Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-6C/314/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom v B., B. XX, obaja zastúpení JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 19 proti žalovanému: D. B., nar. X.X.XXXX, bytom v B., B. XX, zastúpenému JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 40, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15.10.2024 č.k. -236 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému vrátenia daru a v tej súvislosti určenia vlastníckeho práva k nim uvedeným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. , dospel k záveru, že v danom prípade nenastali zákonom požadované dôvody pre možnosť darcov žiadať o vrátenie daru vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol obdarovaným. Na základe týchto úvah žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom. Uviedol, že v danom prípade nevzhliadol dôvod aplikáciou ust. nepriznať úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania. V danom prípade nemal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností.

4. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa /ciemu súdu navrhli, aby zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania. S poukazom na majú žalobcovia za to, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ nevzhliadol dôvod nepriznať úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom. Súd prvej inštancie nebral na zreteľ majetkové, sociálne a ďalšie pomery účastníkov konania a okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. V bode 72 rozsudku uviedol, že správanie sa žalovaného by sa dalo považovať za formu nevďaku, avšak vzhľadom na uvedenú súdnu prax, toto nezakladá právo domáhať sa vrátenia daru. Žalobcovia predložili dôkaz, že sú pripojení na inžinierske siete prechádzajúce cez pozemok žalovaného a táto skutočnosť bola známa žalovanému už v čase darovania, napriek tomu žalovaný bránil zriadeniu vecného bremena in rem v prospech žalobcov a v prospech pozemku dcéry žalobcov a darcom „diktuje“ podmienky, že takéto

vecné bremeno zriadi len v prospech nich, ale nie v prospech tretích osôb. Tým obmedzuje žalobcov pri nakladaní s ich vlastnými nehnuteľnosťami, pretože hodnota ich domu bude diametrálne odlišná v prípade nedostupnosti jestvujúcich sietí pre prípadných kupujúcich. Žalobcovia opakovane v priebehu konania uvádzali, že takýto postoj žalovaného spôsobuje blízkej osobe žalobcov – dcére, že dochádza k zníženiu bonity pozemku, ktorý susedí s nehnuteľnosťou darovanou žalobcami žalovanému. Takéto konanie žalovaného, ktorý neumožňuje žalobcom a ich dcére realizovať zápis vecného bremena in rem k jestvujúcim inžinierskym sieťam prechádzajúcim cez jeho pozemok, hoc ďalší susedia s tým nemali žiaden problém a nabáda žalobcov, aby siete zabezpečili, inak ponúkajúc im alternatívne riešenie je dôkazom o takom správaní žalovaného, ktoré je neúctivé a porušuje dobré mravy. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vytvárajú priestor aplikáciou ust. nepriznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť výrok o trovách konania ako vecne správny. Žalobcovia v odvolaní ignorujú skutočnosť, že práve oni boli iniciátormi súdneho konania, ktoré bolo od počiatku problematické z hľadiska úspechu. V konaní spoľahlivo vyšlo najavo, že žalovaný varoval žalobcov pred súdnym konaním ešte v predsporovej komunikácii a ústretovo pristupoval k zriadeniu vecného bremena in personam – v prospech žalobcov ako darcov. Žalovaný nikdy nezavdal dôvod na podanie žaloby na súd a nevyvolal nutnosť vedenia súdneho konania. Majetkové, sociálne a ani ďalšie pomery účastníkov konania nie sú nijako výnimočné, preto nezavdávajú dôvod pre aplikáciu ust. na daný prípad. Navyše konaním žalobcov bola žalovanému spôsobená ujma vo vzťahu k dlhoročným obchodným partnerom a investorom, keď žalobkyňa v 2. rade osočila žalovaného u jeho zamestnávateľa a jeho zmluvného partnera, o čom svedčí e-mailová komunikácia.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Niet pochýb o tom, že vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní vzhľadom na to, že žaloba žalobcov o vrátenie daru bola zamietnutá, vznikol v súlade s ust. úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania.

8. Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

10. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane. Jedným z dôvodov pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia sú aj okolnosti samotnej veci, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

11. Žalobcovia v odvolaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že nesprávne na daný prípad aplikoval ust. , pokiaľ nevzhliadol výnimočné dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Podľa žalobcov takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú majetkové, sociálne a ďalšie pomery účastníkov konania, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov v priebehu konania.

