Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/59/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne (navrhovateľky neodkladného opatrenia): A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A., A. XX, proti žalovanému: B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D., E. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu -24 zo dňa 3.3.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom vyhovujúcom výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III. o nároku žalobkyne na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

III. M e n í uznesenie vo výroku II. tak, že u k l a d á žalobkyni podať na príslušnom súde žalobu vo veci samej proti žalovanému o ochranu pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti, v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému úmyselne sa priblížiť ku A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, A., a to na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvedení na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci, v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov, ako aj na čas preberania a odovzdávania maloletej dcéry strán sporu, sa tento zákaz nevzťahuje (I.). Zároveň poučil žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej týkajúcu sa náhrady škody alebo žalobu o určenie, že nedochádza k zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia (II.). Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorý žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný je jej bývalým manželom, s ktorým v spoločnej domácnosti nežijú od januára 2023 a rozvedení boli dňa 10.10.2023, pričom ich mal. dcéra na čas po rozvode manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne a styk maloletej s otcom (žalovaným) bol upravený na základe ústnej dohody striedavou starostlivosťou po jednom týždni. Po rozvode manželstva aj krátko predtým jej žalovaný posielal nepríjemné SMS správy niekoľkokrát denne, v ktorých ju ponižuje, vyhráža sa jej fyzickou smrťou a likvidáciou - podpálením, že najprv zabije ju a potom seba, pričom ju kontaktuje nielen prostredníctvom SMS správ, ale už aj telefonicky, kde na ňu hystericky vykrikuje, vyhráža sa jej

ublížením na zdraví, sleduje ju, má podozrenie, že užíva psychotropné a omamné látky, najmä pod vplyvom ktorých sa jej vyhráža. Na základe telefonických hovorov, v ktorých sa jej vyhrážal, že „ju znesie zo sveta, potom seba, iba ich dcéra bude žiť“, naňho podala dňa 2.2.2025 na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach trestné oznámenie, ktoré je evidované pod sp.zn. ORPZ-KE-OPP7-10/2025, pričom súčasťou trestného spisu sú tri nahrávky a screenshoty SMS správ, kde sú zdokumentované vyhrážky žalovaného, vyšetrovacie konanie doposiaľ nie je skončené, no vyhrážky zo strany žalovaného naďalej pokračujú, a to aj voči jej priateľovi, žalovaný ju kontaktuje z neznámeho čísla, naposledy jej telefonoval dňa 23.2.2025, kedy sa jej vyhrážal, že ju podpáli. Uviedla, že zo žalovaného má strach, obavy o svoje zdravie a pocity prenasledovania, má obavu tiež o svojho priateľa, z čoho je psychicky unavená. Žiadala tiež, aby súd rozhodol o tom, že pri preberaní dcéry bude prítomný otec žalovaného (starý otec dieťaťa) a navrhovala, aby starý otec nosil mal. dcéru do škôlky a ona ju zo škôlky vyberie.

3. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v súlade s návrhom žalobkyne, stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi dôvodmi a právne vec posúdil podľa ust. , a (ďalej len „“). Konštatoval, že nariadenie NO je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že pre nariadenie NO nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie NO. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania; navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadenia NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. V danom prípade žalobkyňa žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je, aby sa k nej žalovaný nepribližoval na stanovenú vzdialenosť, z dôvodu ochrany jej psychickej a fyzickej integrity, obáv o svoj život, zdravie a svoju bezpečnosť, žiada poskytnúť ochranu pred zastrašovaním. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že existuje potreba bezprostrednej úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia psychickej a fyzickej integrity žalobkyne voči žalovanému. Bezprostrednosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia mu vyplynula z tvrdení žalobkyne v návrhu, z trestného oznámenia zo dňa 2.2.2025 pripojeného k návrhu, prílohou ktorého sú nahrávky telefonických hovorov žalovaného zo dňa 2.2.2025, kedy jej mal povedať, že „ju zabije, pôjde po nej“. Taktiež z výpovede žalobkyne v trestnom konaní zo dňa 7.2.2025 vyplýva, že žalovaný v telefonickej komunikácii (videokonferencii) dňa 2.2.2025 sa jej mal vyhrážať, že „pôjde z tohto sveta“, v opakovanom rozhovore z tohto dňa jej povedal: „ty odídeš z tohto sveta prvá, ty kurva“. Z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa žalovaného vyvoláva u žalobkyne obavu z násilia pri osobnom kontakte s ním, či v jeho bezprostrednej blízkosti a ohrozuje jej telesnú a osobnú integritu, keďže žalovaný opakovane v priebehu dlhšieho časového obdobia (podľa tvrdení žalobkyne od rozvodu manželstva v októbri 2023) ju neustále výhražne kontaktuje. Na základe uvedených skutočností súd považoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu za dostatočne osvedčenú a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktoré v okolnostiach prípadu považoval za primeraný a efektívny nástroj ochrany žalobkyne. Z týchto dôvodov návrhu žalobkyne vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. V danom prípade žalobkyňa nekonkretizovala, ako by sa mal zákaz priblíženia dodržiavať vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie či prípadné súdne konanie, ktoré môže byť iniciované, a tiež ako by malo prebiehať odovzdanie či prebratie spoločnej maloletej dcéry strán sporu. S poukazom na to, že v každodennom živote môžu nastať nečakané, náhodné, či vopred neplánované situácie, keďže nemožno vylúčiť náhodné stretnutia na verejnosti, napr. na ulici, u lekára, v obchode, súd prvej inštancie považoval za potrebné zákaz priblíženia presnejšie vymedziť len na úmyselné priblíženie sa k žalobkyni, a to na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, ktorá je dostatočná na vylúčenie fyzickej konfrontácie strán sporu. Nakoľko voči žalovanému bolo podané trestné oznámenie, o ktorom v čase podania návrhu na nariadenie NO nebolo rozhodnuté, pre prípad účasti strán na procesných úkonoch nariadených súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní v súdnych alebo iných konaniach, pri ktorých nebude

možné zabezpečiť, aby vzdialenosť medzi fyzickými osobami bola väčšia ako 20 metrov, z praktického hľadiska súd vylúčil uplatňovanie tohto zákazu v týchto prípadoch. Rovnako vzhľadom na dohodou strán (nie rozhodnutím súdu) na čas po rozvode upravený styk žalovaného s maloletou dcérou, vylúčil uplatňovanie neodkladného opatrenia aj na čas odovzdávania či preberania maloletého dieťaťa medzi stranami sporu ako rodičmi. Zároveň zastával názor, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, preto podľa neuložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej s identickým obsahom. Pokiaľ ide o trvanie NO, zákaz uložil bez časového obmedzenia, keďže v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo NO nariadené. Odkázal na ust. , podľa ktorého na návrh ktorejkoľvek zo strán súd nariadené neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Zároveň podľa ust. ujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených a s prípadným vyhovením takejto žalobe, ktorým je zrušenie neodkladného opatrenia ( ). Lehotu na podanie žaloby neurčil, pričom uviedol, že konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia ( ). Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na nariadenie NO (nie v petite návrhu) žiadala, aby pri preberaní dcéry strán sporu bol prítomný otec žalovaného (starý otec maloletej), resp. aby on mal. dcéru (vnučku) nosil do škôlky, kde ju žalobkyňa vyberie – súd uviedol, že o takom návrhu v civilnom sporovom konaní nerozhoduje a poučil žalobkyňu o možnosti takýto návrh podať príslušnému súdu rodinnoprávnej agendy, ktorý koná a rozhoduje o úprave rodičovských práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa, vrátane styku s dieťaťom. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Uznesenie napadol včas podaním odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. oho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdenia žalobkyne, že sa bojí o svoj život a zdravie, či o život a zdravie svojho partnera, označil za klamstvá a výmysly, ničím nepodložené a nepreukázané. Tvrdil, že žalobkyni nikdy fyzicky neublížil a ani by to nikdy neurobil, že v čase ich spolužitia sa o rodinu, manželku a svoju dcéru, dokonca aj o bývalú svokru, vždy príkladne staral, zabezpečoval všetky potreby domácnosti a vykonával domáce práce, nie raz upratoval, varil, pral a pod. Naproti tomu žalobkyňa bola celý čas doma a nikdy poriadne nepracovala. Uviedol, že ich manželstvo chcel zachrániť hlavne kvôli dcérke, s ktorou má vynikajúci vzťah a aj kvôli nej napokon s rozvodom manželstva súhlasil, ako aj s tým, že dcéra bude zverená do starostlivosti žalobkyne. Na styku s maloletou dcérou sa so žalobkyňou dohodli, ktorú dohodu žalobkyňa spočiatku dodržiavala, neskôr ale začala maloletú používať ako nástroj vydierania voči nemu, neustále menila termíny odovzdania dcéry a dohodnuté, resp. zaužívané pravidlá a vyhrážala sa, že mu dcéru nedá, permanentne obťažovala jeho rodičov a zámerne ho provokovala. Uviedol, že z uvedenej situácie je už zúfalý, má zdravotné problémy a žiaľ, pre svoju prchkú povahu ho dokážu „vytočiť“ aj maličkosti, v príleve hnevu častokrát povie niečo, čo neskôr ľutuje, avšak nikdy to nemyslí vážne, čo žalobkyňa vie veľmi dobre, nakoľko spolu dlhšiu dobu žili. Poprel, že by užíval omamné a psychotropné látky a že žalobkyňu niekedy sledoval, nakoľko od rozvodu manželstva sa s ňou (okrem preberania dcéry) osobne nikdy nestretol, a to ani náhodne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, ktorá k návrhu nepredložila relevantné dôkazy, odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného predložené sms – správy nedokazujú, že ju sleduje, ktorú skutočnosť poprel, nakoľko do času doručenia neodkladného opatrenia ani nevedel, že žalobkyňa býva na novej adrese F. XX, A.. Priznal, že jej posielal rôzne sms - správy obsahujúce nadávky, vulgarizmy a dehonestujúce výrazy, čo teraz úprimne ľutuje. Obsah sms – správ podľa žalovaného nie je takej povahy, že by tieto mali vyvolávať u žalobkyne dôvodnú obavu o svoj život, či zdravie alebo o život a zdravie jej partnera. Predložené správy navyše sú vytrhnuté z kontextu, ktorý je potrebné brať do úvahy, pričom žalobkyňa vôbec neuvádza, čo zaslaným správam predchádzalo. Zo zaslaných sms správ nie je ani zrejmé, kedy a v akom časovom horizonte boli písané, keďže žalobkyňa tvrdí, že jej vypisuje a obťažuje ju neustále. Taktiež je absolútnym klamstvom, že by sms - komunikácia mala obsahovať správy o vyhrážaní smrťou, fyzickou likvidáciou, podpálením a pod.

