Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Tk/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Harangoza a členov senátu Bc. Roberta Čižika a JUDr. Ladislava Marasa, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2025 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trv. bytom D. XXX/X, E., t. č. v ÚVV Prešov

je vinný, že

obžalovaný A. B. v čase okolo 13:47 hod. dňa 25.05.2024, na F. D. v obci G. A., okr. E., kde sa práve konalo podujatie - súťaž vo varení guľášu pod názvom ”Guľáš párty - 8. ročník”, súčasťou ktorého bol aj sprievodný program pre deti vo forme skákacích hradov, jazdy na koni a iných atrakcií, na ktorom sa zúčastnilo minimálne 70 ľudí, pričom sa na tomto podujatí ako jeden zo súťažiacich vo varení guľášu zúčastnil aj obžalovaný A. B., ktorý aj napriek tomu, že sa na podujatie dostavil svojím motorovým vozidlom zn. H. I., ev. č.: E. XXX J. (ďalej aj „vozidlo”) , počas podujatia konzumoval rôzne alkoholické nápoje, najmä požíval dvanásťstupňové pivo, ktoré kombinoval s minimálne 50 % destilátom a následne po požití alkoholických nápojov nastúpil do svojho vozidla zn. H. I., e. č.: E. XXX J., ktoré mal odparkované na ploche bezprostredne vedľa tohto podujatia, a ako vodič viedol toto vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť s koncentráciou alkoholu v krvi najmenej 1,06 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), kde sa najprv pomalou jazdou presúval do bezprostrednej blízkosti miesta, kde sa organizovalo toto podujatie a v momente, kedy sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti stánkov, pri ktorých stáli viacerí návštevníci tohto podujatia, náhle razantne zvýšil rýchlosť jazdy a vyrazil smerom k týmto návštevníkom, ktorí stáli pri stánkoch a niektorí z nich sa ku stánkom postupne približovali, kde najskôr ohrozil skupinu asi desiatich návštevníkov, ktorí najmi pre výrazne zvýšený hluk motora vozidla, na ktorom jazdil obžalovaný A. B., odvrátili pozornosť od ponuky stánkov a všimli si, že sa na nich rúti vozidlo, pričom z tejto skupiny sa podarilo viacerým osobám v poslednej chvíli pred rýchlo sa približujúcim vozidlom uskočiť, avšak napriek tejto reakcii niektorých návštevníkov obžalovaný A. B. vedúc vozidlo priemernou rýchlosťou 36 km/h aj tak ľavou prednou časťou vozidla narazil do poškodeného mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa po náraze dostal pod vozidlo a tiež narazil do poškodenej D. M., ktorú náraz vymrštil od vozidla, pričom obžalovaný A. B., napriek tomu vozidlo nezastavil, ale práve naopak, vozidlo ďalej zrýchľoval a viedol ho smerom k potoku, ktorý tiekol okolo miesta, kde sa konalo podujatie, a aj keď v smere jeho jazdy sa nachádzali viaceré skupinky návštevníkov, z ktorých sa podarilo viacerým osobám v poslednej chvíli pred vozidlom uskočiť, obžalovaný A. B. vedúc vozidlo priemernou rýchlosťou 41 km/h prednou časťou vozidla narazil do poškodenej mal. D. G., nar. XX.XX.XXXX a N. J., ktoré náraz vymrštil od vozidla, kde obžalovaný A. B., napriek tomu vozidlo nezastavil, a následne bez toho, aby spomalil vozidlo, a poskytol pomoc týmto zrazeným osobám a prestal vo svojej agresívnej jazde, nasmeroval vozidlo k potoku, ktorý tečie okolo areálu, kde sa konalo podujatie, pričom pri potoku v smere jazdy obžalovaného A. B. stálo v tom čase asi 15 osôb, ktoré keď videli, že obžalovaný A. B., svojou agresívnou jazdou zrazil a zranil viacero osôb, bez toho aby bolo možné pozorovať, že chce od ďalšej nebezpečnej jazdy upustiť, využili časový moment, keď sa k ním vozidlom blížil a podarilo sa viacerým z nich, v tesnej blízkosti a v poslednej chvíli, pred prichádzajúcim vozidlom uskočiť do bezpečia, avšak napriek tomu obžalovaný A. B. vedúc

vozidlo priemernou rýchlosťou 47 km/h prednou časťou vozidla narazil do poškodených mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX, D. E. a O. E., ktorá tesne pred nárazom do jej tela odhodila svoju dcéru mal. O. E., nar. XX.XX.XXXX, pričom obžalovaný A. B. ďalej vozidlo vysokou rýchlosťou nasmeroval smerom na ohradu - drevené oplotenie, situované za potokom, kde v tejto ohrade sa nachádzalo asi 10 osôb, z ktorých niektoré jazdili na koňoch, pričom kone sprevádzali ich pohoniči, kde obžalovaný A. B. svojím vozidlom a nezmeneným štýlom jazdy prerazil toto drevené oplotenie, avšak účastníkom podujatia, ktorí sa nachádzali v tejto ohrade sa podarilo uhnúť vozidlu, avšak jeden z koní, ktorý mal na chrbte dve maloleté deti sa splašil a jedno z detí zhodil, ktoré následne počas svojho pádu koplo do ruky mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sedela na koni, pričom obžalovaný A. B. napriek tomu ďalej pokračoval v agresívnej jazde vozidlom ďalej a následne bez poskytnutia potrebnej pomoci tým zrazeným a zraneným osobám, ktoré prinajmenšom javili príznaky ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko poškodený mal. K., nar. XX.XX.XXXX po náraze do jeho tela zostal nehybne ležať na zemi, poškodená D. M. po náraze do jeho tela zostala nehybne ležať na zemi a krvácala, mal. poškodená D., nar. XX.XX.XXXX po náraze do jej tela zostala nehybne ležať na zemi, bola v bezvedomí, krvácala z úst i uší, mal. poškodený D., nar. XX.XX.XXXX po náraze do jeho tela zostal nehybne ležať na zemi, bol v bezvedomí, krvácal z úst, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, pokračoval v jazde s vozidlom zn. H. I., e. č.: E. XXX J. v smere do mesta Sabinov, pričom na cestnej komunikácii ulice Hollého v Sabinove odbočil na ulicu Priemyselná Štvrť, kde bol príslušníkmi OO PZ E. zablokovaný a zadržaný v čase o 13:57 hod , následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického nápoja, alebo inej návykovej látky pred, alebo počas vedenia vozidla v čase o 13:57 hod. s výsledkom merania 1 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu) a opakovanej dychovej skúške v čase o 14:14 hod. s výsledkom merania 1,13 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu),

pričom týmto konaním poškodenému mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to kožné odreniny v oblasti tváre, pomliaždenie prednej brušnej steny a zlomeninu pravej stehnovej kosti s posunom úlomkov s dobou liečenia 14 až 16 týždňov, počas ktorých bol poškodený mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bol obmedzovaný nemožnosťou samostatnej chôdze a bolesťami v mieste poranení,

poškodenej D. M., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to kožnú odreninu temenno záhlavnej oblasti s otrasom mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka vpravo, pomliaždenie pravého podbruška, pomliaždenie driekovej oblasti so zlomeninou 3. driekového stavca, pomliaždenie a krvné výrony pravého i ľavého ramena, pomliaždenie a krvné výrony pravého i ľavého predlaktia, pomliaždenie a krvné výrony pravého stehna v oblasti pravého bedrového kĺbu, pomliaždenia a krvné výrony ľavého stehna, pomliaždenie a krvný výron bočnej plochy pravého kolena, pomliaždenie a krvné výrony pravého i ľavého predkolenia s dobou liečenia 18 až 20 týždňov, počas ktorých bola poškodená D. M. odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bola obmedzovaná nosením korzetu na trupe, sťaženou chôdzou a bolesťami v mieste poranení,

