Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/117/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, právne zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13 a E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., B. F. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur, SNP 774, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa A. B., nar. X.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

II. Rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v jednotýždňových intervaloch tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť od nedele od 15.00 hodiny v nepárnom kalendárnom týždni do nedele do 15.00 hodiny v párnom kalendárnom týždni a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť od nedele od 15.00 hodiny v párnom kalendárnom týždni do nedele do 15.00 hodiny v nepárnom kalendárnom týždni s tým, že preberajúci rodič si maloleté dieťa v určenom čase prevezme v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, pričom odovzdávajúci rodič je povinný maloleté dieťa preberajúcemu rodičovi riadne pripraviť a odovzdať.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach je oprávnený každý z rodičov.

IV. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa bežné výživné n e u r č u j e.

V. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.

VI. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. -58 zo dňa 12.6.2014 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2024 domáha, aby súd zveril maloleté dieťa A. B., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, styk matky s maloletým navrhol neupravovať. Svoj návrh odôvodnil tým, že od 10.10.2023 maloletý žije s otcom, trávi u neho všetky víkendy a počas týždňa je jedenkrát alebo dvakrát u matky. Vymáhanie výživného v rozsahu 12 mesiacov od podania návrhu matkou považuje za nadbytočné a nespravodlivé, nakoľko maloletý žil s otcom. Na pojednávaní dňa 3.2.2025 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne upravil návrh v tom smere, že žiada priznať

výživné spätne od podania návrhu, t.j. nežiada uložiť matke povinnosť uhradiť zročné výživné vo výške 1.800,- eur.

2. Z písomného vyjadrenia zo dňa 6.1.2025 (č.l. 38-39) vyplýva, že matka s návrhom nesúhlasí. Kolízny opatrovník navrhol zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, resp. do spoločnej osobnej starostlivosti (č.l. 163).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zistením názoru maloletého dieťaťa, výsluchom svedkyne, rodným listom, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami a potvrdeniami, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne a obce, potvrdeniami o platbách, pokladničnými dokladmi, pracovnou zmluvou, oznámením zamestnávateľa, potvrdeniami o príjme, mzdovými listami, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, obžalobou, správami okresného úradu a okresného dopravného inšpektorátu, oznámením Okresného súdu Banská Bystrica, správami a oznámeniami súdneho exekútora, oznámením českej správy sociálního zabezpečení, ponukou na využitie predkupného práva, kúpnou zmluvou, výpismi z listu vlastníctva, výpisom z obchodního rejstříka, článkom, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z rozsudku Okresného súdu Senica č. k. mal súd preukázané, že súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bolo maloletý A. B., nar. X.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu sumou 150,- eur mesačne, vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

5. Zo správ a z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 31.12.2024 (č.l. 36) a zo dňa 20.2.2025 (č.l. 71-73) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa A. B., nar 3.11.2009 vo výške 60,- eur mesačne, pričom otec je povinnou osobou pri žiadosti o náhradné výživné na dieťa A. B., nar. X.XX.XXXX.

6. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky D. zo dňa 14.1.2025 (č.l. 47) súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nepoberali za posledných 12 mesiacov žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou. 7. Z potvrdenia a zo mzdového listu za rok 2024 zamestnávateľa matky súd zistil, od 1.11.2023 pracuje u zamestnávateľa G. G. D. D. D. D. H. A. s priemerným čistým mesačným príjmom 1.207,62 eura (viď č.l. 49-50). Otec od 10.1.2025 pracuje u zamestnávateľa I. J. G., D. D. D. H. K. (ČR), kde za obdobie od mesiaca január 2025 do mesiaca marec 2025 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 35.523,- Kč, t.j. 1.428,52 eura po prepočte na eurá (kurz 1 EUR = 24,867 CZK zo dňa 21.5.2025, viď č.l. 124-125).

8. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 22.1.2025 (č.l. 48) súd zistil osobné, bytové a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Maloletý je žiakom 9. ročníka Základnej školy C.. V rámci pohovoru bez prítomnosti rodičov uviedol, že by chcel bývať s otcom, lebo v C. má kamarátov. K matke by chcel chodiť každý druhý víkend, vedel by si predstaviť aj striedavú osobnú starostlivosť.

