Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/87/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom B. D. XXX/XX, E. D. E., pre zločin krivého obvinenia podľa v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa , prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 20. mája 2025 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. septembra 2024 pod sp. zn. a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. septembra 2024 pod sp. zn. , na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. decembra 2023 pod č. k. , doručenej okresnému súdu dňa 28. decembra 2023, bola obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“) uznaná za vinnú zo spáchania zločinu krivého obvinenia podľa v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa účinného do 05.08.2024, na tom skutkovom základe, že

najskôr dňa 14.05.2023 o 18:50 hodine pri podávaní trestného oznámenia a následne dňa 15.05.2023 o 08:30 hodine v kancelárii č. 36 na druhom poschodí budovy Obvodného oddelenia PZ na ulici Školská v Bánovciach nad Bebravou pri svojom výsluchu v procesnom postavení svedka – poškodeného v trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-128/BN-BN-2023 poverenému príslušníkovi PZ po riadnom poučení o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa , ktorému porozumela, nepravdivo uviedla, že sa jej F. G. vyhrážal so slovami: „že veď ty počkaj, ja ti tu rozbijem tie dvere a zabijem ťa, nech ma aj po tom zoberú policajti, ale ja ťa tu musím zabiť, kričal, že schytí bakule, palicu alebo hoci čo chytí pod ruky a s tou ma dobácha a tou ma dobije. Aby som mu hneď otvorila, lebo mi na dverách rozbije okno“, čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, v dôsledku ktorej výpovede bolo F. G. vznesené obvinenie postupom podľa za prečin nebezpečného vyhrážania podľa a následne bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 16.05.2023 podľa s poukazom na písmeno a) vzatý do preventívnej väzby, ktorú až do svojho prepustenia príkazom prokurátora dňa 24.05.2023 vykonával v na výkon väzby Ilava, pričom sa dňa 23.05.2023 o 09:00 hodine dostavila na Okresné riaditeľstvo PZ na ulici Školská v Bánovciach nad Bebravou, kde v kancelárii č. 51 na druhom poschodí pri svojom výsluchu v procesnom postavení svedka – poškodeného v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-97/VYS-BN-2023 vyšetrovateľovi PZ po riadnom poučení o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa , ktorému porozumela, uviedla, že si skutok nebezpečného vyhrážania zo strany F. G. voči jej osobe vymyslela, „oni sa s F. G. medzi sebou

iba pohádali, vôbec sa jej nevyhrážal, ani jej fyzicky neublížil, taktiež nemala ani nemá z jeho konania dôvodnú obavu o svoj život, ona si len myslela, že mu polícia dohovorí, chcela iba docieliť aby sa prestali hádať a pri výsluchu už na neho musela niečo povedať.“