poškodenej mal. D. G., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to drobnoložiskové pomliaždenie mozgu v čelovo temennej oblasti vpravo, krvný výron medzi mäkké mozgové pleny v temenno záhlavnej oblasti vpravo, Otras mozgu stredného stupňa, pomliaždenie a krvný výron v pľúcach, pomliaždenia a natrhnutie sleziny, pertrochanteriskú (cezchocholovú) zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov s dobou liečenia 15 až 16 týždňov, počas ktorých bola poškodená mal. D. G., nar. XX.XX.XXXX úplne odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bola obmedzovaná sťaženým dýchaním, nemožnosťou samostatnej chôdze, ochrnutím ľavostranného tvárového nervu, ľahkým ľavostranným ochrnutím a bolesťami v mieste poranení,

poškodenej N. G., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice, kožnú odreninu ľavého lakťa a pomliaždenie a krvný výron ľavého predkolenia s dobou liečenia 18 až 20 týždňov, počas ktorých bola poškodená N. G. obmedzovaná nosením fixačného goliera na krku, sťaženou chôdzou a bolesťami v mieste poranení,

poškodenej O. E., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie a kožné odreniny v čelovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena a pomliaždenie ľavého stehna s dobou liečenia 28 až 30 dní, počas ktorých bola poškodená O. E. obmedzovaná nosením fixačného goliera na krku a bolesťami v mieste poranení,

poškodenej mal. O. E., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie prednej brušnej steny a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 12 až 14 dní, počas ktorých bola poškodená mal. O. E., nar. XX.XX.XXXX obmedzovaná sťaženou chôdzou a bolesťami v mieste poranení,

poškodenému mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to ložiskový krvný výron medzi mäkké mozgové pleny, ložiskový krvný výron pod tvrdú mozgovú plenu v čelovo temennej a spánkovo záhlavnej oblasti mozgu, drobnoložiskové pomliaždenie a prekrvácanie mozgu v čelovej oblasti obojstranne, difúzne axonálne poškodenie v spánkovej oblasti vľavo a v pravej časti mostu mozgu, otras mozgu stredného stupňa, zlomeninu 2. krčného stavca, pomliaždenie ľavých pľúc, prítomnosť vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine s malým množstvom tekutiny, pomliaždenie a natrhnutie sleziny, zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov, cudzie teleso v ľavom oku s dobou liečenia 12 až 14 týždňov, počas ktorých bol poškodený mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX úplne odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bol obmedzovaný sťaženým dýchaním, nemožnosťou samostatnej chôdze a bolesťami v mieste poranení,

poškodenému D. E., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie krížovej oblasti a kostrče, kožné odreniny pravého predlaktia, štrbinovitú zlomeninu ľavej ihlice s dobou liečenia 38 až 40 dní, počas ktorých bol poškodený D. E. čiastočne odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bol obmedzovaný nemožnosťou samostatnej chôdze a bolesťami v mieste poranení,

poškodenej mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie ľavého lakťa, predlaktia a zápästia s dobou liečenia 5 až 6 dní počas ktorých bola poškodená mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX obmedzovaná bandážou na ľavom predlaktí a bolesťami v mieste poranení.

teda

- úmyselne vydal ľudí do nebezpečenstva smrti a ťažkej ujmy na zdraví tým, že sa dopustil iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), čin spáchal na chránených osobách – na deťoch a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám

- osobám, ktoré javili príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytol potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba

čím spáchal

- obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr. zákona za čo mu súd ukladá

Podľa § 284 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri zohľadnení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 5 Tr. zákona, účinného od 06.08.2024, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci a to:

- BMW X5 3.0D VAN X53FB71/02/- VIN: P., EČV: E., čierna metalíza, ktorého vlastníkom aj držiteľom je obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E..

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona účinného od 06.08.2024 a § 74 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenej B. C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. Q. XX/XX, K. E., okr. E., škodu vo výške 782,- eur.

Podľa obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenému D. E., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom R. XXX/XX, E., škodu vo výške 5.770,90 eur.

Podľa obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenej UNION zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 36 284 831 so sídlom Karadzičova 10, Bratislava, škodu vo výške 40.030,76 eur.

Podľa obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 162,68 eur.

Podľa obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 3.247,82 eur.

Podľa obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8lava, IČO: 30 807 484, škodu vo výške 3.098,10 eur.

Podľa poškodenú D. M., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. XXX/XX, E. o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa poškodenú D. L., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. XXX/XX, E. o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.03.2025 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov obžalobu na A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozovania podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe ako vo výrokovej časti tohto rozsudku, bezo zmien oproti obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21. mája 2025 súd uznesením podľa rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného podľa , písm. b/ , že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora, ktoré vyhlásenie obžalovaný urobil po podrobnom a dôslednom poučení o jeho procesných právach, ako aj o následkoch takéhoto vyhlásenia podľa , po porade s obhajcom, pričom aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení po kladnom stanovisku procesných strán vo vzťahu k takémuto vyhláseniu. Z takto uvedeného dôvodu preto súd uznal obžalovaného vinným, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože z vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o jeho vine, ako ani o právnej kvalifikácii, pričom aj postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade s a súd nezistil žiadne, procesné ani vecné, prekážky, ktoré by bránili prijatiu vyhlásenia o vine a preto obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, na skutkovom základe tam uvedenom a to z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa zákona s poukazom na Tr. zákona v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa Tr. zákona, pričom v oboch prípadoch ide o úmyselné trestné činy.

Súd teda v dôsledku prijatia vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a prípadnej otázke ukladania ochranného opatrenia, pričom vykonal dokazovanie prečítaním pripojených listinných dôkazov súvisiacich s týmito otázkami, najmä lustrácií odpisu z registra trestov, priestupkov, GP SR, hodnotenia z ÚVV Prešov, správy o povesti, správy z FNsP Prešov, k trestu ešte vyjadrenie obžalovaného, evidenčnú kartu vozidla a zápisnicu o vykonaní

prehliadky iných priestorov a pozemkov v spojení s prečítanými znaleckými posudkami znalkyne z odboru psychológia PhDr. Jany Čorejovej č. 78/2024 na osobu obžalovaného, znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna znalecká organizácia, s.r.o. – JUDr. MUDr. Jána Uhrina z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 131/2024 ohľadom duševného stavu obžalovaného a potreby uloženia ochranného liečenia, znalecký posudok znalca MUDr. Martina Kováča č. 250/2024 o množstve požitého alkoholu u obžalovaného a jeho vplyve na jeho konanie, ďalej k náhrade škody súd prečítal so súhlasom strán všetky znalecké posudky znalca MUDr. Martina Kováča, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, vo vzťahu k zraneniam a ich bodovému ohodnoteniu u všetkých poškodených, ďalej listinné doklady o vynaložených výdavkoch doložené poškodenými, ako aj o ušlej mzde, písomné uplatnenia náhrady škody zo strany zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, prečítaním výpovedí splnomocnených zástupcov týchto inštitúcií z prípravného konania a ďalších listinných dôkazov, súvisiacich s otázkami, vo vzťahu ku ktorým sa vykonávalo dokazovanie a dospel k nasledovným záverom.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má celkovo 2 záznamy v RT, avšak oba ešte spred roku 1989, za menej závažnú trestnú činnosť (dnes by šlo o prečiny), kde mu boli uložené podmienečné tresty, tieto sú zahladené, posledný z roku 1987, odvtedy nemá žiadny záznam už takmer 40 rokov.

V registri priestupkov nemá evidovaný žiaden záznam o priestupku, v rámci GP SR lustrácie bolo zistené, že sa voči nemu nevedie iné trestné stíhanie.

Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, bez podrobností, ale aj negatívnych poznatkov. Z ÚVV je hodnotený pozitívne, ústavný poriadok dodržiava, správa sa slušne k spoluväzňom, ako aj personálu, kontakt s okolím udržiava, voľný čas trávi bežnými činnosťami, vykonáva väzbu v zmiernenom režime.

