Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/85/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: PROPERTY HOLDING LIMITED, s. r. o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 43 939 601, zastúpený: JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 244, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX E. F., zastúpený: JUDr. Gabriel Laktiš, advokát so sídlom Mariánska ul. 8, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -128 zo dňa 14. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému 2 n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že právny úkon vzdania sa dedičstva dlžníčkou A. B., nar. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. , ktorým sa vzdala v prospech žalovaného 1 a 2 majetku: nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie E. F., obec E. F., okres Galanta ako parcela registra „C“ č. 1428/49 o výmere 320 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. 1428/49, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E. F., obec E. F., okres Galanta ako parcela registra „C“ č. 1428/43 o výmere 615 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. 1428/43, je voči žalobcovi právne neúčinný. Výrokom II. prvoinštančný súd žalovaným 1 a 2 uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

1.1 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia , a (ďalej len „“), o ukončení niektorých exekučných konaní ( ďalšom texte ), , , , , , (ďalej len „“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca preukázal, že má voči dlžníčke A. B. vymáhateľnú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere zo dňa 02.09.2005 uzavretej medzi pôvodným veriteľom VÚB, a. s. a dlžníkom ELEKTRO - D+J, s. r. o., návratnosť úveru bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou „bez protestu“ vystavenou ELEKTRO - D+J, s. r. o. a avalovanou dlžníčkou A. B..

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2007 bola pohľadávka postúpená na spoločnosť Majetkový Holding, a. s., následne Okresný súd Nitra v konaní sp. zn. dňa 22.09.2008 vydal v prospech uvedenej spoločnosti zmenkový platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.11.2008. Súdnym rozhodnutím priznaná pohľadávka bola následne postúpená na spoločnosť RECLAIM, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.08.2011. Vo vzťahu k námietkam žalovaného súd uviedol, že odplatnosť nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávok a úhrada odplaty nemá vplyv na účinnosť zmluvy o postúpení, ktorá mala nastať dňom podpisu zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.01.2023 postupca RECLAIM, a. s., postúpil postupníkovi KEEN, s. r. o. predmetnú pohľadávku voči dlžníčke A. B. a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.08.2023 postupca KEEN, s. r. o., postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi, ktorý je tak v konaní aktívne vecne legitimovaný.

1.3 Vymáhateľnosť pohľadávky bola preukázaná právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom č.k.29Zm/34/2008 zo dňa 22.09.2008. Námietku premlčania vznesenú žalovaným 2 vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, pretože desaťročná premlčacia doba priznaná súdnym rozhodnutím bola prerušená vedením exekučných konaní. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že z dôvodu vedenia exekučného konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. , začatého dňa 28.05.2009 (návrh doručený súdu) a vedeného až do 28.05.2020, kedy poverený súdny exekútor doručil konajúcemu exekučnému súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, desaťročná premlčacia doba spočívala. Opätovne začala plynúť 29.05.2020 a znovu bola prerušená v dôsledku podania nového návrhu na vykonanie exekúcie dňa 16.01.2024. Premlčacia doba tak plynula od 06.11.2008 (vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu do 28.05.2009 (začatie 1. exekúcie) po dobu 6 mesiacov a 22 dní a od 29.05.2020 (po zastavení 1. exekúcie) do 16.01.2024 (začatie 2. exekúcie) po dobu 3 rokov, 7 mesiacov a 17 dní. Po spočítaní týchto dôb je zrejmé, že z desaťročnej premlčacej doby doposiaľ uplynuli len štyri roky a necelé tri mesiace, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobcu naďalej vymáhateľná. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že by v dôsledku zastavenia starej exekúcie mali zaniknúť účinky spočívania premlčacej doby, ktorá bola prerušená práve z dôvodu vedenia tohto exekučného konania. Ani skutočnosť, že oprávnený nepodal námietky proti zastaveniu starej exekúcie alebo v lehote jedného roka nepodal opätovne návrh na vykonanie exekúcie, nemá vo vzťahu k pohľadávke prekluzívne účinky. V sú upravené len situácie, kedy by zostávajúca premlčacia doba uplynula do jedného roka od zastavenia exekúcia. V prejednávanej veci prerušená premlčacia doba začala riadne opätovne plynúť po zastavení starej exekúcie a jej plynutie sa opätovne prerušilo podaním návrhu na vykonanie novej exekúcie v januári 2024. Pohľadávka žalobcu je tak v súčasnosti stále riadne vymáhateľná.

