Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-87-2024.pdf
PDF · 90.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/87/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom B. D. XXX/XX, E. D. E., pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 20. mája 2025 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. septembra 2024 pod sp. zn. 20T/46/2023 a jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. septembra 2024 pod sp. zn. 20T/46/2023, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. decembra 2023 pod č. k. Pv 159/23/3301, doručenej okresnému súdu dňa 28. decembra 2023, bola obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“) uznaná za vinnú zo spáchania zločinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na tom skutkovom základe, že
najskôr dňa 14.05.2023 o 18:50 hodine pri podávaní trestného oznámenia a následne dňa 15.05.2023 o 08:30 hodine v kancelárii č. 36 na druhom poschodí budovy Obvodného oddelenia PZ na ulici Školská v Bánovciach nad Bebravou pri svojom výsluchu v procesnom postavení svedka – poškodeného v trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-128/BN-BN-2023 poverenému príslušníkovi PZ po riadnom poučení o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, ktorému porozumela, nepravdivo uviedla, že sa jej F. G. vyhrážal so slovami: „že veď ty počkaj, ja ti tu rozbijem tie dvere a zabijem ťa, nech ma aj po tom zoberú policajti, ale ja ťa tu musím zabiť, kričal, že schytí bakule, palicu alebo hoci čo chytí pod ruky a s tou ma dobácha a tou ma dobije. Aby som mu hneď otvorila, lebo mi na dverách rozbije okno“, čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, v dôsledku ktorej výpovede bolo F. G. vznesené obvinenie postupom podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a následne bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2Tp/11/2023 zo dňa 16.05.2023 podľa § 87 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 72 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku vzatý do preventívnej väzby, ktorú až do svojho prepustenia príkazom prokurátora dňa 24.05.2023 vykonával v Ústave na výkon väzby Ilava, pričom sa dňa 23.05.2023 o 09:00 hodine dostavila na Okresné riaditeľstvo PZ na ulici Školská v Bánovciach nad Bebravou, kde v kancelárii č. 51 na druhom poschodí pri svojom výsluchu v procesnom postavení svedka – poškodeného v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-97/VYS-BN-2023 vyšetrovateľovi PZ po riadnom poučení o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, ktorému porozumela, uviedla, že si skutok nebezpečného vyhrážania zo strany F. G. voči jej osobe vymyslela, „oni sa s F. G. medzi sebou
iba pohádali, vôbec sa jej nevyhrážal, ani jej fyzicky neublížil, taktiež nemala ani nemá z jeho konania dôvodnú obavu o svoj život, ona si len myslela, že mu polícia dohovorí, chcela iba docieliť aby sa prestali hádať a pri výsluchu už na neho musela niečo povedať.“
Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 345 odsek 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, s použitím § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona aplikujúc § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, ktorého výkon jej bol podľa § 51 odsek 1 Tr. zákona v spojení s § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Tr. zákona bola obžalovanej určená skúšobná doba v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písm. j) Trestného zákona prvostupňový okresný súd obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním proti výroku o treste v neprospech obžalovanej prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na závažnosť trestnej činnosti spáchanej obžalovanou a s tým súvisiace nesprávne aplikovanie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zákona. Poukázal taktiež na skutočnosť, že aplikácia mimoriadneho znižovania trestu pod dolnú hranicu v dôsledku vyhlásenia o vine obžalovanej B. je minimálne sporná, nakoľko obžalovaná v priebehu trestného konania vyslovene taktizovala a menila svoje vyhlásenia a postoj k svojej trestnej činnosti. Uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom okrem toho nedostatočne zohľadňuje škodlivý následok, ktorý v tomto prípade konaním obžalovanej nastal, keďže to bola práve a predovšetkým krivá výpoveď a krivé obvinenie obžalovanej B., ktoré malo v rozhodujúcej miere za následok, že F. G. bolo v predmetnej veci vznesené obvinenie a následne bol aj sudcom pre prípravné konanie vzatý do väzby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je prokurátor toho názoru, že absencia uloženia trestu odňatia slobody s jeho priamym výkonom za situácie, keď v dôsledku krivej výpovede a krivého obvinenia páchateľa bola nevinná osoba vzatá do väzby, a túto po istú dobu aj reálne vykonávala, nenapĺňa účel generálnej a už vôbec nie individuálnej prevencie trestu. Namietal aj dôvody, pre ktoré okresný súd považoval Trestný zákon účinný do 05.08.2024 za priaznivejší pre obžalovanú, ktoré však súd bližšie nevysvetlil a v tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, a teda arbitrárne. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku, a podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží podľa § 345 odsek 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 41 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, so zaradením obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila prostredníctvom obhajcu v podaní zo dňa 20. novembra 2024, v ktorom uviedla, že považuje za správny názor súdu vyslovený v napadnutom rozsudku, že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol neprimerane prísny. Tvrdenie prokurátora, že obžalovaná v priebehu procesu svoju trestnú činnosť zľahčovala a bagatelizovala nemá podľa jej názoru oporu v skutočnom stave, rovnako tak aj tvrdenie o výslovnom taktizovaní o uznávaní viny v priebehu trestného konania. Vzhľadom na stupeň znalostí obžalovanej o následkoch svojho konania a postupe pri jednotlivých procesných úkonoch, nemožno jej postup pri vyhlásení považovať za taktizovanie, ale za dôsledok jej neznalosti. Obžalovaná uviedla, že za nezanedbateľnú skutočnosť, možno považovať i to, že trestné konanie voči obžalovanej začalo práve na základe jej podnetu a jej výpovedí v prípravnom konaní, kde sama priznala vinu a oľutovala svoje konanie. Vo vzťahu k navrhovanému nepodmienečnému trestu obžalovaná poukazuje, že v konaní o dohode o vine a treste sám prokurátor navrhol trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom, čo je výmera takmer totožná s trestom uloženým súdom v napadnutom rozsudku, pričom si obžalovaná súčasne uvedomuje, že prokurátor nie je viazaný návrhom trestu z dohodovacieho konania a môže navrhovať iný trest. Vzhľadom na uvedené považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné a navrhla, aby krajský súd podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora zamietol.
Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 20. mája 2025 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku).
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že sa stotožnil v celom rozsahu s odvolaním podriadeného prokurátora a jeho doplnením s tým, že by toto žiadal čo do odvolacích dôvodov doplniť o dôvod podľa písm. d) uvádzaného ustanovenia.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava ich písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora s tým, že zdôrazňuje, že to bola práve obžalovaná, ktorá predmetnú trestnú činnosť sama iniciatívne nahlásila, a taktiež poukázal na skutočnosť, že od uzavretia dohody o vine a treste pred prokurátorom nedošlo k žiadnej takej relevantnej zmene, ktorá by odôvodňovala taký trest, aký navrhuje prokurátor uložiť obžalovanej v rámci odôvodnenia odvolania.
Obžalovaná v rámci konečného návrhu vyjadrila ľútosť nad svojim konaním. Poukázala na to, že nie vždy úplne chápala, čo je predmetom tohto trestného konania a konkrétnych úkonov.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 20. novembra 2024, na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2025, postupom podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutého výroku o uloženom treste, proti ktorému prokurátor v neprospech obžalovanej podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však dôvodné nie je. Odvolací súd nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku o uznaní viny, po splnení zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovanú vinnú zo spáchania zločinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, pretože táto svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnila všetky zákonné znaky citovaných trestných činov. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd rovnako zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovanej, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanej, t. j. pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd jednak nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovanej priznal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (keďže obžalovaná spáchanie žalovaného skutku priznala a uveriteľne aj jeho spáchanie úprimne oľutovala). Správne tiež u obžalovanej konštatoval neexistenciu priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, pričom nadriadený súd súhlasí aj s názorom súdu prvého stupňa, že nemožno konštatovať ani prítomnosť priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (obžalovaná spáchala viac trestných činov), nakoľko táto skutočnosť bola súdom prvého stupňa zohľadnená následnou aplikáciou ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona. Hoci v čase medzi spáchaním skutku a vyhlásením rozsudku nadobudla účinnosť ,novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., súd prvého stupňa túto právnu úpravu v danom prípade neaplikoval, nakoľko túto nevyhodnotil ako priaznivejšiu pre obžalovanú a postupoval podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Krajský súd tento