Z podania obžalovaného adresovaného súdu pred hlavným pojednávaním vyplýva, že obžalovaný uznal svoju zodpovednosť za skutok, ktorý spáchal, chcel sa ospravedlniť poškodeným svoje konanie ľutuje. Poukázal na svoj doterajší riadny život, doteraz nemal žiadne problémy ako vodič, nikdy nenafúkal za volantom, nemal ani priestupky, poukázal na to, že sám má deti a vnúčatá a preto si uvedomuje, čo svojím konaním spôsobil, hoci si na samotný priebeh skutku z dôvodu opitosti nepamätá. Uvedený postoj prezentoval aj na hlavnom pojednávaní pri záverečnej reči, poslednom slove, ako aj vyhlásení, čo bolo sprevádzané aj emotívnym prejavom, obžalovaný plakal.

Z prečítaného znaleckého posudku znalkyne PhDr. Jany Čorejovej č. 78/2024, ktorý súd čítal so súhlasom procesných strán, okrem iného vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je nevyvážená, akcentovane štruktúrovaná, sociálne file_0.jpg

file_1.wmf

inhibovaná, odcudzená seba i druhým, precitlivelá a podozrievavá, depresívna s nízkou sebaúctou a pravdepodobnými problémami v rodine i vo vzťahoch. Osobnostné rysy typické pre jeho osobu sú závislosť, neasertivita, dráždivosť a resentiment. Okolím je pravdepodobne vnímaný ako stereotypný, ľahostajný, zlostný a podozrievavý s problémami vo vzťahoch, zmätený, neefektívny pri plnení povinností či zvládaní problémov. Intelektové schopnosti o sú situované na dolnú hranicu priemeru, IQ-92, teda ho predisponujú k priemernej schopnosti logicky a abstraktne uvažovať, analyzovať, dedukovať, vytvárať adekvátne úsudky kombináciou faktov. Vo vnímaní podnetov zvonku je však defenzívny, prehliada kontext a súvislosti, reaguje rýchlejšie ako dôkladne spracuje podnet. Ťažšie toleruje nejednoznačnosť, uprednostňuje jednoduché a priame riešenia aj bez vyhodnotenia rizika. Pamäťové schopnosti obvineného sú zjavne podpriemerné, MQ-79, oslabené na úroveň subnormy a s preukázaným sklonom ku konfabulovaniu, teda dopĺňaniu zabudnutých informácií vlastnou produkciou a so sklonom ku skresľovaniu opisov. Osobnostné zdroje pre zvládanie záťaže sú nedostatočné frustračná tolerancia oslabená, t.č. sú prítomné znaky tenzie, nepohoda, nepokoj, potláčanie agresivity. Uvedené ťažkosti majú potenciál ohrozovať jeho adaptáciu, javia sa ako intenzívne prežívané, vedúce k nestabilite. Emočná regulácia je nezrelá, schopnosť rozoznávať pocity je limitovaná, chronicky máva pocity tenzie a nervozity, môže tiež prejavovať impulzivitu, pocity inadekvátnosti. Inklinuje k vyhýbaniu sa emočným situáciám. Nie je motivovaný vynakladať energiu na vytváranie blízkych vzťahov, je menej priťahovaný intimitou a zdieľaním, vo vzťahoch je povrchný, emočný kontakt s okolím je plochý. Zároveň

vykazuje vnútorný zmätok. Správanie je prevažne konformné, navonok prispôsobivé, ale nestabilne, nakoľko sú prítomné znaky impulzivity, hostility, ktoré sú vysoko pravdepodobne potencované vnútornou nepohodou. V oblasti maladjustácie prevláda anxieta, napätie a inhibícia agresivity. Pravdepodobnosť file_2.jpg

file_3.wmf

impulzívneho a neprimeraného správania je zvýšená. Obžalovaný má nedostatočné zdroje na zvládanie záťaže a stresu, rozhoduje sa nekonzistentne a častejšie podlieha vlastnej frustrácii, prežíva pocity nedostatočnosti, zúfalstva, hnev, preto možno predpokladať nekonzistentné, individualistické a neočakávané správanie, pod vplyvom stresu (frustrácie, hnevu...) aj impulzívne a agresívne reakcie, ktoré sa tak zvýrazňujú. Po nahromadení sa vnútorného napitia aj vplyvom menej významných podnetov môže dochádzať k prejavom náhleho, prekvapivého a v konečnom dôsledku neadekvátneho hnevu aj agresívneho odvedenia zmieneného vnútorného napitia. Pravdepodobnosť manifestácie agresívnych prejavov väčšia v stavoch zmeneného vedomia napr. v dôsledku užitia alkoholu. U obv. možno konštatovať prítomnosť predispozícii k neprispôsobivosti, teda prechodne aj k možnému agresívnemu správaniu. Možno konštatovať odchýlku v jeho osobnostnej štruktúre, ktorá je nevyvážená, akcentovane komponovaná, dráždivá, sociálne inhibovaná, odcudzená seba i druhým, emočne plochá, precitlivelá a podozrievavá. Uvedené črty jeho osobnosti korešpondujú s jeho málo sýtenými a málo uspokojivými vzťahmi, file_4.jpg

file_5.wmf

obmedzenými zdrojmi radosti, absentovaním zmysluplnosti či naplnenia z činností a so file_6.jpg

file_7.wmf

značnou frustráciou, častým prežívaním nespokojnosti či hnevu. Uvedené je osobnostnou file_8.jpg

file_9.wmf

črtou, ktorá vzniká v kombinácii biologických faktorov a vplyvov prostredia. Je pravdepodobné, že uvedené osobnostné nastavenie a psychické motivačným predpolím jeho konania, teda v konkrétnej situácii vytvorilo podmienky pre spáchanie skutku. Samotným motívom konania bol pravdepodobne prežívaný hnev; možné poníženie, krivda či iná frustrácia, ktorá viedla ku spáchaniu skutku — náhlemu agresívnemu konaniu nemierenému voči okoliu.

Ďalej z posudku vyplýva, že obžalovaný má podstatne oslabené pamäťové schopnosti. Je schopný si správne zapamätávať na podpriemernej úrovni, o vnímaných skutočnostiach si vytvára častejšie file_10.jpg

file_11.wmf

Povrchné úsudky. Zapamätané skutočnosti reprodukuje na podpriemernej úrovni, menej presne a menej detailne, pričom má sklon svoje spomienky skresľovať, dopĺňať zapamätané o vlastné vyprodukované fakty. Preukázaný je sklon konfabulovať, skresľovať a to vo všeobecnosti a rovnako pri opisoch svojej osoby. Podáva klamne pozitívne opisy svojej osoby, ktoré skresľuje v súlade s očakávaniami okolia, vytvára o sebe pozitívny dojem. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo psychotické procesy, ale hranične oslabená je úroveň pamäťových funkcií, reprodukovanie je málo presné so sklonom ku konfabulovaniu, teda reprodukcie udalostí sú menej presné, menej priliehavé a objektívne. Osobnosť je neharmonicky štruktúrovaná so zjavným sklonom opisovať svoju osobu sociálne žiaduco a klamne pozitívne. Všeobecná vierohodnosť sa file_12.jpg

file_13.wmf

zhodnotením kompletných schopností a osobnostných dispozícií javí ako mierne oslabená. Pri vyhodnocovaní špecifickej vierohodnosti je posudzovaná miera, do akej file_14.jpg

file_15.wmf

konkrétna výpoveď osoby korešponduje so skutočnosťou. Špecifická vierohodnosť je podstatne oslabená, na skutok sa nerozpamätáva (nie je schopný alebo nechce), nie je schopný skutok opísať ani vysvetliť svoje konanie. Vierohodnosť oslabujúce sú aj motivačné faktory, preto nemožno vylúčiť skreslenie jeho tvrdení.file_16.jpg

