Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/28/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D., obaja zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, o určenie záložného práva, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.: - 173 zo dňa 28. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovaným 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne zaviazaným n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že záložné právo v prospech žalobcu, ktoré sa zriadilo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na nehnuteľnostiach - pozemky registra "C" katastra nehnuteľností, parc. č. 60/1, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 374 m2, parc. č. 60/2, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 238 m2, parc. č. 60/4, ostatná plocha s výmerou 494 m2, parc. č. 60/5, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 26 m2, parc. č. 68/3, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 16 m2, parc. č. 68/4, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 3 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX na pozemku registra "C", parc. č. 60/2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., okres Šaľa, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom, uzatvorenej dňa 03.06.2014 medzi záložným veriteľom: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. a záložcami: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D. 2. H. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D. (v ďalšom texte „záložné právo“), existuje. Vo výroku II. rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia , až 4, , veta tretia (ďalej aj „“), , , (ďalej aj ).

1.2 Vecne dôvodil tým, že žalobca sa uplatnenou určovacou žalobou domáhal určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných 1 a 2 existuje. Naliehavý právny záujem na

určení odôvodnil tým, že katastrálny odbor omylom vymazal predmetné záložné právo a po zmene vlastníkov môže kataster pristúpiť k opätovnému zápisu len na základe súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pretože neexistencia zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností ohrozuje možnosť záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku a vytvára právnu neistotu vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzavrel s manželmi G. dve úverové zmluvy, ktorých pohľadávky boli zabezpečené dvoma záložnými právami k nehnuteľnostiam. Vklad prvého záložného práva bol povolený 04. júna 2014 pod číslom V 1153/14 a vklad druhého záložného práva pod číslom V 1164/14. Druhý úver dlžníci splatili a žalobca 23. februára 2018 vystavil kvitanciu na výmaz záložného práva pod V 1164/14. Katastrálny úrad však omylom vymazal aj prvé záložné právo pod V 1153/14, čo potvrdil aj v liste adresovanom žalobcovi. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na predloženie ďalších dokumentov týkajúcich sa výmazu, pretože obsah kvitancie bol už dostatočne preukázaný a návrh bol podaný po uplynutí sudcovskej lehoty na uplatnenie procesnej obrany. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka z prvej úverovej zmluvy zo dňa 03. júna 2014 nebola splatená. Žalobca dňa 02. mája 2022 adresoval dlžníkom oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému dňu dlžná suma predstavovala 64 115,89 eura. Podľa výpisu z účtu zosplatneného úveru bol konečný zostatok k 10. júlu 2023 -71 249,49 eura. Súd zamietol námietku premlčania záložného práva vznesenú žalovanými, s odkazom na , podľa ktorého sa záložné práva nepremlčujú skôr ako zabezpečená pohľadávka, pričom žalovaní nepreukázali premlčanie pohľadávky z úverovej zmluvy ani nespochybnili vyhlásenie predčasnej splatnosti. Žalovaní namietali, že záložné právo na nich ako nadobúdateľov nepôsobí, pretože boli pri prevode v dobrej viere, že nadobúdajú nehnuteľnosť bez záťaže ( ), prípadne že záložné právo zaniklo z dôvodu ich dobromyseľnosti ( ). Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle sa ustanovenie na daný prípad nevzťahuje, pretože záložné právo k nehnuteľnosti sa zapisuje do katastra nehnuteľností, ktorý je považovaný za osobitný register. Poukázal na odbornú literatúru, ktorá potvrdzuje, že kataster nehnuteľností je osobitným registrom záložných práv a ustanovenie sa vzťahuje aj naň. Záložné právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pôsobí voči nadobúdateľom bez ohľadu na ich dobromyseľnosť, a to aj v prípade, ak v čase prevodu nebolo v katastri riadne evidované z dôvodu mylného výmazu. Rovnako súd neprijal argumentáciu žalovaných o zániku záložného práva podľa z dôvodu ich dobromyseľnosti, pričom sa odvolal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21.12.2015, ktorý v obdobnej veci zaujal právny názor, že ustanovenie je potrebné vykladať systematicky s . Zánik záložného práva podľa je odrazom výnimky stanovenej v , ktorá sa však v zmysle nevzťahuje na záložné práva vznikajúce registráciou v osobitnom registri, akým je aj kataster nehnuteľností. Preto pri prevode nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom, ktoré vzniklo zápisom v katastri, k zániku záložného práva podľa nedochádza, a záložné právo prechádza na nadobúdateľa bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť. Opačný výklad by znamenal, že ustanovenia by boli bez významu. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložné právo v prospech žalobcu naďalej existuje a pôsobí voči žalovaným ako nadobúdateľom nehnuteľnosti. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.3 Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie žalovaní 1 a 2 (ďalej len „žalovaní“) z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 2.1. V odvolaní poukázali na to, že žalobca, ako silnejšia zmluvná strana (finančná inštitúcia), mal s náležitou odbornou starostlivosťou skontrolovať kataster nehnuteľností skôr. Žalobca nevyužil zákonné prostriedky na ochranu svojich práv, konkrétne návrh na opravu chýb v katastri, ktorý mohol podať pred prevodom vlastníctva na žalovaných. To svedčí o nedostatočnej starostlivosti o vlastné práva

