Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_6Csp-51-2021.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Subarea
6Csp/51/2021
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spotrebiteľskom spore žalobkyne: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. T. XXX, XXX XX A. T., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092 proti žalovanému: R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.4.2013, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 0928250486 zo dňa 17.4.2013 a je p o v i n n ý vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - Panasonic Industrial Devices Slovakia, s. r. o., mzdová učtáreň, Oravická 616, 028 01 Trstená, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.4.2013.
II. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré je vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Csp/7/2020.
III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu dňa 24.6.2021, domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.4.2013 voči žalobkyni, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 0928250486 zo dňa 17.4.2013 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne
- Panasonic Industrial Devices Slovakia, s. r. o., mzdová učtáreň, Oravická 616, 028 01 Trstená, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 17.4.2013 došlo medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného k uzavretiu Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 0928250486 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 17.000,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 258,74 eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bola dňa 17.4.2013 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (s poukazom na čl. 3 bod 3.8 zmluvy o úvere). Žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v
návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Domnieva sa, že spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zároveň uviedol, že zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobkyňa poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, I. S./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalobkyňa poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvádza, že ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tiež označila v návrhu zmluvu o úvere pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko podľa jej tvrdenia zmluva o úvere neobsahuje: 1/ údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/234/2018 zo dňa 26.2.2019; 2/ údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN a z toho dôvodu zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 120 x 258,74 = 31 048,80 eur. Keď od tejto sumy odpočítame istinu poskytnutého úveru, celkové náklady by mali byť vo výške 14 048,80 eur, zmluva uvádza údaj vo výške 12 695,93 eur. V súvislosti s uvedeným poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/245/2017 zo dňa 8.11.2017 a na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/122/2018 zo dňa 28.6.2018. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 18.12.2020 označeným ako „Žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyni sú vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku. Má za to, že právnu ochranu žalobkyne, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, sa podľa názoru žalobkyne dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobkyne nemusí uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.9.2017. Žalobkyňa tiež uviedla, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa prebieha súdne konanie v právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o. proti žalovanému B. O. a spol. o zapl. 3 501,78 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. 6Csp/7/2020, preto žalobkyňa nežiada v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby tunajší súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmluvy o úvere lepšia splátka č. 0928250486 zo dňa 17.04.2013 v zmysle § 337 ods. 1 CSP.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 337 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
12. Podľa čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
13. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
14. Podľa § 551 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
15. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je takýmto dôvodom stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov alebo obava, že exekúcia, t. j. výkon rozhodnutia o nároku, ktorý strana osvedčila ako dôvodný, by mohol byť ohrozený.
16. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu súd posudzuje vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnute skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázky ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V každom z uvedených prípadov však musí strana, v tomto prípade žalobkyňa, riadne opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a súdu preukázať, že absencia takejto bezodkladnej úpravy pomerov by mala za následok reálne bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Táto skutočnosť musí vyplývať priamo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z priložených listín, ktoré ju preukazujú. Bez osvedčenia dôvodnosti nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.
17. Inštitút výkonu zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii verifikácii primeranosti, či súdnej kontrole. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku si veriteľ určuje sám, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je teda spotrebiteľ nútený strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom prípadne aj na základe neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä za existencie nebezpečenstva, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (napr. rozsudok C-106/77).
18. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a z príloh k nemu žalobkyňou pripojených za osvedčené, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou Poštová banka, a.s.) dňa 17.4.2013 Zmluvu o úvere lepšia splátka, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver vo výške 17.000,- eur, počet mes. splátok: 120 splátok po 258,74 eur, za ročný úrok 11,9 %, splatných počnúc 10.5.2013 a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 10.4.2023, pri RPMN vo výške 13,42 % s celkovou výškou nákladov 12 695,93 eur. Z čl. 3 bodu 3.8 zmluvy vyplýva dojednanie, že Dlžník ako aj Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením Pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ, Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi, Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Banky. Súd mal tiež za osvedčené, že na základe žiadosti zo dňa 18.12.2020 žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. V žiadosti uviedla, že veriteľ - žalovaná sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 11 810,74 eur. Vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne mal súd preukazné zo žalobkyňou predloženej výplatnej pásky za obdobie 04/2021.
19. Súd po zohľadnení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa preukázala, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným založené na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 17.4.2013. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený ďalší z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd konštatuje, že nie je zrejmé, aká konkrétna suma, za aké obdobie má byť žalobkyni zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa zrážaná, nie je zrejmé či ide iba o istinu, alebo i možné príslušenstvo a teda na podklade listu žalovaného, ktorý žiada o realizáciu zrážok a oznámenie, prečo nie sú vykonávané, je podľa názoru súdu neprípustné, aby zrážky zo mzdy žalobkyne boli vykonávané bez akejkoľvek súdnej ochrany. V opačnom prípade by skutočne žalobkyni v postavení spotrebiteľa mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z pohľadu ochrany jej subjektívnych práv mohla mať na ňu osobne omnoho väčší dopad, než dočasné pozastavenie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Súd musí po oboznámení sa so zmluvou tiež konštatovať, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísala žalobkyňa ako formulárovú zmluvu, ktorej súčasťou už bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohla jej obsah, ako aj obsah dohody o zrážkach zo mzdy žiadnym spôsobom ovplyvniť, v opačnom prípade by jej zrejme úver nebol poskytnutý. Zrážky zo mzdy nesmú svojou výškou a rozsahom presahovať výšku zrážok, aká by bola prípustná pri výkone rozhodnutia, exekúcii. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu bez jej individuálneho a presného dojednania spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení v neprospech spotrebiteľa
- žalobkyne, a podľa názoru súdu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tak ako bolo už vyššie uvedené, naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o výkon zrážok zo mzdy a zamestnávateľ žalobkyne požadované zrážky zo mzdy vykonáva, z čoho vyplýva žalobkyňou tvrdená nutnosť neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaným a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne, by totiž mohlo prísť k postihnutiu majetku žalobkyne bez súdneho rozhodnutia v nezákonnom rozsahu, čím jej hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V prípade nedôvodného zrážania zo mzdy po posúdení nároku len veriteľom spotrebiteľského úveru by potom ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov.
20. Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanej povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.4.2013, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 0928250486 zo dňa 17.4.2013 a zároveň mu uložil povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - Panasonic Industrial Devices Slovakia, s. r. o., mzdová učtáreň, Oravická 616, 028 01 Trstená, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.4.2013.
21. Súd sa už nezaoberal tvrdeniami žalobkyne, ktoré označila v návrhu, a to že zmluva o úvere je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov, nakoľko na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhovenie návrhu žalobkyne postačovali dôvody uvedené vyššie, ktoré súd považoval za osvedčené a na základe ktorých rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Súd s poukazom na § 337 ods. 1 CSP uvádza, že žalovaný nebol poučený o možnosti podania samostatnej žaloby vo veci samej, nakoľko týmto spôsobom už postupoval a inicioval sporové konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 6Csp/7/2020, predmetom ktorého je zaplatenie istiny 13 595,78 eur s príslušenstvom z citovanej zmluvy úvere zo dňa 17.4.2013. Z tohto dôvodu súd v II. výroku tohto uznesenia rozhodol, že toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Csp/7/2020.
23. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Nakoľko bola navrhovateľka/žalobkyňa v celom rozsahu úspešnou, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.