file_17.wmf

Povahové vlastnosti u neho sa zhodujú so spáchaným trestným činom v zmysle neadekvátneho, náhleho agresívneho konania. Týmto konaním vysoko pravdepodobne ventiloval situačnú aj nahromadenú frustráciu a hnev, ktorú v súlade so svojou osobnosťou častejšie prežíva a má len limitované zdroje k efektívnemu riešeniu emočne zaťažujúcich situácií. Spáchaný skutok (ak bude preukázaný) sa zhoduje s nespoľahlivou reguláciou hnevu a resentimentu, odbrzdeným správaním so zvýraznenými agresívnymi tendenciami najmi pod vplyvom frustrácie, ešte pravdepodobnejšie v stave ebriety (opilosti). Nie je schopný (alebo ochotný) opísať, čo predchádzalo činu nakoľko uvádza prítomnosť palimpsestu (alkoholového okna) na čas pred spáchaním skutku aj na skutok samotný. Zo spisovej dokumentácie možno v pravdepodobnostnej rovine uvažovať o konflikte, zlosti či ponížení, ktoré mohli byt' spúšťačom konania a boli by súlade s jeho osobnosťou psychologicky zrozumiteľným spúšťačom jeho konania. Obžalovaný mal ku konkrétnym poškodeným osobám indiferentný vzťah, osobne ich nepoznal a z pohľadu viktimológie ich možno označiť ako náhodné — nezúčastnené obete bez vzťahovej väzby na obžalovaného. Čo sa týka motivácie jeho konania v kritickom čase skutku, je zo psychologického hľadiska vysoko pravdepodobné, že konal v súlade so svojimi osobnostnými charakteristikami - prejav agresie bol vyvolaný dlhodobou i situačnou frustráciou, hnevom a viedol k jeho skratovému konaniu v stave opilosti. Na motiváciu možno usudzovať v pravdepodobnostnej rovine, nakoľko skutok neopisuje, nevysvetľuje. Motivácia ku skutku nebola patologicky podmienená, file_18.jpg

file_19.wmf

avšak stav opilosti sa podstatne podieľal na jeho neschopnosti regulovať svoje prežívanie a konanie. V súlade s vyššie uvedený poškodené boli nemali podiel na spáchaní činu, nie je pravdepodobná ich interakcia s obžalovaným pred skutkom. Konanie obžalovaného nemá vzťahovú väzbu na poškodených, ktorí nemali možnosť vnímať potenciálne ohrozenie skôr ako v momente samotného skutku.

Obžalovaný spáchanie skutku pripúšťa a priznáva i keď sa na jeho spáchanie file_20.jpg

file_21.wmf

nerozpomína. Spáchaniu skutku nerozumie, prežíva ho zmätočne, svoje konanie ľutuje file_22.jpg

file_23.wmf

a nevie sa s ním vysporiadať, nedokáže mu porozumieť, t. č. nemá náhľad na svoje file_24.jpg

file_25.wmf

konanie. Rodinné prostredie a blízke sociálne prostredie opisuje veľmi vážne až bezobsažne. Neudržiava však vzťahy so súrodencami ani rodinnými príslušníkmi, vzťah s manželkou je prechodne napitý, so synom sa nerozpráva. Nezúčastňuje sa citovo sýtiacich, vrelých a podporných vzťahov, teda jeho prostredie mu neposkytuje dostatočnú oporu a prijatie. Požíva alkohol pravidelne (posúdenie miery jeho užívania je v kompetencii znalca psychiatra), pravidelne máva amnézie po požití alkoholu, file_26.jpg

file_27.wmf

pričom tieto faktory sa podieľali na vytvorení podmienok pre jeho konanie. Opísané skutočnosti majú nepriaznivý vplyv na možnosti jeho nápravy. Vo všeobecnosti pohnútky ako hnev, poníženie, neuznanie, nenávisť, či krivda sú kriminogénne pohnútky, teda môžu stimulovať kriminálne konanie. Za pravdepodobnú motiváciu ako čiastočne uvedomovaný a čiastočne neuvedomovaný dôvod jeho konania možno označiť ventiláciu jeho prežívaného hnevu, krivdy a frustrácie ako vnútornej hybnej Sily konania, kde vonkajším situačným stimulom mohla byť jednoduchá príležitosť — atakovať file_28.jpg

file_29.wmf

prítomných ľudí motorovým vozidlom. Dlhodobo prežíval pocity vnútornej nespokojnosti, absentovalo u neho prežívanie zmyslu, radosti, zúčastnenosti. V stave opilosti tak mohol konať skratovo, pudovo a odviesť svojim konaním intenzívne negatívne pocity a frustráciu. Pri absentujúcom opise skutku z jeho strany a jeho neobsažným opisom prežívania, vzťahov, pomerov i životnej situácie nie je t. č. psychologicky zrozumiteľný iný motív konania. Má sklon ku skresľovaniu opisov okolností, má podstatný sklon k skresľovaniu najmi opisov svojej osoby, k bagatelizovaniu a racionalizovaniu svojich „chýb a nedostatkov. Uvedené je zapríčinené jednak nedostatočnou reflexiou na svoju osobu, svoje fungovanie, situáciu a prežívanie a jednak situačne file_30.jpg

file_31.wmf

pravdepodobnou snahou ospravedlniť spáchanie skutku v trestnom konaní. Je plne spôsobilý vypovedať a zúčastňovať sa úkonov trestného konania. Rozumie zmyslu trestného konania. Z vývinového pohľadu je „hotovou” osobnosťou, avšak trestné konanie ako krízová situácia môže vytvárať dobré predpoklady pre jeho snahu o pochopenie svojho konania, získanie náhľadu a následne aj potrebných stratégií na riešenie jeho problémov. Terapeutická ovplyvniteľnosť jeho osoby bude závislá od miery jeho osobnej motivácie, dozretia vnútorne prežívanej ľútosti nakoľko t. č. prevláda jeho obranné nastavenie. Prognóza resocializácie je značná, napriek problémom v adaptácii je schopný určenia a stotožnenia sa s pozitívnym cieľom resocializácie. Z výsledkov psychologického vyšetrenia sa ako účelné javí uložiť mu zákaz požívania omamných a psychotropných látok. Z pohľadu jeho úspešnej resocializácie vhodná psychoterapia, kde negatívne prežívanie spáchania skutku môže byt' motívom pre získanie náhľadu na svoju osobu a potrebných zvládacích zručností.

Z prečítaného znaleckého posudku JUDr. MUDr. Jána Uhrina, znalca z odvetvia psychiatrie za znaleckú organizáciu, č. 131/2024, ktorý súd čítal so súhlasom procesných strán, vyplynulo okrem iného, že obžalovaný nie je duševne chorý, netrpí duševnou chorobou v zmysle psychózy. Má neporušené rozumové, pamäťové file_32.jpg

file_33.wmf

a úsudkové schopnosti, praktická zložka inteligencie je u neho dostatočne rozvinutá, primerane sa orientuje v sociálnych súvislostiach, jednoznačne rozumie kauzalite dejov: príčina – následok. V dobe spáchania trestného činu netrpel duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy. Bol v čase skutku v stave opitosti, približne stredne ťažkého stupňa. Schopnosť rozpoznať trestnosť svojho konania a svoje konanie ovládať bola znížená len pod vplyvom užitého alkoholu. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížene forenzne nepodstatne. Zároveň platí, že menovaný si toto zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností privodil sám, pričom z predošlých skúseností jednoznačne poznal účinok alkoholu na svoju psychiku a správanie a užitia alkoholu sa bol schopný zdržať. Netrpí duševnou chorobou ani poruchou. V čase spáchania skutku sa u neho nejednalo o kvalitatívnu poruchu vedomia so zmätenosťou a dezorientáciou. v súčasnej dobe je schopný chápať zmysel trestného konania, je schopný plnohodnotnej účasti na všetkých procesných úkonoch trestného konania. nie je duševne chorý, z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný, menovanému nie je potrebné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie. Znalec zistil vzorec škodlivého užívania alkoholu, diagnostické kritéria plne rozvinutej závislosti nie sú jednoznačne preukázateľne naplnené file_34.jpg

file_35.wmf

(kompletná zdravotná dokumentácia neobsahuje žiadne telesné známky nadužívania alkoholu), i keď popis štýlu užívania alkoholu posudzovaným obžalovaným (pokračuje v pití napriek tomu, že máva

