Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/31/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., so sídlom D. E. X, XXX XX B. C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: F. G. H., advokát, so sídlom I. XX, XXX XX B. B., proti žalovanej: A. J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. E. I. XXX, XXX XX L. E. H., o žalobe na ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -114 zo dňa 7. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -114 zo dňa 7. novembra 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. -114 zo dňa 7. novembra 2024 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to byt vedený na LV č. XXXX Okresným úradom B. C., odborom katastrálnym, pre k. ú. B. C., v bytovom dome č. súp. XXXX, na C-KN parcele č. XXXX, stavba XX b.j. - objekt L. XX XX b.j., vedenú pod B. na žalobcu v podiely 1/1, ako byt č. XX, na X. poschodí, vchod č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve o veľkosti 7405/201978, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza na ulici B. M. XX H. B. C., vrátane príslušenstva - pivničná kobka č. X, ktorá je umiestnená v objekte súp. č. XXXX v nebytovom priestore č. X obchodného centra na ulici B. XX H. B. C., vedenej na LV č. XXXX, na C-KN parcele č. XXXX/X v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 842 m2, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej ochrany vlastníckeho práva vo forme vypratania nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. N..X. nachádzajúceho sa na X. poschodí, v bytovom dome č. súp. XXXX, na ulici B. M. XX, v obci B. C. (ďalej len „byt“). Ďalej konštatoval, že medzi žalobcom, ako vlastníkom bytu a žalovanou, došlo k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaná stala nájomníčkou bytu. Žalobca v žalobe konštatoval, že v zmysle čl. II. odsek 1 nájomnej zmluvy, táto bola uzatvorená na dobu určitú od 01.12.2020 do 30.11.2023 s opciou svedčiacou v prospech žalovanej ohľadom uzatvorenia ďalšieho nájmu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. K predĺženiu nájmu k predmetnej nehnuteľnosti medzi jej vlastníkom a žalovanou nedošlo. Žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva bez akéhokoľvek právneho titulu, napriek výzve na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.

1.2 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe konštatovala skutočnosť, že dňa 30.09.2023 zaslala žalobcovi, ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy, ktorá žiadosť však bola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zamietnutá. 1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov. 1.4 V právnom posúdení veci súd prvej inštancie uviedol, že z dikcie zákona vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Zákonodarca zároveň striktne stanovuje, že ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu. To znamená, že nájom bytu sa nepredlžuje ani v prípade, ak žaloba o vypratanie proti nájomcovi nie je podaná. 1.5 Z prevedeného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu, ako aj okolnosť z výpovede účastníčky konania na strane žalovanej, že predmetná vec sa nachádza vo faktickej moci žalovanej. V danej veci boli naplnené oba základné predpoklady úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva vo forme vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel. Čo sa týka bytovej náhrady skonštatoval, že žalovaná nepreukázala ani jeden z dôvodov stanovených vo výnimke ustanovenia ohľadom vzniku nároku na bytovú náhradu. 1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pri akceptácii princípu úspešného účastníka konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. 2.1 V podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, pretože predmetný byt jej bol v priebehu 8 rokov opakovane bez problémov zazmluvňovaný a ako vyplýva z písomnej komunikácie medzi F. O. a mestom B. C. z 4.1.2024 platí „Zmluva o úvere č. XXX/XXXX“, kde do fondu rozvoja bývania prispela za 8 rokov sumou 15.800,00 €. Uvedené finančné prostriedky mimo ďalších prostriedkov za bývanie, ktoré za 8 rokov zo zákona platila bytovej správe, jej nikto nehradil. Nejedná sa o finančné prostriedky hradené za užívanie bytu ako takého /spotreba energií, nájom/ ale splácanie do fondu rozvoja bývania - časti z nájmu. 2.2 Tiež bola pri preberaní bytu zamestnávateľom (v zastúpení vtedajším námestníkom Nemocnice v P. E. I.) oboznámená s tým, že byt sa po 3 rokoch dá odkúpiť od mesta B. C.. Zamestnávateľ ju v tom období vyslovene prinútil prevziať tento byt ako jedinú možnosť bývania. 2.3 Nesúhlasila ani so 100 % trovami konania, pretože z jej strany opakovane riešila situáciu v spolupráci s F. O. a dúfala, že dôjde medzi ňou a žalobcom k dohovoru, ale zo strany žalobcu nebola po 8 rokoch bývania žiadna snaha, ani si ju pozvať na osobný pohovor /ktorého sa opakovane dožadovala/, naopak zo strany jeho právneho zástupcu dostala 7 dní na vypratanie bytu, čo nebolo pri jej práci, zdravotných problémoch v tom období a študijných povinnostiach reálne, obzvlášť, ak nedisponuje takými voľnými priestormi, kde by nábytok zo štyroch izieb vedela umiestniť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie žalovanej odmietol ako oneskorene podané alebo v prípade meritórneho prejednania, napadnutý rozsudok prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 3.1 Dôvodil, že napadnutý rozsudok bol žalovanej doručený v listinnej podobe dňa 19.12.2024 a z doručeného odvolania zistil, že žalovaná podala odvolanie zo dňa „02.01.2024“ (pravdepodobne chyba v písaní, má byť správne „02.01.2025“) v listinnej podobe podľa podacieho razítka súdu prvej inštancie zo dňa „07.01.2025“. Namietol, že odvolacia lehota žalovanej uplynula 03.01.2025. Ak podľa podacieho razítka súdu bolo odvolanie v listinnej podobe doručené 07.01.2025, tak sa stalo, že bolo doručené po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Pre prípad splnenia predpokladov navrhol, aby odvolací súd podľa / odmietol toto odvolanie z dôvodu oneskoreného podania. 3.2 Ak by jeho vyššie uvedená úvaha nebola správna pre existenciu iných nových skutočností, ktoré nemohol zistiť z elektronického spisu a podané odvolanie treba meritórne prejednať, považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny a zákonný. 3.3 Z dokazovania je podľa neho zrejmé, že namietané skutočnosti žalovanou o tom, že prispela do Fondu rozvoja a bývania za osem rokov sumou 15.800,00 € nie sú pravdivé, lebo uvedená suma za