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa účinného do 05.08.2024, s použitím , s poukazom na aplikujúc , s použitím per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, ktorého výkon jej bol podľa Tr. zákona v spojení s Tr. zákona podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa Tr. zákona bola obžalovanej určená skúšobná doba v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa prvostupňový okresný súd obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním proti výroku o treste v neprospech obžalovanej prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na závažnosť trestnej činnosti spáchanej obžalovanou a s tým súvisiace nesprávne aplikovanie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zákona. Poukázal taktiež na skutočnosť, že aplikácia mimoriadneho znižovania trestu pod dolnú hranicu v dôsledku vyhlásenia o vine obžalovanej B. je minimálne sporná, nakoľko obžalovaná v priebehu trestného konania vyslovene taktizovala a menila svoje vyhlásenia a postoj k svojej trestnej činnosti. Uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom okrem toho nedostatočne zohľadňuje škodlivý následok, ktorý v tomto prípade konaním obžalovanej nastal, keďže to bola práve a predovšetkým krivá výpoveď a krivé obvinenie obžalovanej B., ktoré malo v rozhodujúcej miere za následok, že F. G. bolo v predmetnej veci vznesené obvinenie a následne bol aj sudcom pre prípravné konanie vzatý do väzby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je prokurátor toho názoru, že absencia uloženia trestu odňatia slobody s jeho priamym výkonom za situácie, keď v dôsledku krivej výpovede a krivého obvinenia páchateľa bola nevinná osoba vzatá do väzby, a túto po istú dobu aj reálne vykonávala, nenapĺňa účel generálnej a už vôbec nie individuálnej prevencie trestu. Namietal aj dôvody, pre ktoré okresný súd považoval účinný do 05.08.2024 za priaznivejší pre obžalovanú, ktoré však súd bližšie nevysvetlil a v tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, a teda arbitrárne. Preto navrhol, aby krajský súd podľa zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku, a podľa sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží podľa Tr. zákona, , písm. n) Tr. zákona, Tr. zákona, Tr. zákona a r. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, so zaradením obžalovanej do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila prostredníctvom obhajcu v podaní zo dňa 20. novembra 2024, v ktorom uviedla, že považuje za správny názor súdu vyslovený v napadnutom rozsudku, že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol neprimerane prísny. Tvrdenie prokurátora, že obžalovaná v priebehu procesu svoju trestnú činnosť zľahčovala a bagatelizovala nemá podľa jej názoru oporu v skutočnom stave, rovnako tak aj tvrdenie o výslovnom taktizovaní o uznávaní viny v priebehu trestného konania. Vzhľadom na stupeň znalostí obžalovanej o následkoch svojho konania a postupe pri jednotlivých procesných úkonoch, nemožno jej postup pri vyhlásení považovať za taktizovanie, ale za dôsledok jej neznalosti. Obžalovaná uviedla, že za nezanedbateľnú skutočnosť, možno považovať i to, že trestné konanie voči obžalovanej začalo práve na základe jej podnetu a jej výpovedí v prípravnom konaní, kde sama priznala vinu a oľutovala svoje konanie. Vo vzťahu k navrhovanému nepodmienečnému trestu obžalovaná poukazuje, že v konaní o dohode o vine a treste sám prokurátor navrhol trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom, čo je výmera takmer totožná s trestom uloženým súdom v napadnutom rozsudku, pričom si obžalovaná súčasne uvedomuje, že prokurátor nie je viazaný návrhom trestu z dohodovacieho konania a môže navrhovať iný trest. Vzhľadom na uvedené považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné a navrhla, aby krajský súd podľa odvolanie prokurátora zamietol.

Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 20. mája 2025 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok ().

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že sa stotožnil v celom rozsahu s odvolaním podriadeného prokurátora a jeho doplnením s tým, že by toto žiadal čo do odvolacích dôvodov doplniť o dôvod podľa písm. d) uvádzaného ustanovenia.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava ich písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora s tým, že zdôrazňuje, že to bola práve obžalovaná, ktorá predmetnú trestnú činnosť sama iniciatívne nahlásila, a taktiež poukázal na skutočnosť, že od uzavretia dohody o vine a treste pred prokurátorom nedošlo k žiadnej takej relevantnej zmene, ktorá by odôvodňovala taký trest, aký navrhuje prokurátor uložiť obžalovanej v rámci odôvodnenia odvolania.

Obžalovaná v rámci konečného návrhu vyjadrila ľútosť nad svojim konaním. Poukázala na to, že nie vždy úplne chápala, čo je predmetom tohto trestného konania a konkrétnych úkonov.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 20. novembra 2024, na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2025, postupom podľa odseku 1 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutého výroku o uloženom treste, proti ktorému prokurátor v neprospech obžalovanej podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však dôvodné nie je. Odvolací súd nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa odseku 1 .