alkoholové okná a výčitkám okolia) nasvedčuje závažne narušenej kontrole v pití. Bolo by jednoznačne žiaduce dosiahnutie abstinencie, pri vyšetrení nevyjadril záujem o absolvovanie protialkoholickej liečby, napriek tomu, prihliadnuc na závažnosť skutku v opitosti ako aj vzorec škodlivého užívania alkoholu, navrhol menovanému nariadiť ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme. Nie je duševne chorý, preto kompetentnejší k vyjadreniu sa je znalec — psychológ. Menovaný sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil takmer 40 (slovom štyridsať) rokov, ak bude abstinovať od užívania alkoholu, prognózu ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu s protispoločenskému konaniu hodnotím kladne. Z hľadiska psychiatrického možno uviesť, že motivácia nebola chorobná — podmienená psychózou. Nakoľko menovaný nie je duševne chorý, kompetentnejší k vyjadreniu sa k motivácii je znalec – psychológ, znalkyňa psychologička sa už aj vyjadrila v ňou vypracovanou znaleckom posudku. Samotný obžalovaný udáva, že si na svoje konanie v čase pred skutkom ani v čase skutku nepamätá, že mal „alkoholové okno” palimpsest tento údaj nie je nijako verifikovateľný, a bez popisu svojho uvažovania a plánov ním samým sa dá nad jeho motiváciou iba uvažovať; verzia uvedená vo vyšetrovacom spise o skratkovej reakcii v opitosti po tom, čo zistil, že mu niekto vylial alkohol sa javí ako možná, s prihliadnutím na závery psychologického znaleckého posudku.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca MUDr. Martina Kováča č. 250/2024 čítaného so súhlasom strán vyplynulo, že v čase spáchania skutku a bezprostredne po ňom, teda 25.05.2024 medzi 13.30 hod. a 14,15 hod. mohol mať obžalovaný v krvi 2,22 až 2,27 promile etanolu a nachádzal sa v ťažkom stupni opitosti, takéto osoby majú nezrozumiteľnú reč, psychické poruchy, negatívne ovplyvňovanie telesných pohybov až neschopnosť samostatnej chôdze, neostré a dvojité videnie, výrazné predĺženie reakčného času, možnú stúpajúcu agresivitu, s potlačením sociálneho cítenia.

Zo správy FNsP Prešov vyplýva, že obžalovaný nebol hospitalizovaný a liečený na psychiatrickom oddelení nemocnice a nie je vedený ani v psychiatrickej ambulancii nemocnice.

Z evidenčnej karty vozidla H. I., ktoré viedol obžalovaný v čase spáchania skutku, vyplýva, že predmetné vozidlo vlastní, ako aj má v oprávnenej držbe obžalovaný. Súd tiež oboznámil zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov s fotodokumentáciou, ktorá sa týkala prehliadky predmetného vozidla, ktoré bolo zaistené pre ďalšie vyšetrovanie. Na fotodokumentácii je zachytené vozidlo H. I. čiernej farby EČV: E. XXXXX z rôznych uhlov, kde vidieť, ako narazilo do stĺpu, ako aj ďalšie poškodenia v dôsledku nárazov do ľudí, ako aj znečistenie vozidla.

Z oboznámených znaleckých posudkov č. 325, 326, 327, 328, 329, 330, 331, 332 a 382/2024 vyplynuli zranenia tak, ako sú uvedené v skutkovej vete u každého poškodeného a ich následné bodové ohodnotenia a to tak, že v prípade poškodeného mal. K. L. zranenia predstavovali bodové ohodnotenie 215 bodov o sume bolestného 5607,- eur. V prípade poškodenej D. M. zranenia predstavovali bodové ohodnotenie 315 bodov u sume bolestného 8215,- eur. V prípade poškodeného D. E. zranenia predstavovali bodové ohodnotenie 75 bodov o sume bolestného 1975,- eur. V prípade poškodeného mal. D. E. išlo o 700 bodov v sume bolestného 18.256,- eur. U poškodenej mal. D. G. zranenia zodpovedali 485 bodom a bolestnému v sume 12,649,- eur. V prípade poškodenej O. E. to bolo 65 bodov pri bolestnom vo výške 1.695,- eur. U mal. poškodenej O. E. zranenia boli ohodnotené na 30 bodov a bolestné bolo vo výške 782,- eur. V prípade poškodenej N. G. znalec obodoval zranenia na 57,5 bodu v sume bolestného 1.500,- eur a napokon u mal. poškodenej B. D. išlo o 30 bodov pri bolestnom vo výške 782,- eur.

Z doplňujúceho výsluchu znalca MUDr. Kováča, ktorú zápisnicu na č. l. 400-403 so súhlasom strán prečítal súd na hlavnom pojednávaní, vyplynulo dodatočné navýšenie bodového ohodnotenia oproti pôvodnému posudku za ďalšie zistené zranenia spolu o 165 v celkovej sume 4368,- eur.

Vo výpovedi v prípravnom konaní si splnomocnený zástupca VŠZP, a.s., svedkyňa JUDr. Ivana Bzdilová, uplatnila ako náhradu liečebných nákladov sumu 162,68 eur, pričom v písomnom uplatnení náhrady škody VšZP uviedla rovnakú škodu.

Splnomocnený zástupca poškodenej UNION , a.s., svedkyňa Mgr. Martina Pauliková si vo výpovedi z prípravného konania uplatnila škodu za svojich poistencov z titulu liečebných nákladov, ktorú v tom čase nevedela vyčísliť, pričom v písomnom dodatočnom vyčíslení si UNION uplatnila škodu

v celkovej výške 40.030,76 eur, kde aj riadne vyčíslila škodu za každého svojho poškodeného poistenca a zdokladovala jej výšku.

Splnomocnený zástupca poškodenej Dôvery , a.s., svedkyňa Mgr. Miriam Žolnerová, si v prípravnom konaní pri výsluchu uplatnila škodu v tom čase vo výške 3.065,61 eur, pričom v dodatočnom písomnom vyčíslení upravili výšku škody za liečebné náklady v sume 3.247,82 eur.

Poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, jej splnomocnený zástupca Mgr. Dominika Hurová, si uplatnila náhradu škody pri výsluchu v prípravnom konaní vo výške 2.784,90 eur za vyplácané nemocenské dávky.

Poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, jej splnomocnený zástupca Mgr. Vladimír Čegiň, si uplatnila náhradu škody za poskytnuté nemocenské dávky v sume 313,20 eur, čo korešponduje aj s následným písomným vyčíslením škody.

Poškodená rodina E. prostredníctvom splnomocneného zástupcu pri záverečnom preštudovaní spisu zdokladovala výdavky na liečbu a dopravu na liečbu pre ich maloletého syna, ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Išlo o doklady jednak na liečebné úkony, jednak na sprevádzanie syna, ako aj na pohonné hmoty v celkovej výške 1402,90 eur oproti pôvodnej výške škody, ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní.

Súd tiež oboznámil listiny týkajúce sa poškodenej D. M. a jej nárokov na ďalšie plnenia mimo bolestného, ktoré ale boli už uhradené poisťovňou v rámci PZP. O úhradách poisťovňou vo vzťahu k svojim klientom doložil splnomocnenec poškodených Mgr. Bandurič (rodina E.) potvrdenia o plnení zo strany Kooperativa poisťovne, ktoré súd oboznámil. Splnomocnenec D. S. B. za poškodených rodinu G., D. L. a D. M. síce nepredložil potvrdenia o plnení zo strany poisťovne, ale v úvode hlavného pojednávania potvrdil skutočnosti uvedené už pri záverečnom preštudovaní spisu, že nároky na náhradu škody týkajúce sa bolestného, vrátane nákladov na liečbu a ušlých miezd boli zo strany poisťovne už uhradené a na týchto nárokoch už teda netrvajú.

