Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-2091-2019.pdf
PDF · 90.51 KB
Case nature
Subarea
31Ek/2091/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 856,38 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu E. F. XX, XXX XX G., ktorý ju vedie pod sp. zn. 110EX 654/19, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 110EX 654/19 vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina zo dňa 20.12.2024 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.11.2019 domáhal od povinného vymoženia 856,38 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu 1 – Výkaz nedoplatkov č. 1923059313 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. zo dňa 17.04.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.05.2019, a exekučný titul 2 - Výkaz nedoplatkov č. 1923168013 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. zo dňa 29.10.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.11.2019 (exekučné tituly spolu ďalej len ,,exekučný titul"). Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie poverením zo dňa 28.11.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Matejovie, so sídlom exekútorského úradu G. XXX/XX, XXX XX H. G., ktorý bol dňa 09.03.2021 vo funkcii nahradený súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 110EX 654/19.
2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 20.12.2024 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 72,00 EUR s DPH. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 23.12.2024.
3. Oprávnený dňa 07.01.2025 súdnemu exekútorovi doručil námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie (ďalej aj ako ,,námietky“). Oprávnený vo svojich námietkach uvádza nasledovné: „počas exekúcie EX 654/2019 vedenej na majetok povinného, oprávnený zistil majetok/príjmy povinného (vyberie sa jedna z možností), ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, v dôsledku čoho má oprávnený za to, že tu nie je splnený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie exekútorom v zmysle § 61nods. 1 d) Exekučného poriadku. Oznámením zo dňa 22.11.2024 oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný uhradil po začatí exekučného konania čiastku vo výške 475,70 Eur a neuhradená výška pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní tak ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia predstavuje u oprávneného sumu celkovo vo výške 0,00 Eur. Plynutie aktuálnej lehoty šesťdesiatich mesiacov sa teda prerušuje zexekvovaním ďalšieho majetku alebo získaním ďalšieho čiastkového výťažku v priebehu konania a začína plynúť nová lehota. Oprávnený má tak za to, že Upovedomenie bolo vydaná v rozpore
s Exekučným poriadkom, keď neboli splnené kumulatívne dva základné predpoklady pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti, a to uplynutie časového obdobia, nakoľko od posledného zexekvovania majetku povinného (výťažok v novembri 2024) neuplynulo 60 mesiacov. Zároveň, oprávnený uvádza, že dňa 26.11.2019 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 26.11.2019. Povinný pohľadávku oprávneného uhradil dňa 19.11.2024. Z uvedeného je zrejmé, že k úhrade pohľadávky oprávneného došlo po začatí exekučného konania. Oprávnený je tak toho názoru, že trovy súdneho exekútora má uhradiť povinný.“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby súd jeho námietkam v plnom rozsahu vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.
4. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 09.01.2025 predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor v predložení námietok uviedol: „v predmetnom exekučnom konaní bola pohľadávka oprávneného uspokojená v plnom rozsahu, oznámením zo dňa 22.11. 2024 platbou povinného priamo oprávnenému vo výške 475,70 EUR, a preto tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. K tejto skutočnosti uvádzam, že predmetná úhrada nie je vymožená pričinením exekútora a teda zexekvovaním majetku povinného, nakoľko povinný je nemajetný. Vzhľadom na to, že povinný je nemajetný a od začatia exekúcie uplynula doba piatich rokov, a teda nemá majetok alebo príjmy, ktoré by bolo možné zexekvovať, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bolo z tohto dôvodu vydané upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a považujem námietky oprávneného za nedôvodné.“
5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Podľa § 196 ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 197 ods. 1, prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
10. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
12. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
13. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
14. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, inými slovami ide o zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí) alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.
15. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.
16. Exekučný súd po preskúmaní námietok oprávneného ako aj priebehu exekúcie vedenej súdnym exekútorom povereným vykonaním exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Oprávnený vo svojich námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie namietal, že povinný po začatí exekučného konania uhradil oprávnenému čiastku vo výške 475,70 EUR, čo oprávnený dňa 22.11.2024 oznámil súdnemu exekútorovi, na základe čoho má oprávnený za to, že od posledného zexekvovania majetku povinného (november 2024) neuplynulo 60 mesiacov. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pod pojmom zexekvovanie majetku je potrebné rozumieť prijatie, v tomto prípade peňažných prostriedkov, procesným úkonom súdneho exekútora. Súd má za to, že v prípade, ak povinný počas exekúcie dobrovoľne uhradí na účet oprávneného časť pohľadávky, nie je možné túto úhradu rozumieť ako vymoženú v rámci exekúcie, teda zexekvovanú, nakoľko o uhradenie tejto sumy sa súdny exekútor žiadnym spôsobom nepričinil a úhradu dobrovoľne uhradil samotný povinný a to priamo oprávnenému, nie súdnemu exekútorovi. Z uvedeného teda vyplýva, že suma 475,70 EUR, ktorú povinný uhradil priamo na účet oprávneného, nie je možné považovať za zexekvovanie majetku povinného v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto ani nebolo možné stanovenú lehotu piatich rokov počítať od vykonania tejto úhrady. V danom prípade by navyše nemohli nastať účinky splnenia vymáhaného nároku v rozsahu uhradenej sumy ani s poukazom na ust. § 61f Exekučného poriadku, podľa ktorého účinky splnenia vymáhaného nároku po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.
17. Ku námietke oprávneného týkajúcej sa úhrady trov súdneho exekútora súd uvádza, že pri zastavení exekučného konania súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor nárok na náhradu výdavkov od oprávneného podľa § 61 ods. 3 v spojení s ustanoveniami § 199c ods. 1 a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. O výške trov súdny exekútor rozhoduje podľa Vyhlášky. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie náhrada paušálnych výdavkov. Paušálnu výšku taxatívne určuje § 22 Vyhlášky na sumu 60 eur. K tejto sume sa podľa osobitného zákona pripočítava 20% DPH, čo zodpovedá sume 12 eur, takže spolu je to suma 72 EUR. Nakoľko daná exekúcia bola zastavená v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu nemajetnosti povinného, súd má za to, že súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov exekúcie správne. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 199c ods. 1, v zmysle ktorého ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý
možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
18. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie vydané povereným súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 110EX 654/19 zo dňa 20.12.2024 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom v súlade s § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.