a absencii legitímneho očakávania, čím nebola naplnená preventívna funkcia určovacej žaloby a nie je daný naliehavý právny záujem na jej podaní podľa . Žalovaným, ktorí pri kúpe vychádzali zo štátom vedenej evidencie v katastri bez zapísaného záložného práva, by mala byť poskytnutá vyššia miera ochrany pred nedbalým žalobcom.

2.2 Žalovaní namietli nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie, konkrétne absenciu úvah o dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľností. Súd považoval ich dobromyseľnosť za irelevantnú, čo podľa žalovaných nemá oporu v zásadách súkromného práva. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu a zamestnankýň žalobcu, ktorý mal preukázať nedbalosť žalobcu a podporiť argumentáciu o dobromyseľnosti žalovaných. Tento postup považujú za nesprávny a tvrdia, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pretože bol neopodstatnene uprednostnený výklad, podľa ktorého bola ich dobromyseľnosť irelevantná. Zdôrazňujú, že ochrana dobrej viery je kľúčovým prejavom princípu právnej istoty. Dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva by mala byť poskytnutá široká ochrana, inak by bola narušená právna istota tretích osôb. Ak v čase nadobudnutia nebolo na nehnuteľnostiach zapísané záložné právo, žalovaní nemohli mať pochybnosti o správnosti výmazu a boli presvedčení, že nadobúdajú nezaťažené nehnuteľnosti. Preto trvajú na rešpektovaní prezumpcie ich dobromyseľnosti. Žalovaní argumentujú, že pri kúpe nehnuteľností boli dobromyseľní, vychádzali z údajov katastra nehnuteľností a vyhlásenia predávajúcich. V čase kúpy vynaložili náležitú odbornú starostlivosť. Poukazujú na dôležitosť hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, na ktorú sa spoliehali. Súd mal prihliadať na to, že záložné právo nebolo v katastri nehnuteľností evidované a žalobca nekonal ohľadom opravy chýb. Neposúdenie ich dobromyseľnosti považujú za podstatný dôvod odvolania a tvrdia, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nevykonal potrebné dokazovanie. Podľa žalovaných je rozsudok nepreskúmateľný, pretože súd nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie nie je presvedčivé a nedáva odpovede na všetky relevantné otázky. Súd riadne a presvedčivo neodôvodnil záver o (ne)prítomnosti ich dobromyseľnosti a vôbec ju nepreskúmal. Poukázali na o požiadavkách na odôvodnenie rozsudku a na judikatúru Ústavného a Najvyššieho súdu SR v súvislosti s nevyhnutnosťou riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Prvoinštančný súd sa podľa žalovaných nevyrovnal s ich argumentáciou a dôkazmi, čím došlo k vade konania podľa a porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.3 V ďalšej časti odvolania žalovaní poukázali na to, že konajúci súd právne nesprávne posúdil vec, keď svoje rozhodnutie oprel o závery odbornej literatúry, podľa ktorých sa záložné práva k nehnuteľnostiam zapisujú do katastra nehnuteľností, ktorý je považovaný za osobitný register záložných práv v zmysle . Žalovaní s týmto nesúhlasia, poukazujúc na to, že odborná literatúra nie je záväzným prameňom práva a samotné znenie nie je jednoznačné v tom, či zahŕňa aj kataster nehnuteľností. Argumentujú, že súbežné používanie pojmov „registrácia v osobitnom registri“ a „zápis v katastri nehnuteľností“ v relevantných ustanoveniach zákona naznačuje zámer zákonodarcu tieto pojmy rozlišovať a vylúčiť aplikáciu na záložné práva vznikajúce zápisom do katastra