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovanej podľa o uznaní viny, po splnení zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovanú vinnú zo spáchania zločinu krivého obvinenia podľa v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa účinného do 05.08.2024, pretože táto svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnila všetky zákonné znaky citovaných trestných činov. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd rovnako zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovanej, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanej, t. j. pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd jednak nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovanej priznal ako poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona (keďže obžalovaná spáchanie žalovaného skutku priznala a uveriteľne aj jeho spáchanie úprimne oľutovala). Správne tiež u obžalovanej konštatoval neexistenciu priťažujúcich okolnosti podľa Tr. zákona, pričom nadriadený súd súhlasí aj s názorom súdu prvého stupňa, že nemožno konštatovať ani prítomnosť priťažujúcej okolnosti podľa (obžalovaná spáchala viac trestných činov), nakoľko táto skutočnosť bola súdom prvého stupňa zohľadnená následnou aplikáciou ustanovenia . Hoci v čase medzi spáchaním skutku a vyhlásením rozsudku nadobudla účinnosť ,novela , súd prvého stupňa túto právnu úpravu v danom prípade neaplikoval, nakoľko túto nevyhodnotil ako priaznivejšiu pre obžalovanú a postupoval podľa účinného v čase spáchania skutku. Krajský súd tento postup súdu prvého stupňa považoval za správny, nakoľko v znení účinnom v čase spáchania skutku, bol v danom prípade priaznivejší pre obžalovanú vzhľadom na spôsob akým je v zmysle tohto zohľadnená zistená prevaha poľahčujúcich okolností (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Okresný súd taktiež správne zistil okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženia trestu podľa r. zákona per analogiam, keďže obžalovaná okrem spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní urobila aj vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu podľa Tr. zákona, ktoré okresný súd aj právoplatne prijal, čo v súlade s už ustálenou súdnou praxou a aj v zmysle platnej judikatúry a príslušného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR odôvodňuje v danom prípade aplikovanie spomínaných ustanovení zákona. Argumenty, o ktoré súd prvého stupňa oprel mimoriadne zníženie trestu, tak ako vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku, je možné podľa názoru krajského súdu akceptovať z hľadiska správnej logiky, keďže v záujme ochrany spoločnosti a v záujme adekvátneho výchovného pôsobenia na obžalovanú, s prihliadnutím aj na charakter predmetnej trestnej činnosti, ako aj okolnosti

týkajúce sa osoby obžalovanej (obžalovaná síce bola doposiaľ 1-krát súdne trestaná avšak odsúdenie má zahladené, vo výkone trestu odňatia slobody ešte nebola a dopustila sa iba dvoch menej závažných priestupkov), takýto postup súdu prvého stupňa, krajský súd považuje za primeraný, zákonný, vhodný a žiaduci. Odvolací súd teda dospel k záveru, že trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý súd prvého stupňa uložil obžalovanej vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, podľa trestnej sadzby ustanovenej v účinného do 05.08.2024 (za súčasného použitia mimoriadneho zníženia trestu), t. j. o 1/3 (jednu tretinu) pod dolnú hranicu príslušnej trestnej sadzby, a to na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle kona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a nezistené priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencii. K námietkam prokurátora spojeným so skutočnosťou, že konaním obžalovanej došlo k vážnemu následku – obmedzeniu osobnej slobody na strane poškodeného Krajský súd uvádza, že táto okolnosť je síce závažná, avšak už bola zohľadnená pri právnom posúdení konania obžalovanej, keď právo vzhľadom na túto okolnosť došlo k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia, avšak na druhej strane dĺžku obmedzenia osobnej slobody na strane obžalovaného (8 dní) už nie je možné hodnotiť za natoľko dlhú, aby odôvodňovala výlučne uloženie nepodmienečného, alebo prísnejšieho trestu. Uložený trest odňatia slobody spojený s podmienečným odkladom, a to na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe, ktorá sa počas skúšobnej doby zároveň podrobí psychologickému poradenstvu alebo psychoterapii, v takto stanovenej výmere je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou, pričom nejde o trest uložený súdom prvého stupňa mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, alebo taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo by inak zakladalo dovolací dôvod / /.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Odvolací súd berúc do úvahy viaceré odvolacie námietky prokurátora konštatuje, že prvostupňový okresný súd postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanej, pričom takýmto rozhodnutím súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril nádej pozitívnej prognózy správania sa obžalovanej do budúcnosti, pokiaľ bude usmerňované vhodným spôsobom s tým záverom, že takto uložený trest môže byť účinnejší ako samotný výkon trestu odňatia slobody v na výkon trestu. Obžalovaná bude pod drobnohľadom probačného a mediačného úradníka i súdu. Preto v prípade, ak nebude viesť riadny život a rešpektovať súdom prvého stupňa uložený príkaz počas skúšobnej doby, súd následne rozhodne o tom, že obžalovaná, ktorá bude v procesnom postavení odsúdeného, sa neosvedčila v skúšobnej dobe. Uvedené konštatovanie (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) by potom následne znamenalo, že obžalovaná by si trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený s probačným dohľadom, skutočne vykonala. Okresný súd obžalovanej tiež v zmysle správne uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve, ktorého prvoradým účelom bude napomôcť obžalovanej zvládať záťažové situácie (vrátane nezhôd s F. G.) akceptovateľným spôsobom. Krajský súd je presvedčený, že uložený trest okresným súdom je primeraný aj s poukazom na vyššie uvedené zásady a zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tým, že jej zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla už iba riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.