Pri otázke ukladania trestu súd prihliadal pritom na účel trestu vyjadrený v ust. § 34 ods. 1 Tr zákona (zásady pre ukladanie trestov po novele účinnej od 06.08.2024), v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd tiež poukazuje na zásady ukladania trestov v zmysle ust. § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona, keď trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň, v zmysle predmetných ustanovení, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, teda že viedol riadny život – aj napriek dávnym odsúdeniam ešte z 80. rokov minulého storočia, ktoré boli za menej závažnú trestnú činnosť, vo veľmi mladom veku a sú zahladené súd vzal do úvahy vedenie riadneho života po dobu takmer 40 rokov a taktiež čistý register priestupkov, obžalovaný navyše pracoval, mal rodinu a žil usporiadaným bežným životom, sa ku trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, keď na začiatku hlavného pojednávania vyhlásil svoju vinu a v záverečnej reči a v poslednom slove svoj skutok oľutoval, ospravedlnil sa poškodeným, svoj postoj prezentoval už pred hlavným pojednávaním

v písomnom podaní a na hlavnom pojednávaní bol jeho postoj doprevádzaný aj emotívnymi, podľa názoru súdu úprimnými prejavmi s tým, že ho táto tragédia výrazne zasiahla. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že obžalovaný spáchanie skutku nepopieral ani počas prípravného konania, avšak odmietal k samotnému skutku vypovedať, pričom ale na hlavnom pojednávaní sa priznal ku skutku v celosti, tak, ako je uvedené v obžalobe a prijal na seba následky takéhoto komplexného priznania vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, následkom ako aj právnej kvalifikácii. Súd u obžalovaného tiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa / Tr. zákona, t. j. že spáchal viac trestných činov, keďže ide o súbeh. Súd pri ukladaní trestu aplikoval účinný od 06.08.2024, vzhľadom na to, že síce obžalovanému prevažujú poľahčujúce okolnosti, čo by mohlo mať za následok podľa znenia v čase spáchania skutku zníženie hornej hranice sadzby o tretinu, avšak v danom prípade je táto skutočnosť irelevantná, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného by nebolo namieste uvažovať o uložení trestu pri hornej hranici sadzby, teda zníženie o tretinu by pre obžalovaného nebolo nijakým spôsobom výhodné. Naproti tomu po novele zákonodarca podrobnejšie špecifikoval zásady ukladania trestov a okolnosti, ktoré musí súd zvažovať a tiež zakotvil aj výslovne do zákona možnosť súdu mimoriadne znížiť trest aj v dôsledku vyhlásenia o vine ( Tr. zákona), teda ako celok je podľa názoru súdu výhodnejšie použitie v znení účinnom od 06.08.2024.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a citované zásady ukladania trestov sa súd riadil nasledovnými úvahami a otázke ukladania trestu venoval náležitú pozornosť všetkým okolnostiam podstatným pre jeho spravodlivé uloženie, vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu, vplyv požitia veľkého množstva alkoholu – ťažká opitosť, pravdepodobná motivácia takéhoto konania vyjadrená znalkyňou a s tým súvisiaca absencia úmyslu spôsobiť ujmu na zdraví, event. smrť poškodeným, ktorých nepoznal a nemal s nimi žiadne väzby a bližšie vzťahy, ventilovaná frustrácia a skratové konanie, ktoré viedli k tomu, že úmyselne vystavil účastníkov guľáš párty do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku svojej bláznivej, nezmyslenej, nebezpečnej a bezohľadnej jazdy svojím motorovým vozidlom pod silným vplyvom alkoholu, v konečnom dôsledku však z nedbanlivosti došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví viacerých osôb. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery tiež prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.

Pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 4 Tr. zákona, ako prísnejší z dvojice zbiehajúcich sa trestných činov, je ustanovená trestná sadzba na 20-25 rokov, alebo doživotie, ktoré ale prichádza do úvahy iba za splnenia špecifických predpokladov v zmysle § 47 ods. 1 Tr. zákona. Trest odňatia slobody na doživotie v danom prípade neprichádzal do úvahy, pretože vzhľadom na osobu páchateľa a závery znalcov by nebola splnená zákonná podmienka. Súd teda vychádzal z trestnej sadzby 20 až 25 rokov. Aplikujúc znenie zákona účinné od 06.08.2024 súd prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ich pomer a tiež aj mieru závažnosti, neupravoval však, ako už bolo vyššie uvedené, trestnú sadzbu znížením jej hornej hranice. Zároveň súd poukazuje na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu a súd toto vyhlásenie prijal po splnení príslušného procesného postupu. K tomuto dáva súd do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu SR pod R 44/2017, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (pozri R 44/2017). Toto stanovisko našlo po novele vyjadrenie v ust. Tr. zákona, v zmysle ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Obžalovaný vyhlásením o vine neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Týmto vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a ľutoval jej spáchanie, čo naplno prejavil aj na hlavnom pojednávaní a súd nemal pochybnosť o úprimnosti takéhoto prejavu, aj vzhľadom na písomné vyjadrenie obžalovaného a spôsob, akým to

na hlavnom pojednávaní prezentoval a tým, že prejavil emócie. Súd je presvedčený, že obžalovaný, aj keď počas vyšetrovania nevypovedal ku skutku a aj pri znaleckom vyšetrovaní, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení tvrdil, že si veľmi na skutok nepamätá, avšak priznával sa k nemu v celom rozsahu, uvedomil si, čo spáchal a najmä postupom konania obžalovaný zisťoval, resp. si postupom času začal viac a hlbšie uvedomovať, čoho sa dopustil, aké následky spôsobil poškodeným, ako im zasiahol do života, akú traumu, starosti a strach im spôsobil a tiež, v konečnom dôsledku, ako si sám zasiahol do dovtedy relatívne pokojného a usporiadaného života. V danom prípade tak súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemal aplikovať ustanovenie Tr, zákona, hoci jeho použitie stále v zmysle znenia nie je obligatórne (slová „môže súd uložiť“). Už len na základe aplikácie uvedeného ustanovenia súd, ak už toto ustanovenie použije, zníži trest o celú jednu tretinu. V danom prípade tak, keďže dolná hranica je 20 rokov, predstavuje trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu výmeru 13 rokov a 4 mesiace (6 rokov a 8 mesiacov je jedna tretina z 20 rokov). Súd teda mohol uložiť obžalovanému na základe vyhlásenia viny, trest odňatia slobody v uvedenej výmere. Na tomto mieste súd len na okraj dodáva, že prokuratúra navrhovala v záverečnej reči uloženie trestu odňatia slobody tiež mimoriadne zníženého v dôsledku vyhlásenia o vine, avšak vo výmere 15 rokov, teda nie o celú jednu tretinu. Ak už však súd aplikuje ust. Tr. zákona, podľa názoru súdu, z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že môže pri jeho použití (ktoré je fakultatívne) znížiť trest len o jednu tretinu, keďže uvedené ustanovenie neobsahuje formuláciu napr. „až o jednu tretinu“ alebo „najviac o jednu tretinu“, ale len „o jednu tretinu“.

Súd však v danom prípade okrem uvedeného zistil aj ďalšie okolnosti, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodov podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle ktorého Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Za takúto mimoriadnu okolnosť súd považuje aj vek obžalovaného v súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku a dlhoročným trestom, ktorý mu hrozil v tomto prípade. Obžalovaný v roku 2025 dovŕši vek 61 rokov, čo pri uložení dlhoročného trestu odňatia slobody, vo výmere prevyšujúcej desaťročie, berúc do úvahy priemerný vek dožitia, prakticky znamená, že obžalovaný aj pri mimoriadnom znížení trestu strávi viac ako dekádu svojho zvyšku života vo výkone trestu. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani jeho osobu a doterajší život, keď obžalovaný riadne pracoval, zarábal si na živobytie a pre rodinu riadnym spôsobom, má rodinu, manželku, deti a aj vnúčatá a až do tohto, síce mimoriadne závažného, ale stále výnimočného a jednorazového zlyhania a vybočenia z riadneho spôsobu života, sa takmer 40 rokov nedopustil žiadnej trestnej činnosti, ale ani priestupkovej, a to ani ako vodič motorového vozidla a to ani pod vplyvom alkoholu, pričom ide o človeka vyššieho veku, nie mladého človeka, kde by bol význam týchto skutočností nižší vzhľadom na dobu trestnoprávnej alebo priestupkovej zodpovednosti. Obžalovaný, čo už súd konštatoval vyššie, prejavil úprimnú ľútosť a vzhľadom na to, že v jeho prípade nejde o človeka, ktorý má sklony k páchaniu trestnej činnosti, je evidentné, že už len uvedomením si toho, čo svojím konaním spôsobil, je to pre neho memento prakticky do konca života. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na samotné okolnosti spáchania skutku, keď šlo síce o úmyselné, ale nešlo o premyslené alebo plánované konanie a obžalovaný nemal žiadny motív ani dôvod ublížiť poškodeným ani ostatným ľuďom, šlo o náhle, iracionálne a skratové konanie, pričom nikdy predtým sa mu nič nielen že také, ale ani obdobné nižšej závažnosti nestalo. Konanie obžalovaného je determinované jeho osobnostnými limitmi a vnútornými problémami, avšak je schopný pozitívnej resocializácie a prevýchovy, pričom v tejto súvislosti, s poukazom na osobu obžalovaného, súd poukazuje jednak na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Čorejovej, v ktorom okrem iného uviedla, že správanie je prevažne konformné, navonok prispôsobivé, ale nestabilne, nakoľko sú prítomné znaky impulzivity, hostility, ktoré sú vysoko pravdepodobne potencované vnútornou nepohodou. V oblasti maladjustácie prevláda anxieta, napätie a inhibícia agresivity. Pravdepodobnosť file_36.jpg