1.4 Ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu právnym úkonom dlžníčky bolo preukázané dedičským spisom, z ktorého vyplynulo, že dlžníčka A. B. sa v dedičskom konaní po G. B. vzdala svojho zákonného podielu na dedičstve v prospech žalovaných 1 a 2, ktorí sú jej blízkymi osobami. Týmto bezodplatným prevodom majetku došlo k ukráteniu veriteľa, ktorý by sa inak mohol uspokojiť z tohto majetku. Súd nepovažoval za relevantné tvrdenie o údajnom prianí poručiteľky, pretože tá mohla svoj majetok usporiadať závetom alebo vydedením. Žalovaný 1 nárok žalobcu písomne uznal, súd prvej inštancie voči nemu rozhodol rozsudkom pre uznanie. Vo vzťahu k žalovanému 2 súd žalobe vyhovel, pretože boli splnené všetky podmienky pre odporovateľnosť právnemu úkonu. Návrhy žalovaného 2 na vykonanie dokazovania boli zamietnuté, pretože nešpecifikoval sporné skutočnosti, ktoré by mali byť týmito dôkazmi preukázané, a priebeh exekučného konania bol zrejmý z priloženého spisu.

1.5 Súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, právo na náhradu trov konania voči obom žalovaným v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2, podľa obsahu odvolania z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky konania ( ), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( C. s. p), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2.1 Žalovaný 2. namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho tvrdenia o neúplnosti žaloby, kde žalobca neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa údajnej pohľadávky, pritom bez dôkazov tvrdil, že sa dlžník vzdal dedičstva v prospech žalovaných, v žalobe sa dopustil nepresností, ku ktorým sa žalovaný nevedel vyjadriť. Napriek nekonkrétnej a neúplnej žalobe súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol. Súd prvej inštancie nereagoval ani na žiadosť právneho zástupcu žalovaného 2 o odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti konateľa žalobcu, pričom účasť všetkých účastníkov konania v rovnakom čase bola vzhľadom na danú právnu vec nevyhnutná. Uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu práva žalovaného 2 na spravodlivý proces.

2.2 Podľa žalovaného 2 sa súd prvej inštancie bezdôvodne nezaoberal listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný 2 predložil, a ktoré mali preukázať protiprávnosť konania súdneho exekútora a jeho matky, ktorí mali konať v rozpore s dobrými mravmi a naplniť skutkovú podstatu trestného činu.

2.3 Žalovaný 2 ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia , , , ktoré sa vzťahujú výlučne na prípady, ktoré nepodliehajú pod prípady upravené ustanoveniami . Nesprávne aplikoval aj , pretože tento zákon má charakter zákona špeciálneho vo vzťahu k Exekučnému poriadku a dotknutým ustanoveniam .

2.4 Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca riadne preukázal nadobudnutie pohľadávky, považuje žalovaný 2 za zavádzajúce a nepreukázateľné, pričom spochybnil predložené potvrdenie o úhrade odplaty. Žalobca nepredložil osobitnú písomnú dohodu o výške odplaty a splatnosti pohľadávky, v predloženom potvrdení nie je uvedený presný dátum vykonanej odplaty; prvá zmluva o postúpení pohľadávky teda bola simulovaným právnym úkonom, čím aj následné zmluvy sú neplatné a žalobca nie je aktívne legitimovaný.