Pokiaľ ide nahrávky doložené do vyšetrovacieho spisu, k týmto uviedol, že svoje vyjadrenia ľutuje, ktoré však boli reakciou na konanie žalobkyne, kedy opäť menila zaužívané pravidlá styku s maloletou dcérou, viackrát sa dožadovala vrátenia dcéry bez udania dôvodu, v neskorých nočných hodinách kontaktovala jeho rodičov, hlavne matku, ktorá je z danej situácie extrémne psychicky vyčerpaná a má zdravotné problémy, čo uviedol aj pri svojom výsluchu na polícii. Predložené nahrávky s poukazom na ust. a považoval za nelegálne, nakoľko boli získané bez jeho súhlasu a žalobkyňa nimi porušila jeho právo na ochranu súkromia. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nezaoberal zákonnosťou nahrávok, na ktoré v rozhodnutí odkazuje, ani ich možným použitím ako dôkazu v civilnom konaní, pričom poukázal na Základných princípov , v zmysle ktorých súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením (tzv. test proporcionality). Okrem sms - komunikácie, ktorá nijako neodôvodňuje obavu o život či zdravie, a nelegálnych nahrávok, žalobkyňa nepredložila žiaden ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval jej tvrdenia o obavách a strachu o svoj život a zdravie. Opak je pravdou, že práve žalobkyňa je častokrát v telefóne hysterická, bezdôvodne plače a nadáva mu. Nepoprel, že častokrát je aj on rozčúlený, vyjadruje sa vulgárne a dehonestuje svoju bývalú manželku, čo je však spôsobené jej prvotnou reakciou, ona je impulzom vzniku problémov. Zopakoval, že sa nezbavuje svojej viny a svojej miery zodpovednosti, avšak trval na tom, že svoju bývalú manželku neohrozuje tak, že by sa mala báť o svoj život, či zdravie a že by uvedené bolo potrebné riešiť vydaním neodkladného opatrenia. Mal za to, že nariadením NO súd zasiahol do jeho práv výlučne na podklade tvrdení žalobkyne, ktoré nie sú ničím relevantným podložené, pričom potrebu neodkladného opatrenia odôvodnil prevzatím jej rétoriky, bez akéhokoľvek právneho posúdenia danej situácie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Tvrdenia žalovaného považovala za nepravdivé, zavádzajúce a nesúvisiace s podstatou veci, ktorou je ochrana jej osobnosti pred jeho agresívnym správaním. Za nepravdivé označila i jeho tvrdenia týkajúce sa ich spolužitia pred rozvodom manželstva, ku ktorým uviedla, že spolu žili ako klasická rodina, pričom zlom v správaní manžela nastal v čase, keď začal vo vyššej miere konzumovať alkohol a niekedy aj omamné látky, čo bolo aj hlavnou príčinou rozvodu ich manželstva. Poukázala na to, že žalovaný v odvolaní nepopiera, že jej posielal rôzne správy obsahujúce nadávky a ktorými dehonestoval jej osobu. Nevie sa vyjadriť k tomu, či to naozaj ľutuje, nakoľko nikdy sa jej za to neospravedlnil aj keď viackrát sľuboval, že sa to už nebude opakovať, no tieto nadávky sa stupňovali a vyhráža sa jej neustále. Jeho správanie vzbudzuje u nej dôvodnú obavu o život z dôvodu, že už počas spolužitia, hlavne po požití alkoholu sa správal voči nej agresívne, pričom toto jeho konanie trvá neustále už dva roky od odlúčenia. Žalovaný tiež potvrdil, čiže je nesporné, čo sa týka nahrávok z vyšetrovacieho spisu, že sa jej niekoľko krát vyhrážal. K nahrávkam, ktoré vyhotovila bez jeho vedomia, uviedla, že k ich vyhotoveniu pristúpila z dôvodu, že mala reálny strach o svoju bezpečnosť a ich účelom bolo zabezpečiť relevantný dôkaz pri podaní druhého trestného oznámenia a zdokumentovať agresívne správanie žalovaného voči nej, ku ktorému dochádzalo opakovane a z ktorého má dôvodnú obavu o svoj život. Tvrdenia žalovaného, že ona je príčinou ich sporov, považuje za zavádzajúce a účelové, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a hlavne sa nezakladá na pravde, že by žalovaného akokoľvek provokovala alebo iniciovala konflikty. Taktiež nie je pravdou, že by mu bránila v kontakte s dcérou, ale práve naopak, vždy sa snažila o dohodu a ústretovosť, pričom žalovaný často nereagoval na jej telefonické alebo textové správy ohľadom dcéry.

6. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní, jeho dôvodoch, skutkovom stave a právnej argumentácii, ako aj na odvolacom návrhu, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobkyne, že konzumoval vo zvýšenej miere alkohol (ten konzumuje len sporadicky, väčšinou po práci jedno až dve piva), a už vonkoncom nekonzumuje omamné látky. Tvrdil, že práve žalobkyňa konzumovala omamné látky, ktoré si kupovala po príchode domov z Nemecka, pretože mala problémy so spánkom. Zopakoval, že nepopiera rôzne sms - správy odoslané žalobkyni, obsahujúce nadávky, vulgarizmy, dehonestovanie jej osoby, ktoré však úprimne ľutuje, pričom trval na tom, že tieto správy nie sú takej povahy, aby mali byť dôvodom obáv žalobkyne o svoj život, či zdravie. Navyše správy sú vytrhnuté z kontextu, pričom žalobkyňa vôbec neuvádza, čo im predchádzalo. Zvukové nahrávky považoval za nezákonný dôkaz, získané bez jeho súhlasu a vedomia, preto navrhoval, aby na ne odvolací súd neprihliadal, keďže boli získané v rozpore so zákonom, čo súd prvej inštancie flagrantne odignoroval a v rozhodnutí neuviedol jedinú zmienku o tom, prečo zobral do úvahy nezákonné nahrávky.

Je evidentné, že žalobkyňa porušovala jeho osobnostné práva vedome a s cieľom uvedené do budúcna použiť proti nemu, z jej strany nešlo o žiaden strach o život, či zdravie. Žalobkyňa doposiaľ nepredložila žiaden zákonný dôkaz, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy žalobkyne o svoj život, či zdravie. Uviedol ďalej, že žalobkyňu nikdy nesledoval a že plánuje podať návrh na zmenu úpravy styku s maloleto dcérou, pretože úprava styku ponechaná na dohode vyhovuje len žalobkyni, ktorá má dieťa zverené do svojej výlučnej starostlivosti.

7. Žalobkyňa na odvolaciu repliku žalovaného nereagovala.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. , 380 ods. 1, 2 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. napadnuté uznesenie spolu s konaním súdu prvej inštancie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a preskúmavané uznesenie je vecne správne v napadnutom vyhovujúcom výroku I., ktorým súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému úmyselne priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci, v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov, ako aj času preberania a odovzdávania maloletej dcéry strán sporu, na ktoré prípady sa tento zákaz nevzťahuje, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v jeho vyhovujúcom výroku podľa ust. potvrdil s tým doplnením, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ žaloba v určenej lehote bude žalobkyňou podaná. Uznesenie v súvisiacom II. výroku, ktorým súd prvej inštancie poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, odvolací súd zmenil podľa tak, že uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej proti žalovanému o ochranu pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti, v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

9. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne posúdil skutkové a právne dôvody návrhu žalobkyne a dospel k správnemu záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa ust. , v spojení s .

10. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie NO v zmysle je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), b) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, d) právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch ( ). Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred

nariadením neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku tohto sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v súlade s princípom proporcionality.

11. V ust. , z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne správne vychádzal, je upravené neodkladné opatrenie, ktorým možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Pri neodkladnom opatrení z dôvodu podľa súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu pritom postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického alebo psychického násilia voči blízkej alebo inej chránenej osobe, pričom nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadené NO bol odporca (žalovaný) za skutok násilia už odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku.

12. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. až h) vychádza zo znenia .1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 606/2013 zo dňa 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia voči blízkej alebo inej chránenej osobe, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom osvedčiť [Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1098 - 1099].

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanom návrhu postupoval podľa cit. zákonných ustanovení a vyššie uvedených zásad rozhodovacej praxe a dospel k správnemu záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného NO podľa . Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa tvrdeniami v návrhu a predloženými dôkazmi osvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver, že správaním a výhražnými verbálnymi útokmi a prejavmi žalovaného opísanými v návrhu, jej telesná alebo duševná integrita môžu byť vážne ohrozené a že je odôvodnená naliehavá potreba úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom.

14. V danom prípade žalobkyňa na svoje tvrdenia o slovných vyhrážkach žalovaného ublížením na zdraví, zastrašujúcich a znevažujúcich verbálnych prejavoch z jeho strany voči nej v telefonickej a sms – komunikácii predložila dôkazy, z ktorých vyplýva, že na príslušnom útvare Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach dňa 2.2.2025 podala ústne oznámenie (evidované pod sp. zn. ORPZ-KE-OPP7-10/2025), týkajúce sa vyhrážania ublížením na zdraví, zabitím, vulgárnymi nadávkami a prenasledovania jej osoby zo strany žalovaného, ktoré sú zdokumentované nahrávkami telefonických hovorov a snímkami doručených sms – správ, o ktorom (trestnom oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu) v čase rozhodnutia odvolacieho súdu zatiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobkyňou predložené dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčujú dostatočným spôsobom jej obavy o dôvodnosti podozrenia z násilného správania žalovaného voči nej, ktoré môže vážne ohroziť alebo poškodiť telesnú integritu alebo psychické zdravie žalobkyne, a preto je namieste dočasne upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením a obmedziť slobodu pohybu žalovaného vo forme uloženia zákazu úmyselného priblíženia sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť, a to v záujme predchádzania násilnému skutku a ochrany osoby žalobkyne pred ďalším možným násilným správaním a konaním žalovaného.

15. Na vecnej správnosti napadnutého uznesenia nič nemení ani podané odvolanie žalovaného, v ktorom nepopiera, že došlo z jeho strany k vyhrážkam a vulgárnym, znevažujúcim slovným útokom

voči žalobkyni počas ich vzájomnej komunikácie a telefonických rozhovorov, čo odôvodnil tým, že bol rozčúlený a vyprovokovaný predchádzajúcim správaním žalobkyne, ktorá je „impulzom vznikajúcich problémov medzi nimi“, pričom prehlásil, že svoje správanie oľutoval a že žalobkyňu nijakým spôsobom neohrozuje tak, aby sa mala báť o svoj život či zdravie a aby vzniknutú situáciu bolo potrebné riešiť nariadením neodkladného opatrenia. Skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené, a neodôvodňujú prijať rozhodnutie v prospech žalovaného, preto odvolanie nemožno považovať za opodstatnené. K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že tieto iba potvrdzujú pravdivosť tvrdení žalobkyne o jeho násilnom, obťažujúcom správaní a slovných vyhrážkach, ktoré vyvolávajú u nej odôvodnené obavy o svoj zdravie či život. Nič na tom nemení ani „prchká“ povaha žalovaného, či následne prejavená ľútosť a ani skutočnosť, že opísané násilné správanie žalovaného malo byť vyprovokované samotnou žalobkyňou, ktorými skutočnosťami žalovaný argumentuje na svoju obranu v podanom odvolaní. Zistené skutkové okolnosti jednoznačne svedčia o naliehavej potrebe dočasne upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením, ktoré je nevyhnutné pre zamedzenie fyzickej konfrontácie strán a vzniku ďalších konfliktov, v záujme poskytnutia okamžitej a efektívnej ochrany zdravia a života žalobkyne tak, ako správne uzavrel súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

16. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňu neprenasleduje a okrem jej kontaktovania v súvislosti so stykom s maloletou dcérou, ktorá na čas po rozvode manželstva bola zverená do jej výchovy, ani nemá záujem so žalobkyňou sa stretávať a k nej sa približovať, odvolací súd poznamenáva, že v takom prípade nariadené neodkladné opatrenie pre žalovaného ako povinnú osobu nepredstavuje závažný zásah do jeho práv obmedzením jeho osobnej slobody a neodkladným opatrením mu nevznikne neprimeraná ujma na jeho právach.

17. K ostatným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd odkazuje na správne dôvody napadnutého uznesenia, ku ktorým iba pre úplnosť dodáva, že pri neodkladnom opatrení v zmysle za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobnej slobody povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Účelom neodkladných opatrení podľa [tiež písm. e)] z dôvodu podozrenia z násilnického správania (psychického či fyzického) vo vzťahu ku chránenej osobe (blízkej, či inej osobe), je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ (obeť násilia) ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania skutku násilia. Z povahy neodkladných opatrení podľa e v konaní o ich nariadenie prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre nariadenie NO postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu upraveného v ust. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej alebo inej chránenej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia už odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku.

18. Súd prvej inštancie posúdil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v plnom súlade so zákonom a správne rozhodol, pokiaľ aj pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov na strane žalovaného, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté (v súlade s princípom proporcionality a primeranosti), napadnutým uznesením nariadil žalobkyňou navrhované neodkladné nariadenie.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa uznesenie v napadnutom výroku I., ktorým súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému úmyselne priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci, v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov, ako aj času preberania a odovzdávania maloletej dcéry

strán sporu, na ktoré prípady sa tento zákaz nevzťahuje, ako vecne správne potvrdil s tým doplnením, že časovo limitoval trvanie nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe vo veci samej, podanej žalobkyňou.

20. Neboli však splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia v súvisiacom II. výroku, ktorým súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie vyšiel z nesprávneho právneho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán, a preto žalobkyni neuložil žalobnú povinnosť v intenciách ust. a nariadil neodkladné opatrenie bez nadväznosti na konanie vo veci samej, pričom trvanie jeho účinkov časovo nijako nelimitoval tak, aby bola vyjadrená dočasnosť úpravy pomerov strán vykonanej neodkladným opatrením. Z hľadiska povahy neodkladného opatrenia podľa , keďže návrh na jeho nariadenie žalobkyňa podala pred začatím konania, odvolací súd zastáva názor, že prostredníctvom účinkov neodkladného opatrenia v danom prípade nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a uznesenie nemá teda povahu konečného rozhodnutia vo veci samej (nekonzumuje vec samu), preto je potrebné naň nadväzujúce súdne konanie vo veci samej v zmysle , v ktorom riadnym dokazovaním budú posúdené medzi stranami sporné skutočnosti, čím sa zároveň predíde aj neprípustnému obmedzeniu práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa napadnuté uznesenie v II. výroku zmenil tak, že podľa uložil žalobkyni povinnosť na príslušnom súde podať žalobu vo veci samej proti žalovanému o ochranu pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti, v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

22. Odvolací súd pripomína, že pokiaľ žaloba vo veci samej nebude podaná, súd prvej inštancie uznesenie o neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší ( ).

23. V súlade s ust. , a odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Nakoľko žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, nevznikol mu nárok na náhradu vynaložených trov a úspešnej žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .