Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-23-2024.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/23/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B. - Dr. DEKOR so sídlom Hollého 618/46, Žilina, IČO: 53 982 801, právne zastúpeného: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina, IČO: 42 224 501, proti žalovanej: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX,XXX XX A., právne zastúpenej: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o zaplatenie 700 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12Csp/48/2023 – 98 zo dňa 10.04.2024 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 700 EUR spolu s príslušenstvom z titulu zmluvy o vykonaní diela – stierka do kúpeľne žalobkyne. Vec právne posúdil podľa ust. § 2 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1 až 8, § 4 ods. 1 až 9, § 10 ods. 1 až 7 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z.z.“). Na prejednávanú vec aplikoval aj ust. § 40, § 43, § 43a, § 44, § 48, § 52, § 54, § 451, § 631, § 642 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluva o dielo, ako zmluva o službách, uzavretá medzi stranami bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, a to elektronickej pošty bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa. Svedčí o tom elektronická komunikácia strán predložená žalovanou stranou. Z obsahu emailovej komunikácie medzi stranami z mesiaca december 2022 a január 2023 vyplýva, že strany sa dohodli na rozsahu vykonaných prác (poskytnutých služieb), ktorý bol zadefinovaný v emaili žalovanej strany zo dňa 23.1.2023, ako aj na cene za vykonané práce, ktorá bola špecifikovaná v emaili žalobcu zo dňa 26.1.2023. Akceptáciu ceny žalovaná strana potvrdila úhradou zálohovej faktúry, čím najneskôr oznámila žalobcovi prijatie návrhu s cenou diela. Až následne došlo k osobnému stretnutiu strán, obsahom ktorého už nebolo jednanie o predmete diela, ktorým má byť špecifikované dielo a dohoda o cene za vyhotovenie diela, ale iba dohoda o podmienkach samotnej realizácie a vzájomnej súčinnosti. Podľa obsahu zmluvy žalobca mal vyhotoviť v kúpeľni bytu žalovanej bielu mikrocementovú omietku hladkú a vykonať ďalšie práce spočívajúce v špárovaní sklobetónu, prepojenie cementu s podlahami, soklami a.i. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Vzhľadom na proces kontraktácie, keď sa zmluvné strany dohadovali
na podstatných náležitostiach zmluvy emailovou komunikáciou, mal za to, že ide o zmluvu uzatvorenú na diaľku a na vec aplikoval zákon č. 102/2014 Z.z., a keďže žalobca žalovanú nepoučil o možnosti odstúpenia od zmluvy, žalovaná ako spotrebiteľka nie je povinná platiť za služby poskytnuté žalobcom počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP a úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nevykonanie navrhovaných dôkazov. Žalobca má za to, že uzavretá zmluva nie je zmluvou uzatvorenou na diaľku, ani zmluvou uzatvorenou mimo prevádzkových priestorov. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu k aplikácii § 7 ods. 6 písm. c) zákona č. 102/2014 Z. z., v zmysle ktorého spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa. Žalobca taktiež poukázal na ust. § 642 ods. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi odmenu za práce už vykonané. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania.
3. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotožnila s napadnutým rozsudkom. Má za to, že na súde prvej inštancie bolo zo strany oboch sporových strán nesporne preukázané, že komunikácia medzi nimi prebiehala výlučne prostredníctvom emailu, alebo telefonicky. K prípadnej aplikácii ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedla, že dielo nebolo vykonané riadne a žalobca v konaní na súde prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho nárok v uplatnenom rozsahu odôvodňoval. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (§ 385 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
5. V prvom rade odvolací súd považuje za rozhodujúce ustáliť, či je na prejednávanú vec potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.
6. Zákon č. 102/2014 Z. z. bol transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „Smernica“). Cieľom zákona č. 102/2014 Z.z. bolo v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich v dvoch typoch spotrebiteľských zmlúv, a to 1/ zmluvy pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a 2/ zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.