2.5 Žalovaný 2 namietol nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania vznesenej žalovaným 2 ako nedôvodnej. Vtedajší oprávnený nepodal v lehote 30 dní námietky proti zastaveniu starej exekúcie, v lehote jedného roka nepodal ani opätovný návrh na vykonanie exekúcie, čo malo za následok zánik všetkých dovtedy vykonaných úkonov podľa Z. z a zrušenie prerušenia plynutia premlčacej doby podľa . Námietka premlčania nároku je preto dôvodná a opodstatnená.

2.6 Podľa žalovaného 2 nie je správny ani záver prvoinštančného súdu o tom, že uspokojenie pohľadávky žalobcu bolo ukrátené dedičskou dohodou, pretože v čase uzavretia dedičskej dohody bola pohľadávka už nevymáhateľná z dôvodu nečinnosti v starej exekúcii. Popiera tiež, že by dlžníčka "pristúpila" k dohode, keďže bola jej účastníčkou od začiatku a jej konanie bolo len splnením vôle poručiteľky.

2.7 Súd prvej inštancie bezdôvodne nemienil vykonať dokazovanie výsluchom všetkých dedičov, hoci to bola jeho povinnosť, odmietol vykonať žalovaným 2 navrhované dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu, bývalého súdneho exekútora a dlžníčky. Tvrdí, že výsluch konateľky žalobcu by objasnil sporné tvrdenia žalobcu a jej konanie ako súkromnej osoby v súvislosti so starou exekúciou. Výsluch exekútora by preukázal jeho protiprávne nátlakové konanie. Výsluch dlžníčky by vyvrátil tvrdenia žalobcu o jej účasti na rokovaní ako konateľky a o kúpe pohľadávky za účelom zisku. Nevykonaním týchto dôkazov malo dôjsť k poškodeniu jeho práva na spravodlivý proces.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na , podľa ktorého právni predchodcovia žalobcu ako veritelia mali právo postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou aj bez súhlasu dlžníka, pričom s ňou prešlo aj príslušenstvo a všetky práva. Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.08.2011 stanovuje deň účinnosti postúpenia dňom podpisu, bez ohľadu na zaplatenie odplaty. Obligatórnymi náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky je špecifikácia postupcu, postupníka a postupovanej pohľadávky. Dojednanie o odplate nie je povinné a jeho absencia nezakladá neplatnosť úkonu, nejde ani o simulovaný právny úkon. Žalobca tvrdí, že k úhrade odplaty medzi Majetkovým Holdingom a RECLAIM, a. s. riadne došlo, čo bolo predmetom dokazovania a účastníci to nepopierali.

Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa náležitosti podľa , a preto došlo k riadnemu postúpeniu práv voči A. B.. Žalobca trvá na správnom vyhodnotení jeho aktívnej legitimácie súdom prvej inštancie, keď boli predmetom dokazovania aj ostatné zmluvy o postúpení pohľadávky.

3.1 K tvrdeniu žalovaného 2 o porušení jeho procesných práv z dôvodu neodročenia pojednávania pre neúčasť žalobcu, žalobca uviedol, že bol zastúpený advokátom, a preto jeho neúčasť nebránila konaniu. Neúčasť žalobcu na pojednávaní nemohla spôsobiť porušenie práv žalovaného 2, pričom súd správne nevyhovel žiadosti o odročenie.

3.2 Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu s cieľom uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie skúmal vlastníctvo žalobcu k pohľadávke a jej existenciu. Bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom pohľadávky vo výške istiny 14 315,52 eura s príslušenstvom voči A. B., ktorá je blízkou osobou žalovaných. Pohľadávka vznikla z úveru zabezpečeného blankozmenkou a dohodou o vyplňovacom práve. Žalobca nadobudol pohľadávku postupne cez spoločnosti KEEN, s. r. o. a RECLAIM, a. s. od spoločnosti Majetkový Holding, a. s..

