Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-92-2024.pdf
PDF · 87.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/92/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XX/XX
je vinný, že
dňa 26.12.2023 v čase okolo 13.00 h počas slovnej potýčky s A. G. v k. ú. obce Valaská, na ulici Cesta Osloboditeľov 2391 v smere na Nový závod Železiarne Podbrezová a.s., prišiel k vozidlu továrenskej značky Škoda Octavia, EČV: C., striebornej farby, rok výroby 2014, VIN:H., kde sa oboma rukami chytil vrchnej časti prednej kapoty a kolenami skočil na prednú časť prednej kapoty a tým spôsobil 2 preliačiny a poškodenie laku prednej kapoty, čím majiteľovi predmetného osobného motorového vozidla I. A. spôsobil škodu vo výške 860,- Eur
teda
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
za to sa odsudzuje
Podľa § 245 ods. 1, § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. v prípade, ak bude peňažný trest zo strany obvineného úmyselne zmarený, určuje sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obvinený povinný nahradiť poškodenej I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, škodu vo výške 860,- Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 11.12.2024 obžalobu na vtedy obvineného A. B. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Sudca okresného súdu dňa 18.12.2024 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby. Obvinený voči trestnému rozkazu podal odpor v zákonnej lehote, preto súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13.03.2025 obžalovaný neurobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Ďalej uviedol, že sa predmetného skutku, ktorý sa mu kladie za vinu nedopustil. Dňa 26.12.2023 uzatvárali policajti cestu, po ktorej išiel, preto začal cúvať, pričom za ním zastavilo auto poškodenej. Obžalovaný sa začal otáčať, ukazoval šoférovi, svedkovi A. G., že sa má otočiť, ale on na to nereagoval. Obžalovaný na to stiahol okienko a povedal mu, že je tučný kokot. Na to tento svedok vystúpil z auta, podišiel k obžalovanému, ktorý taktiež vystúpil z auta. Svedok G. ho chcel udierať, začali sa naťahovať, čomu sa obžalovaný bránil. Potom z auta vystúpil aj spolujazdec svedok K. G., začal sa do toho starať a obžalovaný zrazu cítil, ako ho udrel svedok G. do tváre, zlomil mu nos a okuliare. Následne na to prišla polícia. Políciu zavolal svedok G. a možno aj ľudia, ktorí tam boli prítomní. Obžalovaný poprel, žeby vyskočil oboma nohami na kapotu predmetného motorového vozidla. Nemohol to urobiť, nakoľko bol po operácii kolena. Nevie, ako sa stali tie preliačiny na kapote vozidla, možno pritom, ako sa vzájomnej naťahovali. Možno sa to stalo rukou, alebo to bolo na danom vozidle už predtým
a celý tento incident prišiel poškodeným vhod. Čo sa týka operácie kolena obžalovaného, bol na artroskopii kolena asi dva týždne pred daným skutkom, robili mu dva zákroky. Po zákroku išiel na druhý deň domov a práceneschopný bol 3- 4 týždne. V čase predmetného skutku bol zamestnaný ako vodič autobusu. Aj napriek práceneschopnosti, mohol viesť svoje motorové vozidlo, nakoľko tým kolenom mohol stláčať spojku, takže nebol obmedzený v tom, aby mohol šoférovať.
Súd okrem výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú I. A., ďalej svedkov A. G. a K. G., prečítal odborné vyjadrenie znalca z odvetvia traumatológie MUDr. Richarda Resutíka ohľadne zdravotných problémov obžalovaného v čase skutku, odborné vyjadrenie znalca o výške škody, ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Svedkyňa poškodená I. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň svoje motorové vozidlo požičala priateľovi K. G. a jeho zaťovi A. G., ktorí išli do Brezna. Keďže sa dlho nevracali, tak volala, čo sa deje. Jej priateľ jej povedal, že musia ísť na políciu, lebo im niekto vyskočil na kapotu vozidla. Následne poškodená pozrela motorové vozidlo, keď sa vrátili, boli tam také dve odtlačky, lak bol opadaný.
Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že celý konflikt s obžalovaným vznikol pri cúvaní. Obžalovaný mu začal nadávať do tučných kokotov, preto svedok vystúpil, prečo mu takto hovorí, nato vystúpil aj obžalovaný a napadol svedka úderom do pravého spánku, v dôsledku čoho mu spadli okuliare na zem a poškodili sa. Svedok na to udrel obžalovaného do koreňa nosa, tiekla mu aj krv. Za toto, čo svedok urobil obžalovanému bol už priestupkovo postihnutý. Potom začal obžalovaný chodiť, niečo pozeral v mobile, niečo zakričal a pristúpil ku kapote predmetného vozidla, chytil sa oboma rukami za kapotu a vyskočil nohami na auto. Ešte predtým, ako obžalovaný vyskočil na vozidlo, svedok zavolal políciu, pričom sa ani nedovolal a už pri ňom boli policajti, lebo stáli dole na ceste. Následne na to si hneď fotili kapotu auta. Svedok uvádzal, že určite nebolo predtým auto poškodené, predložil súdu aj fotografiu zo dňa 21.12.2023 z Tekovských Nemiec, z ktorej vyplýva, že auto nebolo poškodené.
Svedok K. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol svedkom konfliktu medzi obžalovaným a svedkom G.. Svedok preto vystúpil z auta a videl, ako obžalovaný sa chytil predmetného vozidla a vyskočil oboma nohami na jeho kapotu. Tento konflikt začal preto, že obžalovaný nadával svedkovi G., na to svedok G. vystúpil z auta, obžalovaný taktiež vystúpil z auta, pričom svedok nevidel žiadne barle u obžalovaného
a ani to, že by kríval alebo mal nejaké problémy. Predmetné vozidlo patrí jeho priateľke, pričom svedok ho používa, v čase skutku šoféroval svedok G..
Keďže obžalovaný popieral, že by bolo v jeho schopnostiach vyskočiť oboma nohami na kapotu predmetného motorového vozidla, súd pribral do konania znalca z odvetvia traumatológie MUDr. Richarda Resutíka, aby v tomto smere podal odborné vyjadrenie. Znalcovi boli zaslané všetky lekárske správy, ktoré predložil obžalovaný ohľadne operácie jeho kolena.
Znalec v odbornom vyjadrení uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie obžalovaný dňa 13.12.2023 absolvoval v rámci jednodňovej chirurgie artroskopickú operáciu ľavého kolena, kde mu bola vykonaná parciálna meniscectómia zadného rohu medialného menisku a shaving a koblácia chrupavky madiálneho kondylu femuru. Ide o endoskopickú operáciu, kde sa kolenný kĺb neotvára, len z malých dvoch rezov v prednej časti kolena veľkosti do 5 mm sa do kolena zavádza kamera a rôzne artroskopické nástroje. Po tejto operácii pacientovi ostávajú len dve malé jazvičky na kolene. Z klinickej praxe znalca je úplne jednoznačne zrejmé, že pacienti po takomto zákroku zvládajú chôdzu bez kompenzačných pomôcok v skorom pooperačnom období, absolútnou väčšinou už po 1 – 2 pooperačných dňoch. Ide o základný jednoduchý typ výkonu v kolennom kĺbe, jeden z najjednoduchších, najkratšie trvajúcich a pacienta najmenej zaťažujúcich, s kratšou a najpriaznivejšou prebiehajúcou rekonvalescenciou. Väčšina lekárov pri takomto zákroku preferuje skorú plnú mobilizáciu pacienta, pacienta bez bariel už v prvých dňom po operácii. Obžalovanému bola lekárom pooperačne doporučená chôdza s barlami 3 týždne (pravdepodobne z opatrnosti chirurga, čo pri vyšetrovanej udalosti zjavne nedodržal, keďže mal vystúpiť z auta bez bariel. Nejde o nič výnimočné a nie je nutné pochybovať o tom, že by obžalovaný 13 dní po tomto type operácie nezvládol chôdzu bez bariel). Obdobne z medicínskeho hľadiska nie je nutné pochybovať o tom, žeby obžalovaný technicky zvládol vyskočiť na prednú kapotu motorového vozidla kolenami, resp. vyliezť na kapotu nohami v tom období po takomto type operácie. Je nutné pripustiť, že pri takomto konaní si mohol obžalovaný spôsobiť bolesť kolena miernej intenzity, ale v čase posudzovanej udalosti mal už koleno bez náplne, čo je potvrdené pri vyšetrení dňa 28.12.2023, a teda vedel koleno už takmer úplne zohnúť, čiže na kapotu zo zdravotného hľadiska vyskočiť mohol. Okrem toho je vysoko pravdepodobné, že stresové hormóny v tejto značnej vypätej situácii významne znížili vnímanie bolesti a uľahčili obžalovanému v danom momente vykonať aj inak bolestivý úkon. Znalec z medicínskeho hľadiska nemal žiadnu pochybnosť o tom, že v danom období, po danom type operácie a za daných okolností, mohol obžalovaný uskutočniť konanie, ktoré sa mu kladie za vinu. Znalec má bohaté klinické skúsenosti s liečbou takýchto pacientov ako obžalovaný, vykonáva tento typ artroskopickej operácie asi 25 rokov, pričom operoval následne a liečil cez 1 000 pacientov s takouto diagnózou, preto nemá pochybnosti o záveroch, ktoré uviedol v odbornom vyjadrení.
Z odborného vyjadrenia znalca z odvetvia technický stav cestných vozidiel L. M. vyplýva, že škoda na predmetnom motorovom vozidle je vo výške 860,- Eur.
Zo zápisnice z obhliadky miesta činu zo dňa 26.12.2023 o 13.30 hodine vyplýva, že predmetné motorové vozidlo sa nachádzalo v obci Valaská na ulici Cesta Osloboditeľov.
Hliadka prišla k predmetnému osobnému motorovému vozidlu z prednej strany, kde pozorovala na prednej kapote vozidla preliačinu nad znakom vozidlo a niekde v strede kapoty poškodenie laku nad znakom vozidla. Preliačina je o rozmeroch cca 1 meter x 0,5 metra. Poškodenie laku kapoty je o rozmeroch 2 cm x 2 cm.
Z rozhodnutia Okresného úradu Brezno č.: OU – BR- OVVS – 2024/003407 zo dňa 06.05.2024 vyplýva, že svedok A. G. bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. o priestupkoch, keďže dňa 26.12.2023 v čase okolo 12:45 hod. v obci Valaská po slovnej potýčke a následnému šklbaniu udrel A. B. päsťou pravej ruky jednou ranou do oblasti nosa, následkom čoho sa poškodenému pustila krv z nosa. A. G. spôsobil obžalovanému zlomeninu nosových kostí, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou práceneschopnosti do 7 dní. Následkom úderov spadli A. B. na zem okuliare, ktoré boli poškodené, čím spôsobil A. B. škodu vo výške 150,- Eur. Za spáchanie priestupku bola svedkovi uložená sankcia vo výške 20,- Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2024.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd bez pochybnosti preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného, súd v prvom rade vyhodnocoval vierohodnosť výpovede obžalovaného A. B. na jednej strane a na druhej strane vierohodnosť výpovede uvedených svedkov. Aj vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, súd za vierohodnú výpoveď považuje výpoveď svedka G. a svedka G.. Obžalovaný podľa názoru súdu vypovedal nepravdivo v snahe vyviniť sa spod obžaloby. Celému poškodeniu predmetného motorového vozidla predchádzal vzájomný konflikt medzi obžalovaným a svedkom G.. Obžalovaný a tento svedok sa začali hádať, vzájomne naťahovať, čo nakoniec vyústilo do toho, že svedok G. udrel obžalovaného do koreňa nosa, v dôsledku čoho mu začala tiecť krv z nosa. Táto skutočnosť vyprovokovala obžalovaného tak, že nakoniec sa chytil oboma rukami za kapotu predmetného motorového vozidla Škoda Octavia, ktorého vlastníčkou je I. A. a vyskočil oboma nohami na kapotu tohto motorového vozidla, čím v zmysle odborného vyjadrenia spôsobil poškodenej malú škodu vo výške 860,- Eur.
Súd sa plne stotožňuje so závermi odborného vyjadrenia znalca z odvetia traumatológia MUDr. Resutíka, ktorý popísal charakter predmetnej operácie, ktorú absolvoval obžalovaný pred dvomi týždňami predtým, ako sa stal predmetný skutok. Podľa znalca a jednalo o jednoduchý zákrok, obžalovaný mal už v čase skutku ohybné koleno, čo nakoniec dokazuje aj skutočnosť, že v čase skutku viedol svoje motorové vozidlo. V neposlednom rade výrazný vplyv na konanie obžalovaného mala aj vypätá situácia, teda konflikt medzi ním a svedkom G., následný úder svedka G. do jeho tváre, čo nakoniec viedlo k tomu, že obžalovaný aj cez bolesť vyskočil na predmetné motorové vozidlo, čo bolo v zmysle záveru odborného vyjadrenia v jeho schopnostiach. Obžalovaný poukazoval na to, že dané poškodenie vozidla mohlo byť aj predtým, ako sa stal predmetný incident. Súd v tomto smere
poukazuje na to, že bezprostredne potom, ako vznikol vzájomný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným prišli na miesto činu príslušníci polície, ktorí zdokumentovali poškodenie motorového vozidla. Aj svedkyňa poškodená I. A. potvrdila, že predtým ako požičala motorové vozidlo svedkovi G., motorové vozidlo nebolo poškodené. Súd preto uznal obžalovaného vinným z prečinu poškodenia cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovaný spôsobil na predmetnom motorovom vozidle malú škodu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie sa po spáchaní trestného činu, prípadné úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku.
Obžalovaný bol raz súdne trestaný, v roku 2024, pričom sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený. Priestupkovo bol riešený naposledy v roku 2024, pričom sa jednalo o priestupok na úseku dopravy. V mieste bydliska nie je bližšie hodnotený. Súd ďalej pri ukladaní trestu podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností prípadu, pričom zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., keď obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd potom ukladal obžalovanému trest podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. (sadzba 0-2 roky), pričom zobral do úvahy nielen osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život, ale aj okolnosti daného prípadu, keď konaniu obžalovaného predchádzal konflikt so svedkom G., ktorý udrel obžalovaného do tváre. Vzhľadom na tieto skutočnosti nakoniec súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie peňažného trestu vo výške 300,- Eur, keď zároveň zohľadnil aj výšku spôsobenej škody. Súd je názoru, že tento trest je potrebným ale aj dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď súd zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného, aby uhradil poškodenej škodu vo výške 860,- Eur za poškodenie vozidla v zmysle odborného vyjadrenia.
V prípade, ak bude peňažný trest zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, na Krajský súd v Banskej Bystrici.