12. Aj keď žalobcovia v odvolaní poukazujú na osobitné dôvody, ktorými sú majetkové, sociálne a ďalšie pomery účastníkov konania, vo vzťahu k týmto dôvodom neuvádzajú žiadne konkrétne tvrdenia, o ktoré by sa mohol súd pri rozhodovaní o trovách konania oprieť, preto odvolanie v tomto smere nemožno považovať za dôvodné.

13. Pokiaľ ide o ďalší dôvod uvádzaný žalobcami, a to okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov v priebehu konania, v tomto smere poukazujú na správanie žalovaného, ktorý bráni žalobcom v zriadení vecného bremena in rem v ich prospech a v prospech ich dcéry, že súhlasil so zriadením vecného bremena in personam v prospech žalobcov, ale nie v prospech tretích osôb, čím bráni žalobcom a ich dcére v nakladaní s ich vlastnými nehnuteľnosťami. V skutočnosti tak žalobcovia poukazujú na okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu nároku na súde.

14. K týmto okolnostiam uvedeným žalobcami odvolací súd uvádza, že jedným z dôvodov, o ktorý žalobcovia opreli svoj nárok na vrátenie daru voči žalovanému bol ten, že žalovaný súhlasil so zriadením vecného bremena in personam vo vzťahu k žalobcom, pokiaľ ide o inžinierske siete vybudované na nehnuteľnosti vlastnícky mu patriacej, avšak odmietol zriadiť vecné bremeno in rem, teda aj vo vzťahu k iným osobám. Súd prvej inštancie sa s týmto dôvodom, vedúcim žalobcov k požiadavke o vrátenie daru zaoberal v bode 75 a nasl. odôvodnenia rozsudku. V tej súvislosti uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný im, alebo svojej sestre bránil v prístupe k inžinierskym sieťam na svojej nehnuteľnosti alebo aby týmto svojim postojom spôsobil žalobcom škodu. Žalobcovia výzvou zo dňa 7.11.2022 vyzvali žalovaného na zriadenie vecného bremena in rem, s čím nesúhlasil a až následne podali žalobu na súde. Žalobcovia trvali na svojom návrhu a nereflektovali pripomienky žalovaného. Súd prvej inštancie nemal v konaní za preukázané tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný zriadenie vecného bremeno kategoricky odmietol, čo v konaní nepreukázali. Naopak, z predložených dôkazov súdu vyplynulo, že žalovaný požiadal žalobcov o ďalšie podrobnosti a snažil sa situáciu riešiť. Súd prvej inštancie konštatoval, že obava žalobcov, že žalovaný ich bude „blokovať“ a nesprístupni im vybudované siete je len ich subjektívnym pocitom, ktorý nezakladá právo domáhať sa vrátenia daru. V bode 78 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní preukázal, že na nehnuteľnostiach vlastníckych patriacich žalobcom a jeho sestre je možné zriadiť funkčné inžinierske siete aj bez zaťaženia jeho nehnuteľnosti vecným bremenom, aj keď by to bolo finančne náročnejšie.

15. Odvolací súd v danom prípade na základe zistených skutkových okolností ustálil, že neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Nemožno konštatovať, že by žalovaný nemal ochotu sa so žalobcami dohodnúť ohľadom zriadenia vecného bremena, avšak k dohode nedošlo vzhľadom na to, že tak žalobcovia, ako aj žalovaný neboli ochotní zo svojich požiadaviek ustúpiť. Otázka zriadenia vecného bremena na nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému nebola predmetom tohto konania, súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o veci samej skúmal „len“ danosť dôvodov pre vrátenie daru v zmysle . Pokiaľ k zriadeniu vecného bremena na pozemku vlastnícky patriacemu žalovanému medzi stranami sporu na základe konsenzu (dohody) zúčastnených strán nedošlo, nejde o takú okolnosť, ktorá by bola významná z hľadiska aplikácie ust. na daný prípad, keďže v danej veci išlo o otázku dôvodnosti vrátenia daru. Samotná okolnosť, že žalobcovia vyvolali spor a žalovaný v tomto konaní bránil svoje práva nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.

16. Na základe týchto úvah odvolací súd postupom podľa potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).