9. Z oznámenia Okresného úradu D., katastrálny odbor zo dňa 21.2.2025 (č.l. 76) bolo zistené, že otec maloletého nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností v územnom obvode Okresného úradu D., katastrálneho odboru.

10. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v D. zo dňa 26.2.2025 (č.l. 77) mal súd preukázané, že otec je evidovaný ako držiteľ a vlastník 16 osobných, resp. nákladných motorových vozidiel, z ktorých na 12 je exekútorská blokácia.

11. Otec na pojednávaní pred súdom uviedol, že na návrhu trvá z dôvodu, že maloletý prevažne trávi čas u neho, má tam kamarátov, pričom sa sám vyjadril, že chce bývať s ním. Vyjadril sa, ako často počas posledného kalendárneho roka zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ako spolu trávia čas. Vypovedal, že by súhlasil aj so striedavou osobnou starostlivosťou alebo spoločnou osobnou starostlivosťou. Výživné navrhol určiť v sume 150,- eur. Uviedol svoje príjmy a výdavky (aj na maloletého) a vyjadril sa k celkovým majetkovým pomerom. Dodal, že vyživovaciu povinnosť na maloletého si neplní od roku 2022.

12. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Vyjadrila sa k frekvencii stretávania otca s maloletým v období posledného kalendárneho roka. Poukázala najmä na skutočnosť, že otec sa správa nezodpovedne, nemá riadnu prácu, živil sa opravovaním áut. Uviedla tiež, že má zadržaný vodičský preukaz, aj napriek tomu však jazdí na aute. Ďalej uviedla svoje príjmy a výdavky (aj na maloletého) a vyjadrila sa k celkovým majetkovým pomerom. Vypovedala tiež, že lekárov aj rodičovské združenia rieši ona, pričom počas choroby je maloletý u nej, otec nemal záujem a z tohto dôvodu ho neinformovala. Dodala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplní, od mesiaca november 2023 je jej vyplácané náhradné výživné.

13. Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh otca je čiastočne dôvodný. Mal preukázané, že rodičia maloletého A. spolu dlhodobo nežijú (minimálne od roku 2022, po rozvode manželstva v roku 2014 obnovili na určitý čas spolužitie), maloleté dieťa bolo predchádzajúcim rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom opätovná úprava rodičovských práv a povinností je potrebná v záujme maloletého. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že starostlivosť o maloletého fakticky zabezpečujú obaja rodičia. Otec navrhol zverenie maloletého so svojej osobnej starostlivosti, matke určiť výživné vo výške 150,- eur od podania návrhu, styk navrhol neupravovať (viď návrh v spojení s úpravou na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 58). Po vyhodnotení vykonaného dokazovania má súd za to, že je v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom rodičov, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a zistením názoru maloletého mal preukázané, že obaja rodičia majú primerané rodičovské kompetencie a približne rovnaké predpoklady na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. Tiež bolo objektívne zistené, že starostlivosť o maloletého zabezpečujú obaja rodičia, pričom v starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky (viď správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, č.l. 48). Podstatou inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine je zabezpečovanie osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa striedavo každým z rodičov v určitom pravidelnom intervale.

20. Otec sa vyjadril, že by súhlasil so zverením maloletého so striedavej osobnej starostlivosti, s ktorým však matka vyjadrila nesúhlas (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 3.2.2025, č.l. 58 a nasl.). Vzhľadom na uvedené súd vyhodnocoval, či sú splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Základné hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú nasledujúce: obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v najlepšom záujme dieťaťa a budú tak lepšie zaistené potreby dieťaťa. Možno uzavrieť, že je naplnená podmienka, že obaja rodičia majú záujem o zabezpečovanie osobnej starostlivosti. V konaní bolo tiež preukázané (resp. nebol preukázaný opak), že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, keď do odchodu otca zo spoločnej domácnosti sa obaja rodičia podieľali na výchove a starostlivosti o maloletého, pričom v ich starostlivosti neboli zistené nedostatky. Najlepším záujmom dieťaťa je vyrastať v stabilnom rodinnom prostredí, kde sa cíti bezpečne a kde má vytvorené primerané podmienky na zdravý vývoj a vývin.

