Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-805-2019.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Subarea
49Ek/805/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom 023 33 Povina o vymoženie 131,92 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martin Píry, so sídlom Exekútorského úradu Obežná 8563/2 01001 Žilina, IČO: 42219957, pod sp. zn.376EX 246/19, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 exekučného poriadku z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.05.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 131,92 Eur s prísl. na základe exekučného titulu – výkazu nedoplatkov sp. zn. 1922026013 zo dňa 04.03.2019, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s (ďalej ako „exekučný titul“). Poverením zo dňa 21.05.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Píry, so sídlom Exekútorského úradu Obežná 8563/2 01001 Žilina.
2. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 04.11.2024 podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie, v ktorých oprávnený uviedol: „Počas exekúcie EX 246/2019 vedenej na majetok povinného, oprávnený zistil, že povinná je od 11.6.2024 zamestnaná, zamestnávateľ Verve Facility Services, s.r.o. IČO: 48264695 Lazaretská 3/A 811 08 Bratislava, v dôsledku čoho má oprávnený za to, že tu nie je splnený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie exekútorom v zmysle § 61n ods. 1 d) Exekučného poriadku. Žiadame, aby súdny exekútor ďalej vykonával exekúciu a vykonal všetky dostupné a hospodárne úkony vedúce k zisteniu majetku povinného. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd námietkam oprávneného v plnom rozsahu vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie č. EX 246/2019 vydané súdnym exekútorom JUDr.Martin Píry zo dňa 4.11.2024 zrušil.“
4. Súdny exekútor k podaným námietkam doručil aj svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol: „Skutočnosť, že je povinný zamestnaný a má podľa vyjadrenia oprávneného príjem, to neznamená, že povinný má nejaký exekvovateľný majetok, ktorý by mohol súdny exekútor postihnúť v exekučnom konaní 376 EX246/19. V skoršom exekučnom konaní 376 EX535/18 vedenom v neprospech povinného a
zároveň kde je identický aj oprávnený ( Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874 ) súdny exekútor vydal dňa 26.08.2024 Príkaz na začatie exekúcie a Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, avšak do dnešného dňa neboli vykonané zrážky zo mzdy. Následne dňa 28.11.2024 poskytol zamestnávateľ povinného Verve Facility Services, s.r.o. , Lazaretská 3/A , Bratislava súčinnosť súdnemu exekútorovi z ktorej vyplynulo, že príjem povinného je v priemere cca 150,00 EUR a nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy povinného. Súdny exekútor poukazuje na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 19Ek/766/2018 zo dňa 14.12.2023: „Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Jedným zo spôsobov ukončenia exekúcie je aj ukončenie rozhodnutím súdneho exekútora, na základe zákonom predpokladaných skutočností. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje jednu z možností zastavenia exekúcií exekútorom, pričom predpokladom pre takéto zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora.. Podľa tohto ustanovenia súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov súdneho exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie, teda od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, alebo od posledného zexekvovania majetku. V námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môže účastník konania, ktorý námietky podal, argumentovať len tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, avšak takéto tvrdenia je povinný preukázať. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal. Na základe hore uvedeného súdny exekútor navrhuje Exekučnému súdu, aby Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie“ zo dňa 06.11.2024 zamietol.“
5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, inými slovami ide o zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciu nesúhlasí). Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonnom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.
9. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V
prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.
10. Exekučný súd po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdnym exekútorom povereným vykonaním tejto exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a zisťovanie majetku resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že povinný je zamestnaný a poverený súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, avšak do dnešného dňa neboli vykonané zrážky zo mzdy z dôvodu, že príjem povinného je v priemere cca 150,00 EUR a nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy povinného. Do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (04.11.2024) nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku zo strany povinného v tejto konkrétnej exekúcii, poverený súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmov povinného, ktoré by exekúcii podliehali. Z uvedeného teda vyplýva, že súdny exekútor postupoval správne. Oprávnený pri podaných námietkach, podľa názoru súdu, neuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať nesprávne vydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť fyzickej osoby. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s vedením exekúcie povereným súdnym exekútorom mal možnosť v zmysle § 34 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na zmenu súdneho exekútora.
11. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku exekučný súd musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 21.05.2019 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (04.11.2024) uplynulo päť rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie nevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného konania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (päť rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania povereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou osobou.
12. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že upovedomenie povereného súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
13. Na záver je ešte potrebné uviesť, že zastavenie tohto exekučného konania pre nemajetnosť povinného nie je prekážkou pre oprávneného opätovne sa domáhať od povinného núteného splnenia nároku oprávneného z exekučného titulu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Oprávnený môže po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí námietok opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie nároku z exekučného titulu vymáhaného v tomto exekučnom konaní. Teda zastavenie exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nemá za následok, že oprávnený v budúcnosti už nebude môcť podať nový (ďalší) návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom sa bude domáhať núteného splnenia nároku z exekučného titulu, ktorý už bol predmetom exekučného konania ukončeného pre nemajetnosť povinného subjektu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.