3.3 Vymáhateľnosť pohľadávky bola preukázaná zmenkovým platobným rozkazom a existenciou dvoch exekučných konaní. Žalobca považuje za preukázaný právny základ na uplatnenie . Žalovaný 2 namietal nevymáhateľnosť pohľadávky z dôvodu premlčania podľa , čo žalobca odmietol s tým, že žalovaný 2 prekrúca podstatu tohto zákona. Žalobca poukázal na priebeh pôvodného exekučného konania (EX 818/2009) a nového exekučného konania (186EX 43/2024), pričom premlčacia doba začala plynúť 07.11.2008, prerušila sa vydaním poverenia v pôvodnej exekúcii 03.06.2009, opätovne začala plynúť po zastavení pôvodnej exekúcie 12.03.2020 a znova sa prerušila vydaním poverenia v novej exekúcii 16.01.2024. Z celkovej 10-ročnej premlčacej doby uplynulo len 1614 dní, takže zostáva ešte 2036 dní, čo je viac ako 5 rokov. Pohľadávka podľa žalobcu nie je premlčaná a skončenie pôvodnej exekúcie podľa na tom nič nemení. Tvrdenie žalovaného 2 o zániku pohľadávky pre nepodanie námietok a opätovného návrhu na exekúciu v stanovenej lehote nemá oporu v zákone. Žalobca zdôraznil že chráni veriteľov pred premlčaním poskytnutím dodatočnej ročnej lehoty, ak by k premlčaniu došlo skôr ako rok po ukončení starej exekúcie, čo v tomto prípade nenastalo. V konaní bolo preukázané, že dlžníčka sa úmyselne zbavila majetku, vedomá si svojich záväzkov, keď súhlasila, aby jej dedičský podiel nadobudli žalovaní 1. a 2. bez náhrady. Hodnota jej dedičského podielu predstavovala 60 971,80 eura. Súd prvej inštancie správne rozhodol o neúčinnosti tohto právneho úkonu podľa , pretože došlo k ukráteniu žalobcu.

3.4 K tvrdeniu žalovaného 2 o údajnom trestnom čine zneužitia právomoci verejného činiteľa zo strany konateľky žalobcu a súdneho exekútora žalobca viedol, že na stretnutí 04.08.2023 nikto nemohol vystupovať ako verejný činiteľ, pretože exekúcia bola už zastavená. Naopak, žalobca tvrdí, že dlžníčka a žalovaní 1 a 2 konali ako organizovaná skupina a spôsobili žalobcovi škodu minimálne 29 000 eur. Opakujúce sa argumenty žalovaného 2 považuje žalobca za snahu oddialiť uplatnenie jeho práva. Dôvodnosť žaloby potvrdzuje aj písomné a ústne uznanie nároku žalovaným 1.

3.5 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný 2 v odvolacej replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o možnosti postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka podľa . Zopakoval svoje argumenty k tvrdeniu, že žalobca nebol a nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v danej veci. Nesúhlasí ani tvrdením žalobcu, že jeho neúčasť na pojednávaní nespôsobuje procesné prekážky, keď vo svojom odvolaní riadne uviedol dôvody, prečo mal byť na pojednávaní vypočutý ako prvý konateľ žalobcu, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostavil. Týmto bolo žalovanému 2 zamedzené klásť konateľovi otázky, čo považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Poukázal na svoje odvolanie, kde podrobne uviedol právne a skutkové dôvody, prečo je žalobcom uplatňované právo voči dlžníčke A. B. od 28. mája 2021 nevymáhateľné. Dôvodom je nepodanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie vtedajším oprávneným do jedného roka od zastavenia starej exekúcie podľa , čím riadne nepokračoval vo svojom práve podľa . V nadväznosti na došlo k zrušeniu prerušenia plynutia premlčacej doby,

a preto je nárok žalobcu voči nemu premlčaný. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v konaní malo byť preukázané úmyselné zbavenie sa majetku dlžníčky A. B. z dôvodu vedomosti o jej záväzkoch a existencii vymáhateľnej pohľadávky. Ako uviedol vo svojom odvolaní, v čase schválenia dedičskej dohody 07. novembra 2022 bola pohľadávka vtedajšieho oprávneného už nevymáhateľná, a preto nemohlo objektívne dôjsť k úmyslu dlžníčky ukrátiť veriteľa. A. B. a jej sestra D. H. len plnili želanie ich matky G. B., aby nehnuteľnosti zdedili jej synovia (žalovaní 1 a 2), a preto sa v dedičskom konaní vzdali svojich dedičských podielov v ich prospech. Žalovaný 2 trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu.

5. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol, že žalovaný 2 vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), žalovaným 2 ako stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (reskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 nie je dôvodné.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným neúčinnosti právneho úkonu – vzdania sa dedičstva dlžníčkou A. B. v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. , ktorým sa vzdala majetku opísaného v ods. 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia prospech žalovaných 1 a 2. Spornou bola v konaní otázka aktívnej legitimácie žalobcu, otázka, či pohľadávka voči dlžníčke A. B. bola vymáhateľná v čase vzdania sa dedičstva v prospech žalovaných 1 a 2 v zmysle ustanovenia a či vzdaním sa dedičstva dlžníčkou došlo k ukráteniu veriteľa.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo v súlade s uplatnenými odvolacími dôvodmi žalovaného 2 preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe keď skonštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok pre odporovanie právnemu úkonu v zmysle ustanovenia a .

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe, svoje závery premietol do vecne správneho rozhodnutia a správne zvolené právne normy aj správne aplikoval. Odvolací súd nezistil odvolaním namietané nesplnenie procesných podmienok konania. Napadnuté prvoinštančné rozhodnutie je vecne správne, riadne, presvedčivo a podrobne odôvodnené, závery súdu prvej inštancie sú logické a zrozumiteľné. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a za účelom vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovaného 2, ktoré sú vo svojej podstate totožné s jeho námietkami prezentovanými v prvoinštančnom konaní uvádza nasledovné:

10. Žalovaný 2 v odvolacom konaní namietal splnenie procesných podmienok konania (odvolací dôvod podľa ), ktoré mali spočívať v tom, že napriek nekonkrétnej a neúplnej žalobe súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol.

11. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

13. Podľa žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

15. Podľa právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

16. V predmetnej žalobe sú riadne označené strany sporu. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. S poukazom na zásadu iura novit curia (právo pozná súd), nie je žalobca povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať. V predmetnej žalobe žalobca označil ukrátenú pohľadávku a súčasne popísal, ako túto pohľadávku nadobudol, označil úkon ukracujúci pohľadávku, pričom uviedol, prečo sa domnieva, že uvedený úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky, identifikoval aj príbuzenský vzťah medzi dlžníčkou a žalovanými 1 a 2. V žalobe označil dôkazy a presne vyjadril žalobný návrh (petit žaloby), teda čoho sa svojou žalobou domáha. Po preskúmaní žaloby tak odvolací súd konštatuje, že žaloba má všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami a . Námietka žalovaného 2, že žaloba bola nekonkrétna a neúplná, nie je dôvodná.

17. Žalovaný 2 ďalej namietal, že na pojednávaní dňa 14.02.2024 žiadal o odročenie pojednávania za účelom výsluchu konateľky žalobcu a tým, že mu nebolo vyhovené, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

19. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Podľa § 183 ods. 1 C. s p sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

21. Z obsahu spisu a zo zápisnice z pojednávania dňa 14.02.2024 vyplýva, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, konajúcou prostredníctvom advokátky, osobne prítomnej na pojednávaní. Na odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti konateľky žalobcu, ktorý bol riadne zastúpený, teda nebol zákonný dôvod, súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie

22. Podľa žalovaného 2 sa súd prvej inštancie bezdôvodne opomenul zaoberať listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný 2 pripojil k svojmu stanovisku z 20.11.2023 a ktoré preukazovali, že konaním súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu v exekučnom konaní č.k. EX 818/2009 (stará exekúcia) a jeho matky I. J. K., došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve. Nesplnil si povinnosť vykonať dokazovanie výsluchom všetkých dedičov a odmietol vykonať žalovaným 2 navrhované dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu, bývalého súdneho exekútora a dlžníčky, čím tiež došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

23. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

24. Na uvedenom pojednávaní dňa 14.02.2024 súd prvej inštancie uznesením zamietol vykonanie dokazovania výsluchom konateľky žalobcu a svedkov I. D. K., A. B. a jej priateľa, k okolnostiam

priebehu starého exekučného konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 36) podrobne uviedol, prečo nevykonal žalovaným 2 navrhnuté dokazovanie, keď poukázal jednak na to, že žalovaný 2 v konaní nešpecifikoval, aké sporné skutočnosti mali byť týmito dôkazmi preukázané, jednak na to, že priebeh exekučného konania vyplýva jednoznačne z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. , obsah ktorého žalovaný 2 nerozporoval. Pokiaľ žalovaný 2 uvádzal, že po zastavení starej exekúcie prebehlo stretnutie dlžníčky, jej priateľa a konateľky žalobcu na pôde Exekútorského úradu JUDr. Šupu, toto tvrdenie nebolo sporné a obsah tohto rokovania alebo úkony pôvodného exekútora realizované po zastavení starej exekúcie nie sú skutkovo ani právne významné pre rozhodnutie v predmetnej veci. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením návrhu na vykonanie dokazovania stotožňuje, pričom poukazuje na citované ustanovenie a na správnu aplikáciu princípu hospodárnosti v konaní súdom prvej inštancie ( ). Žalovaný 2 vo svojom odvolaní poukázal na povinnosť súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie výsluchom všetkých dedičov, takáto povinnosť však súdu nevyplýva zo žiadnej právnej normy. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že v preskúmavanom konaní nemá súd právomoc zisťovať, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodročením pojednávania z dôvodu neprítomnosti konateľky žalobcu na pojednávaní a nevykonaním navrhnutých dôkazov neporušil právo žalovaného 2 na spravodlivý proces. Nie je možné ani konštatovanie, že súd prvej inštancie nevykonal v konaní relevantné dôkazy, teda dôkazy významné pre rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným 2 podľa ustanovenia a písm. e) tak nie sú dané.

26. Žalovaný 2 napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), ktoré aj nesprávne právne posúdil ( ). Nesprávne skutkové zistenia mali podľa žalovaného 2 spočívať najmä v podobe nesprávneho zistenia vymáhateľnosti pohľadávky, pretože pohľadávka voči dlžníčke A. B. je od 28.05.2021 nevymáhateľná, je premlčaná, pretože došlo k zrušeniu prerušenia plynutia premlčacej doby, naviac pohľadávka bola nevymáhateľná už v čase uzatvorenia dedičskej dohody. Svoje nesprávne skutkové zistenia súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne aplikoval ustanovenia , , , , a ustanovenia , ktorý má charakter zákona špeciálneho vo vzťahu k Exekučnému poriadku a dotknutým ustanoveniam .

27. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s.).

28. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

29. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

30. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

31. Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

32. Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

33. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi, c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

35. Podľa ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

36. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

37. Podľa exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

38. Podľa ukončenie exekučného konania oznámi exekútor oprávnenému.

39. Podľa ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

40. Podľa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

41. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú podrobne uvedené v odsekoch 6. až 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, tieto zistenia korešpondujú s obsahom spisu – predloženými dôkazmi (uvedenými v ods. 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku), z ktorých zistený skutkový stav jednoznačne logicky vyplýva a je správnym podkladom pre rozhodnutie, ku ktorému prvoinštančný súd dospel. Odvolací súd sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie stotožňuje.

