Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Cpr/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: PROSPECT, spol. s r. o., IČO: 34 107 100, so sídlom Tvrdošovská cesta 10823, 940 02 Nové Zámky, právne zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36 813 401, so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., občan SR, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom Hlavné nám. 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie 4 821 eur s prísl., o späťvzatí žaloby vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.), ako aj vo výroku o trovách konania (III.) z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v podarí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 821 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. 02. 2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel), , , o cestnej premávke, STN 73 6100, veta prvá, Nariadenia vlády SR č. ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná. Uviedol, že žalovaný zodpovedá za vznik škody, ktorá žalobcovi vznikla, pretože zo strany žalovaného s tým, že išlo o nedbanlivostné konanie. Žalobcovi priznal náhradu škody v zmysle ust. , a to vo výške štvornásobku priemerného zárobku žalovaného, pričom priemerný zárobok žalovaného ustálil vo výške 1 205,25 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu, pretože žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o záver, že žalovaný

ako vodič motorového vozidla, ktoré bolo preťažené, bol zodpovedný za preťaženie vozidla a že v príčinnej súvislosti s nehodovou udalosťou zo dňa 19.09.2020 porušil svoje povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi podľa . Zdôraznil, že danej veci sa jedná o žalobcom uplatňovanú náhradu materiálnej škody v peňažnom vyjadrení, a nie o prejednávanie pracovného úrazu, choroby z povolania v merite veci. Preto aplikácia tohto právneho predpisu v podobe zo strany súdu prvej inštancie je v tomto prípadne nesprávna. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie svoj výrok o náhradu škody oprel o ust. a nasl. o cestnej premávke s tým, že miesto, kde došlo dňa 19.09.2020 k nehodovému deju označuje za účelovú komunikáciu. Tento skutkový záver o charaktere miesta nehody ako účelovej komunikácie, ako aj z neho vyplývajúci právny záver o existencii žalovaného povinností ako vodiča na účelovej komunikácii zo strany konajúceho sú nesprávne, pretože fotodokumentácia z miesta nehody, ktorú si osvojil aj súdom do konania pribratý znalec z odboru dopravy, a ktorá je aj obsahom súdneho spisu, jednoznačne ustálila, že miesto nehody nie je účelovou komunikáciou v zmysle súdom akcentovanej STN 73 6100. Ďalej žalovaný uviedol, že miesto vykládky bola akási rampa, ktorá sa postupne vytvárala vykladaním naloženého materiálu, a pritom rampa v zmysle vyhl. č. , o ktorú opiera svoj výrok a právny záver súd prvej inštancie stanovil, že rampa musí mať vodiace lišty upravené tak, aby zabránili bočnému zjazdu vozidla, za čo zodpovedá zamestnávateľ alebo vlastník areálu. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie svoj výrok oprel o ust. vyhl. č. , podľa ktorého vodič musí pri nakládke a vykládke vozidlo zabezpečiť proti nežiaducemu pohybu, aplikácia ustanovenia ktorého na nehodový dej zo dňa 19.09.2020 a na posudzovanie zodpovednosti žalovaného je nesprávna, pretože vozidlo zn. IVECO žalovaný pred vykládkou riadne zastavil (znalec uviedol, že na spevnenej časti, v strede a v dolnej časti rampy) a až pri vykládke došlo k prevráteniu vozidla zn. IVECO, na zabránenie čomu žalovaný podľa znalca nemal dostatok reakčného času. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie len jednostranne prijal vyjadrenie svedka E., že sa žalovaný vôbec nepresvedčil o tom, ako mám materiál naložený pred inkriminovanou vykládkou, pritom vyjadrenie žalovaného o tom, že pri každej nakládke bol mimo vozidla s tým, že pri nastupovaní sa zo schodíkov do vozidla pozrel na korbu úložnej plochy vozidla, do úvahy súd prvej inštancie nevzal. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na výpoveď znalca na pojednávaní konanom dňa 13.09.2022, ktorý sa vyjadril tak, že žalovaný ako vodič vozidla by vedel zistiť vizuálne nerovnomernosť rozloženia materiálu len vtedy, ak by boli napríklad na jednej strane naložené 2-3 lyžice materiálu a na druhej strane len jedna lyžica materiálu, avšak ak by to bolo nepatrne rozložené, to by žalovaný vizuálne nezistil. Rovnako sa znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní vyjadril, že aj pri rovnomernom rozložení by záležalo na kvalite nakladaného materiálu, teda na veľkosti (frakcií) jednotlivých nakladaných kusov materiálu, ktoré mohli ovplyvniť ťažisko naloženého materiálu na ložnej ploche vozidla zn. IVECO a pri vyklápaní sa toto ťažisko posunulo a spôsobilo prevrátenie vozidla. Rovnako znalec uviedol, že z videozáznamu tvoriaceho obsah súdneho spisu je zrejmé, že vozidlo zn. IVECO, ktoré žalovaný pri vykládke viedol, cúvalo už po stopách, ako išlo pri predchádzajúcej vykládke, a teda vozidlo zn. IVECO cúvalo po spevnenej časti. To sú všetko skutočnosti, ktoré významným spôsobom exkulpujú osobu žalovaného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, resp. výrazným spôsobom spochybňujú zodpovednosť žalovaného za danú škodu žalobcu, avšak konajúci prvostupňový súd sa týmito dôkazmi a vyjadreniami nezaoberal pri hodnotení celého vykonaného dokazovania a ani v odôvodnení svojho meritórneho rozsudku. Technickou príčinou dopravnej nehody zo dňa 19.09.2020 nebola podľa znalca a v zmysle záverov znaleckého skúmania nesprávna jazda a nesprávne vysýpanie nákladu zo strany žalovaného, ale technickou príčinou bolo preťaženie a nerovnomerne rozložený náklad.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje v plnom rozsahu. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne a dôsledné dokazovanie, ktorého výsledky hodnotil vo vzájomnej príčinnej súvislosti, na základe ktorých dospel k správnym záverom o zodpovednosti žalovaného. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalovaný nerozporoval a súd prvej inštancie ju určil v správnej výške. V časti, kde žalovaný namietal nesprávny údaj o výške škody, poukazujúc na bod 8 odôvodnenia rozsudku, tu si žalovaný zle vysvetlil rozsudok súdu v porovnaní na obsah listinných dôkazov. Suma 22.257,77 eura zodpovedá nákladom, ktoré mal žalobca s opravou vozidla, vrátane DPH, bez tejto dane ide o sumu, uvedenú v bode 2. odôvodnenia rozsudku, pričom aj škoda bola uplatnená bez dane, keďže nárok na náhradu škody dani nepodlieha. V časti výšky škody je teda rozsudok správny a bez vzájomných rozporov. Pokiaľ ide o vyvodenie zodpovednosti žalovaného, je potrebné v prvom rade vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy, pričom žalovaný bol zamestnaný ako