ňou tvrdené obdobie, ak by bola pravdivá, je sumou reprezentujúcou platenie nájmu. Medzi žalobcom a žalovanou existuje len jeden právny vzťah, a to vzťah prenajímateľa a nájomcu. Ak žalovaná považuje úhradu uvedenej sumy za platby v prospech Fondu rozvoja a bývania, tak toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo dokazovaním nebol preukázaný právny vzťah (či už zmluvou alebo z iného dôvodu), ktorý by zakladal takéto tvrdenie. 3.4 Tvrdil, že v žalobe preukázal existujúci vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý bol vzťahom o nájme bytu podľa zmluvy z 02.12.2020, pričom podľa čl. 11. odsek 1 nájomná zmluva sa uzavrela na dobu určitú, a to od 01.12.2020 do 30.11.2023 (bod 4. odôvodnenia žaloby), pričom na opciu (možnosť opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy) z tohto právneho vzťahu neboli splnené dohodnuté podmienky. Z tohto vyplýva ten záver, že nájomný vzťah skončil uplynutím doby, teda 30.11.2023. 3.5 K argumentácii žalovanej o nesúhlase s platením trov konania uviedol, že z nájomnej zmluvy bez ďalšieho vyplýval záver, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú a ak podmienky na možnosť opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy splnené neboli, bez ďalšieho nájomný vzťah zanikol a nebol dôvod „ani ... pozvať žalovanú na osobný pohovor“, a ani „... iným spôsobom vysvetľovať neexistenciu podmienok na opciu ...“ lebo k zániku nájomného vzťahu došlo uplynutím času. Naopak žalobca nad rámec komunikácie so žalovanou v období pred podaním žaloby podal predžalobnú výzvu na vypratanie bytu advokátom s bližším objasnením dôvodu, pre ktorý bola táto výzva relevantná.

4. Žalovaná odvolaciu repliku nepodala.

5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa „a contrario“, len v rozsahu odvolania žalovanej podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa , rozsudok súdu prvej inštancie podľa vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, pričom v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. V posudzovanom prípade neboli naplnené procesné predpoklady pre zopakovanie alebo doplňovanie dokazovania zo strany odvolacieho súdu a ani pre nariadenie odvolacieho pojednávania (, ní s ustanovením ).

7. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na ustanovenie , odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené v odvolaní nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

9. V súdenej veci sa žalobca podanou žalobou voči žalovanej domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k bytu, ktorý žalovaná aj po skončení dohodnutej doby trvania nájmu bytu bez právneho dôvodu naďalej užívala. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané naplnenie oboch základných predpokladov úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva vo forme vypratania nehnuteľnosti (výlučné vlastníctvo žalobcu k predmetnému bytu, ako aj okolnosť, že sa byt nachádza vo faktickej moci žalovanej) a podanej žalobe o vypratanie bytu vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie žalovaná napadla podaním riadneho opravného prostriedku.

10. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( veta prvá ). Lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu ( ). Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na

súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (121 ods. 5 ). Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou, ktorej charakteristickou črtou je, že je zachovaná aj v prípadoch, keď sa v posledný deň lehoty podanie obsahujúce odvolanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (najčastejšie pošta). V takom prípade rozhoduje okamih odovzdania odvolania na doručenie, bez zreteľa na to, kedy príslušný orgán začne odvolanie fakticky doručovať. Z obsahu súdneho spisu (č. l. 120 druhá strana) vyplýva, že žalovaná listovú poštovú zásielku adresovanú súdu prvej inštancie obsahujúcu odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 03.01.2025, t.j. v posledný deň lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu možno odvolanie považovať za podané v čas.

11. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa rozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. V rozsahu žalovanou vznesenej námietky nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na posudzovanú vec aplikoval správne právne predpisy.

12. Podstatou nájmu je prenechanie veci za odplatu nájomcovi, aby ju dočasne (v dohodnutej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky ( ). Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone ( ). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil, že sporové strany medzi sebou dňa 02.12.2020 uzatvorili Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej dočasne do užívania predmetný byt. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, a to od 01.12.2020 do 30.11.2023 s tým, že pre žalovanú ako nájomcu bolo za dodržania stanovených zmluvných a zákonných podmienok dohodnuté právo na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme nájomného bytu.

13. Keďže k naplneniu podmienok vyžadovaných na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme nájomného bytu nedošlo, nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikol dňa 30.11.2023 uplynutím tohto času ( ). Súd prvej inštancie adekvátne poukázal na skutočnosť, že sa na prípady zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas nevzťahuje ustanovenie , ktorý za určitých okolností umožňuje tzv. obnovu nájmu. Nájom bytu sa teda neobnovuje, aj keď ho po uplynutí nájmu nájomca užíva, a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie bytu. Ak nájom skončí uplynutím doby, nájomník je povinný vrátiť prenajímateľovi prenajatú vec. Žalovaná teda byt od 01.12.2023 užíva bez právneho dôvodu. Žalobca, ako vlastník uvedeného bytu má nárok na súdnu ochranu svojho vlastníckeho práva. Ak žalovaná ako nájomca užíva byt aj po skončení dohodnutej doby nájmu, žalobca ako prenajímateľ bol oprávnený podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti (bytu).

14. Pokiaľ žalovaná svoju argumentáciu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v podanom odvolaní založila na tvrdení, že do „fondu rozvoja bývania“ prispela za 8 rokov sumou 15.800,00 €, je nutné skonštatovať, že jej tvrdenie o úhrade finančných prostriedkov nad rámec platieb dohodnutého nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu nebolo v konaní preukázané. Nájomné pritom predstavuje odplatu za prenechanie bytu do dočasného užívania nájomcovi a úhradami za služby spojené s nájmom bytu sú úhrady za služby poskytované nájomcovi prenajímateľom (obvykle úhrady za dodávky energií a tepla). V konaní nebola preukázaná existencia akéhokoľvek právneho vzťahu žalovanej so Štátnym fondom rozvoja bývania a nebolo sporné, že žalovaná nebola účastníčkou (zmluvnou stranou) Zmluvy o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 07.12.2015 uzatvorenej medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a žalobcom, z ktorej žalovaná odvodzovala svoje v konaní tvrdené práva.

15. Skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení patria medzi prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú aj ustanovenia a o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V odvolaní uvedené tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého bolo možné ňou prenajatý byt po troch rokoch od žalobcu odkúpiť, odvolací súd posúdil ako neprípustnú novotu. Žalobkyňou nebolo tvrdené a v konaní ani nebolo preukázané naplnenie niektorej z podmienok zakotvených , za splnenia ktorých možno v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že zákonnou podmienkou pre poskytnutie dotácie žalobcovi na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania bolo práve zachovanie ich nájomného charakteru.

16. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého I. meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správny posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení a tieto správne aplikoval.

17. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je v meritórnom I. výroku, ktorým žalovanej nariadil povinnosť vypratať byt, ako aj v II. výroku o trovách konania vecne správny, odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia , CSP a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovanej, táto nebola úspešná ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom I. a II. výroku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobcovi, ktorý sa k podanému odvolaniu i vyjadroval, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie , odvolací súd uložil žalovanej, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.