21. V prejednávanom prípade starostlivosť o maloletého minimálne jeden rok zabezpečujú obaja rodičia. Uvedený stav je daný tým, že maloletý navštevuje základnú školu v mieste bydliska otca, t.j. v obci C., kde má tiež svojich kamarátov a trávi s nimi čas aj po skončení vyučovania. Zároveň v dôsledku plnenia si pracovných povinností matky počas pracovného týždňa pravidelne u otca prespáva. Okrem toho sa u otca zdržiava aj prevažnú väčšinu víkendov (viď výpovede rodičov na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 58-61, ako aj stanovisko maloletého, č.l. 110). So starostlivosťou o maloletého otcovi pomáhajú jeho rodičia, u ktorých sa zdržiava do doby, než sa otec vráti z práce (viď výpoveď svedkyne J. B., č.l. 107). Súd vychádzal z výkladu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa so zverením do striedavej osobnej starostlivosti až vtedy, ak aspoň jeden z rodičov vyjadril súhlas. V konaní nebolo preukázané, že by striedavá osobná starostlivosť mohla negatívne ovplyvniť maloletého. Všeobecne nie je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov vhodná pre deti s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu ich výchovného prostredia a prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované, čo však v danom prípade preukázané nebolo. U maloletého neboli zistené žiadne zdravotné problémy, ktoré by boli spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho vývoj či schopnosť sa adaptovať na striedanie rodinného prostredia.

22. Vychádzajúc z uvedených záverov súd konštatuje, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko je v jeho záujme a budú tak lepšie zabezpečené jeho potreby. Vzťah maloletého s obidvomi rodičmi možno hodnotiť ako dobrý, rozumie si s nimi a rešpektuje ich. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že komunikácia rodičov je minimálna, nemožno však vyhodnotiť, že by bola značne narušená, výrazne nepriateľská alebo že by vôbec žiadna neprebiehala. Možno uzavrieť, že rodičia sa vedia dohodnúť na styku s maloletým

počas pracovného týždňa, najmä v súvislosti s plnením si svojich pracovných povinností, ale aj na styku počas víkendov, keďže časť z nich maloletý trávi s matkou či už doma alebo u starých rodičov (viď vyjadrenia rodičov na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 58-61). S poukazom na uvedené je potom súd toho názoru, že rodičia sú schopní v základných bodoch starostlivosti o maloletého kooperovať a narušenie ich komunikácie nevylučuje zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd dáva do pozornosti, že komunikácia rodičov je nevyhnutná pri každej úprave styku, pričom má za to, že v prípade pravidelného striedania starostlivosti zo strany oboch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti sa eliminuje počet odovzdávaní a preberaní maloletého na minimum (t.j. pri klasickej úprave striedavej osobnej starostlivosti na dve odovzdávania a preberania v priebehu dvoch týždňov).

23. S poukazom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na názor maloletého a odporúčanie kolízneho opatrovníka súd zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom návrh otca vo zvyšnej časti (t.j. na zverenie do osobnej starostlivosti otca) zamietol. Vyhodnotil, že od poslednej úpravy pomerov účastníkov konania v roku 2014 došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že maloletý má podstatnú časť svojich záujmov v mieste bydliska otca, u ktorého trávi približne rovnaký čas ako u matky. Súd má za to, že uvedenou úpravou rodičovských práv a povinností bude lepšie rešpektované právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov a bude zároveň zachovaná stabilita výchovného prostredia maloletého, pričom prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka. Podľa názoru súdu bude tiež rešpektovaný názor maloletého dieťaťa, ktorý prezentoval svoju túžbu zostať bývať v C. (t.j. u otca). Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť skúmať, či je striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Zároveň je povinný prihliadať na participačné práva dieťaťa, t.j. je jeho úlohou zisťovať a prihliadnuť na jeho názor za predpokladu, že je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé. Nie je však možné postoj dieťaťa bez ďalšieho prevziať a založiť rozhodnutie iba na jeho názore (prianí), ale je potrebné starostlivo a komplexne posudzovať jeho záujmy. Názor dieťaťa je treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne odhadnúť dopad svojho postoja (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Pri rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

