Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/38/2025

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: K – INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Veterná 8760/43, Trnava, IČO: 52 140 067, zastúpený: VESTENICKÁ&BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 30.04.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2025, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej zákaz obmedzovať práva žalobcu vyplývajúce z Nájomnej zmluvy zo dňa 23.12.2019 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 28.12.2019, uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a E. F. a žalovanou (pôvodne G. H.) ako prenajímateľmi, ktorej predmetom je nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa na Námestí Sv. F. I. J., evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. J. a to konkrétne stavby (nebytový priestor obchodu a služieb) so súpisným číslom 26 postavenej na pozemku parc. registra „C“ KN č. 5156, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 448 m2, a pozemku parc. registra „C“ KN č. 5156, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 448 m2 a tiež povinnosť zdržania sa akéhokoľvek konania, ktoré by narúšalo prevádzku „KRIVÁŇ“.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.12.2019 uzavrel nájomnú zmluvu ako nájomca s E. F. a G. H. ako prenajímateľmi, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. J. a to konkrétne nebytový priestor obchodu a služieb so súpisným číslom 26 postavený na pozemku parc. registra „C“ KN č. 5156 a pozemok parc. registra „C“ č. 5156 o výmere 448 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca následne uzavrel Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve dňa 28.12.2019 medzi ním ako nájomcom a E. F. a G. H. ako prenajímateľmi. Na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. sa viedlo dedičské konanie, kedy po poručiteľke G. H., zdedil 1 prenajatých nehnuteľností Karol Štefánek, ktorý vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa. B. H. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2024 spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na prenajatých nehnuteľnostiach previedol na A. B., t.j. žalovanú. Žalovaná 1 uvedenej nehnuteľnosti nadobudla od B. H., pričom pri predaji tohto podielu žalovanej porušil B. H. v prvom rade zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, a zároveň porušil žalobcove zmluvne dohodnuté predkupné právo, čím žalobca ako nájomca uvedenej nehnuteľnosti nemal možnosť využiť zmluvné predkupné právo. V uvedenej veci porušenia zmluvného predkupného práva sa v súčasnej dobe vedie súdne konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Dňa 12.07.2024 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o zmene prenajímateľa, Oznámenie o postúpení pohľadávky a výzva na zaplatenie dlžného nájomného. Predmetnými oznámeniami žalobcovi žalovaná ako nová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti oznámila, že proti žalobcovi eviduje bezodplatne postúpenú pohľadávku na nájomnom v celkovej výške