postup súdu prvého stupňa považoval za správny, nakoľko Trestný zákon v znení účinnom v čase spáchania skutku, bol v danom prípade priaznivejší pre obžalovanú vzhľadom na spôsob akým je v zmysle tohto trestného zákona zohľadnená zistená prevaha poľahčujúcich okolností (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Okresný súd taktiež správne zistil okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženia trestu podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam, keďže obžalovaná okrem spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní urobila aj vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. zákona, ktoré okresný súd aj právoplatne prijal, čo v súlade s už ustálenou súdnou praxou a aj v zmysle platnej judikatúry a príslušného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR odôvodňuje v danom prípade aplikovanie spomínaných ustanovení zákona. Argumenty, o ktoré súd prvého stupňa oprel mimoriadne zníženie trestu, tak ako vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku, je možné podľa názoru krajského súdu akceptovať z hľadiska správnej logiky, keďže v záujme ochrany spoločnosti a v záujme adekvátneho výchovného pôsobenia na obžalovanú, s prihliadnutím aj na charakter predmetnej trestnej činnosti, ako aj okolnosti
týkajúce sa osoby obžalovanej (obžalovaná síce bola doposiaľ 1-krát súdne trestaná avšak odsúdenie má zahladené, vo výkone trestu odňatia slobody ešte nebola a dopustila sa iba dvoch menej závažných priestupkov), takýto postup súdu prvého stupňa, krajský súd považuje za primeraný, zákonný, vhodný a žiaduci. Odvolací súd teda dospel k záveru, že trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý súd prvého stupňa uložil obžalovanej vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 345 odsek 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (za súčasného použitia mimoriadneho zníženia trestu), t. j. o 1/3 (jednu tretinu) pod dolnú hranicu príslušnej trestnej sadzby, a to na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, 3 a 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a nezistené priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencii. K námietkam prokurátora spojeným so skutočnosťou, že konaním obžalovanej došlo k vážnemu následku – obmedzeniu osobnej slobody na strane poškodeného Krajský súd uvádza, že táto okolnosť je síce závažná, avšak už bola zohľadnená pri právnom posúdení konania obžalovanej, keď právo vzhľadom na túto okolnosť došlo k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia, avšak na druhej strane dĺžku obmedzenia osobnej slobody na strane obžalovaného (8 dní) už nie je možné hodnotiť za natoľko dlhú, aby odôvodňovala výlučne uloženie nepodmienečného, alebo prísnejšieho trestu. Uložený trest odňatia slobody spojený s podmienečným odkladom, a to na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe, ktorá sa počas skúšobnej doby zároveň podrobí psychologickému poradenstvu alebo psychoterapii, v takto stanovenej výmere je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou, pričom nejde o trest uložený súdom prvého stupňa mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, alebo taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo by inak zakladalo dovolací dôvod /§ 371 odsek 1 písm. h) Tr. poriadku/.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Odvolací súd berúc do úvahy viaceré odvolacie námietky prokurátora konštatuje, že prvostupňový okresný súd postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanej, pričom takýmto rozhodnutím súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril nádej pozitívnej prognózy správania sa obžalovanej do budúcnosti, pokiaľ bude usmerňované vhodným spôsobom s tým záverom, že takto uložený trest môže byť účinnejší ako samotný výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu. Obžalovaná bude pod drobnohľadom probačného a mediačného úradníka i súdu. Preto v prípade, ak nebude viesť riadny život a rešpektovať súdom prvého stupňa uložený príkaz počas skúšobnej doby, súd následne rozhodne o tom, že obžalovaná, ktorá bude v procesnom postavení odsúdeného, sa neosvedčila v skúšobnej dobe. Uvedené konštatovanie (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) by potom následne znamenalo, že obžalovaná by si trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený s probačným dohľadom, skutočne vykonala. Okresný súd obžalovanej tiež v zmysle § 51 odsek 2, odsek 4 písm. j) Trestného zákona správne uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve, ktorého prvoradým účelom bude napomôcť obžalovanej zvládať záťažové situácie (vrátane nezhôd s F. G.) akceptovateľným spôsobom. Krajský súd je presvedčený, že uložený trest okresným súdom je primeraný aj s poukazom na vyššie uvedené zásady a zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tým, že jej zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla už iba riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.