Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Pc-17-2021.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Subarea
8Pc/17/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Q.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt a bydlisko R. K. Č.. X, XXX XX Bratislava, proti odporkyni: K. F., Y.. F., K.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. Č.. XX, XXX XX Bratislava, korešpondenčná adresa a bydlisko Q. Č.. XX, XXX XX Bratislava, v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa maloletého Q. F., K.. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky: K. F., Y.. F., K.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. Č.. XX, XXX XX Bratislava, korešpondenčná adresa a toho času bydlisko Q. Č.. XX, XXX XX Bratislava, a otca: J. S., K.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt a bydlisko Q. Č.. XX, XXX XX Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde je vedené konanie sp. zn. 8Pc 4/2021 o určenie otcovstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. F., K.. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletý"). Konanie sa začalo na základe návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 23. 02. 2021. Dňa 27.04.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, už druhý v poradí, v ktorom žiadal, aby súd neodkladným opatrením "nariadil matke maloletého vytvoriť a dodržiavať podmienky pre styk navrhovateľa ako domnelého otca s maloletým, a to v rozsahu potrebnom na zachovanie pravidelného kontaktu s maloletým, kým sa právoplatne súdnou cestou nerozhodne o jeho otcovstve k maloletému". Uznesením č. k. 8Pc 4/2021 - 151 zo dňa 04. 05. 2021 súd tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 8Pc 17/2021. Dňa 21. 05. 2021 doručil navrhovateľ súdu doplnenie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal nariadiť vykonanie súdnoznaleckého posudku na určenie otcovstva maloletého a súdnoznaleckého posudku k zdravotnému stavu odporkyne.
2. Návrh na naradenie neodkladného opatrenia navrhovateľ dôvodil tým, že s odporkyňou mal pomer od marca do apríla 2019. V máji 2019 mu odporkyňa oznámila, že je tehotná a určila ho za otca dieťaťa, ktoré sa jej malo narodiť. Dňa 23. 01. 2020 sa narodil maloletý. Kedže odporkyňa žila a žije v spoločnej domácnosti s iným mužom, mal dôvodné pochybnosti o otcovstve, preto v máji 2020 na vlastný návrh a náklady, dal vypracovať genetický test na určenie otcovstva spoločnosťou DNA Diagnostické Centrum, s.r.o.. Tento test potvrdil jeho otcovstvo k maloletému. Na základe jeho výsledku žiadal odporkyňu o zápis do rodného listu maloletého ako jeho otca a to súhlasným vyhlásením rodičov. Od mája do decembra 2020 sa
s maloletým stretával podľa preferencií odporkyne, zvyčajne raz do týždňa na mieste a v čase určenom odporkyňou. Súčasne sa preukázateľne podieľal na nákladoch spojených s výchovou maloletého, a to finančne aj materiálne. Za ten čas si k maloletému vybudoval vzťah, rovnako ho podľa jeho názoru maloletý vníma a je zvyknutý na jeho prítomnosť. Koncom decembra 2020 došlo k zhoršeniu vzťahov medzi ním a odporkyňou, následne upustil od stretávania sa s maloletým v priestoroch bytu odporkyne a žiadal o určenie času a miesta stretávania sa s maloletým za účasti jeho rodičov.
3. Dňa 27.01.2021 sa uskutočnilo predmediačné stretnutie, na ktorom sa dohodli na vyskúšaní časového harmonogramu a podmienok do nasledujúceho stretnutia, ktoré sa malo konať dňa 09.02.2021. Ani jedno z dohodnutých stretnutí sa nekonalo, odporkyňa ho dňa 29.01.2021 prostredníctvom správy informovala, že ďalší kontakt bude realizovaný len písomne a bude doručený poštou. Odvtedy odporkyňa nereaguje na správy, nekomunikuje s ním. Dňa 04.02.2021 odporkyňa informovala mediátorku, že sa už ďalšieho stretnutia nezúčastní. Odporkyňa nekomunikuje ani s rodičmi navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že dostatočne preukázal a osvedčil jeho domnelé otcovstvo k maloletému, matka maloletého jeho otcovstvo nespochybnila. Z konania odporkyne je zrejmé, že navrhovateľ je otcom maloletého. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa od januára 2021 mu bráni v stretávaní s maloletým. Týmto konaním odporkyňa hrubo porušuje práva dieťaťa zakotvené v ustanovení článku 24 Charty základných práv Európskej únie. K určeniu otcovstva k maloletému spoločným vyhlásením odporkyne a J. S. došlo preukázateľne až po podaní návrhu navrhovateľom na určenie jeho otcovstva k maloletému na príslušný súd. Odporkyňa prijala celkovú sumu 6.000,- Eur od navrhovateľa a jeho matky titulom domnelého otcovstva navrhovateľa k maloletému. Odporkyňa preukázateľne v čase, v ktorom uvádza, že bola vo vzťahu s J. S., udržiavala viacero intímnych vzťahov s rôznymi mužmi (napr. rekreačný pobyt na Kanárskych ostrovoch s úplne iným mužom ako s navrhovateľom alebo J. S., alebo aktivita na rôznych zoznamovacích portáloch). Odporkyňa prerušila svoj partnerský vzťah s J. S. v decembri 2020, keď žiadala od navrhovateľa, aby sa nasťahoval do jej bytu na Q. Č.. XX v O. a prispieval na spoločnú domácnosť finančnými prostriedkami vo výške 550,- Eur mesačne a nadviazal s ňou intímny pomer. Nesplnenie týchto podmienok navrhovateľom nakoniec viedlo k eskalácii napätia medzi matkou maloletého a navrhovateľom a následne k súdnemu sporu o určenie otcovstva a o úpravu styku s maloletým.
4. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.
6. Podľa ustanovenia § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby a/ poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b/ zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladné opatrenie zamietne.
9 Podľa ustanovenia § 329 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Súd všeobecne uvádza, že zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP).
11. V zmysle zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§360 až §368 CMP), zákon počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného, ako aj vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
12. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého, s cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
13. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať (vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania), miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletých detí vážne ohrozené, a to za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.
14. Súd rozhodujúc o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil s jeho návrhom, listinnými dôkazmi pripojenými k tomuto návrhu a doterajším obsahom predmetného súdneho spisu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. 8Pc 4/2021.
15. Súd zistil, že navrhovateľ nie je uvedený v rodnom liste ako otec maloletého. Dňa 23. 02. 2021 podal navrhovateľ návrh na súd, v ktorom sa domáha určenia otcovstva k maloletému. Vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 8Pc 4/2021. Z vyjadrenia Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 24. 05. 2021 vyplýva, že otcovstvo k maloletému bolo medzitým učené na základe zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov spísanej dňa 17. 02. 2021. Následne bol vydaný rodný list maloletého, kde otcom maloletého je uvedený J. S.. Otcovstvo maloletého bolo určené podľa 2. domnienky v zmysle ustanovenia § 90, § 91 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine"). Vychádzajúc z týchto skutočností tak nie je možné navrhovateľa považovať navrhovateľa za otca maloletého (za tzv. matrikového otca maloletého).
16. Podľa ustanovenia § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
17. Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
18. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
19. Súd uvádza, že nie je rozhodujúci čas, kedy k súhlasnému vyhláseniu rodičov došlo, podstatnou skutočnosťou je, že k určeniu otcovstva k maloletému došlo. Okamihom vzniku domnienky v prípade súčasného vyhlásenia rodičov je deň, keď k nemu došlo, ak rodičia urobia vyhlásenie v rôzne dni, deň, keď k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého rodiča, v prípadoch, keď sa nevyžaduje vyhlásenie matky, otcovstvo je určené dňom vykonania vyhlásenia muža. Uvedeným okamihom je určený právny status dieťaťa z hľadiska rodičovstva (odstúpenie od takéhoto právneho úkonu nie je možné), v právnej rovine mužovi, ktorý súhlasné vyhlásenie urobil, vznikajú rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce jednak zo Zákona o rodine, ako aj z komplexu osobitných predpisov. Ďalej súd uvádza, že ustanovenie § 94 umožňuje tak otcovi, ako aj matke časovo neobmedzenú možnosť domáhať sa, aby otcovstvo určil súd. Avšak v tejto súvislosti treba poukázať na riziko vyplývajúce práve z určovania otcovstva na základe 2. domnienky. Súhlasné vyhlásenie s matkou môže v podstate urobiť ktorýkoľvek muž, aj keby s matkou v rozhodujúcom období nesúložil (teoreticky ju nemusí ani poznať). Ak urobí matka a muž súhlasné vyhlásenie, matrika nemôže nič preskúmavať, matrika nie je oprávnená preskúmavať, či muž, ktorý chce súhlasným vyhlásením určiť otcovstvom k maloletému dieťaťu môže byť alebo je biologickým otcom maloletého dieťaťa, a zápis musí vykonať. Nie je teda vylúčené, že biologického otca, s ktorým matka nebola ochotná urobiť súhlasné vyhlásenie, v podaní žaloby na určenie otcovstva predstihne iný muž, s ktorým žena urobila súhlasné vyhlásenie. Konštrukcia tejto domnienky a jej podmienok neumožňuje vylúčiť takéto prípady. Vzhľadom na to, že
postavenie dieťaťa je tým určené, biologický otec nemôže podať návrh na určenie otcovstva ani návrh na zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením, čo môže urobiť len muž, ktorý určil otcovstvo súhlasným vyhlásením s matkou (riešením by mohla byť aktivita biologického rodiča smerujúca k opatrovníkovi na podanie návrhu v zmysle § 96).
20. Súd uvádza, že je nesporné, že každý "rodič" má právo budovať si vzťah so svojím dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie. Avšak rodičom musí byť právne. Nestačí, že niekto si iba myslí, že je rodičom. Nestačí, že si niekto myslí, že má nejaký dôkaz, ktorý jeho rodičovstvo preukazuje. Na preukázanie skutočnosti, že niekto je právne rodičom je potrebné právoplatné rozhodnutie súdu, kde by bol určený ako rodič maloletého dieťaťa alebo je zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa. Navrhovateľ však neosvedčil, že je právne rodičom maloletého. Nepreukázal svoje rodičovstvo ani rodným listom maloletého, ani rozhodnutím súdu. Skutočnosti, že navrhovateľ podal návrh na určenie otcovstva k maloletému súdnou cestou, že sa s maloletým za súhlasu matky maloletého v roku 2020 stretával, že prípadne matka maloletého prijala od neho finančnú hotovosť na starostlivosť maloletého, že k súhlasnému určeniu otcovstva iným mužom k maloletému došlo až po podaní jeho návrhu o určenie otcovstva na súd, nepredstavujú skutočnosti, ktorými by došlo k osvedčeniu tejto skutočnosti. Daný prípad je komplikovaný i tým, že otcovstvo iného muža (J. S.) ako navrhovateľa k maloletému dieťaťu bolo už 17. 02. 2021 určené na základe 2. domnienky v zmysle
Zákona o rodine, pričom matrikový otec maloletého žije s matkou maloletého a maloletým v spoločnej domácnosti.
21.Súd za danej právnej a skutkovej situácie, nemá inú možnosť, ako návrh navrhovateľa na nariadenie o neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, ani len neosvedčil, že je rodičom maloletého. O to viac, že rodičom, otcom maloletého, je v rodnom liste maloletého uvedený iný muž. Je irelevantné pre účely rozhodovania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že k určeniu otcovstva k maloletému iným mužom došlo až po podaní návrhu navrhovateľa na určenie otcovstva.
22.S poukazom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to žiadal navrhovateľ, pretože skutočnosti tvrdené navrhovateľom neboli pre prijatie záveru, že je potrebné vo veci rozhodnúť neodkladným opatrením, postačujúce. Súd v danom prípade nemal ani za osvedčenú, a ani z obsahu spisu nezistil, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého ohľadom jeho starostlivosti, a aj preto rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (trojmo).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.