file_37.wmf

impulzívneho a neprimeraného správania je zvýšená. Obžalovaný má nedostatočné zdroje na zvládanie záťaže a stresu, rozhoduje sa nekonzistentne a častejšie podlieha vlastnej frustrácii, prežíva pocity nedostatočnosti, zúfalstva, hnev, prejav agresie bol vyvolaný dlhodobou i situačnou frustráciou, hnevom a viedol k jeho skratovému konaniu v stave opilosti, trestné konanie však ako krízová situácia maže vytvárať dobré predpoklady pre jeho snahu o pochopenie svojho konania, získanie náhľadu a následne aj potrebných stratégií na riešenie jeho problémov. Terapeutická ovplyvniteľnosť obžalovaného bude

závislá od miery jeho osobnej motivácie, dozretia vnútorne prežívanej ľútosti. Prognóza resocializácie je značná, napriek problémom v adaptácii je schopný určenia a stotožnenia sa s pozitívnym cieľom resocializácie. Aj znalec MUDr. JUDr. Uhrin vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že menovaný sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil takmer 40 rokov, ak bude abstinovať od užívania alkoholu, prognózu ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu s protispoločenskému konaniu hodnotil kladne, pričom verzia uvedená vo vyšetrovacom spise o skratkovej reakcii v opitosti po tom, čo zistil, že mu niekto vylial alkohol sa javí ako možná, s prihliadnutím na závery psychologického znaleckého posudku. Aj z uvedeného je zrejmé, že ide o veľmi špecifickú situáciu, keď dotyčný páchateľ si pod vplyvom kombinácie rôznych vonkajších a vnútorných okolností v spojení s vplyvom väčšieho množstva alkoholu pri svojom bezohľadnom a nepochopiteľnom správaní dostatočne neuvedomil v danom mieste a čase, čo všetko jeho správanie a konanie spôsobuje a hlavne, mohlo spôsobiť. Uvedené v žiadnom prípade nezbavuje obžalovaného zodpovednosti za svoje konanie, avšak sú to okolnosti, ktoré súd musí zohľadňovať práve pri otázke ukladania primeraného trestu.

Účelom trestu nie je realizácia čo najtvrdšej odplaty, odpísanie páchateľa do konca života a urobenie za dosť verejnému „lynču“, ale spravodlivé, primerané a vyvážené potrestanie páchateľa berúc do úvahy komplexne všetky okolnosti na strane obžalovaného, okolnosti samotného skutku, ale aj na strane poškodených. V tomto smere súd tiež poukazuje na spoločensky a mediálne známu a pertraktovanú kauzu „T.“, kde bol spôsobený následok v podobe 5 mŕtvych osôb. V prejednávanej veci obž. B. k úmrtiu osoby našťastie nedošlo a aj keď súd zdôrazňuje, že túto skutočnosť obžalovaný nemal pod kontrolou a takýto fatálny následok nevznikol nie pričinením obžalovaného, ale bol skôr dielom šťastia v nešťastí, duchaprítomnosti osôb na mieste činu a skorej pomoci, predsa len aj takéto porovnanie súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť a nemôže súd potrestať rovnako prísne páchateľa, ktorý, pri obdobnej právnej kvalifikácii spôsobí smrť 5 osôb a páchateľa, ktorý, našťastie, smrť osobám nespôsobil a ostalo pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví, resp. ublíženia na zdraví.

Na strane druhej však súd pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu musel vziať do úvahy aj veľmi vysokú závažnosť trestnej činnosti, jej spoločenskú nebezpečnosť a tiež spoločenský presah a vplyv, mieru nebezpečenstva, ktoré spôsobil svojím konaním, najmä ohrozenie vysokého množstva ľudí, následky, ktoré spôsobil poškodeným na zdraví, ktoré zranenia boli u niektorých poškodených skutočne rozsiahle a „brutálne“, vrátane malých detí, kde najzávažnejšie poranenia okrem poškodenej D. M. a N. G. utrpeli práve maloleté deti a celkovo 5 osôb utrpelo ťažkú ujmu na zdraví a to, že jeho agresívne konanie malo potenciál zasiahnuť, vzhľadom na počet osôb na mieste, ešte viac ľudí a spôsobiť ďalšie ujmy, ako na zdraví, tak aj na živote, pričom ľahostajnosť sa prejavila aj pri neposkytnutí pomoci zraneným, ale miesto toho v jazde pokračoval. Za týchto podmienok súd s poukazom na vyhlásenie viny a z tohto dôvodu možnosť zníženia trestu o jednu tretinu a v spojení s ďalšími okolnosťami odôvodňujúcimi mimoriadne zníženie trestu považoval za zákonný, primeraný a v dostačujúci v súlade s účelom trestu a zásadami jeho ukladania, trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Už tento trest je výrazne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby (hoci zákon limituje v tomto prípade mimoriadne zníženie na minimálne 8 rokov odňatia slobody), avšak už uloženie ešte viac zníženého trestu by už podľa názoru súdu nezodpovedalo charakteru a závažnosti skutku a jeho spôsobeným následkom. Trest odňatia slobody v takejto výmere dostatočne naplní účel trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Závažnosť skutku vyjadruje už samotná právna kvalifikácia a trest, ktorý ustanovuje zákon, pričom súd je presvedčený, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, v tomto prípade spomínaných 12 rokov, kde súd súčasne dôrazne pripomína, že aj 12-ročný trest je trestom sám osebe dlhoročným, navyše sa na uložený trest nemožno pozerať izolovane, ale v kombinácii so zaradením do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nie maximálnym, ale ani minimálnym, teda ide o relatívne prísne podmienky výkonu trestu, naviac v spojení s ochranným liečením ústavnou formou, následným ochranným dohľadom po výkone trestu a zákazom činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 10 rokov, ktorý tiež bude vykonávať až po vykonaní trestu odňatia slobody. Zároveň súd trest ukladal ako úhrnný podľa ust. Tr. zákona, keďže obžalovaný predmetné trestné činy (všeobecné ohrozovanie a neposkytnutie pomoci) spáchal v jednočinnom súbehu. Senát pri ukladaní trestu veľmi

dôsledne a z každej strany posudzoval a zvažoval najmä v akej výmere uložiť trest odňatia slobody, aké okolnosti a do akej miery vziať do úvahy s poukazom na § 34 Tr. zákona.

Čo sa týka zaradenia do na výkon trestu odňatia slobody, vzhľadom na to, že ide o obzvlášť závažný zločin, páchateľa v takomto prípade by mal súd zaradiť v zmysle Tr. zákona do na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. V danom prípade, poukazujúc na okolnosti už rozpísané pri odôvodnení mimoriadneho zníženia trestu, súd aplikoval moderačné ustanovenie Tr. zákona a zaradil obžalovaného do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v ktorom, podľa názoru súdu, bude jeho náprava lepšie zaručená, pričom poukazuje na vyhlásenie o vine, ktoré má analogické účinky ako dohoda o vine a treste, pričom pri dohode o vine a treste v ďalšom ust. predpokladá, že súd nie je viazaný ust. súd dodržal obmedzenia v tomto zmierňovacom ustanovení, že nemôže do miernejšieho zaradiť odsúdeného na doživotie alebo za obzvlášť závažný zločin na trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov.

Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorá bola spáchaná pri vedení motorového vozidla obžalovaným ako vodičom, súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pričom z hľadiska výmery, kým pri treste odňatia slobody súd konštatoval mimoriadne okolnosti a dostatočnosť trestu vo výmere 12 rokov, vzhľadom na špecifickú povahu skutku, závažnosť konania obžalovaného, skutočnosť, že v danom prípade bolo auto takpovediac „zbraňou“ v rukách obžalovaného a práve vedenie vozidla a vozidlo samotné bolo dôvodom spôsobenia následkov poškodeným, priebeh skutku, dokonca zrýchľovanie, bezohľadnosť jazdy a výrazný vplyv požitia alkoholu a vedenie vozidla v ťažkej opitosti, bol súd toho názoru, že na ochranu spoločnosti bude potrebný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na samej hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 10 rokov s poukazom na § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Súčasne, s poukazom na tieto dôvody, ako aj na to, že predmetné vozidlo H. I. bolo ako predmet – vec, priamo použité k spáchaniu trestného činu, súd považoval za nevyhnutné v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložiť aj trest prepadnutia veci – motorového vozidla H. I. X.XX A. I./- VIN: P., EČV: E., čierna metalíza, ktorého vlastníkom aj držiteľom je obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E..

Na dovŕšenie nápravy obžalovaného ako páchateľa zločinu (dokonca obzvlášť závažného), kde vzhľadom na riziko škodlivého užívania alkoholu v spojení s jeho osobnostnými limitmi a črtami popísanými znalkyňou a rizikami z nich plynúcimi, s poukazom na charakter a závažnosť trestnej činnosti a jej následky, súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad za podmienok upravených v § 76 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého výkonom začne po vykonaní trestu odňatia slobody, kde aj keď ochranný dohľad je fakultatívnej povahy, mimo § 76a Tr. zákona, v danom prípade to považoval súd za vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu a dovŕšenie nápravy páchateľa po vykonaní trestu odňatia slobody, za účelom zabezpečenia vedenia riadneho života, pričom za primeranú dĺžku ochranného dohľadu považoval dobu 2 rokov.

Súd tiež obžalovanému uložil aj ochranné liečenie protialkoholické, keďže znalec JUDr. MUDr. Uhrin z odvetvia psychiatrie odporučil v znaleckom posudku, vzhľadom na zistené skutočnosti, uloženie ochranného ambulantného liečenia, keď konštatoval citujúc znalca „popis štýlu užívania alkoholu posudzovaným obvineným (obvinený pokračuje vpití napriek tomu, že máva alkoholové okná a výčitkám okolia) nasvedčuje závažne narušenej kontrole v pití. U obvineného by bolo jednoznačne žiaduce dosiahnutie abstinencie, obvinený pri vyšetrení nevyjadril záujem o absolvovanie protialkoholickej liečby, napriek tomu, prihliadnuc na závažnosť skutku v opitosti ako aj vzorec škodlivého užívania alkoholu, navrhujem menovanému obvinenému nariadiť ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.“ Súd však uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, hoci znalec odporúčal len ambulantnú formu, keďže vzhľadom na novelu súd pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody obligatórne uloží ochranné liečenie v ústavnej forme, pokiaľ ho ukladá v zmysle / Tr. zákona, čo je aj tento prípad ( Tr. zákona), pričom ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Čo sa týka náhrady škody, poškodení si svoje nároky uplatnili v prípravnom konaní riadne a včas, čo aj zdokladovali. Na hlavnom pojednávaní a v prípade poškodených rodiny G., D. M. a D. L. už aj pri záverečnom preštudovaní spisu, došlo k modifikácii uplatnených nárokov z dôvodu realizácie poistného plnenia. Splnomocnenec poškodených rodiny G., D. M. a D. L. pri záverečnom preštudovaní spisu, ako

aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka nárokov na bolestné, liečebné náklady a iné náklady s tým spojené, ako aj ušlé mzdy, tieto boli uhradené z PZP obžalovaného, teda na týchto nárokoch netrvajú. Zotrvali na nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia u poškodenej D. M. a tiež si dala táto poškodená vypracovať znalecký posudok, keďže následky na zdraví jej stále trvajú, ale ešte nemajú k dispozícii znalecký posudok a v prípade poškodenej D. L., v dôsledku starostlivosti o jej syna, mal. poškodeného K., táto trvá na náhrade škody aj za rozdiel príjmu medzi poskytnutým ošetrovným a skutočnou potenciálnou mzdou, čo však tiež ešte nevedeli vyčísliť, keďže im zamestnávateľ ešte neposkytol potrebné podklady. Splnomocnenec poškodených – rodiny E. tiež uviedol, o čom predložil aj listinné podklady, že z hľadiska bolestného a ďalších uplatnených nárokov pôvodne v prípravnom konaní, aj v ich prípade im boli uhradené z PZP, preto na ich náhrade už netrvajú, avšak zotrvali na zvyšku náhrady škody týkajúcej sa ich syna, mal. poškodeného D. v intenciách vyčíslenia a zdokladovania škody pri záverečnom preštudovaní spisu a to navýšenie bolestného zmysle dopočutia znalca MUDr. Kováča o sumu 4.368,- eur a ďalšie náklady súvisiace s liečbou a to za hyperbarickú komoru v sume 490,- eur, intervenciu psychológa v sume 405,- eur, sprievod rodiča v nemocnici v sume 165,90 eur, náklady na lieky v sume 99,78 eur a doprava za liečbou v celkovej sume 242,22 eur, spolu 1402,90 eur. Poškodená B. C. zotrvala na náhrade škody za jej dcéru B. za bolestné v sume 782,- eur, keďže táto jej nebola uhradená cez PZP.

Na základe uvedeného tak súd odkázal D. M. a D. L. s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže nároky, na ktorých zotrvali a ktoré si aj riadne uplatnili, sa v súčasnosti ešte nedajú vyčísliť a ich výška sa nedá preukázať, pričom odročenie pojednávania len za účelom čakania na tieto podklady a znalecký posudok by neprimerane predlžovalo trestné konania, aj vzhľadom na procesnú situáciu a takéto dokazovanie by išlo nad rámec účelu trestného konania. Zvyšným poškodeným súd už nepriznal tie nároky, ktoré im boli vyplatené cestou PZP a na ktorých už z tohto dôvodu sami netrvali, poškodenému D. E. – za jeho syna, mal. D. – priznal nárok na náhradu škody v dodatočne vyčíslenej sume 5.770,90 eur (4,368 + 1402,90) tak, ako to vyčíslil splnomocnenec poškodeného pri záverečnom preštudovaní spisu a ktoré aj riadne zdokladovali, pričom tieto nároky vyplývajú jednak z výsluchu znalca MUDr. Kováča zo dňa 21.01.2025 na č. l. 400, ktorú zápisnicu súd čítal na hlavnom pojednávaní, ako aj z predložených listinných dôkazov predložených splnomocnencom, ktorých obsah súd prečítal v rámci vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní a ktoré tieto nároky dostatočne preukazovali. Poškodenej B. C. – vo vzťahu k jej dcére, mal. poškodenej B. D., súd priznal uplatnený nárok na náhradu škody v podobe bolestného vo výške 782,- eur, ktorý bol preukázaný znaleckým dokazovaním v prečítanom posudku č. 382/2024 znalca MUDr. Kováča.

V prípade poškodených inštitúcií a to zdravotných poisťovní – Union, Dôvera a VšZP, ako aj Sociálnej poisťovne konajúcej skrz pobočky Prešov a Bardejov, súd týmto priznal voči obžalovanému nárok na náhradu škody v plnom rozsahu tak, ako si to uplatnili riadne a včas do skončenia vyšetrovania v jednotlivých výškach v zmysle výroku tohto rozsudku, keďže ich nároky boli riadne odôvodnené, vyčíslené a zdokladované a vznikli v priamej príčinnej súvislosti so spáchanou trestnou činnosťou. Poškodení K. L. a U. C. si nárok na náhradu škody neuplatnili. Obžalovanému uložil súd vo výroku tohto rozsudku povinnosť predmetné nároky na náhradu škody poškodeným zaplatiť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.