7. Čl. 2 bod 7 úvodných ustanovení Smernice, definuje zmluvu uzavretú na diaľku ako akúkoľvek zmluvu uzavretú medzi obchodníkom a spotrebiteľom v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, výhradne s využitím jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku, a to až do uzavretia zmluvy vrátane tohto okamihu. Podľa bodu 20 úvodných ustanovení Smernice, pojem „systém predaja alebo poskytovania služieb organizovaný na diaľku“ by mal zahŕňať systémy, ktoré ponúka iná tretia strana ako obchodník, ale obchodník ich využíva, ako napríklad platforma online.
Smernica zároveň v bode 13 úvodných ustanovení, dáva členským štátom priestor na jej širšie uplatnenie. Podľa tohto bodu členské štáty môžu uplatňovať ustanovenia tejto Smernice na zmluvy, ktoré nie sú zmluvami uzavretými na diaľku v zmysle tejto Smernice, napríklad preto, že nie sú uzavreté v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku. Zákon č. 102/2014 Z.z. v ust. § 2 ods. 1 upravuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutú a uzavretú výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie, bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu. Z citovanej definície je zrejmé, že zákonná definícia pojmu zmluva na diaľku je v porovnaní s definíciou tejto zmluvy v Smernici širšia, nakoľko nevyžaduje podmienku jej uzatvorenia v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku. Na to, aby sa zmluva uzavretá medzi obchodníkom a spotrebiteľom považovala za zmluvu uzavretú na diaľku teda postačuje, aby bola uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie priamo s obchodníkom, aj bez využitia online systémov ponúkaných treťou stranou.
8. Definičné znaky zmluvy na diaľku nie sú založené na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach uzatvárania zmluvy a použitých prostriedkoch pri uzatváraní zmluvy. Zmluvou uzavretou na diaľku je zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára 1/ použitím akéhokoľvek prostriedku diaľkovej komunikácie, 2/ bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predávajúceho, a to až do jej uzavretia vrátane tohto okamihu. Oba tieto znaky musia splnené kumulatívne. V zmysle tejto definície je pre posúdenie toho, či ide o zmluvu uzatvorenú na diaľku rozhodujúci celý proces kontraktácie až po samotné uzavretie zmluvy.
9. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporné, že komunikácia medzi nimi prebiehala prostredníctvom emailu. Dňa 17.2.2023 sa strany stretli osobne v byte u žalobkyne, kde mali byť práce vykonávané. Spornou skutočnosťou medzi stranami zostalo to, či bol proces uzatvárania zmluvy ukončený až na tomto osobnom stretnutí, alebo či v čase osobného stretnutia v byte žalovanej už bola zmluva uzavretá. Podľa bodu 20 Smernice, by sa za zmluvu uzavretú na diaľku nemala považovať zmluva, o ktorej sa začne rokovať prostredníctvom komunikácie na diaľku, no nakoniec sa uzavrie v prevádzkových priestoroch obchodníka. Preto posúdenie okamihu uzavretia zmluvy má vplyv na to, či zmluva medzi stranami sporu je zmluvou uzatvorenou na diaľku, a teda je potrebné aplikovať zákon č. 102/2014 Z.z., alebo nie.
10. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, ktorá spočívala vo vykonaní prác pre žalobkyňu, konkrétne realizácie stierky. Sporným zostalo to, či zmluva bola uzavretá výlučne diaľkovou komunikáciou alebo nie. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú 1/ dohoda o predmete zmluvy, 2/ dohoda o poskytnutí odmeny za vytvorenie diela (nie však presná výška odplaty) a 3/ záväzok zhotoviteľa, že vec vykoná na svoje nebezpečenstvo (čo je základným charakterom tejto zmluvy a nemusí byť explicitne v zmluve uvedený). Podstatné náležitosti sú predpokladom platnosti zmluvy o dielo ako zmluvného typu predvídaného zákonnou úpravou. Zmluva však môže obsahovať, a väčšinou aj obsahuje, aj vedľajšie náležitosti zmluvy o dielo, ktoré môžu dohodu o predmete diela (a najmä dohodu o cene) dopĺňať a vhodným spôsobom dotvárať obraz účelu zmluvy, avšak nemajú vplyv na platnosť samotnej zmluvy. Sú nimi dohoda o akosti diela, dobe zhotovenia, ďalej podmienky súčinnosti pri vykonávaní diela, pričom za vedľajšie dojednanie sa považuje aj určenie výšky ceny.
11. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že na podstatných náležitostiach zmluvy, ktoré sú podmienkou jej platnosti, sa strany dohodli už v rámci emailovej komunikácie, v čase pred osobným stretnutím. Už vtedy medzi nimi existovala dohoda o premete zmluvy a o jej odplatnosti. Dohoda o predmete diela, resp. poskytnutí služby prebiehala emailovou komunikáciou. V emaili zo dňa 21.11.2022 (č.l. 27 spisu) je uvedené, že predmetom zmluvy je mikrocementová stierka na steny v hladkom prevedení s plochou cca 25 m2. V reakcii na tento email žalobca uviedol predbežnú cenu práce. V ďalšej komunikácii sa strany dohadovali o ďalších konkrétnostiach, najmä v komunikácii zo dňa 23.1.2023 (č.l. 31, 32 spisu), kde si strany dohadovali aj postup pri realizácii diela. Dňa 26.1.2023 žalobca zaslal novú cenovú ponuku. Dňa 31.1.2023 žalovaná (prostredníctvom svojho brata) zaslala žalobcovi fakturačné údaje a v ten istý deň žalobca vyhotovil a zaslal zálohovú faktúru, ktorú žalovaná uhradila ešte pred osobným stretnutím dňa 17.2.2023.
12. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že všetky podstatné náležitosti zmluvy boli medzi stranami dohodnuté výlučne emailovou komunikáciou ešte pred osobným stretnutím dňa 17.2.2023. Už v tomto čase existovala dohoda o predmete diela, ktorá ho dostatočne určito vymedzovala, a bez pochýb existovala aj dohoda o odplatnosti. Treťou podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je záväzok, že zhotoviteľ vec vykoná na svoje nebezpečenstvo, čo, ako už bolo vyššie uvedené, nemusí byť v zmluve vyslovene uvedené. Navyše nezanedbateľným je aj fakt, že žalobca dňa 31.1.2023 vystavil a zaslal žalovanej zálohovú faktúru, na základe fakturačných údajov, ktoré mu predtým poskytla, čo nasvedčuje tomu, že obe strany považovali zmluvu za uzavretú. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalovaná faktúru uhradila ešte pred prvým stretnutím so žalobcom, čo žalobca nerozporoval. Vzhľadom na existenciu konsenzu o podstatných náležitostiach zmluvy, ku ktorému došlo výlučne prostredníctvom emailovej komunikácie, ako aj vystavenie a následnú úhradu zálohovej faktúry v čase pred prvým osobným stretnutím, nemožno dôjsť k inému záveru než tomu, že zmluva bola uzavretá na diaľku, a teda na právny vzťah medzi stranami sporu sa vzťahuje zákon č. 102/2014 Z.z..
13. Skutočnosť, že aj po osobnom stretnutí si strany ešte dohadovali ďalšie detaily prác, nemá vplyv na skoršie uzavretie zmluvy o dielo. Vymedzenie predmetu zmluvy, ako jej podstatných náležitosti, nemusí obsahovať všetky konkrétne detaily a presné postupy, ako má byť dielo vykonané. Podľa názoru odvolacieho súdu, pre platné uzavretie zmluvy o dielo postačuje dohoda o hlavných požiadavkách na dielo, ktoré ho dostatočne určito vymedzujú. Zmluva nemusí obsahovať dohodu o každom konkrétnom detaile a pracovnom postupe. To napokon mnohokrát v počiatočnom štádiu ani nie je možné, nakoľko až v procese realizácie prác môžu vyvstať skutočnosti, ktoré pri dojednávaní predmetu diela nebolo možné predvídať, a s ktorými sa treba pri realizácii diela vysporiadať.
14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanú na možnosť odstúpenia od zmluvy neupozornil, čo zákon č. 102/2014 Z.z. v ust. § 10 ods. 6 písm. a) bod 1 sankcionuje tým, spotrebiteľ nie je povinný za službu zaplatiť.
15. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho návrhom na aplikáciu ust. § 7 ods. 6 písm. c) zákona č. 102/2014 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na zmluvy o predaji tovaru, nie o poskytnutí služby. Uvedené možno vyvodiť zo znenia celého tohto ustanovenia, kde z ustanovenia písm. b) je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi zmluvou o predaji tovaru a zmluvou o poskytnutí služby (Spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru alebo poskytnutie služby, ktorých cena závisí od pohybu cien na finančnom trhu, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť a ku ktorému môže dôjsť počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.). Ustanovenie písm. a) sa zasa týka výlučne zmluvy o poskytnutí služby (Spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie služby, ak sa jej poskytovanie začalo s výslovným súhlasom spotrebiteľa a spotrebiteľ vyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením tohto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby, a ak došlo k úplnému poskytnutiu služby.). Naproti tomu ustanovenie písm. c) sa vyslovene vzťahuje len na zmluvu o predaji tovaru. V prejednávanej veci predmetom zmluvy nebol predaj tovaru (podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z.z., zmluvou, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek zmluva, a) na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda vec za odplatu, najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo, alebo b) ktorej predmetom je predaj tovaru aj poskytnutie služby), ale poskytnutie služby v podobe realizácie omietky do kúpeľne, čo nepredstavuje tovar na zhotovenie podľa osobitných požiadaviek, tovar vyrobený na mieru alebo tovar určený osobitne pre jedného spotrebiteľa.
16. Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku týkajúcu sa nevykonania dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo, ktoré navrhoval žalobca za účelom stanovenia hodnoty vykonaných prác. Žalobca považuje za nesprávny záver prvoinštančného súdu o tom, že od navrhovaného dokazovania žalobca upustil. V záverečnej reči však žalobca uviedol, že pokiaľ ide o vykonané dôkazy, v konaní nie sú sporné žiadne skutkové okolnosti. Vychádzajúc z uvedeného, aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca nezotrval na návrhu na vykonaní dokazovania. Navyše stanovenie hodnoty žalobcom vykonaných prác nie je dôvodné, ani potrebné, vzhľadom na právnu kvalifikáciu danej veci, t.j. jej subsumovanie pod zákon č. 102/2014 Z.z. a sankciu v podobe zbavenia povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za vykonané práce.
Uvedené platí rovnako aj pre odvolaciu argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že žalovaná výslovne nepoprela jeho skutkové tvrdenia o hodnote vykonaných prác a výške škody spôsobenej na sklobetónových tvárniciach, v dôsledku čoho sa tieto tvrdenia považujú za nesporné. V dôsledku sankcie podľa ust. § 10 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona č. 102/2014 Z.z. je hodnota vykonaných prác bezpredmetná, pretože žalovaná nie je povinná zaplatiť žalobcovi odmenu za tieto práce. Zároveň ani prípadná nesprávna aplikácia rozsudku Súdneho dvora vo veci C-97/2022 súdom prvej inštancie, nemá vplyv na vyššie uvedené závery a právne posúdenie veci.
17. Z dôvodu, že na prejednávanú vec sa vzťahuje zákon č. 102/2014 Z.z., a podľa tohto zákona je potrebné posudzovať aj odstúpenie od zmluvy vrátanie právnych dôsledkov s tým spojených, je nadbytočné zaoberať sa odstúpením od zmluvy podľa ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, odvolací súd taktiež poukazuje na to, že judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu, nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na tie, ktoré sú podstatné pre posúdenie prejednávanej veci (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok N. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).