42. S odvolacou námietkou žalovaného 2, že námietka premlčania predmetnej pohľadávky bola súdom prvej inštancie nesprávne posúdená, pretože súd sa nesprávne vyrovnal s plynutím a prerušením plynutia premlčacej doby, sa súd prvej inštancie podrobne a správne vyrovnal v ods. 33 odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie tu správne konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči dlžníčke bola priznaná zmenkovým platobným rozkazom č. k. vydaným Okresným súdom Nitra dňa 22.09.2008, právoplatným a vykonateľným dňa 06.11.2008. V zmysle citovaného premlčacia doba pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím súdu je desať rokov a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, t. j. od 22.09.2008. V dôsledku začatého exekučného konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. dňa 28.05.2009, kedy bol návrh doručený súdu premlčacia doba neplynula ( ) až do 28.05.2020, kedy súdny exekútor doručil exekučnému súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Premlčacia doba začala plynúť od nasledujúceho dňa, teda od 29.05.2020 a znovu bola prerušená dňa 16.01.2024, kedy bol podaný nový návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že z desaťročnej premlčacej doby uplynuli len štyri roky a necelé tri mesiace, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobca naďalej vymáhateľná. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že by v dôsledku zastavenia starej exekúcie mali zaniknúť účinky spočívania premlčacej doby, ktorá bola prerušená z dôvodu vedenia tohto exekučného konania. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného 2 o nesprávnej aplikácii ustanovení . Citované ustanovenie nebráni tomu, aby oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pričom skutočnosť, či námietky boli alebo neboli podané na možnosť podať opätovný návrh nemá žiaden vplyv. Citovaný chráni veriteľa v situácii, ak by sa jeho pohľadávka, vymáhaná v starej exekúcii stala premlčanou počas tejto starej exekúcie. V takom prípade by prišlo k predĺženiu premlčacej doby až do uplynutia jedného roka po ukončení „starého“ exekučného konania, čo nie je preskúmavaný prípad, ako aj správne uzavrel súd prvej inštancie, keď konštatoval, že pohľadávka žalobcu bola v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia riadne vymáhateľná, teda bola vymáhateľná aj v čase uzatvorenia predmetnej dedičskej dohody.

43. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovaného 2 o nesprávnom posúdení aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore, pretože nepredložil osobitnú písomnú dohodu o výške odplaty a splatnosti pohľadávky, ktorá medzi vtedajším postupcom a postupníkom bola údajne uzatvorená. Podľa žalovaného 2 je prvá v poradí Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2011 simulovaným, a teda neplatným právnym úkonom, a preto aj následne uzatvorené Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2023 a zo dňa 04.08.2023 sú zmluvami neplatnými. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaným prvoinštančného súdu, ktorý na túto námietku dal odpoveď v ods. 32 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Dojednanie odplaty nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorý nielen že nemusí dať súhlas k uzatvoreniu takejto zmluvy, ale nemusí byť o postúpení vôbec informovaný.

44. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a právnej teórie odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil všetky zákonom predpokladané podmienky odporovateľnosti: Právnym úkonom, ktorému žalobca ako veriteľ odporuje je vzdanie sa dedičstva dlžníčkou A. B. v prospech žalovaných 1 a 2. Dlžníčka a žalovaní 1 a 2 sú súrodenci, teda sú osobami blízkymi, úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa sa preto v konaní neskúma, tento úmysel je predpokladaný priamo príslušnou právnou normou ( ). Žalovaní liberačné dôvody netvrdili. Súd prvej inštancie správne zistil (podrobnejšie odôvodnenie je uvedené vyššie), že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníčke nepochybne existovala ku dňu vyhlásenia napadnutého súdneho rozhodnutia. Odporovaný právny úkon nepochybne je úkonom ukracujúcim, pretože ukrátil veriteľa – žalobcu v možnosti domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetkovej sféry dlžníčky, ktorá sa nenavýšila o majetok, ktorý by dlžníčka dedením nadobudla.

45. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

46. Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

47. Záverom odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného 2 sú nedôvodné, ním uplatnené odvolacie dôvody naplnené neboli, nie je daný žiaden zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu

napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením ako vecne správny potvrdil.

48. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalovanému 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa v spojení s , aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).