľnosti pohľadávky, nakoľko s vymedzenými dôvodmi popretia pohľadávky vychádzajúc z popieracieho prejavu a vo vzťahu k výroku I. rozsudku sa súd prvej inštancie plnohodnotne vysporiadal. Súd prvej inštancie posúdil všetky správcom v popieracom prejave namietané skutočnosti a vyhodnotil správne aj údajné diskrepancie ako nedôvodné.

20. Pokiaľ ide o odôvodnenie výroku II. rozsudku, ktorý nie je napadnutý odvolaním, odvolací súd tento výrok nie je oprávnený preskúmavať ani dopĺňať odôvodnenie k výroku II.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože neboli podložené takými relevantnými dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa potvrdzuje.

24. Odvolací súd potvrdil ako správny rozsudok súdu prvej inštancia aj vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, nakoľko odvolacie námietky konkretizované vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neboli, tento výrok odvolateľ napadol iba ako závislý a odvolací súd nezistil dôvody pre nesprávnosť výroku ( ).

25. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a ust. a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( Exekučný poriadok).