24. Súd skúmal, či je prezentovaný názor maloletého ohľadom formy starostlivosti v jeho záujme. Maloletý sa pred súdom vyjadril, že by chcel bývať v C., t.j. u otca, pred kolíznym opatrovník uviedol, že by si vedel predstaviť aj striedavú osobnú starostlivosť (č.l. 48). Súd si je vedomý, že maloletý je na svoj vek (15 rokov) primerane psychicky vyspelý a je schopný samostatne vyjadriť svoj názor. Zároveň však v zmysle vyššie uvedenej ustálenej judikatúry je potrebné konštatovať, že názor dieťaťa nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie o zverení maloletého do starostlivosti rodičov. V zmysle ustálenej judikatúry si je vedomý, že názor dieťaťa nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého preto posudzoval všetky na prejednávanú vec vzťahujúce sa relevantné faktory (vzťah medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť rodičov starať sa o dieťa, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a pod.), pričom usúdil, že nie je možné v celom rozsahu prihliadnuť na názor maloletého ohľadom jeho zverenia do osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného súd nerozhodol úplne v zhode s názorom maloletého, a to najmä s poukazom na zachovanie kontinuity doterajšieho výchovného prostredia, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca by mohlo dôjsť k nevratnému narušeniu vzťahu maloletého s matkou, ktoré by mohlo mať vplyv aj na realizáciu styku. Súd konštatuje, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v najlepšom záujme maloletého, keď bude v maximálnom možnom rozsahu zachované jeho právo na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a inými blízkymi osobami a bude zároveň rešpektované jeho právo na bezpečie ako aj stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Je na rodičoch, aby si svoje osobné a pracovné povinnosti zariadili takým spôsobom, aby mohla byť striedavá osobná starostlivosť realizovaná.

25. Súd pri rozhodovaní vychádzal z aktuálneho stavu, keď starostlivosť o maloletého zabezpečujú obaja rodičia, a to minimálne posledných dvanásť mesiacov, pričom tento stav pretrváva, bol potvrdený výsluchmi rodičov, svedkyne, správou kolízneho opatrovníka ako aj zisťovaním názoru maloletého (viď č.l. 48, č.l. 58-61, č.l. 106-108 a č.l. 110). Súd vychádzal z výkladu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa so zverením do striedavej osobnej starostlivosti

až vtedy, ak aspoň jeden z rodičov vyjadril súhlas (v prejednávanom prípade vyjadril súhlas otec). Matka vyjadrila nesúhlas so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a odôvodnila ho tým, resp. počas konania zotrvala na stanovisku, že otec nemá dobrý vplyv na maloletého, jednak z dôvodu jeho nezodpovedného správania (napríklad vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia), pochybných pracovných skúseností či nezáujmu o zdravotný stav alebo školské povinnosti maloletého. Súd však konštatuje, že svoju argumentáciu nepodložila relevantnými dôkazmi, t.j. tvrdenia dostatočným spôsobom nepreukázala (viď najmä body 30. až 34. odôvodnenia). Súd mal naopak preukázané, že otec je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletého, v konaní neboli ohľadom jeho starostlivosti preukázané žiadne významnejšie nedostatky (viď vyjadrenia kolízneho opatrovníka, č.l. 48, č.l. 163). Z vykonaného dokazovania súd nepredpokladá, že bude otec konať v rozpore so záujmami maloletého, nakoľko mu záleží na jeho správnom vývoji (viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 59). Podobne v konaní nebolo preukázané, že by mali rodičia výrazne rozdielne metódy alebo spôsoby výchovy.