vodič nákladných vozidiel. Z prílohy k pracovnej zmluve jednoznačne vyplýva, že okrem iného sa má žalovaný riadiť predpismi o BOZP a platnou legislatívou, vzťahujúcou sa pre oblasť cestnej premávky. Odkaz na zákon o cestnej premávke je teda pre zamestnanca vykonávajúceho práce vodiča relevantný. Nie je pritom sporné, že základnou normou, ktorou sa má riadiť každý účastník cestnej premávky je práve o cestnej premávke. Z ustanovení uvedeného zákona vyplýva priamo zákaz prekročenia najvyššej prípustnej nosnosti vozidla a povinnosť dbať na riadne naloženie a rozloženie nákladu. Dodržanie pravidiel uvedených v ust. vie pričom zabezpečiť výlučne vodič a výlučne jeho povinnosťou je počínať si tak, aby ust. zákona neboli porušované. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne závery súdu o mieste nehody, keď podľa žalovaného k nehode neprišlo na účelovej komunikácii ale na samotnej skládke. Tieto úvahy žalovaného sú však z hľadiska zodpovednosti žalovaného nepodstatné, pretože jeho zodpovednosť nespočívala v tom, že sa po cestne presunul na skládku, a že na skládke mienil zložiť náklad, ale v tom, že pochybil pri naložení vozidla, po jeho naložení a pred tým, ako začal toto vozidlo s nákladom viesť a to v tom, že neskontroloval náklad a nezistil si, či koná v súlade s ust. . To, že jeho pochybenie sa prejavilo až na uvedenej skládke už pre zistenie jeho zodpovednosti nebolo podstatné a rovnako nepodstatné bolo, či sa presúval po účelovej komunikácii alebo inej komunikácii.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru na prvom mieste v tejto právnej veci je ustálenie otázky zodpovednosti za vznik škody, pričom však primárnym a hlavným dôkazným prostriedkom v tomto smere je znalecký posudok č. 10/2022, ktorý z technického hľadiska jednoznačne ustálil príčiny vzniku nehodového deja, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, a teda záver súdu o zodpovednosti žalovaného za vznik škody je nesprávny a potom aj otázka výšky škody je druhotnou otázkou. Kvalifikovanie miesta nehodového deja a jeho posúdenie z hľadiska právnych predpisov, ako to urobil prvostupňový súd, a ako aj žalovaný v rámci uplatneného odvolania proti rozsudku činil, nie sú len úvahami, ale hmotnoprávne relevantným posúdením skutkových okolností kauzy v kontexte konkrétnych právnych noriem, z posúdenia ktorého potom vyplýva aj právny záver, ktorý žalovaný namieta uplatneným odvolaním. 5.K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že znaleckým posudkom bol ustálený nehodový dej, hoci sa aj tento žalobcovi javil inak, ako vyplýval zo znaleckého posudku. Záver súdu má oporu v znaleckom dokazovaní, z rozhodnutia súdu nevyplynulo, že príčinou nehody nemohlo byť preťaženie vozidla, súd prvej inštancie však hodnotil priamu zodpovednosť vodiča za túto príčinu. 6.V priebehu odvolacieho konania podaním, doručeným súdu odvolaciemu súdu dňa 5.05.2025, zobral žalobca žalobu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil (č. l. 419 spisu) z dôvodu, že strany sporu uzatvorili dňa 14.04.2025 dohodu o urovnaní a žalovaný dlžnú čiastku uhradil dňa 30.04. 2025. S poukazom na obsah dohody o urovnaní navrhol o trovách konania rozhodnúť ak, že zo strán nemá nárok na ich náhradu. 7.Odvolací súd doručil žalovanému späťvzatie žaloby, s tým, aby sa k tomuto úkonu žalobcu písomne vyjadril. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby súdu oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby a v prípade zastavenia konania o náhrade trov konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu (č. l. 438 spisu). 8.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) rozhodujúc o späťvzatí žaloby žalobcom bez nariadenia odvolacieho pojednávania rešpektujúc dispozičné právo žalobcu so žalobou dospel k záveru, že je potrebné podľa pripustiť späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch (I. a III.) zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť. 9.Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10.Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

11.Podľa , na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

12.Späťvzatie návrhu na začatie konania (pozn. – teraz žaloby) je procesný úkon navrhovateľa (pozn. – teraz žalobcu), z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom odporcu (pozn. –

teraz žalovaného), aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, odporca má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa. Tak je tomu aj v prípade, ak keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde (až) po rozhodnutí súdu prvého stupňa (pozn. – teraz súdu prvej inštancie). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 07. 2012, sp. zn. )

13.Odvolací súd rozhodujúc o späťvzatí žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie, skôr ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania nadobudlo právoplatnosť, po zistení, že žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a konanie zastavil.

14.Odvolací súd o nároku na náhradu trov celého konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu vyplýva, že späťvzatím žaloby žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací súd zohľadnil, že strany sporu dňa 14.04. 2025 uzatvorili písomnú Dohodu o urovnaní, ktorá sa týkala aj trov tohto konania . V tejto dohode sa strany sporu zaviazali, že ani jeden z účastníkov dohody si nebude uplatňovať náhradu trov konania. S ohľadom na tento prejav vôle strán sporu odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).