nehnuteľností. Poukazujú na to, že zákonodarca ich rozlišuje aj pri spoločnom odkaze a priznáva katastru nehnuteľností odlišné postavenie. Z toho vyvodzujú, že o osobitných registroch sa nevzťahuje na záložné práva v katastri nehnuteľností. Nesúhlasia ani s doslovným výkladom v spojitosti s ods. 4, podľa ktorého záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi, aj keď pri prevode nebolo v registri evidované. Súd sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení č. k. -293 zo dňa 21.12.2015, že pri nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností nepripadá do úvahy zánik záložného práva podľa , keďže sa naň nevzťahuje výnimka v . Preto považoval skúmanie dobromyseľnosti žalovaných za bezpredmetné. Žalovaní namietajú, že predmetné uznesenie najvyššieho súdu nepatrí do ustálenej rozhodovacej praxe. Zdôraznili, že pre zánik záložného práva je rozhodujúci , ktorý upravuje zánik pri dobromyseľnom nadobúdateľovi. Argumentujú, že ak zákonodarca pri prechode a prevode záložného práva rozlišoval osobitné registre, pri zániku tak neurobil, a preto nie je vylúčený zánik pri dobromyseľnom nadobúdateľovi. Žalovaní sa domnievajú, že pri vynaložení náležitej starostlivosti boli dobromyseľní, že nadobúdajú nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom, čím boli splnené podmienky pre zánik záložného práva. Odkazujú na judikatúru krajských súdov, podľa ktorej dobromyseľnosť nadobúdateľa vedie k nepôsobeniu záložného práva a k jeho zániku. Žalovaní nesúhlasia s výkladom súdu, ktorý považujú za extrémne tvrdý. Domáhajú sa výkladu, ktorý kladie záložnému veriteľovi medze a zohľadňuje konanie veriteľa s finančnou a odbornou prevahou. Poukazujú na princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktoré by mali

chrániť aj nadobúdateľa, a na potrebu zvážiť všetky dôsledky a vykonať test proporcionality. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a zo dňa 29.04.2020 o ochrane práv nadobúdateľa v dobrej viere a potrebe spravodlivého výsledku súdneho konania s prihliadnutím na individuálne okolnosti. Zdôraznili, že výklad a aplikácia zákonných predpisov musia byť v súlade s účelom práva na súdnu ochranu. Poukazom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. navrhli aplikovať princíp dobrých mravov v súvislosti s povinnosťou súdu rozhodovať spravodlivo. Zdôraznili povinnosť súdu chrániť vlastnícke právo dobromyseľných nadobúdateľov a dôkladne preskúmať okolnosti nadobudnutia. Poukázali na nepriaznivé následky rozhodnutia súdu pre nich a na potrebu vyváženia záujmov oboch strán s tým, že strata vlastníctva pre nich, by bola horšia ako strata postavenia záložného veriteľa pre žalobcu. Považujú za nespravodlivé chrániť záložného veriteľa oproti dobromyseľnému vlastníkovi. Vlastnícke právo je silnejšie ako záložné a malo by mať privilegované postavenie. V riešení otázky nemo plus iuris došlo k posunu v možnosti nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka pri dobrej viere, čo by sa analogicky malo použiť aj na nadobudnutie vlastníctva nezaťaženého vecným právom. Ak je možné nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka, o to skôr by malo byť možné nadobudnúť vlastníctvo nezaťažené záložným právom od vlastníka. V ich prípade nemali dôvod pochybovať o vlastníckom práve bez záťaže. Pri posudzovaní ich dobromyseľnosti je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti, ako aj na nedbanlivosť záložného veriteľa.

2.4 Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaných o jeho údajnej nedbalosti ako záložného veriteľa je nesprávne a nemá oporu v práve ani v dokazovaní. Žiadny právny predpis neprikazuje záložnému veriteľovi s riadne zapísaným záložným právom v katastri nehnuteľností sledovať, či správa katastra toto právo eviduje. Žalobca po zistení nezákonného výmazu záložného práva V 1153/14 kontaktoval správu katastra, ktorá potvrdila, že k výmazu došlo omylom a opätovný zápis nie je možný kvôli prevodu nehnuteľností na žalovaných. Žalobca sa pokúšal vec riešiť mimosúdne s pôvodnými vlastníkmi (F. G. a D. G.) zriadením iného záložného práva, tí však nemali záujem. Predložil aj výpisy z účtu potvrdzujúce, že pôvodní vlastníci prestali splácať úver. Žalobca zdôraznil svoj naliehavý právny záujem na určení existencie záložného práva, pretože inak ho nemôže opätovne zapísať do katastra nehnuteľností, a táto určovacia žaloba je jediný spôsob, ako odstrániť právnu neistotu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

3.1 K námietke žalovaných o nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie ohľadom ich dobromyseľnosti, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie jasne vysvetlil, prečo sa dobromyseľnosťou žalovaných nezaoberal. Nie je možné aplikovať o nepôsobení záložného práva voči dobromyseľnému nadobúdateľovi, pretože v tomto prípade sa uplatňuje , ktorý vylučuje aplikáciu odseku 3 pri záložných právach vzniknutých registráciou v osobitnom registri, akým je kataster nehnuteľností. Preto je dobromyseľnosť žalovaných irelevantná.

3.2 Žalobca vyslovil nesúhlas aj s námietkou žalovaných o nesprávnom právnom posúdení , pričom zdôraznil, že súd rozhodol na základe zákona a odbornú literatúru a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR použil len na podporu svojho odôvodnenia. Z výsluchov pôvodných vlastníkov vyplýva, že v nehnuteľnosti naďalej bývajú bez platenia nájomného a dohodli sa na spätnom odkúpení za rovnakú cenu, čo spochybňuje tvrdenie žalovaných o investičnom zámere. Žalovaný E. C. priznal, že vedel o finančných ťažkostiach a dlhoch pôvodných vlastníkov, napriek tomu s nimi uzavrel kúpnu zmluvu a uhradil len exekučný dlh, čím musel vedieť, že pohľadávka žalobcu nebude uspokojená. Toto konanie nepovažuje žalobca za prejav náležitej starostlivosti zo strany žalovaných. Tvrdenie F. G. o splatení úverov v roku 2018 sa ukázalo ako nepravdivé. Žalobca je presvedčený, že pôvodní vlastníci a žalovaní konali v zhode s cieľom obísť záložného veriteľa. Túto zhodu potvrdzuje aj zastupovanie oboch strán rovnakou advokátskou kanceláriou v rôznych konaniach, kde sa ich tvrdenia rozchádzajú. Za danej situácie nemožno hovoriť o dobromyseľnosti žalovaných.

3.3 Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní v odvolacej replike poukázali na tvrdenie žalobcu o tom, že nebol nedbalý záložný veriteľ, no jeho právny zástupca uviedol, že kataster nehnuteľností kontroluje len v ročných alebo dvojročných intervaloch, pričom v tomto prípade kontaktoval kataster až v roku 2021. Žalobca ako banka má povinnosť odbornej starostlivosti, čo zahŕňa aj kontrolu výmazu záložného práva. Žalovaní zdôraznili, že k výmazu došlo už v roku 2018 a žalobca mal čas na nápravu podľa katastrálneho zákona, čo nevyužil včas. Oneskorená reakcia žalobcu v roku 2021 už nápravu neumožňovala. Žalovaní zopakovali, že boli pri kúpe nehnuteľností v roku 2020 dobromyseľní a nemohli vedieť o vymazanom záložnom práve. Nedbalosť žalobcu by nemala ísť na ťarchu dobromyseľných nadobúdateľov. Žalovaní kúpili nehnuteľnosti ako investíciu, vychádzali z čistého listu vlastníctva a vyhlásenia predávajúcich. O existencii úveru u žalobcu nevedeli, len o exekúcii, ku ktorej úhrade smerovala kúpna cena. Dobromyseľnosť žalovaných potvrdzujú aj ich výpovede a skutočnosť, že právne zastúpenie predávajúcich nemalo vplyv na ich vedomosti v čase kúpy. Žalovaní sa spoliehali na verejnú listinu – list vlastníctva. Zotrvali na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že jeho právny zástupca na pojednávaní 27.11.2023 uviedol, že žalobca pravidelne sleduje kataster nehnuteľností. Sledovanie katastra vykonáva len pri pochybnostiach o dlžníkoch, čo preukazuje zvukovým záznamom z pojednávania. Zdôraznil, že žiadny predpis neprikazuje veriteľovi neustále kontrolovať zápis záložného práva. K tvrdeniu žalovaných o výmaze záložného práva v roku 2018 a možnosti nápravy žalobcom, žalobca uviedol, že pôvodní vlastníci úver riadne splácali, preto nemal dôvod kontrolovať kataster. Preveril ho až po ich nesplácaní. Po zistení nezákonného výmazu kontaktoval kataster, ktorý mu oznámil, že opätovný zápis nie je možný kvôli prevodu nehnuteľností na žalovaných. Žalobca namietol tvrdenie o nedostatku jeho odbornej starostlivosti a zdôraznil, že nadobúdateľ (žalovaní) je povinný preukázať náležitú starostlivosť pri zisťovaní záložného práva. Poukázal na irelevantnosť dobromyseľnosti nadobúdateľa vzhľadom na , ktorý sa týka záložných práv vzniknutých registráciou v osobitnom registri, ako je kataster nehnuteľností. Žalobca spochybnil dobromyseľnosť žalovaných pri kúpe nehnuteľností. Poukázal na výpovede svedkov – pôvodných vlastníkov, z ktorých vyplýva dohoda o spätnom odkúpení nehnuteľnosti za rovnakú cenu a ich naďalej bezplatné bývanie v nej, čo vyvracia tvrdenie žalovaných o investičnom zámere. Žalobca poukázal na rozporné tvrdenia právneho zástupcu žalovaných v tomto a inom konaní týkajúcom sa dlhu pôvodných vlastníkov. Tvrdí, že išlo o pochybnú kúpu, pretože žalovaní vedeli o dlhoch pôvodných vlastníkov. Žalobca zotrval na návrhu na potvrdenie prvoinštančného rozsudku a náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (kúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovanými uplatnené odvolacie dôvody bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výroku napadnutého rozsudku, uzatvorenej dňa 03.06.2014 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností – F. G. a H. D. G. v prospech žalobcu, existuje.

8. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a rozhodnutie vo veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci aj námietkami a argumentáciou sporových strán v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovaných uvádza nasledovné:

10. Žalovaní predovšetkým namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle ustanovenia pretože žalobca nevyužil právne prostriedky na ochranu jeho práv návrhom na opravu chýb v katastri nehnuteľností, teda dostatočne nedbal na svoje práva, nemohla byť tak naplnená preventívna funkcia jeho žaloby a tak nie je daná naliehavosť právneho záujmu na jeho podaní.

11. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Súd prvej inštancie považoval naliehavý právny záujem žalobcu na určení existencie záložného práva za daný z dôvodu, že neexistencia zápisu jeho záložného práva v katastri nehnuteľností (z dôvodu jeho vymazania omylom katastrom nehnuteľností) ohrozuje možnosť žalobcu ako záložného veriteľa uspokojiť zabezpečenú pohľadávku voči pôvodným vlastníkom zálohu a vyvoláva právnu neistotu, pokiaľ ide o existenciu tohto záložného práva, vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov. S týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vždy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené a vyhovujúcim určovacím rozsudkom túto neistotu možno odstrániť. Žalobca si predovšetkým chráni svoje právo na splnenie pohľadávky voči pôvodným vlastníkom zálohu, ktorí prestali splácať dlh zo zmluvy o úvere, a ktorá bola zabezpečená záložným právom, omylom vymazaným z katastra nehnuteľností. Je nepochybné, že uplatnenou určovacou žalobou možno odstrániť neistotu spočívajúcu v tom, či záložné právo žalobcu stále existuje, aj napriek zmene vlastníkov zálohu. V zmysle citovaného ustanovenia pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z uvedeného vyplýva, že aj danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení súd skúma v danom čase. Námietka žalovaných, že žalobca nevyužil právne prostriedky na ochranu jeho práv návrhom na opravu chýb v katastri nehnuteľností v čase, keď prišlo k mylnému výmazu, je preto pre posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobcu právne bez významu. Už v čase podania žaloby nebolo možné opravu chyby v zápise katastra nehnuteľností vykonať práve pre zmenu vlastníkov zálohu ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)). Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie uzatvára, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný.

14. Podľa žalovaných im súd prvej inštancie odňal právo na spravodlivé súdne konanie tým, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, najmä nie je presvedčivo odôvodnený záver o prítomnosti alebo neprítomnosti dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľností, rozsudok je nepreskúmateľný, súd sa nevyrovnal jednoznačne s argumentáciou a dôkazmi predkladanými žalovanými.

15. Z obsahu spisu ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval záver o nespravodlivom súdnom konaní. Nie je možné súhlasiť ani s tým odvolacím tvrdením žalovaných, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal argumentáciou žalovaných a ich námietkami, keď v odseku 28. odôvodnenia poukázal na nedôvodnosť žalovanými vznesenej námietky premlčania poukazom na ustanovenie , v odsekoch 29. až 34. podrobne vyjadril svoje úvahy, na základe ktorých

dospel k záveru, že na žalovaných ako nadobúdateľov zálohu záložné právo pôsobí aj vtedy, ak v čase prevodu nebolo v katastri nehnuteľností riadne evidované z dôvodu jeho mylného výmazu katastrom nehnuteľností.

16. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovanými v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia ustanovením . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, uviedol vykonané dôkazy, ich vyhodnotenie a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a vznesené námietky. Vysvetlil tiež, že dokazovanie svedeckými výpoveďami navrhnutými žalovanými nevykonal z dôvodu nadbytočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnutý rozsudok tak podľa názoru odvolacieho súdu nie je postihnutý ani vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako jednej z najvyšších súdnych autorít, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

17. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod, podľa ktorého došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, nie je daný.

18. Žalovaní ďalej vo svojom odvolaní tvrdili nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívajúce v nesprávnej aplikácii ustanovení . Podľa žalovaných je pre zánik záložného práva rozhodujúci , ktorý upravuje zánik záložného práva pri dobromyseľnom nadobúdateľovi.

19. Podľa na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

20. Podľa záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

21. Podľa Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.

22. Podľa záložné právo zaniká ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo

prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.

23. Súd prvej inštancie v ods. 33. odôvodnenia vysvetlil, že v prípade, ak predmetom zálohu bola nehnuteľnosť, záložné právo ku ktorej vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností pod V 1153/14, zánik záložného práva podľa neprichádza do úvahy, pretože na toto záložné právo sa nevzťahuje výnimka stanovená v . Žalovaní namietali, že uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. -293 zo dňa 21.12.2015, na ktoré poukázal prvoinštančný súd, nepatrí do ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ale predstavuje jednotlivé rozhodnutie, ktorého závery neboli akceptované neskôr vydanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, namietali tiež, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie postavil na záveroch odbornej literatúry, ktorá však nepredstavuje pre súdy prameň práva.

24. K uvedeným námietkam odvolací súd dodáva, že napriek skutočnosti, že vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu s rozhodnutí súdov SR, závery ku ktorým najvyšší súd v citovanom rozhodnutí dospel sú logické, podrobne odôvodnené, odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a nevidí dôvod sa od nich odkloniť. Žalovaní nekonkretizovali neskoršie rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorého závery by boli odlišné. Odvolací súd sa preto súhlasne so súdom prvej inštancie stotožnil s tým záverom najvyššieho súdu podľa ktorého...“ V ustanovení sú vymenované jednotlivé spôsoby zániku záložného práva. Pod písmenom f/ je upravený zánik záložného práva v prípade, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, resp. ak nadobúdateľ bol pri nadobudnutí zálohu v čase jeho prevodu alebo prechodu dobromyseľný. Ide o prípad, kedy síce záložné právo zanikne, ale pôvodná zabezpečená pohľadávka trvá naďalej. Uvedené ustanovenie je gramaticky a obsahovo totožné s ustanovením , ktoré predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého záložné právo v prípade prevodu alebo prechodu zálohu pôsobí voči jeho nadobúdateľovi. Treba preto prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že ustanovenie / je potrebné vykladať systematicky a vo vzájomnom kontexte nielen s ustanovením , ale aj s ustanovením . Za pomoci logického a systematického výkladu možno dospieť k záveru, že zánik záložného práva zakotvený v / je v podstate odrazom výnimky stanovenej v . Treba ho chápať ako právny následok uvedenej výnimky. Ak totiž zákon stanovuje, že záložné právo pri prevode zálohu voči jeho nadobúdateľovi nepôsobí, je to dôvod k zániku záložného práva. Zaniknúť však môže len v tých prípadoch, na ktoré výnimka dopadá (nemožno ju rozširovať na iné prípady). Ako už bolo uvedené vyššie, táto výnimka sa v súlade s nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ktorým je aj zápis v katastri nehnuteľností. Zánik záložného práva podľa / neprichádza preto do úvahy, ak dochádza k prevodu alebo prechodu zálohu, ktorým je nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor (záložné právo k nim vzniká zápisom v katastri nehnuteľností). V takomto prípade záložné právo prechádza so zálohom vždy na každého nadobúdateľa zálohu, teda aj na nadobúdateľa, ktorý bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.“

25. Pokiaľ žalovaní namietali, že súd prvej inštancie založil odôvodnenie svojho rozhodnutia na záveroch odbornej literatúry, tu odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie skutkovom stave zistenom v dostatočnom rozsahu a na správnej aplikácii a interpretácii relevantných právnych noriem. Pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval odbornú literatúru, túto citoval na podporu svojich úvah. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že odborná literatúra má dôležité miesto v procese poznania a aplikácie práva, pretože sa s hlbším zameraním zaoberá témami, poznatky o ktorých sú v procese aplikácie práva prínosnými.

26. Odvolací súd konštatuje, že nie je daný ani odvolací dôvod uplatnený žalovanými podľa § ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci.

27. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovanými podľa , v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je potrebné uviesť, že žalovaní bližšie nekonkretizovali, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov prvoinštančný súd dospel. Odvolací súd sa pritom so zisteniami prvoinštančného súdu a ním ustáleným skutkovým stavom stotožňuje.

28. Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď v plnom rozsahu vyhovel žalobe a súčasne závislým výrokom o náhrade trov konania priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Odvolacie námietky žalovaných sú nedôvodné, odvolací súd sa pritom vyrovnal len s tými námietkami, ktoré boli vo veci relevantné.

29. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).