26. Súd zároveň určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, keďže obaja rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. Len výnimočne môže nastať situácia, ktorou dôjde k prelomeniu uvedenej zásady a jedná sa o nasledovné prípady: ak jeden z rodičov nežije, ak jeden z rodičov nie je známy (nedošlo k určeniu otcovstva), ak jeden z rodičov nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, ak jednému z rodičov bol pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, ak jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností, t.j. v týchto prípadoch je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by boli uvedené predpoklady naplnené, t.j. nebolo zistené, že by niektorý z rodičov zneužíval svoje rodičovské práva a povinnosti, resp. že by mu v ich výkone bránila závažná prekážka. Z uvedených dôvodov vyhovel návrhu otca a v časti zastupovania a spravovania majetku maloletého zmenil rozsudok naposledy upravujúci práva a povinnosti rodičov.

27. Vychádzajúc z najlepšieho záujmu maloletého súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti v jednotýždňových intervaloch, pričom odovzdávanie a preberanie maloletého upravil tým spôsobom, že bude prebiehať vždy v nedeľu o 15.00 hodine, ktorý čas súd považuje za optimálny najmä s poukazom na prípravu maloletého na vyučovanie (t.j. na nasledujúci školský týždeň) a zároveň za najvhodnejší najmä za účelom zachovania celistvosti času stráveného s každým z rodičov. Odovzdávanie a preberanie maloletého určil v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má povinnosť maloleté dieťa odovzdať.

28. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J. B., pričom možno konštatovať, že informácie ňou zistené mali pre posúdenie danej právnej veci čiastočný význam. Potvrdila tvrdenia otca o zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, o bytových pomeroch otca či o skutočnostiach týkajúcich sa jeho zamestnania. Súd ju nevyhodnotil ako nedôveryhodnú (v zmysle námietky právneho zástupcu matky, viď č.l. 107), a to jednak s poukazom na jej povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a zároveň na skutočnosť, že bola poučená o následkoch krivej výpovede v zmysle ustanovenia . Nevykonal dokazovanie výsluchom starého otca maloletého (zo strany otca), nakoľko ho považoval za nadbytočný pre rozhodnutie vo veci. Súd vypočul starý matku maloletého (t.j. jeho manželku), ktorej výpoveď považoval za dostatočnú pre posúdenie prejednávanej veci.

29. Súd konštatuje, že nie je jeho úlohou, aby sa vysporiadal so všetkými životnými situáciami, na ktoré rodičia v priebehu konania poukázali, pričom poznamenáva, že v konaní ani neboli preukázané (t.j. napríklad účasť maloletého na motorkárskych pretekoch, resp. či sa jedná o neprimerané aktivity). Súd vychádza zo základného princípu v konaniach starostlivosti o maloletých, ktorým je zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd má za to, že pre zdravý vývoj osobnosti maloletého dieťaťa je potrebné zo strany rodičov sa v každom momente snažiť vytvoriť vhodné podmienky zabezpečujúce základné potreby či už po fyzickej ale aj po psychickej stránke. Uvedená úprava rodičovských práv podľa názoru súdu rešpektuje právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ako aj na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd uvádza, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a zodpovedajú za všestranný vývoj dieťaťa.