21.600,- Eur od B. H., a to na základe Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve. Žalobca kategoricky popiera existenciu pohľadávky vo výške 21.600,- Eur z titulu dlžného nájomného, keďže ku dňu prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany B. H. na žalovanú neexistoval žiadny dlh na nájomnom, ako sa to snaží prezentovať žalovaná. Podľa žalobcu neexistencia dlhu na nájomnom je nesporným faktom, ktorý je možné doložiť objektívnymi dôkazmi. Vo veci neexistencie pohľadávky sa viedlo vyšetrovanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu podľa , spáchaného v štádiu pokusu podľa , a to práve v súvislosti s predmetnou domnelou pohľadávkou. B. H. vo výsluchu počas vyšetrovania jednoznačne poprel akékoľvek vedomie o podpísaní takejto dohody, čo podporuje tvrdenie žalobcu o jej neplatnosti. Žalobca od samého začiatku, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, písomne i osobne komunikoval so žalovanou a jednoznačne popieral existenciu pohľadávky. Žalobca si riadne a včas plnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a žiadna pohľadávka z titulu dlžného nájomné nevznikla. Žalobca vykonáva prevádzkovanie pohostinskej činnosti a hazardných hier okrem iného v prevádzke a v nehnuteľnosti na adrese: Námestie Sv. Michala 26/29, Hlohovec pod názvom „KRIVÁŇ“, zapísanej v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie J. na LV č. XXXX, a to už od roku 2006. Manžel žalovanej – H. B. dňa 26.06.2024 v sprievode ďalších osôb, a to B. H. (v tej dobe už nevlastnil podiel na predmetnej nehnuteľnosti) a I. B. vstúpili bez ohlásenia do predmetnej nehnuteľnosti, pričom sa zamestnancovi pohostinstva K. L. H. B. predstavil ako nový majiteľ predmetnej nehnuteľnosti a domáhal sa sprístupnenia pivničných priestorov. Pri tejto požiadavke na zamestnanca K. L. sa H. B. nepreukázal žiadnym splnomocnením od vlastníka predmetnej nehnuteľnosti a ani listom vlastníctva, ktoré by mu umožňovali vstup do verejnosti neprístupných priestorov prevádzky „KRIVÁŇ“. Zamestnanec K. L. im verejnosti neprístupné priestory sprístupnil v omyle, že H. B. hovorí pravdu. Uvedená situácia sa zopakovala viackrát za prítomnosti rôznych osôb. C. I. B. bola prítomná pri každej neohlásenej návštevy prevádzkarne. Dňa 13.07.2024, H. B. so žalovanou a opäť s I. B. vstúpili do prevádzkarne „KRIVÁŇ“, pričom sa opäť dožadovali vstupu do pivničných priestorov prevádzky. Zamestnanec prevádzkarne K. L. im vstup do pivničných priestorov neumožnil, keďže na to nie je oprávnený. Uvedené malo za následok, že H. B. sa vyjadroval nasledovne: „keď nás nevpustíš do pivnice, tak to tu zatvoríme“. Popísané situácie majú za následok okrem iného narušenie činnosti prevádzkarne. Zatvorením prevádzkarne by spoločnosť žalobcu utrpela ťažkú ujmu, vzhľadom na to, že je jednou z dvoch prevádzkarní K – INVESTMENTS s.r.o. v Hlohovci, ktorá poskytuje služby herne v zmysle o hazardných hrách, a na tieto sú vydané platné individuálne povolenia (licencie) umožňujúce poskytovať služby tohto druhu, ktoré sú viazané výlučne na konkrétnu adresu jednotlivej prevádzky. S poukazom na Všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec č. 341/2023 o hazardných hrách na území mesta Hlohovec získanie novej licencie v prípade zatvorenia prevádzky „KRIVÁŇ“, ktorá je situovaná v samom centre mesta Hlohovec a má dlhoročnú históriu a skúsenosť s profesionálnym poskytovaním služieb v pohostinstve a v prevádzkovaní hazardných hier, by v rámci intravilánu mesta nebolo možné. Dňa 17.07.2024 žalovaná osobne obmedzovala práva žalobcu – nájomcu a činnosť prevádzky, keď sa opäť bez ohlásenie dožadovala vstupu do pivničných priestorov prevádzkarne od zamestnancov prevádzkarne. Žalobca je v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 23.12.2019 oprávnený užívať predmet nájmu za účelom prevádzkovania „výherných prístrojov“ v zmysle o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v predmete nájmu, tak ako tento pojem definuje počas celého trvania nájomného vzťahu, prevádzkovania „herne“, tak ako tento pojem definuje počas celého trvania nájomného vzťahu, prevádzkovania pohostinstva a služieb s tým spojených, výkonu podnikateľskej činnosti Nájomcu.

3. Podaním zo dňa 12.05.2025 žalobca súdu doplnil, že žalovaná spolu s tretími osobami opakovane obmedzuje práva žalobcu vyplývajúce z uzavretej Nájomnej zmluvy a činnosť prevádzky, ktorá sa neustále dožaduje vstupu do pivničných priestorov prevádzkarne od zamestnancov prevádzkarne a to spôsobom, ktorý je v rozpore s Nájomnou zmluvou. V zmysle bodu 4 článku IX Nájomnej zmluvy je prenajímateľ alebo ním poverená osoba oprávnená vstúpiť do predmetu nájmu len po predchádzajúcom preukázateľnom upozornení nájomcu a súčasne za účasti nájomcu, a to za účelom prehliadky a ochrany, uskutočnenia nevyhnutných opráv. Bez predchádzajúceho upozornenia nájomcu môžu tieto osoby vstúpiť do predmetu nájmu iba v prípade naliehavej potreby alebo nebezpečenstva ohrozenia života, zdravia alebo majetkových hodnôt. Ako vyplýva z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná spolu s manželom ako aj ďalšie osoby (bez preukázania oprávnenia) viackrát vstúpili bez ohlásenia do predmetnej nehnuteľnosti a domáhali sa sprístupnenia pivničných priestorov bez akéhokoľvek oprávneného dôvodu, a to napriek tomu, že žalobca užíva predmet nájmu na

základe riadnej platnej Nájomnej zmluvy. Uvedené konanie týchto osôb nepochybne narúša činnosť prevádzkarne žalobcu ako nájomcu. Žalovaná sa opäť domáhala vstupu do predmetu nájmu, a to dňa 17.07.2024, kedy privolala dokonca aj políciu pod zámienkou, že si chce obzrieť priestory pivnice, aby sa presvedčila, že je všetko v dobrom technickom stave. Sprístupnenia predmetu nájmu sa pritom žalovaná domáhala opäť bez predchádzajúceho preukázateľného upozornenia a bez relevantného dôvodu, kedy naviac privolím policajnej hliadky sa snažila na žalobcu vytvárať iba nátlak. Rovnako sa žalovaná spolu s ďalšou osobou (Karol Puš) domáhala sprístupnenia predmetu nájmu aj dňa 21.02.2025, kedy už bol žalobca nútený privolať policajnú hliadku, nakoľko uvedené konanie žalovanej výrazným spôsobom narúšalo a obmedzovalo činnosť jeho prevádzkarne. Aj v tomto prípade sa opäť žalovaná domáhala sprístupnenia aj uzamknutých skladových pivničných priestorov. Uvedené osoby sa opakovane do prevádzky vracali, odmietli sa preukázať dokladom totožnosti a naviac žalovaná si bez súhlasu žalobcu ako nájomcu vyhotovovala obrazové a obrazovo-zvukové záznamy.

4. K návrhu žalobca priložil Nájomnú zmluvu zo dňa 23.12.2019, Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 28.12.2019, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. J., Čestné vyhlásenie B. H. zo dňa 02.04.2025, Odpoveď na „Oznámenie o zmene prenajímateľa, oznámenie o postúpení pohľadávky a výzva na zaplatenie dlžného nájomného“ zo dňa 09.08.2024, Odpoveď na „Predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 21.600,- Eur s príslušenstvom“ zo dňa 07.10.2024, Úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 17.07.2024, Záznam Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o podaní oznámenia zo dňa 21.02.2025.

5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).

10. Podľa až 3 , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. (3)

11. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

14. Neodkladné opatrenie podľa spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobcom a žalovaným. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách.

15. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia tak sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 29.07.2022).

16. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom mal za osvedčené nasledovné skutočnosti:

17. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 23.12.2019 je zrejmé, že zmluvnými stranami tejto zmluvy boli E. F. a G. H. ako prenajímatelia a žalobca ako nájomca. Predmetom nájmu bol nájom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. J. a to konkrétne nebytový priestor obchodu a služieb so súpisným číslom 26 postavený na pozemku parc. registra „C“ KN č. 5156 a pozemok parc. registra „C“ č. 5156 o výmere 448 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie. Nájomca je oprávnený užívať predmet nájmu za účelom prevádzkovania „výherných prístrojov“ v zmysle o hazardných hrách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v predmete nájmu, tak ako tento pojem definuje počas celého trvania nájomného vzťahu, prevádzkovania „herne“, tak ako tento pojem definuje počas celého trvania nájomného vzťahu, prevádzkovania pohostinstva a služieb s tým spojených, výkonu podnikateľskej činnosti nájomcu. Zmluvné strany sa dohodli na nájme na dobu určitú – do 31.12.2030. Následne dňa 28.12.2019 zmluvné strany uzavreli i Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve.

18. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. J. vyplýva, že žalovaná je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník sporných nehnuteľností (o veľkosti podielu 1/2).

19. Z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 17.07.2024 vyplýva, že príslušníci Obvodného oddelenia PZ Hlohovec boli dňa 17.07.2024 vyslaní na preverenia oznámenia do pohostinstva Kriváň, kde sa nachádzala žalovaná, ktorá uviedla, že ju do pohostinstva nechcú vpustiť, pričom dôvodom, prečo sa domáhala vstupu do priestorov pivnice bolo, aby sa presvedčila, že je všetko v dobrom technickom stave.

