Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/22/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.4, v časti, v znení: „V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená: (iii) úročiť sumu, s ktorou úhradou je Dlžník/ Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1., v znení: „Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.6, v znení: „Vo vzťahu k zvolenému Poisteniu Dlžník vyjadruje súhlas s podmienkami Poistnej zmluvy uvedenými vo VPP a vyhlasuje, že sa pred podpisom tejto ZoÚ oboznámil s VPP, ktoré mu boli poskytnuté spolu s Informačným dokumentom o poistnom produkte pre Poistenie schopnosti splácať úver a ďalšími údajmi podľa .“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.3, v znení: „Dlžník/ Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a OP a súhlasí s nimi, čo potvrdzuje svojím podpisom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2025 domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1923053852 zo dňa 17.12.2019, ktoré v žalobe špecifikoval.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom podaní zo dňa 25.3.2025 dôvodil, že žalobca úver nepreplatil. Žiadal aplikovať kritérium dobrých mravov a namietal šikanózny výkon práva zo strany žalobcu. Dôvodil, že otázka kumulácie zmluvných a zákonných úrokov už bola vyriešená. Namietal, že oznámenie osobitného vzťahu k banke vyplýva priamo zo zákona a zároveň oboznámenie sa s úverovou dokumentáciou ani nie je fakticky zmluvnou podmienkou. Navrhol výsluch žalobcu, žalobu žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním 10.4.2025 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný dlhodobo nerešpektuje právoplatné rozhodnutia. Tvrdil, že je to práve žalovaný, ktorý porušuje dobré mravy. Namietané zmluvné podmienky sú notoricky známymi, pričom je potrebné chrániť záujem spotrebiteľov a verejný záujem. Poukázal na rozhodnutia súdov ako aj na fakt, že pre súdenú vec je rozhodujúce, že existuje hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Navrhol žalobe vyhovieť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa ešte písomným podaním zo 17.4.2025 vyjadril žalovaný, ktorý poprel skutkové tvrdenia žalobcu a žalobu považoval za šikanóznu a nedôvodnú. Uviedol, že žalobca bola zo strany dodávateľa v rozumnej miere dobre informovaný o o obsahu úverovej dokumentácie. Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 12 a nasl. je zmluva o spotrebiteľskom úvere – dobrá pôžička, na č. l. 18 a nasl. je vyjadrenie žalovaného, na č. l. 52 a nasl. je vyjadrenie žalobcu, na č. l. 59 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu tzv. duplika, na č. l. 66 sa nachádza ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na dnešnom pojednávaní, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 17.12.2019 bola uzavretá zmluva o úvere dobrá pôžička č. 1923053852 medzi Poštovou bankou – právnym predchodcom žalovaného a žalobcom. Zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.600 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 12,50 %, RPMN vo výške 15,70 %, priemerná RPMN vo výške 8,25 %, počet splátok 96, pričom výška mesačnej splátky bola určená na 28,36 eur, konečná splatnosť 15.12.2027.

7. Žalobca z tejto zmluvy uhradil žalovanému celkovo sumu 1.930,14 eur, čo medzi stranami sporu nebolo sporné.

8. Na pojednávaní konanom 20.5.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a rovnako tak aj na dôvodoch, ktoré boli uvedené v žalobe. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Vo vzťahu k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že žalované nároky ako v tomto prípade vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, sa nepremlčujú. Navrhol preto žalobe v zmysle argumentácie tam uvedenej vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Žalobkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že sa stretla s jednou pani, ktorá bola v podobnej situácii ako ona, mala viacero úverov a následne cez internet našli Združenie na ochranu spotrebiteľov, s ktorými komunikovala a títo jej poradili, čo má ďalej robiť. V tom čase pracovala, avšak mala príjem iba 180 eur, syn potreboval nejaké peniaze a keď bola v banke, tak pani v banke jej uviedla, že má predschválený úver vo výške 1.600 eur, ktorý akceptovala. Následne pracovala ako upratovačka, znova jej v banke uviedli, že môže mať predschválený úver 1.600 eur so splátkou 20 eur mesačne. Následne neskôr začala pracovať ako upratovačka, príjem sa jej zvýšil zhruba na 300 eur mesačne, kde už jej v banke ponúkali predschválený úver vo výške 3.000 eur a tak sa to dialo dookola. Ešte doplnila, že bolo jej potom ponúkaných neskôr aj viac ako 3.000 eur, teda asi 5.000 eur, presne si nepamätala. Uviedla, že má stály príjem, ale stále jej bolo ponúkané možnosť vziať si úver, ktorý je predschválený, avšak nemá na to dostatočný príjem, aj keď má stálu prácu a teda už ďalšie úvery si nebrala. Vypovedala, že

nebola informovaná o obsahu zmluvy, dostala však do rúk fyzicky zmluvu a prečítala si ju. Uviedla, že žalované zmluvné podmienky ju neovplyvnili, pričom zmluva už bola vytlačená a pripravená, dali jej ju len k podpisu. Banka od nej potvrdenia o príjmoch alebo finančnej situácii nežiadala.

10. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že popiera v celom rozsahu skutkové tvrdenia žalobkyne ako boli uvedené v žalobe. Konštatovala, že žalobkyňa dobrovoľne a predčasne splatila úver a to už dňa 8.7.2021, pričom žaloba bola podaná až takmer po 4 rokoch od tohto dobrovoľného predčasného splatenia úveru. Poukázala na to, že v danej veci z pohľadu žalujúcej strany nejde o výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Uviedla, že aktuálna rozhodovacia prax je vedená v tom smere, že je potrebné špecifikovať akým spôsobom potenciálne neprijateľné zmluvné podmienky zasiahli do bežného života žalobcu, teda spotrebiteľa. Vo vzťahu k prvej neprijateľnej zmluvnej podmienke poukázala na rozhodnutie R5/2021, pričom tento problém považovala za vyriešený a rovnako tak poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 30.7.2019 sp. zn. . Ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky uviedla, že ide o zákonnú povinnosť banky, pričom je to plne v súlade s § 36 ods. 1, ods. 5 a § 93 ods. 1, písm. a) bod 4 zákona o bankách. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky v poradí 3. uviedla, že ide o blanketné ustanovenie a teda ani nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku ako takú. Napokon poukázala vo vzťahu k ďalšej neprijateľnej zmluvnej podmienke aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.5.2020. Uviedla, že aj z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že údajné neprijateľné zmluvné podmienky nijakým spôsobom neovplyvnili život žalobkyne a nemali na ňu žiaden dopad. Navrhla preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania a nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

12. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa vné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

20. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

21. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu .

22. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný.

23. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

24. , ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. .

25. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.

28. Žalobca si uplatňuje práva z imperfektnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie.

29. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa.

30. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

31. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR z 11.11.2013).

32. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

34. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Vo výroku I. tohto rozsudku uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná preto, že pretože uvedené úročenie predčasne splatnej časti úveru je v zmluve upravené mätúco, pričom priemerný spotrebiteľ len sťažka môže „dešifrovať“ dodávateľom definovanú zmluvnú podmienku, ktorá už bola viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 27.4.2023, či z 23.11.2021.

37. Ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku II. tohto rozsudku súd vyhlásil za neprijateľnú, pretože predmetné ustanovenie neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované ustanovenie spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej klauzuly ( ) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac táto zmluvná podmienka spôsobuje tak závažné dôsledky ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru. K takémuto záveru dospela v prípade obdobného ustanovenia v zmluve Komisia vo svojom stanovisku, č. 36101/2017/21 zo dňa 24.1.2017. Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a že v zmluve s klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe.

38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola

alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

39. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

40. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku III. a vo výroku IV. rozsudku súd ich vyhlásil za neprijateľné, pretože dochádza k neprípustnému preneseniu dôkazného bremena z dodávateľa na spotrebiteľa, všetko vo svetle tej skutočnosti, že ide o spor s ochranou tzv. slabšej strany, ako to predpokladá druhá hlava prvý, diel .

41. Napokon je nutné tiež uviesť, že uvedené, prípadné obdobné neprijateľné zmluvné podmienky už boli rozhodnutiami všeobecných súdov právoplatne vyhlásené za neprijateľné.

42. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Vychádzajúc z ustanovení o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. ). Navyše naliehavý právny záujem vyplýva aj z potreby zosúladenia skutkového a právneho stavu.

43. Len na margo súd prvej inštancie uvádza, že aj z výpovede žalobkyne vyplynulo, že banka jej poskytoval predschválené úvery opakovane, avšak jej finančná situácia nebola priaznivá, zarábala len 180 eur, resp. 300 eur, pričom banka ju znovu a znovu nabádala k ďalšiemu zaúverovaniu pri existencii neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve.

44. Napokon naliehavý právny záujem na určení a vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo zákona, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu pridržiava rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 22.3.2018.

45. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 , podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.