Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. XX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. XX, XXX XX G. H., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice o zaplatenie 26.580,53 eur

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2021 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 26.580,53 eur a na vydanie vecí - jej osobné a detské oblečenie a topánky, osobné veci (sandále ružové, čierne tramky, botasky, nohavice, šaty), bytový textil – uteráky, posteľné prádlo, plachty, obrusy, vybavenie kuchyne – misky tupperware 10 ks, liatinový pekáč veľký, hračky – postieľka, postieľka pre bábiky, lego, elektronika – ponorný mixér, waflovač, kuchynský robot, stacionárny bicykel, nábytok – skriňa biela, hnedé regály 2 ks, obývačková zostava, dvere a športové potreby – korčule na ľad.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka od roku 2013 do 19.4.2018, kedy ju žalovaný vyhodil z domu a bola nútená sa s ich maloletou dcérou odsťahovať. Všetky finančné prostriedky na zabezpečenie chodu domácnosti poskytovala žalobkyňa, nakoľko žalovaný nikdy nepracoval, len niekedy opravil vo vlastnej garáži autá svojim kamarátom a tieto finančné prostriedky použil pre seba. Najskôr bývali v letnej kuchynke a bolo potrebné dokončiť hrubú stavbu domu, do ktorého by sa mohli nasťahovať a ktorý vlastnícky patril matke žalovaného. Keďže žalovaný nemal žiadne finančné prostriedky, ústne sa dohodli, že žalobkyňa mu požičia financie a za tieto bude nakupovať veci potrebné do domu. Tak mu postupne požičala finančné prostriedky na všetky veci, ktoré boli potrebné, aby sa dom dokončil a aby mohli dôstojne bývať. Tiež mu požičiavala finančné prostriedky na zabezpečenie zariadenia garáže, na zakúpenie súčiastok na opravu áut, na hnuteľné veci, ktoré zakúpil do domu a ktoré užívali a na zaplatenie jeho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, na platenie mobilu, daní a poplatkov za odpad a poistky za auto. Pri požičiavaní finančných prostriedkov sa ústne dohodli, že pokiaľ budú naďalej žiť v spoločnej domácnosti ako druh a družka, nebude od neho žiadať vrátiť tieto finančné prostriedky, avšak pokiaľ by sa zamestnal, tak by prispieval na domácnosť. Dohodli sa, že keď by prestali spolu žiť, tak finančné prostriedky, ktoré mu postupne požičiavala, jej vráti do jedného roka od jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Dokonca jej sľúbil, že pokiaľ by ostali spolu žiť, polovica domu by sa previedla na neho a polovica na ňu. Keď žalovaný vyhodil žalobkyňu z domu v apríli 2018, chcela si zobrať aspoň svoje osobné veci a aj veci pre maloleté deti, avšak žalovaný jej tieto

veci odmietol vydať. Žalobkyňa žalovaného opakovane vyzývala na vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný jej odmietol vrátiť pôžičku aj vydať veci. Uviedol, že je to jej problém, že mu požičala finančné prostriedky, že on jej nič nedá a že keď s ním nebude ďalej žiť, nič jej nevráti. Žalobkyňa požičala žalovanému finančné prostriedky do domu vo výške 15.225,94 eur, na úhradu pre žalovaného vo výške 8.929,69 eur a na hnuteľné veci do domu vo výške 2.424,94 eur. Zároveň uviedla, že v dome jej ostali veci uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia, ktoré jej žalovaný odmieta vydať.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.9.2021 poprel existenciu žalobkyňou tvrdenej ústnej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa si splatnosť pôžičky 1 rok od ukončenia ich spolužitia vykonštruovala spôsobom, aby jej nároky neboli premlčané. Keďže so žalobkyňou žili ako rodina, bolo prirodzené, že spoločne uhrádzali náklady spojené s chodom domácnosti, ale aj ďalšie výdavky. Po celý ten čas nikdy neexistovala dohoda, na ktorej postavila žalobkyňa svoju žalobu. Medzi stranami bola dohoda, že po narodení ich dcéry F. sa o ňu bude starať žalovaný a žalobkyňa ostane zárobkovo činná. Keďže žalobkyňa mala dobré zamestnanie a lepšie príjmové možnosti ako on, niektoré výdavky týkajúce sa výlučne jeho osoby (napríklad jeho paušál), hradila ona. Poukázal na to, že k zmluve o pôžičke podľa nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalobkyňa žalovanému nikdy neodovzdala predmet pôžičky. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu zmluvy o pôžičke. Uviedol tiež, že žalobkyňa si vzala všetko z domu a žiadne z vecí uvedených v bodoch 4 a 5 žaloby sa u neho nenachádzajú.

4. Vo vyjadrení zo dňa 5.11.2021 (tzv. replika) žalobkyňa uviedla, že všetky bločky boli platené ňou, nakoľko žalovaný nemal príjem zo zamestnania. Žalovaný si od žalobkyne požičiaval finančné prostriedky aj v dobe pred ich spolužitím s tým, že keď sa k nemu nasťahuje, tak jej to vráti. Doteraz jej finančné prostriedky nevrátil. Keďže žalovaný nemal záujem pracovať, po skončení materskej dovolenky nastúpila žalobkyňa späť do práce. Žalobkyňa investovala všetko do majetku žalovaného a aj do neho s tým, že žalovaný jej povedal, že všetko bude aj jej, hoci to nebude mať na papieri a keď by sa rozišli, tak jej všetky požičané finančné prostriedky vráti. Žalovaný vôbec neprispel do spoločného života, bývanie, stravu, dovolenky, ošatenie, deti, školu, škôlku, autá, tankovanie, poistenia, všetko financovala ona výlučne z jej finančných prostriedkov a s tým, že jej to vráti.

5. Súd uznesením č.k. -263 zo dňa 20.9.2024, právoplatným dňa 22.10.2024 odmietol podanie žalobkyne v časti o vydanie vecí z dôvodu, že žalobkyňou požadované veci neboli jednoznačne a nezameniteľne špecifikované a petit by bol nevykonateľný. Vady žaloby v uvedenej časti neboli žalobkyňou riadne odstránené ani jej podaním zo dňa 28.5.2024, po výzve a poučení súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, výpoveďami sporových strán a svedkyne a zistil tento skutkový stav:

7. Zo žalobkyňou predložených potvrdení mBank, faktúr resp. nákupných bločkov a zo snímky obrazovky mobilného telefónu vyplýva, že v období od 29.7.2013 do 29.12.2017 boli realizované mnohé úhrady žalobkyňou (č.l. 6-32, 36-59, 61-79 spisu).

8. Z rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.8.2012 a 27.12.2013 vyplýva, že žalovaný bol dňa 23.7.2012 a dňa 2.12.2013 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

9. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach – okolie, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-180/2-VYS-KS-2021 zo dňa 13.5.2021 bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobkyne pre podozrenie z prečinu podvodu podľa 221 ods. 1, ods. 2 , ktorého sa mal dopustiť žalovaný z dôvodu, že od žalobkyne vylákal sumu 26.580,53 eur.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi (č.l. 271-273) uviedla, že jej vzťah so žalovaným bol od začiatku založený na tom, že jej nakázal, že mu má niečo priniesť / zaplatiť a keď príde k nemu, tak jej všetko zaplatí. Hovoril, že ak bude mať peniaze, vráti jej to. Peniaze jej nevrátil. Žalovaný bol nezamestnaný a na nič neprispieval, ona platila inkaso, bývanie a financovala prestavbu domu. Dohoda bola taká, že žalovaný jej to vráti. Vravel jej, že po rozchode jej všetko vráti do roka. Pri každej príležitosti, keď niečo kúpila, jej vravel, nech to ona zaplatí a on jej to vráti. Niektoré veci mal vrátiť hneď.

11. Žalovaný v konaní vypovedal (č.l. 322-324), že medzi stranami sporu dohoda ako tvrdí žalobkyňa nikdy nebola. Viedli spoločnú domácnosť a aj on zarábal (i keď nikdy oficiálne nepracoval) a mal peniaze v hotovosti. Opravoval autá, vozil ich a predával. Bývali v dome patriacom jeho mame. On sa staral o dcéru žalobkyne, vozil ju do školy a zo školy. Žalobkyňa mu z účtu vzala 1.000 eur. Tvrdil, že mali dohodu, že budú spolu žiť a budú žiť bez pôžičiek a neskôr zistil, že žalobkyňa si zobrala pôžičky. Nepoprel, že boli žalobkyňou investované finančné prostriedky do nehnuteľnosti, v ktorej bývali. Prepis domu jej nesľúbil. Ak žalobkyňa niečo uhradila, zobrala si peniaze od neho v hotovosti, tým pádom to zaplatil on.

12. Svedkyňa I. B., dcéra žalobkyne vypovedala (č.l. 325-326), že má vedomosť o tom, že žalobkyňa počas spolužitia so žalovaným všetko platila a tiež počula, keď odchádzali od žalovaného z domu, ako žalovaný jej mame povedal, že jej vráti peniaze do roka.

13. Žalobkyňa v konaní zdôrazňovala, že žalovaný nikdy nemal peniaze a nikdy v živote nevidela, že by mal hotovosť. Neplatil ani výživné. Žalobkyňa mala aj finančné prostriedky vo výške 30.000,-eur z vyporiadania predchádzajúceho manželstva. Žalovaný nemal snahu chodiť do práce a kvôli financiám sa hádali. Žalovaný jej nikdy nedal žiadne peniaze. Žalobkyňa bola zamestnaná a mala príjem 2.500,- až 3.000,-eur mesačne. Doposiaľ spláca pôžičky, ktoré si vzala za účelom investovania do spoločnej domácnosti a rodinného domu, v ktorom žila so žalovaným. Žalobkyňa chcela od žalovaného aj písomnú dohodu, túto jej však žalovaný nedal, pretože sa nechcel zaväzovať (č.l. 324, 327-328).

14. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, nepreukázala odovzdanie, či už fyzické odovzdanie peňažných prostriedkov alebo prostredníctvom prevodu z účtu na účet. Prípadné plnenie za iného zakladá nárok z titulu bezdôvodného obohatenia (č.l. 270, 328).

15. Žalobkyňa podaný nárok odvodzuje od ústne uzavretých zmlúv o pôžičke.

16. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Zmluva o pôžičke patrí medzi neformálne zmluvy, pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomná forma. Ide však o reálnu zmluvu, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie predmetu pôžičky je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Na vznik záväzkového vzťahu teda nestačí dohoda o poskytnutí predmetu pôžičky, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu predmetu pôžičky nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. K odovzdaniu predmetu pôžičky môže dôjsť aj nepriamo, napr. zaplatením predajnej ceny veci danej dlžníkovi. Keďže zákon k uzavretiu zmluvy o pôžičke vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, ak k odovzdaniu nedôjde, medzi zmluvnými stranami nevznikne právny vzťah z pôžičky (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. alebo ). Všetky okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke a prenechania predmetu pôžičky dlžníkovi musí v konaní pred súdom preukázať žalobca.

18. S poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd prioritne posudzoval, či uplatnený nárok nie je premlčaný.

19. Podľa od.1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. V zmysle pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. V danom prípade žalobkyňa tvrdí uzatvorenie zmlúv o pôžičke počas partnerského vzťahu so žalovaným v období rokov 2013-2018 s tým, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť jeden rok po ukončení

spolužitia sporových strán t.j. do 19.4.2019. Žaloba bola podaná dňa 16.4.2021, t.j. v 3-ročnej premlčacej lehote, a teda uplatnený nárok nie je premlčaný.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu viedli ako partneri v rokoch 2013-2018 spoločnú domácnosť. Bývali v rodinnom dome patriacom matke žalovaného, ktorý dokončili (zrekonštruovali). Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. O financovanie domácnosti a rekonštrukcie nehnuteľnosti sa pričinila predovšetkým (ak nie výlučne) žalobkyňa, ktorá bola zamestnaná a mala aj finančné prostriedky z vyporiadania manželstva. Žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval. Zároveň tvrdil, že aj on disponoval finančnými prostriedkami - hotovosťou, avšak počas partnerského spolužitia so žalobkyňou nebol riadne zamestnaný. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa nepochybne v podstatnej miere pričinila o finančné zabezpečenie rodiny a o rekonštrukciu nehnuteľnosti, v ktorej bývali. Nakoľko však žili ako rodina (aj s ich spoločnou maloletou dcérou), je logické, že každý z partnerov sa podľa svojich možností a schopností podieľal na chode domácnosti i ďalších nákladoch. Strany sporu ako partneri spoločne financovali všetky náklady.

23. V konaní bolo sporným, či k financovaniu dokončenia rodinného domu a niektorých nákladov žalovaného žalobkyňou došlo formou pôžičiek poskytovaných žalobkyňou žalovanému. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, ktorá musí preukázať existenciu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, vrátane prenechania peňazí ako predmetu pôžičky žalovanému. Aj keď žalobkyňa v konaní preukázala, že financovala dokončenie rodinného domu a náklady žalovaného, nepreukázala, že toto financovanie predstavovalo plnenie žalovanému na základe dohodnutých zmlúv o pôžičke, či už odovzdaním peňazí na zaplatenie potrebných úhrad resp. nepriamym odovzdaním peňazí (kúpou tovaru alebo zaplatením dlhov žalovanému) titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa pritom rozporne uvádzala okolnosti, za ktorých malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke (či to bolo pred kúpou potrebných vecí alebo pri ich kúpe), ako aj okolnosti ohľadom vrátenia požičanej sumy / požičaných súm (k vráteniu niektorých financií malo dôjsť hneď a iných resp. všetkých rok po ukončení ich vzájomného spolužitia). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu ňou tvrdených zmlúv o pôžičke. Keďže žalobkyňa nepreukázala uzavretie a existenciu zmluvy o pôžičke, súdu neostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

24. Súd dodáva, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.

25. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne na vypočutie svedka J. C. (jej brata) v konaní, pretože tento návrh bol prednesený až na pojednávaní dňa 21.5.2025. Nadväzujúc na výzvu súdu na pojednávaní dňa 24.10.2024, aby žalobkyňa konkretizovala, akých svedkov a k akým skutočnostiam žiada v konaní vypočuť, žalobkyňa dňa 5.11.2024 uviedla len meno jedného svedka – I. B., ktorú súd vypočul na pojednávaní dňa 21.5.2025. Takto prednesený návrh súd považoval za oneskorene podaný, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania ( ). Navyše, svedok sa mal vyjadriť k financovaniu spoločnej domácnosti žalobkyňou, skutočnosť ktorú mal súd za preukázanú z iných dôkazov.

26. Podľa , (ďalej len „“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V konaní bola žalobkyňa neúspešná a žalovaný úspešný, z dôvodov ktorých má žalovaný voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).