20. Zo Záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 21.02.2025 o podaní oznámenia je zrejmé, že konateľ žalobcu podal oznámenie o priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa o priestupkoch. Žalobca poukazoval na to, že dňa 21.02.2025 volal na miesto svojej prevádzky hliadku, pretože do prevádzky vstúpila žalovaná s ďalšou osobou B. M. s tým, že si chcú obhliadnuť priestory. Žalovaná odmietla predložiť obsluhe doklad totožnosti, po chvíli odišla a následne sa vrátila a vyhotovila si fotografie alebo video.

21. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, po oboznámení sa s návrhom, ako aj obsahom spisu, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

22. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňoval žalobca tým, že žalovaná ako 1 spoluvlastníčka sporných nehnuteľností spolu s ďalšími osobami vstúpila do predmetu nájmu bez predchádzajúceho oznámenia žalobcovi a pohybovala sa v ňom v neprítomnosti nájomcu, čím došlo k porušeniu nájomnej zmluvy a obmedzeniu práva žalobcu ako nájomcu a k narušeniu činnosti prevádzky.

23. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

24. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp opodstatnenosti, a síce naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán ( ). Neodkladné opatrenie v súvislosti s ochranou nejakého práva, v danom prípade práv žalobcu vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy, slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné.

25. Podstatnou v danej veci je otázka, či za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu možno vyvodiť existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré uviedol a osvedčil žalobca, sú skutočnosťami, ktoré neodôvodňujú potrebu upraviť pomery strán formou neodkladného opatrenia. Súd nemal za osvedčenú potrebu naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd má za osvedčené, že účastníkmi Nájomnej zmluvy sú strany sporu a že v zmysle Nájomnej zmluvy má žalobca právo užívať vyššie uvedené nehnuteľnosti bez akéhokoľvek zásahu prenajímateľov, okrem situácie uvedenej v bode 4 článku IX Nájomnej zmluvy, kedy je prenajímateľ alebo ním poverená osoba oprávnená vstúpiť do predmetu nájmu len po predchádzajúcom preukázateľnom upozornení nájomcu a súčasne za účasti nájomcu a to za účelom prehliadky a ochrany, uskutočnenia nevyhnutných opráv a nevyhnutných prác. Bez predchádzajúceho upozornenia nájomcu môžu tieto osoby vstúpiť do predmetu nájmu iba v prípade naliehavej potreby alebo nebezpečenstva ohrozenia života, zdravia alebo majetkových hodnôt. Z vyjadrenia žalobcu je tiež zrejmé, že žalovaná a ďalšie ňou poverené osoby sa opakovane snažili vstúpiť do prevádzky žalobcu, konkrétne do pivničných priestorov, a to v rozpore s bodom 4 článku IX Nájomnej zmluvy, avšak uvedené sa stalo v roku 2024 (dňa 26.06.2024, dňa 13.07.2024 a dňa 17.07.2024) a tiež 21.02.2025, avšak uvedená skutočnosť vylučuje naliehavosť a bezodkladnosť potreby upraviť pomery strán, a to najmä s poukazom na dlhšie časové obdobie, počas ktorého k týmto zásahom zo strany žalovanej dochádzalo. Návrhu žalobcu tak chýba potrebná naliehavosť, keďže k tvrdenému konaniu žalovanej v rozpore s uzavretou Nájomnou zmluvou malo dôjsť v roku 2024 a následne ešte 21.02.2025, avšak žalobca sa nariadenia tohto neodkladného opatrenia domáha návrhom podaným až po viac ako 9 mesiacov od opakovaných intenzívnych zásahoch do práv žalobcu vyplývajúcich z predmetnej Nájomnej zmluvy vykonaných v roku 2024.

