Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48C/28/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, IČO: 00 603 317, so sídlom Junácka 1, 832 91 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným podpísanému súdu dňa 23.04.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. (ďalej len ,P“), ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obmedzovania a zasahovania do vlastníckych práv žalobkyne a povinnosť neobmedzovať vstup do nehnuteľností bližšie špecifikovaných v petite návrhu, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa.

2. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vlastníkom pozemkov, na ktorých tieto nehnuteľnosti stoja je žalovaný. Ozrejmila, že v uvedenej lokalite, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, bola v minulosti vybudovaná radová zástavba garáží. Uviedla, že na jeseň v roku 2016 sa začalo z podnetu žalovaného hromadné odstraňovanie jednotlivých garáží, čím došlo k poškodeniu majetku žalovanej. Povolenia na odstránenie stavby boli Stavebným úradom MČ Ba NM vydávané dodatočne, pričom sa podľa povolení jednalo o „garáže neznámych vlastníkov". Z pôvodnej radovej zástavby garáží sa týmto krokom žalovaného stali „samostatne stojace garáže", čo poškodilo jednotlivé nehnuteľnosti - z pôvodných priečok sa stali „obvodové múry" a došlo aj k poškodeniu strešnej krytiny. Žalovaný vyzval v tom čase iba niektorých vlastníkov na odstránenie „staticky narušených nehnuteľností" a zároveň im oznámil, že v prípade, ak tak neurobia vlastníci sami, tak bude postupovať žalovaný v súlade so stavebným zákonom a nariadi zbúranie stavieb, ktoré sú staticky narušené, na svoje náklady. Žalovaný v tom čase tvrdil, že disponuje statickým posudkom, podľa ktorého je potrebné jednotlivé garáže zbúrať. Tento statický posudok, na ktorý sa žalovaný odkazoval, však v čase jeho realizácie nebol žalobkyni a ani iným vlastníkom sprístupnený. Sralo sa tak až dodatočne na základe žiadosti žalobkyne v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám. Statický posudok, ktorý bol vyhotovený v mes. 08/2016, avšak trpel niekoľkými závažnými chybami, a to najmä tými, že žalobkyňa nebola pri jeho vypracovaní vyzvaná ako účastník konania a tým nemala možnosť v zmysle ods.

1 stavebného zákona uplatniť svoje námietky. Statický posudok vyhotovený E. F. G. konštatuje celý objekt radových garáží ako „nevyužívaný", čo v tom čase nekorešpondovalo s realitou a navyše bol vyhotovený len „pohľadom zvonka", čo je v prípade statického posudku nehnuteľnosti prinajmenšom nedostatočné. V posudku statik iba všeobecne popísal, aké nedostatky vidí, avšak vôbec nešpecifikoval, ktorej konkrétnej garáže či časti sa tieto nedostatky týkajú a či je nefunkčný celok, alebo iba jeho nejaká časť. Následná fotodokumentácia, ktorá je súčasťou posudku, rovnako nič nehovorí o tom, či sú staticky jednotlivé garáže v poriadku alebo nie sú – konštatovanie, že objekt je uzamknutý a zjavne nevyužívaný nič o statike objektu nehovorí, rovnako tak fakt, že je niekde prasknuté alebo poškodené murivo – toto samo o sebe nemá žiadnu relevanciu k narušeniu statiky, je to maximálne konštatovanie o tom, že niektorý vlastník sa o svoju garáž nestaral riadne a bola potrebná jej oprava. Faktom je, že niektoré garáže skutočne boli v stave vhodnom na demoláciu, nedá sa to však povedať paušálne o všetkých objektoch. Vlastníci garáží tento posudok namietali, avšak bez konkrétneho úspechu a vyjadrenia zo strany žalovaného. Tvrdila, že mala záujem na tom, aby vec bola riadne riešená, a do jej vlastníckych práv nebolo zasahované, ale na jej písomné podania smerujúce k žalovanému nikto nereagoval. Uviedla, že v roku 2016, keď začali prvé búracie práce, upozornila žalovaného na to, že jej vzniká škoda na majetku, a žiadala, aby táto škoda bola riadne odstránená, avšak zo strany žalovaného bola jej žiadosť odstúpená na ním poverenú dcérsku spoločnosť Eko-podnik VPS a vec sa neriešila. V roku 2018 bola matke žalobkyne (ako predchádzajúcej vlastníčke jednej z garáží) doručená výzva zo strany žalovaného, resp. ním poverenej dcérskej organizácie (Eko-podnik VPS), na preukázanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam – garážam, konkrétne na predloženie dokumentácie k stavbe. Obdobnú výzvu však neobdržala žalobkyňa samotná, napriek tomu, že vlastnila v tom čase hneď vedľajšiu garáž. Uviedla, že neskôr sa dozvedela, že dôvodom búrania jednotlivých garáží bolo, že sa v tejto lokalite vyskytovali ľudia bez domova, ktorí sa v nepoužívaných garážach zdržiavali a zároveň bola prezentovaná snaha žalovaného vysporiadať právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavieb na pozemkoch postavených. Zároveň bolo uvedené, že v prípade garáží, ktoré sú poškodené, bude žalovaný iniciovať ich búranie. Na túto výzvu žalobkyňa riadne v svojom mene aj v mene svojej matky reagovala, pričom jasne uviedla, že ona samotná obdobnú výzvu neobdržala a vyjadrila sa aj k požiadavkám zo strany žalovaného. Od toho času vedie k žalovaným korešpondenciu, cieľom ktorej je doriešiť jednak majetkové vzťahy, ktoré mal žalovaný pôvodne v pláne riešiť, a jednak poškodenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, v dôsledku búracích prác, ktoré vykonal žalovaný a v neposlednom rade k obmedzovaniu vlastníckych práv žalobkyne zo strany žalobcu. V danej veci došlo k situácii, že z pôvodne radovej zástavby vznikla nesúvislá zmes „ohlodaných" stavieb, kde väčšina garáží je zbúraných a niektoré stále stoja, čo samozrejme vedie k tomu, že vlastníkom garáží vzniká škoda, keďže pri pôvodnej výstavbe sa nepredpokladalo, že jednotlivé garáže budú samostatne stojace budovy. Na túto skutočnosť bol žalovaný opakovane písomne upozornený, pričom však k žiadnej náprave nedošlo. Medzičasom žalobkyňa zistila, že zo strany žalovaného došlo k oploteniu pozemkov (areálu) na ktorých garáže stoja resp. stáli a k uzamknutiu tohto oplotenia, čo znemožnilo prístup k nehnuteľnosti žalobkyne. Na bráne bol iba oznam, že celý areál sa od 4. 5. 2020 uzatvára a vstup je možný iba s povolením správcu, ktorým je Eko-podnik VPS, Halašova 20, Bratislava. V októbri 2020 obdržala žalobkyňa žiadosť zo strany žalovaného, aby sa vyjadrila k možnému predaju garáži žalovanému. Na túto žiadosť riadne reagovala, pričom uviedla, že je ochotná garáže odpredať, ale keďže žalovaný neuviedol žiadne konkrétne podmienky kúpy, a rovnako tak žiadnu cenu, za ktorú by chcel garáže kúpiť, tak navrhla prevod za cenu trhovú. Ako dôvod kúpy žalovaný uviedol, že v uvedenej lokalite má byť vybudovaná cestná komunikácia podľa územného plánu z roku 2007. Následne prebehla medzi stranami sporu písomná komunikácia ohľadne ceny nehnuteľností, kde žalovaný tvrdil, že nemôže zaplatiť žalobkyni ňou navrhovanú cenu, ale iba cenu určenú znaleckým posudkom, ktorý však nikdy žalobkyni nepredložil, napriek tomu, že si ho žiadala. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobkyňa stále mala ochotu sa so žalovaným dohodnúť a vyriešiť vec k vzájomnej spokojnosti. Akejkoľvek konštruktívnej komunikácie zo strany žalovaného sa však žalobkyňa nedočkala a nestalo sa tak ani potom, čo došlo k zmene vedenia MČ Ba Nové Mesto na strane žalovaného. K dnešnému dňu je stav taký, že žalobkyňa (vlastníčka dvoch garáží v lokalite Zátišie) nemá už piaty rok možnosť zaručeného prístupu 24/7 k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, navyše nehnuteľnosti v jej vlastníctve sú naďalej poškodzované (počnúc búracou činnosťou okolitých garáží od r. 2016, a taktiež vplyvom poveternostných podmienok od toho času). Keďže uvedená situácia trvá už niekoľko (9) rokov a nie je možné žiadnym vecným spôsobom dospieť k riešeniu so žalovaným, stále sa zo strany žalovaného posúvajú termíny, menia odôvodnenia, komunikácia viazne, resp. zo strany žalovaného úplne absentuje, nemá žalobkyňa inú možnosť, ako brániť svoje práva a oprávnené záujmy súdnou cestou. Žalovaný systematicky bráni žalobkyni v užívaní stavby a z pozície orgánu verejnej moci pomaly, ale systematicky likviduje možnosť žalobkyne riadne

užívať majetok, ktorý má vo vlastníctve a rovnako tak bráni riadnemu udržiavaniu stavby. Z pohľadu žalobkyne to za tie roky vyzerá tak, že žalovaný iba čaká, kedy skutočne jednotlivé nehnuteľnosti budú v takom zlom technickom stave, že bude môcť nariadiť ich zbúranie a likvidáciu bez akejkoľvek náhrady a na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve následne realizovať svoje zámery. Žalovaná má za to, že vyčerpala všetky pre ňu dostupné možnosti riešenia situácie s žalovaným a autoritatívne rozhodnutie súdu je aktuálne jediným riešením, ktoré zabráni ďalšiemu porušovaniu vlastníckych práv žalobkyne.

3. K návrhu pripojila: výpis z LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV. č. XXXX, všetky tri pre kat. ú. D. – H. I., Odstúpenie žiadosti z 23.11.2016, emailovú komunikáciu žalobkyne z jesene 2018, list od I. J. C. zo dňa 26.10.2020.

4. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

10. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

14. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

15. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.

16. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

17. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi (žalobcovi) neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovnáva len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.

19. V danej súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len ,,Najvyšší súd“) zo dňa 09.02.2017, spis. zn. , v ktorom najvyšší súd výslovne uviedol, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo, by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické

pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčuje.

20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha jeho nariadenia najmä z dôvodu porušovania jej vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko konanie žalovaného podľa jej názoru likviduje možnosť žalobkyne riadne užívať majetok, ktorý má vo vlastníctve a rovnako tak bráni riadnemu udržiavaniu stavby.

21. Aj keď teda z dočasného charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri zisťovaní týchto skutočnosti ani nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie v konaní pred súdom, tak nemožno z toho vyvodiť záver, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa (žalobcu) bez toho, aby navrhovateľ (žalobca) osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Na to, aby súd mohol pristúpiť k dočasnej úprave pomerov medzi stranami teda musí existovať dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože u niektorej zo strán hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Je teda vždy na navrhovateľovi (žalobcovi), aby osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a osvedčil, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vždy spočíva výlučne na strane, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje. Navyše, ako už bolo uvedené, samotná existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

22. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi doloženými k tomuto návrhu má za to, že žalobkyňa pre účely rozhodovania o podanom návrhu neosvedčila jeho dôvodnosť. Súd je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a podpísanému súdu neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Zo žalobkyňou opísaného skutkového stavu ako aj predložených listín nevyplýva také konanie žalovaného, pre ktoré by súd mohol podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podľa názoru súdu žalobkyňa dostatočne neosvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko nepreukázala, že by práve konaním žalovaného došlo, resp. aj naďalej dochádzalo k poškodzovaniu jej majetku, resp., že by žalovaný svojím konaním bránil žalobkyni v riadnom užívaní či udržiavaní nehnuteľností v jej vlastníctve.

23. Zo správy – odstúpenie žiadosti zo dňa 23.11.2016 vyplýva len skutočnosť, že žalovaný odstupuje žiadosť žalobkyne vo veci odstránenia škody na jej majetku v dôsledku demolačných prác na posúdenie spoločnosti, ktorá demolačné práce na pozemkoch žalovaného vykonáva. Z predmetného oznámenia teda nevyplýva skutočnosť, že zavinením resp. konaním žalovaného došlo ku škode na majetku žalobkyne. Rovnako tak ani z emailovej komunikácie zo dňa 10.10.2018 nevyplýva, resp. nie je potvrdená skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve, sú skutočne aj poškodené. Naopak komunikácia nižšie preukazuje skutočnosť, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne zaraďuje pracovník spoločnosti, ktorá demolačné práce vykonáva, do plne funkčnej, ktorú by mala spoločnosť záujem odkúpiť prípadne ponúknuť za ňu inú náhradnú garáž po vzájomnom rokovaní. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia sú len v rovine tvrdení bez akéhokoľvek ich ďalšieho osvedčenia. Žalobkyňa síce tvrdí, že došlo k oploteniu celého areálu, v ktorom sa nachádzajú aj jej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho má zamedzený prístup k svojmu majetku, ale žiadny listinný dôkaz o tejto skutočnosti nepredložila. Rovnako zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva skutočnosť, že by boli garáže žalobkyne poškodené. Navyše súd považuje za potrebné dodať, že uvedený stav trvá už niekoľko rokov, ako sama žalobkyňa uvádza v návrhu takmer 9 rokov, vystáva preto otázka, z akého dôvodu sa žalobkyňa až po takom značnom časovom odstupe (posledná komunikácia s bývalým starostom mestskej časti Nové Mesto z 26.10.2020) obrátila na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a neurobila tento krok už skôr. Z uvedeného dôvodu súd v tejto súvislosti nemá preukázanú ani samotnú naliehavosť ňou požadovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k jeho nariadeniu. Žalobkyňa v návrhu uvádza viacero skutočnosti, avšak viaceré z nich (obmedzenie vstupu k nehnuteľnostiam, poškodenie nehnuteľností) žiadnymi hodnovernými listinným dôkazmi nepreukázala. Súd zdôrazňuje, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá vyšetrovaciu

či dohľadávaciu povinnosť pri získavaní podkladov k rozhodnutiu o návrhu na neodkladné opatrenia, ale vychádza len zo skutočností a listín predložených žalobkyňou. Úvahy žalobkyne neposkytujú podľa názoru súdu žiadny skutkový základ pre záver o existencii reálneho a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na strane žalobkyne, odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia a teda ani pre záver o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto tunajší súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované ust. , keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).