30. V priebehu konania matka uviedla viaceré skutočnosti, ktoré podľa nej vylučujú otca z možnosti zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa, a to či už vo forme úplnej alebo čiastočnej starostlivosti (napríklad v striedavej osobnej starostlivosti). V tejto súvislosti súd uvádza, že matkou predložené a prezentované tvrdenia posúdil vo vzťahu k predmetu konania za nedôvodné, resp. ňou predložené dôkazy za irelevantné pre rozhodnutie vo veci. Matka okrem iného spochybnila platnosť pracovnej zmluvy, resp. všeobecne pracovný pomer otca. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike bolo preukázané, že otec pracuje u zamestnávateľa I. J. G. D., kde má v rámci pracovného pomeru prevažujúcu pracovnú náplň strojník a obvyklé miesto výkonu práce v A. (č.l. 136-143). Do spisu bola založená riadna pracovná zmluva, o ktorej platnosti nemal súd dôvod pochybovať. Zo mzdových listov vyplýva, že z hrubej mzdy otca sú vykonávané zrážky (poistné, daň a pod.), t.j. dožiadaným súdom zistené skutočnosti považuje za pravdivé, keďže nebol preukázaný opak. Súd konštatuje, že pokiaľ Česká správa sociálního zabezpečení neeviduje otca ako účastníka poistenia (viď č.l. 143), jedná sa o zodpovednosť zamestnávateľa, ktorú nemožno pripočítať na ťarchu otcovi. Takisto súd považuje za nedôvodné spochybňovanie výšky mzdy za mesiac január 2025, keďže je na zamestnávateľovi, v akej výške mzdu zamestnancovi vyplatí, resp. je na jeho rozhodnutí poskytnúť zamestnancovi dojednanú mzdu za určité obdobie, hoci odpracoval len časť tohto obdobia. Súd tiež nepovažuje za dôležité, že zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť v inom predmete podnikania, ako má uvedené vo výpise (č.l. 150), nakoľko sa jedná o zodpovednosť zamestnávateľa, nie zamestnanca (t.j. v danom prípade otca).

31. Matka poukázala takisto na skutočnosť, že otec bežne vedie motorové vozidlo aj napriek tomu, že má zadržaný vodičský preukaz. Súd však konštatuje, že uvedené tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Takisto nebolo preukázané, že by otec na plnenie si svojich pracovných povinností potreboval vodičský preukaz (viď vyjadrenie zamestnávateľa, č.l. 137). Na tomto mieste však súd považuje za potrebné uviesť, že v žiadnom prípade by nebolo možné akceptovať, resp. neprihliadať na také správanie rodičov, ktorým by porušovali právne predpisy, t.j. okrem iného ak by viedli motorové vozidlo bez platného vodičského oprávnenia, čím by mohli naplniť skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Súd dáva do pozornosti rodičom, že je ich zodpovednosťou plniť si riadne svoje povinnosti vyplývajúce im jednak zo zákona o rodine ale aj z iných právnych predpisov a nedávať deťom zlý príklad.

32. Tvrdenia matky podľa jej názoru spochybňujúce dôveryhodnosť otca týkajúce sa vlastníctva nehnuteľností, ktoré otec obýva, nepovažuje súd pre posúdenie danej veci za významné. Vyznieva síce nepochopiteľne, z akého dôvodu nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy (viď č.l. 133-134), uvedená skutočnosť však nemá vplyv na posúdenie schopností a možností otca zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, pričom bytové pomery neboli spochybnené ani šetrením v jeho domácnosti zo strany kolízneho opatrovníka (viď č.l. 48).

33. Stotožňujúc sa s argumentáciou matky súd považuje za neakceptovateľné, že otec minimálne od roku 2022 (viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 59) neplatí výživné na maloletého, z ktorého dôvodu je matke vyplácané náhradné výživné. Takisto nemožno opomenúť, že na otca je vedených viacero exekúcií, čo vyplýva jednak z oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.2.2025 (č.l. 78), ako aj zo správ súdnej exekútorky L. K. H. (č.l. 85-100). V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že dlžné výživné je vymáhané v exekučnom konaní a zároveň je otec trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy (viď obžalobu zo dňa 6.12.2024, č.l. 70), ktoré konanie doteraz nie je právoplatne skončené, bola podaná žiadosť u probačnej a mediačnej úradníčky ohľadom vypracovania správy týkajúcej sa možností uloženia a riadneho výkonu trestu povinnej práce a stanoviska obvineného k uloženia tohto trestu (viď úradné záznamy z č.l. 56, z č.l. 104 a z č.l. 130). Súd dodáva, že v zmysle ustanovenia trestnosť činu zaniká uhradením dlžného výživného (ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky).

34. Napokon považuje za potrebné sa vyjadriť k námietke matky týkajúcej sa neprimeraných aktivít otca (napríklad účasť na motorkárskych pretekoch), ktoré absolvuje spolu s maloletým. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nie je jeho úlohou hodnotiť osobný život rodičov, pokiaľ nie je preukázaný negatívny vplyv na dieťa. Konštatuje, že v tomto smere nebolo v konaní preukázané, že by správanie otca, resp. spôsob jeho života bol spôsobilý ohroziť správny vývoj a vývin maloletého. Z uvedeného dôvodu nepovažuje článok predložený matkou (č.l. 153-157) za relevantný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko z neho podľa názoru súdu nevyplýva, že by sa malo jednať o pochybné prostredie, resp. z neho

nemožno v žiadnom prípade vyvodiť schopnosť či neschopnosť rodiča (v danom prípade otca) riadne zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

35. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

36. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý A. je v aktuálnom školskom roku 2024/2025 žiakom deviateho ročníka základnej školy. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na maloleté dieťa nasledovne – strava 280,- eur, telefón 20,- eur, oblečenie 70,- eur, vreckové 60,- eur, okrem toho jednorazové výdavky na začiatku školského roka po prepočítaní na jeden kalendárny mesiac 13,- eur (školské pomôcky v sume 115,- eur, ZRPŠ 15,- eur), t.j. súhrnne v sume 443,- eur (č.l. 39, č.l. 54, č.l. 60). Okrem toho má zvýšené výdavky na zubára, a to v období od mesiaca júl 2024 do mesiaca február 2025 celkovo v sume 840,- eur, t.j. priemerne 104,- eur mesačne (č.l. 38-41, č.l. 105-108). Otec uviedol pravidelné mesačné výdavky na maloletého nasledovne – strava 100,- eur až 120,- eur, vreckové cca. 150,- eur až 180,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, potreby do školy cca. 10,- eur až 15,- eur, t.j. súhrnne v sume 345,- eura (č.l. 59). Mal takisto zvýšené výdavky na zubára, a to celkovo v sume 270,- eur, t.j. priemerne 135,- eur mesačne (č.l. 59). Pomerné náklady rodičov na bývanie maloletého súd určil nasledovne – u matky v sume 113,50 eura (227,- eur deleno dve osoby v domácnosti, t.j. bez výdavkov na splátky úveru) a u otca v sume 35,- eur (105,- eur deleno tri osoby v domácnosti). Výdavky spočívajúce v splátkach úveru na bývanie súd nezohľadnil ako odôvodnený výdavok na maloletého, a to s poukazom na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom zverejnenej na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (strana 15).

37. Rodičia neuznali výdavky druhého rodiča na maloletého v celom rozsahu - otec uznal každú položku uvedenú matkou v jednej polovici a matka spochybnila výdavky otca na oblečenie a obuv v sume jednej polovice a uznala jeho výdavky na vreckové v sume 20,- eur. Súd konštatuje, že výdavky oboch rodičov na podstatné záležitosti maloletého (t.j. na stravu a vreckové) sú približne v rovnakej výške (u matky 340,- eur a u otca 300,- eur), pričom vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku možno uzavrieť, že sa jedná o primerané výdavky rodičov na maloletého. Vyššia suma vreckového zo strany otca je odôvodnená tým, že maloletý v škole nemá zabezpečenú stravu a teda si ju hradí sám. Takisto možno uzavrieť, že u oboch rodičov sa jedná o bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv či školské potreby.

38. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjem matky v súčasnosti pozostáva zo mzdy od zamestnávateľa vo výške cca. 1.200,- eur mesačne spolu s daňovým bonusom (č.l. 49-50). Okrem toho poberá na maloleté dieťa rodinné prídavky v sume 60,- eur mesačne (č.l. 36 a č.l. 54). Otec od 10.1.2025 pracuje u zamestnávateľa I. J. G. D. so sídlom v K. (ČR), kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 1.428,- eur. Mesačné výdavky matky sú strava vo výške 200,- eur až 300,- eur (spolu s maloletým), náklady spojené s bývaním 114,- eur, splátka úveru 530,- eur, elektrina 113,- eur, internet a TV 36,- eur, telefón 56,- eur, cestovné 100,- eur (viď č.l. 39, č.l. 48, č.l. 54, č.l. 60). Mesačné výdavky otca sú strava vo výške 200,- eur až 250,- eur, elektrina 70,- eur, vykurovanie 35,- eur (viď vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 17.3.2025, č.l. 107), telefón, internet, TV 97,- eur (viď č.l. 48, č.l. 54, č.l. 59, č.l. 107). Celkové pravidelné mesačné výdavky matky sú tak vo výške 719,- eur (spolu so splátkou úveru na bývanie 1.249,- eur) a otca vo výške 452,- eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

39. S poukazom na uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 62 ods. 6 zákona o rodine neurčil bežné výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, a to vychádzajúc zo záveru, že osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov sú na podobnej úrovni, berúc pri tom do úvahy rovnakú dĺžku osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov v rozsahu jedného kalendárneho týždňa. Súd si je vedomý skutočnosti, že výdavky matky na maloletého sú vyššie ako výdavky otca na maloletého o cca. 176,- eur mesačne (spolu so zohľadnením výdavkov na bývanie má matka výdavky vo výške cca.

556,- eur mesačne a otec vo výške cca. 380,- eur mesačne), čo je však spôsobené tým, že doteraz zabezpečuje v prevažnej väčšine nevyhnutné potreby na maloletého či už čo sa týka výdavkov na oblečenie či úhrad platieb za telefón, ale najmä vyšších nákladov na bývanie. Bolo takisto zistené, že matka má podstatne vyššie výdavky na domácnosť približne sa rovnajúce jej príjmu (t.j. príjem cca. 1.260,- eur, výdavky 1.249,- eur), čo je spôsobené najmä vysokými výdavkami na splátky úveru na bývanie (v sume 530,- eur). Súd však s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine uvádza, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Z uvedených dôvodov má za to, že každý z rodičov sa podieľa na zabezpečovaní nevyhnutných odôvodnených potrieb maloletého a teda plní si voči nemu vyživovaciu povinnosť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by úhrady týchto výdavkov na maloletého niektorý z rodičov nedokázal riadne plniť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti právoplatnosťou rozsudku, nerozhodol o zmene vyživovacej povinnosti spätne od podania návrhu (v zmysle petitu návrhu upraveného na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 58).

40. Súd nerozhodoval o tom, ktorý z rodičov bude počas striedavej osobnej starostlivosti poberať prídavok na dieťa a ktorý si bude uplatňovať daňový bonus, a to z dôvodu, že nárok na ich poberanie, resp. vyplácanie je upravený právnymi predpismi, konkrétne o prídavku na dieťa a o dani z príjmov. V súčasnosti matka poberá tak rodinné prídavky ako aj daňový bonus. V zmysle uvedených právnych predpisov je na rodičoch, by sa dohodli a v prípade, ak medzi nimi k dohode nepríde, prídavok na dieťa sa vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť ( o prídavku na dieťa). Podobne v prípade daňového bonusu ak sa oprávnené osoby v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nedohodnú na uplatnení daňového bonusu, daňový bonus sa uplatní alebo prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba ( o dani z príjmov).

41. Na záver súd dodáva, že zamietol návrhy matky na doplnenie dokazovania preukázaním výdavkov otca a spôsobom poberania mzdy otca od zamestnávateľa, nakoľko ich považoval za irelevantné pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Otec v konaní svoje výdavky preukázal dostatočným spôsobom, ich ďalšie doplnenie (resp. doloženie reálnych dokladov o výdavkoch) by nemalo významný vplyv. Matka spochybnila výdavky otca na domácnosť, súd však nevzhliadol dôvod, z ktorého by nemal akceptovať výdavky na stravu (200,- eur až 300,- eur), elektrinu (70,- eur), plyn (35,- eur) či TV, internet a telefón (97,- eur), nakoľko sa jedná o bežné výdavky. Takisto pre rozhodnutie vo veci je bez významu, akým spôsobom otec poberá mzdu od zamestnávateľa, ktorá vyplýva z potvrdenia o príjme (resp. zo mzdového listu).

42. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. -58 zo dňa 12.6.2014 naposledy upravujúci rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( Exekučného poriadku).