26. Súd zároveň poukazuje i na tú skutočnosť, že žalovaná je oprávnená na základe zmluvného vzťahu medzi stranami sporu vstúpiť do predmetu nájmu len po predchádzajúcom preukázateľnom upozornení nájomcu a súčasne za účasti nájomcu a to za účelom prehliadky a ochrany, uskutočnenia nevyhnutných opráv a nevyhnutných prác, pričom bez predchádzajúceho upozornenia nájomcu môžu tieto osoby vstúpiť do predmetu nájmu iba v prípade naliehavej potreby alebo nebezpečenstva ohrozenia života, zdravia alebo majetkových hodnôt. V žiadnych iných prípadoch do prevádzky v zmysle Nájomnej zmluvy nie je oprávnená vstúpiť. Nariadením neodkladného opatrenia by sa nijakým spôsobom nezmenili pomery, nakoľko žalovaná ako prenajímateľka v danom záväzkovom vzťahu je zaviazaná právami a povinnosťami vyplývajúcimi z toho nájomného vzťahu priamo zmluvou a zákonom a nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by jej bola táto povinnosť uložená duplicitne bez reálne dosiahnuteľného výsledku v danej situácii, čím nie je naplnený ani princíp efektívnosti.

27. Bez ohľadu na uvedené, je ale možné tiež uzavrieť, že samotné vstúpenie žalovanej do verejných priestorov pohostinstva (predmetu nájmu) nie je protiprávnym konaním a do pivničných priestorov žalovanú obsluha nepustila, čo vyplýva z úradného záznamu OO PZ Hlohovec zo dňa 17.07.2024. Žalovaná príslušníkom OO PZ Hlohovec zároveň uviedla, že sa chcela len presvedčiť, že všetko je v dobrom technickom stave. Rovnako dňa 21.02.2025 vstúpila žalovaná do verejných priestorov prevádzky žalobcu s tým, že si chce obhliadnuť priestory, avšak následne žalovaná prevádzku opustila, pričom zo žalobcom predloženého Záznamu o podaní oznámenia nie je ani zrejmé, že by sa žalovaná domáhala vstupu do iných ako verejných priestorov uvedenej prevádzky žalobcu. Iné konanie žalovanej ohrozujúce existenciu nájomného vzťahu žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani netvrdil.

28. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v prípade opakovania tohto správania sa žalovanej dochádza k obmedzovaniu jeho práv ako nájomcu a k obmedzovaniu činnosti prevádzky (bez bližšej špecifikácie), ale uvedené tvrdenia nijako svojím návrhom ani dôkazmi neosvedčil. Zároveň tvrdenie žalobcu, že nájomný vzťah trvá už od roku 2006 bolo vyvrátené samotnou nájomnou zmluvou, ktorá bola zmluvnými stranami uzavretá dňa 23.12.2019.

29. Nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci tiež nezodpovedá naplneniu požiadavky proporcionality. Súd pri rozhodovaní musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). V rámci úvah súdu o nariadení neodkladného opatrenia musí tento okrem iného zohľadňovať i to, že v tomto druhu konaní je povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj žalovanému, ktorý môže byť

obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu nariadenia neodkladného opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

30. Predmetom neodkladného opatrenia tak nemôže byť uloženie všeobecne formulovanej povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by ohrozila prevádzkovanie podnikateľskej činnosti žalobcu, či zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by narúšala prevádzku žalobcu. Takto vymedzená povinnosť je všeobecná a neurčitá, je možné ju interpretovať rôzne, napr. aj vo vzťahu k právne aprobovanému zásahu, v dôsledku čoho je tak navrhované obmedzenie žalobcu i neproporcionálne. Rozhodnutie tak nespĺňa požiadavku určitosti a vykonateľnosti žalobcom navrhovaného petitu a ani vyhovujúceho testu proporcionality.

31. S ohľadom na uvedené žalobca tak svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani predloženými listinnými dokladmi dostatočne neosvedčil predpoklad potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanou a neosvedčil ani bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie jeho súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. Absencia už len jedného z predpokladov pre možné nariadenie neodkladného opatrenia má za následok nemožnosť vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ust. v spojení s a CSP z dôvodu hospodárnosti konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, hoci bola v konaní úspešná, keďže z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy vzniknúť nemohli, keď s ňou súd v konaní vôbec nekonal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .