Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/81/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6 proti žalovanému: E. F. G., G., G. G. H. I., E. XX, J.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3.126,78 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 3. júna 2024 č. k. -150

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok, okrem výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 400 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) v poradí druhým rozsudkom zo dňa 3.6.2024 č. k. -150 (ďalej len „rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 € (výrok I.), v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo sumy priznanej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Súd tak rozhodol o nároku žalobkyne na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3.126,78 €, vyčísleného ako súčet čiastky 829,65 €, t.j. 70 % zo sumy 1.185,22 € a sumy 2.297,13 €, predstavujúceho takmer v plnom rozsahu výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného v zmluvnom vzťahu medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným, a to: (a) zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300046615 zo dňa 4.5.2012, a ktoré v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bolo žalobkyni priznané vo výške 1.185,22 €, a tiež (b) zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2011 a ktoré bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. žalobkyni priznané vo výške 2.297,13 €, pričom v oboch súdnych konaniach súd dospel k záveru, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov pre rozpor so o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“). Súd týmto rozsudkom rozhodol potom, ako Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.9.2023 č. k. -127 zrušil rozsudok súdu zo dňa 28.3.2022 č. k. -96, ktorým súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci pri opätovnom rozhodovaní vychádzal z tvrdení žalobkyne, že požadovaná suma finančného zadosťučinenia 3.126,78 € je primeraná a plní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, má dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu a dostatočne sankčný charakter pre žalovaného, a to aj s ohľadom na to, že na zdravotný a psychický stav žalobkyne pôsobilo veľmi nepriaznivo, že žalovaný žalobkyňu neustále písomne aj telefonicky vyzýval na splácanie dlžnej sumy, ktorú ustavične navyšoval. Obchodný zástupca žalovaného sa navyše opakovane dostavil do miesta bydliska žalobkyne a úhrady dlžných splátok úveru sa domáhal agresívnym spôsobom (búchanie do dverí). Žalobkyňa po týchto agresívnych praktikách žalovaného vyhľadala advokáta a podala dve žaloby, ktorými sa úspešne domohla svojho práva. Aj počas uvedených súdnych konaní však stále prežívala psychické vypätie a pocity neistoty vzhľadom na postoj žalovaného v konaniach, v ktorých spochybňoval dôvodnosť jej žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Vec súd právne posúdil podľa , o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), (ďalej len „“). Z nespornej skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 9.11.2017 č. k. -71 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.5.2019, sp. zn. bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.297,13 € a rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2017, č. k. -76 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.10.2018, č. k. -125 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.185,22 €, v oboch prípadoch na tom základe, že uzavreté úverové zmluvy neobsahovali všetky náležitosti v zmysle , v dôsledku čoho sa predmetné spotrebiteľské úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobkyňa si voči žalovanému v uvedených prípadoch úspešne uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku uplatnenia sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých žalovaným žalobkyni za porušenie jeho povinností stanovených . Túto skutočnosť považoval súd za základ pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa . Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd posúdil ako nedôvodnú dôvodiac, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2017 č. k. -76 nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2018 (v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu) a rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 9.11.2017 č. k. -71 nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2019 (v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu). Až právoplatnosťou rozsudku sa žalobkyňa mohla dozvedieť, že došlo k úspešnému uplatneniu porušenia jej spotrebiteľských práv a má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Preto ak žalobu žalobkyňa na súd podala dňa 9.11.2020, žaloba bola podaná v rámci premlčacej doby.

5. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, súd vychádzal z kritérií uvedených odvolacím súdom v odôvodnení zrušujúceho uznesenia. Zohľadnil pritom skutočnosť, že žalobkyňa preplatila úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX o sumu 2.844,81 €, pričom sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. sa domáhala zaplatenia len sumy 2.297,13 € s príslušenstvom z dôvodu uplynutia premlčacej doby. Sumu 547,68 € žalovaný žalobkyni nikdy dobrovoľne nevydal. Súd prihliadol tiež na dobu trvania protiprávneho stavu, keď Zmluva č. 8300042534 bola uzatvorená dňa 20.5.2011 (správne 25.10.2011 – pozn. odvolacieho súdu) a vo vzťahu k nej bola podaná žaloba dňa 14.6.2017, sp. zn. , pričom vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , právoplatným dňa 25.6.2019. Vo vzťahu k Zmluve č. 8300046615, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 4.5.2012, žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 11.11.2015, sp. zn. , pričom vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , právoplatným dňa 3.12.2018. Súd prihliadol tiež na fakt, že žalovaný ako profesionálny subjekt má v predmete činnosti poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy týkajúce sa poskytovania úverov. Žalobkyňa ako spotrebiteľka musela sama v ňou vyvolaných súdnych konaniach sp. zn. a sp. zn. proti profesionálovi preukazovať porušenie svojich spotrebiteľských práv a počas trvania týchto súdnych konaní bola dlhodobo a neodôvodnene vystavená stavu právnej neistoty. Dodal, že finančné zadosťučinenie žalobkyňou uplatnené vo výške 3.126,78 € by nemalo automaticky kopírovať sumu priznaného bezdôvodného obohatenia, lebo táto hodnota je iba limitom, v rámci ktorého súd uvažuje o výške náhrady, prihliadnuc na jednotlivé okolnosti prípadu. Zohľadniac zásah žalovaného do práv žalobkyne, skutkovo popísaný v konaní sp. zn. a sp. zn. , vznik majetkovej ujmy, nutnosť aktívnej obrany zo strany žalobkyne v súdnom

konaní, popísaný postoj oboch strán sporu, dospel súd k záveru, že pre adekvátnu satisfakciu žalobkyne je primeraná výška finančného zadosťučinenia v rozsahu cca tretiny hodnoty bezdôvodného obohatenia v sume 2.297,13 €, resp. 1.185,22 €. Preto priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 € (700 € + 300 €). Takto priznanú sumu súd nepovažoval za neopodstatnené finančné obohacovanie.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti výroku I. a III. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa by odvolací súd zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. V odvolaní žalovaný namietal, že suma 1.000 € priznaná rozsudkom je neprimeraná a nezodpovedá skutočnostiam, ktoré vyplynuli z priebehu konania a súd priznanie tejto sumy v konkrétnostiach nezdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku podľa názoru žalovaného ani neobsahuje údaj o tom, ako a na základe čoho (akého výpočtu) súd určil sumu finančného zadosťučinenia vo výške 700 € a 300 € (i pokiaľ by vychádzal zo súm bezdôvodného obohatenia). Tvrdil, že výpočet, podľa ktorého suma 700 € (bez toho, aby bolo určené a v rozsudku zrozumiteľne a vecne vysvetlené, či je priznaná na základe a v nadväznosti na rozsudok sp. zn. alebo ), predstavuje 59 % zo sumy bezdôvodného obohatenia podľa rozsudku a suma 300 € (tiež bez väzby na rozsudok sp. zn. alebo ), predstavuje 13 % zo sumy bezdôvodného obohatenia podľa rozsudku . S poukazom na uvedené súdu prvej inštancie vytkol, že rozsudok žiadnym spôsobom nezdôvodňuje určenie konkrétnej sumy finančného zadosťučinenia, a teda nie je možné jeho vecné preskúmanie. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého „odpoveď na otázku žalobcu aká má byť správna výška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.“ a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „i keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská.“ Namietol, že napadnutý rozsudok nespĺňa ani jedno z kritérií preskúmateľnosti úvahy súdu. Tvrdil, že ak súd pri rozhodovaní zohľadnil dobu trvania protiprávneho stavu, za ktorú považoval dobu od uzavretia tej – ktorej úverovej zmluvy až do právoplatnosti rozhodnutia súdu, tento spôsob úvahy nemá oporu v dokazovaní a je nesprávny, lebo dĺžka konania na súde nie je skutočnosť daná žalovaným a v čase uzavretia zmluvy o úvere žalobkyňa žiadnu protiprávnosť ani subjektívne nevnímala a neevidovala. Záver súdu, že žalovaný v konaní na Okresnom súde Košice II, sp. zn. a sp. zn. spochybňoval podanú žalobu žalobkyne je podľa žalovaného záverom, ktorý popiera právo na súdnu ochranu a práva sporovej strany podľa . Je v rozpore so zákonom, aby uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany bolo hodnotené ako prvok určujúci, resp. ovplyvňujúci výšku finančného zadosťučinenia. Odvolanie proti výroku o trovách konania podal žalovaný z dôvodu, že ide o závislý výrok od meritórneho výroku I.

8. Žalobkyňa ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nepodala vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

9. Výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol, nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle reto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného proti výroku I. a III. rozsudku ako podané včas ( ), oprávnenou osobou ( až ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny. Keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie a odvolací súd mal pre svoje rozhodnutie dostatočný skutkový základ, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

11. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa d nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

12. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ).

13. Odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až .

14. K odvolaciemu dôvodu upravenému v odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

15. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania posudzoval jednak správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska preskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj primeranosť výšky priznaného finančného zadosťučinenia, skúmajúc kritériá, ktoré súd prvej inštancie pri stanovení tejto výšky zohľadnil.

16. Pokiaľ žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, túto odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú.

17. Súd prvej inštancie v písomnom odôvodnení preskúmavanej časti rozsudku zrozumiteľným spôsobom uviedol čoho sa žalobkyňa domáhala i aké bolo procesné stanovisko žalovaného k žalobe. Z tvrdení sporových strán a argumentácie súd výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe sčasti vyhovel. Rozhodnutie nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, pretože súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a

právnej argumentácie, pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu (žalovaný) sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

18. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil správne právne závery vo vzťahu ku základu uplatňovaného nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Výšku priznaného nároku možno ustáliť na základe súdom prvej inštancie zhromaždeného dôkazného materiálu aj v spojení s obsahom podstatných vyjadrení strán ( ).

19. Predmetom konania je nárok žalobkyne vyplývajúci z . Toto ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spotrebiteľa spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody či bezdôvodného obohatenia, je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.

20. V okolnostiach posudzovane veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie je daný. Správne pritom súd vychádzal z úsudku, že žalobkyňa splnila kvalifikačný znak pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, t.j. úspešne uplatnila porušenie práva a povinností v zmysle , keďže žalovaný bol zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 3.482,35 €, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2017, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.10.2018, sp. zn. právoplatným dňa 3.12.2018 vo výške 1.185,22 € a tiež rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 9.11.2017, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.5.2019, sp. zn. , právoplatným dňa 25.6.2019, vo výške 2.297,13 €. Tieto skutkové a právne závery súdu žalovaný v odvolaní nespochybnil.

21. V odvolaní žalovaný namietal neprimeranosť výšky priznaného finančného zadosťučinenia tvrdiac, že nezodpovedá skutočnostiam, ktoré vyplynuli z priebehu konania a zároveň vyčítajúc súdu nepreskúmateľnosť úvahy, na základe ktorej dospel k určeniu sumy 1.000 € (700 € + 300 €), ktorú súd nijako nezdôvodnil.

22. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a „facere“ znamená „činiť“ (t.j. urobiť za dosť). V právnej teórii základ dania zadosť spočíva vo vyrovnaní pomerov, ktoré boli narušené, a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nie len reštitučným, obnovovacím nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne prvky. Jeho podstatou totiž nie je primárne sankčná povaha, aj keď zaplatenie (zadosťučinenie podľa má byť finančné) predstavuje finančný úbytok v aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť.

23. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon nestanovuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia, a je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. ).

24. Podľa názoru odvolacieho súdu by pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia mali byť v popredí pozornosti parametre, prostredníctvom ktorých spotrebiteľ objektívne môže vnímať závažnosť zásahu do svojich oprávnených záujmov, najmä však okolnosti vzniku záväzku, podstata porušenia spotrebiteľského práva, povaha a rozsah následkov, spôsob realizovania nárokov dodávateľom, jeho postoj k uplatňovaniu spotrebiteľskej ochrany, náprava dopadov inými prostriedkami, odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia práv spotrebiteľa, odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie obetí trestných činov) a pod. Bez potreby hlbšej analýzy možno vyjsť z rozumného predpokladu, že v prípadoch závažnejšieho porušenia spotrebiteľských práv bude primeranou väčšie finančné zadosťučinenie než tam, kde má toto porušenie z hľadiska naznačených kritérií menšiu intenzitu. Výber i váha kritérií pre posudzovanie primeranosti finančného zadosťučinenia je determinovaná jeho satisfakčným a zároveň aj sankčným účelom. Priznané finančné zadosťučinenie by teda malo spotrebiteľa primerane odškodniť a dodávateľa adekvátne odradiť od protiprávneho konania; naopak nemalo by viesť k neodôvodnenému prospechu spotrebiteľa. Odvolací súd pripomína, že prípadná ujma - či už majetková alebo nemajetková, predstavuje len jedno z do úvahy prichádzajúcich kritérií, a preto aj pri inak hodnotovo väčšom následku - napríklad značnom nákladovom zaťažení spotrebiteľa napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, môže byť primeranou finančná satisfakcia v nižšej sume.

25. Primeranosť výšky uplatneného finančného zadosťučinenia odôvodňovala žalobkyňa tým, že jej bola spôsobená ujma v majetkovej sfére, keď vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 3.482,35 €, ktoré bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni na základe dvoch rozsudkov Okresného súdu Košice II – a to sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. (vo výške 1.185,22 €) a sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. (vo výške 2.297,13 €), ďalej agresívnymi praktikami domáhania sa úhrady dlhu od žalobkyne zo strany žalovaného (telefonické výzvy na splácanie dlhu, osobné návštevy žalobkyne a búchanie na dvere), a taktiež psychickým vypätím žalobkyne a stavom neistoty počas súdnych konaní až do ich právoplatného skončenia.

26. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval primeranosť výšky finančného zadosťučinenia poukazom na: (a) majetkovú ujmu, ktorú žalobkyňa utrpela vo výške bezdôvodného obohatenia, t.j. 3.482,35 €, (b) spôsob porušenia zmlúv o revolvingových úveroch (úrok 70 %-ný, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, absencia údaju o RPMN atď.), (c) dobu trvania protiprávneho stavu, za ktorú považoval dobu od uzavretia zmlúv o revolvingových úveroch (r. 2011 a r. 2012) do doby, kedy bolo právoplatne rozhodnuté vo veciach samých (r. 2018 a r. 2019), (d) skutočnosť, že žalovaný ako subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov, nedodržal právne predpisy týkajúce sa poskytovania úverov.

27. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov, pričom k uvedenej finančnej ujme i reálne došlo, a to v rozsahu priznaného bezdôvodného obohatenia v oboch konaniach, sp. zn. a sp. zn. , v celkovej výške 3.482,35 €. Nesporným bol i fakt, že žalobkyňa bola nútená domáhať sa svojho práva v súdnych konaniach, ktoré trvali cca 7-8 rokov, čo nepochybne predstavuje negatívny zásah do bežného života žalujúcej spotrebiteľky, nakoľko tieto sú spôsobilé privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, neistoty, nepríjemných pocitov a podobne. Odvolací súd bez povšimnutia nenechal ani tvrdenie žalobkyne o agresívnej forme domáhania sa dlžných splátok žalovaným, ktorý toto tvrdenie žalobkyne v priebehu konania nijako nenamietal. Tvrdenie žalobkyne, že celkové vypätie a pocity neistoty vyústili do zhoršenia zdravotného stavu, odvolací súd posúdil ako nepreukázané. Na tomto mieste je odvolací súd v zhode so žalovaným v obrane, že ani z obsahu lekárskej správy zo dňa 12.12.2019, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa sa dlhodobo lieči na bronchiálnu astmu, nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali

tvrdenia žalobkyne o zhoršení zdravotného stavu žalobkyne práve v súvislosti s konaniami vedenými na súde pod sp. zn. a sp. zn. . Preto na túto okolnosť, resp. toto tvrdenie žalobkyne, posúdiac ho ako nepreukázané, odvolací súd neprihliadol.

28. K otázke primeranosti výšky finančného zadosťučinenia odvolací súd vzal na zreteľ aj na výšku primeraného zadosťučinenia priznávaného v obdobných prípadoch v aktuálnej súdnej praxi na úrovni 100 až 300 €.

29. Všetky vyššie uvedené aspekty sa stali základom úvahy odvolacieho súdu pre kvantifikáciu výšky zadosťučinenia, ktorá by mala byť priznaná žalobkyni. Po ich dôkladnom zhodnotení odvolací súd dospel k záveru, že primerané okolnostiam danej veci bude pre žalobkyňu finančné zadosťučinenie vo výške 400 €, ktoré bude dostatočne plniť jednak funkciu satisfakcie pre žalobkyňu a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného. Satisfakcia bola žalobkyni vo veľkej časti poskytnutá už rozsudkami Okresného súdu Košice II, sp. zn. a sp. zn. , ktorými došlo k reparácii majetkovej ujmy žalobkyne vydaním bezdôvodného obohatenia žalovaného. Súčasne má odvolací súd za to, že priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 400 € nebude predstavovať neodôvodnené a neopodstatnené finančné obohatenie žalobkyne, ako by to bolo v prípade sumy 1.000 €, v ktorej ho priznal súd prvej inštancie a pre priznanie ktorého v takom rozsahu (výške) v opísaných skutkových okolnostiach danej veci odvolací súd nevidel dôvod. Suma v súčte 400 € predstavuje zadosťučinenie žalobkyne za ujmu utrpenú v súvislosti s uplatňovaním práva v súdnych konaniach, a to za každé z konaní po 200 €.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

31. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

32. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V danom spore si žalobkyňa uplatnila právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.126,78 €. Úspešná bola len v časti uplatneného nároku, keď jej súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 €. Rozsah úspechu žalobkyne však závisel od úvahy súdu, nakoľko súd na základe vlastnej úvahy stanovil výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže v danom prípade určenie konečnej sumy priznaného primeraného finančného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu, žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy v zmysle je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadniac , pričom pri vyčíslení výšky náhrady trov konania bude vychádzať z prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia, a nie zo žalovanej sumy.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).