Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Csp/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M., advokátom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, IČO: 42 358 566, proti žalovanému: TUreality TO1 s. r. o., so sídlom Žilina, Hálkova 2761/33, IČO: 54 412 871, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Lenka Maďarová, s. r. o., so sídlom Žilina, Štrková 95/21, IČO: 47 232 692, o určenie neplatnosti zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, o zaplatenie sumy 4.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. marca 2024 č. k. -75 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 4 000 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 000 eur od 20. 04. 2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , až 5, , , , prvá veta, /nariadenia vlády č. , Uviedol, že žalobkyňa podala voči žalovanému žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti uzavretá medzi ňou a žalovaným je neplatná. Taktiež sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vydať jej bezdôvodné obohatenie v sume 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobu podala z dôvodu, že dňa 22. 02. 2023, ako záujemkyňa o nehnuteľnosť, uzatvorila so žalovaným, ako sprostredkovateľom, v realitnej kancelárií zmluvu o rezervácií nehnuteľnosti, konkrétne bytu, ktorý sa nachádza na 4. poschodí bytového domu v C., súp. číslo 1763, byt č. XX, zapísaný na LV č. XXXX. Táto zmluva o rezervácií nehnuteľnosti bola uzatvorená na dobu určitú, do 28. 04. 2023 a bola v nej dohodnutá rezervačná záloha v súvislosti s rezerváciou bytu vo výške 4.000 eur. Uvedenú sumu uhradila prostredníctvom bankového prevodu dňa 20. 02. 2023. Dňa 06. 03. 2023 jej bola na emailovú adresu od realitnej maklérky doručená kúpna zmluva a potrebné dokumenty k predaju. Túto kúpnu zmluvu sa rozhodla nepodpísať, nakoľko nadobudla pochybnosti o serióznosti jednania tejto realitnej kancelárie. Jej rozhodnutie v rovnaký deň oznámila emailom maklérke. Dňa 31. 03. 2023 jej bola poštou doručená od realitnej kancelárie výzva na podpis kúpnej zmluvy, na ktorú nereagovala, keďže svoje stanovisko už oznámila emailom. Dňa 18. 04. 2023 zaslala doporučenou poštou do sídla realitnej kancelárie predžalobnú výzvu na vrátenie rezervačnej

zálohy. Z dôvodu, že v zmluve o rezervácií nehnuteľnosti vôbec nie je uvedený vlastník nehnuteľnosti, ktorého realitná kancelária zastupuje, a taktiež nebolo predložené ani jeho plnomocenstvo, na ktoré sa realitná kancelária odvoláva v zmluve o rezervácií a rovnako nie je uvedené, že zmluvu podpisuje vlastník v zastúpení inej osoby na základe plnomocenstva, žiadala, aby súd určil túto zmluvu za neplatnú a žalovanému uložil povinnosť vrátiť jej rezervačnú zálohu, ktorú nadobudol na základe tejto zmluvy v plnej výške.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je z procesného hľadiska žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa a podmienkou na jej uplatnenie je skutočnosť, že možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu. v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to priamo vyplýva z osobitného predpisu. V danej veci predmetná zmluva o rezervácií nehnuteľnosti bola uzavretá podľa . Podľa jej obsahu túto možno posúdiť ako zmluvu sprostredkovateľskú, podľa ustanovení až . Z obsahu zmluvy vyplýva, že túto možno posudzovať podľa ust. a nasl. v zmysle ktorého ustanovenia sprostredkovateľská zmluva je neformálnou zmluvou, uzatvára sa medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu. Tiež môže spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a prípravy uzavretia zmluvy. Tým sa jeho úloha končí. To znamená, že na rozdiel od zmluvy o obstaraní predaja neuzaviera zmluvu sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Rovnako predmetnú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia , keď v zmysle žalobkyňa ako spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v zmysle ako dodávateľ je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 22. 02. 2023 uzatvorila žalobkyňa, ako záujemca o kúpu, so žalovaným a realitným maklérom C. D., ako sprostredkovateľmi, zmluvu o rezervácií nehnuteľností podľa . Podľa článku I. predmetom rezervácie bola nehnuteľnosť, a to dvojizbový byt nachádzajúci sa v kat. úz. C., zapísaný na LV č. XXXX, súpisné číslo XXXX, E. F. XX, 4. poschodie, s podielom na pozemku. Podľa článku II. bola uvedená cena požadovaná vlastníkom vo výške 79.000 eur a výška rezervačnej zálohy v sume 4.000 eur. Podľa článku III. doba trvania bola dohodnutá na dobu určitú od 22. 02. 2023 do 28. 04. 2023. Z článku VII. zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti, označeného ako rezervačná záloha a platobné podmienky, z odseku 1 vyplýva, že v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, resp. kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodov, ktoré sú na strane záujemcu, je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľom odmenu vo výške rezervačnej zálohy, uvedené v článku II. zmluvy, resp. sprostredkovatelia sú oprávnení si svoj nárok na odmenu voči záujemcovi bez ďalšieho jednostranne započítať. Odmena sprostredkovateľov je rozdiel medzi cenou požadovanou vlastníkom a cenou, ktorá bude uhradená zo strany záujemcu, najmenej však vo výške podľa článku II. tejto zmluvy. Odmena v takomto prípade predstavuje zmluvnými stranami dohodnutú paušálnu náhradu nákladov za všetky činnosti sprostredkovateľov, súvisiace s rezerváciou nehnuteľnosti a za všetky úkony a činnosti sprostredkovateľov smerujúce k uzavretiu zmluvy medzi záujemcom a vlastníkom nehnuteľnosti. Odmena je splatná v deň zmarenia uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, kúpnej zmluvy, alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodov na strane záujemcu. Podľa ods. 2 článku VII. v prípade porušenia povinností podľa článku VI. bodu 2 a), c) e) a f) je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľom odmenu vo výške rezervačnej zálohy.

1.4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie skúmal zmluvu o rezervácií uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22. 02. 2023. Z článku VII. ods. 1 zmluvy vyplýva, že ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, resp. kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu na strane záujemcu, t. j. žalobkyne ako spotrebiteľa, je táto povinná uhradiť sprostredkovateľovi, t. j. žalovanému, odmenu vo výške rezervačnej zálohy vo výške 4.000 eur. Je nesporné, že sprostredkovateľovi patrí

odmena iba v prípade, že dôjde k uzatvoreniu zmluvy. V uvedenom článku VII. ods. 1 sa ďalej uvádza, že odmena v tomto prípade, teda pri neuzatvorení zmluvy z dôvodov na strane záujemcu, predstavuje medzi stranami dohodnutú paušálnu náhradu nákladov za všetky činnosti žalovaného, ako spotrebiteľa. Z tohto článku vyplýva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľa, keď bola povinná, ako to vyplýva z článku VI. ods. 2 písm. d), do doby ukončenia tejto zmluvy, t. j. do 28. 04. 2023, predmetnú nehnuteľnosť kúpiť. Na strane druhej, žalovaný nemal povinnosť uhradiť žalobkyni náhradu nákladov (prípadne ani povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu), a to v prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy do dohodnutej doby. Vo veci nebolo preukázané, že by zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, keď bola uvedená ako súčasť vopred pripraveného formulára, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa C. D., v predmetnej zmluve uvedená ako realitný maklér, keď na otázku právneho zástupcu žalobkyne, kto vyhotovoval predmetnú rezervačnú zmluvu, svedkyňa uviedla, že vyplnila údaje žalobkyne na prednej strane, ktoré si potom ona kontrolovala a potom si ju spoločne prešli a obidve ju podpísali. Uviedla, že to majú pripravené, je to právne ošetrené, sú tam všetky veci spísané, ktoré sa s klientom prejdú, ako to urobili aj so žalobkyňou. Z dokazovania nevyplýva, že by žalobkyňa mohla ovplyvniť obsah zmluvy a uvedeného článku v zmluve, preto takáto podmienka je neprijateľná a dojednanie neplatné, s poukazom na ustanovenie . Z článku VII. ods. 1 zmluvy vyplýva, že odmena mala predstavovať paušálnu náhradu nákladov za všetky činnosti žalovaného, ako sprostredkovateľa. Vo veci však nebolo preukázané, aké náklady mal žalovaný v súvislosti s výkonom činnosti sprostredkovateľa, čo nevyplýva ani z výpovede svedkyne C. D.. Z jej výpovede vyplynulo, že uvádzala náklady v širšom rozsahu, teda aj spojené s tým, keď dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo. Náklady spojené s realizáciou kúpnej zmluvy však potom mal žalovaný uhradené, keď ako vyplynulo z dokazovania a výpovede svedkyne, následne bola uzatvorená kúpna zmluva s novým záujemcom, keď ako svedkyňa uviedla cena bola vyššia, keďže kupujúci nežiadal zľavu ako žalobkyňa. Túto časť súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď žalovaný bez ohľadu na skutočnú výšku nákladov, ktoré by pri jeho činnosti sprostredkovateľa vynaložil, požadoval predmetnú sumu, ako keby mu vznikol nárok za sprostredkovateľskú činnosť. Možno teda hovoriť, že ide o skrytú formu zmluvnej pokuty, v čom sa súd stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, ktorá zmluvná pokuta však nebola individuálne dohodnutá, keď bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Takéto dojednania možno považovať za neplatné podľa , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. K uvedenému treba dodať, že žalovaný vo veci nepreukázal výšku nákladov súvisiacich s jeho činnosťou a nevplýva to ani z výpovede uvedenej svedkyne. Pretože uvedené dojednanie súd považoval za neplatné, žalobkyňa si dôvodne uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa vo výške 4.000 eur. K paušálnej náhrade nákladov, ktorú mala predstavovať odmena vo výške 4.000 eur v zmysle článku VII. ods. 1, súd tiež uviedol, že podľa sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu, k čomu súd uvádza, že konkrétna náhrada nákladov medzi stranami sporu nebola dohodnutá, pričom podľa ustanovenia okrem odmeny by mal žalovaný nárok na náhradu nákladov, ale len vtedy, ak to bolo v prípade pochybnosti o tom, či bola dohovorená náhrada nákladov, vznikne nárok na ich náhradu, len ak sprostredkovateľovi vznikol nárok na odmenu. Keďže náhrada nákladov zmluvne dohodnutá nebola a žalovanému nevznikol ani nárok na odmenu, nemôže tvrdiť žalovaný, že uvedená suma predstavuje náhradu nákladov, pretože keď mu nevznikol nárok na odmenu, a keďže táto odmena zmluvne dohodnutá nebola, tak mu nepatrí náhrada nákladov. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa a nariadenia vlády, keď do omeškania sa dostal žalovaný nasledujúcim dňom po doručení výzvy zo strany žalobkyne, ktorú ako uviedla žalobkyňa zasielala dňa 18. 04. 2023 a nasledujúci deň bola žalovanému doručená na adresu jeho sídla, t. j. 19. 04. 2023, a tak nasledujúcim dňom 20. 04. 2023 sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže žalobkyňa žiadala úrok z omeškania od uvedeného dátumu zaslania výzvy 18. 04. 2023, vo zvyšnej časti bolo potrebné úrok z omeškania zamietnuť. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, okrem vydania bezdôvodného obohatenia, i určenia neplatnosti zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti, pričom podľa ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení či už platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, alebo právnych vzťahov, nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, resp. nie je právny vzťah alebo právo.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu nie je spravidla daný vtedy, ak je možné priamo žalovať na plnenie. V danom prípade žalobkyňa sa dožadovala peňažného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, a teda je zrejmé, že od začiatku prejednávanej veci súd mohol viesť konanie na zaviazanie žalovaného na poskytnutie peňažného plnenia bez toho, aby bolo potrebné výslovne osobitným výrokom určiť, že právny úkon zmluva o rezervácií nehnuteľnosti, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Otázka platnosti, resp. neplatnosti tohto právneho úkonu sa totiž rieši ako predbežná otázka pri rozhodovaní o tom, či súd zaviaže žalovaného na poskytnutie peňažného plnenia, ktorého sa žalobkyňa dožadovala. Podľa súdu tak nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti, a preto v tejto časti súd žalobu žalobkyne zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , pretože každá zo strán mala úspech v porovnateľnej časti, vzhľadom na výsledok konania.

2. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho vyhovujúceho výroku a výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne, v rozpore s vykonaným dokazovaním, z eoho následne pramení aj jeho nesprávne právne posúdenie. Zároveo zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, kei o. i. zákonné ustanovenie vyložil v rozpore s jeho gramatickým výkladom, komentárom a judikatúrou (§ 776 Obeianskeho zákonníka). V napadnutom rozhodnutí absentuje dostatoené odôvodnenie podstatných záverov – úvah súdu prvej inštancie (napr. neprijate3nos? zmluvnej podmienky, neprimeranos? odmeny), eo je v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkou, že rezervaenú zmluvu nemožno formalisticky podriadi? pod ustanovenia § 774 – § 777 Obeianskeho zákonníka, kei priamo z oznaeenia rezervaenej zmluvy vyplýva, že ide o nepomenovanú zmluvu, tzn. dohady o tom, ei ide o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve pod3a § 50a Obeianskeho zákonníka alebo sprostredkovate3skú zmluvu pod3a § 774 Obeianskeho zákonníka, sú vylúeené. Navyše, ak by aj malo by? správne podradenie rezervaenej zmluvy pod ustanovenia § 774 – § 777 Obeianskeho zákonníka o sprostredkovate3skej zmluve, aj toto súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, keiže z dokazovania je nesporné, že jeho prieinením došlo k príprave kúpnej zmluvy, ktorej uzatvorenie, bez dôvodu, odmietla žalobkyoa, eo nemôže by? pripísané na jeho ?archu. Žalobkyou nikto nenútil uzatvori? rezervaenú zmluvu, mala možnos? ju pripomienkova?, eo neurobila, tzn. prijala jej obsah. Skutoenos?, že sa so žalobkyoou v el. VII. ods. 1. rezervaenej zmluvy výslovne, ureito, zrozumite3ne a jasne dohodli na odmene v prípade, že neuzatvorí riadnu kúpnu zmluvu, je jasne bez akýchko3vek pochybností. Žalobkyoa pri podpise rezervaenej zmluvy nežiadala uvedené ustanovenie upravi?, vymaza?, prijala ho v podpísanom rozsahu. Po dlhoroenej praxi si jeho paušálne náklady vyeíslil na výšku rezervaenej zálohy a je len na klientovi, v danom prípade žalobkyni, ei s takýmito podmienkami súhlasí. Žalobkyoa nemusela uzatvori? rezervaenú zmluvu, nemusela využi? jeho služby, nemusela blokova? vlastníka nehnute3nosti tým, že podpísala rezervaenú zmluvu na obdobie 2 mesiacov, tzn. pokia3 tak urobila, urobila tak slobodne, vážne, zrozumite3ne a bez donútenia. Je bežnou praxou, že k rezervaenej zmluve zasielajú klienti pripomienky cestou ich právnych zástupcov, a tieto sa zakomponujú do zmluvy. Zo strany žalobkyne neboli vznesené žiadne námietky ani pripomienky k obsahu zmluvy. Preto záver súdu, uvedený v bode 29.1. napadnutého rozhodnutia, že žalobkyoa nemohla ovplyvni? obsah rezervaenej zmluvy, je arbitrárny, nemá žiadny skutkový podklad, práveže je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie tak napadnutým rozhodnutím popiera právnu istotu, ktorá je založená zmluvnou vo3nos?ou zmluvných strán – strán sporu a neprimerane chráni nepoctivý zámer žalobkyne podriadením jeho nároku na odmenu za neprijate3nú zmluvnú podmienku bez tohto, aby oou nesporne bola. Takýto postup súdu považuje za prílišný formalizmus, ktorým dochádza k poškodeniu jeho práv na odmenu za poskytnuté realitné služby. Nesúhlasí s takýmto autoritatívnym zásahom štátu do súkromného práva, nako3ko je v rozpore s konkrétnymi, jasne vymedzenými právami rezervaenej zmluvy. Zákonodarca v komentári k § 776 Obeianskeho zákonníka jasne odôvodouje, preeo má sprostredkovate3 nárok na náhradu nákladov len, ak to má dohodnuté, nako3ko sa predpokladá, že náklady sú zahrnuté v odmene, ktorú už má dohodnutú. V danom prípade je v el. VII. rezervaenej zmluvy jasne uvedené, že ak záujemca – žalobkyoa bezdôvodne zmarí uzatvorenie kúpnej zmluvy, vzniká mu nárok na odmenu, ktorá tak predstavuje paušálnu náhradu nákladov. Namietal tak nesprávnu interpretáciu a aplikáciu § 776 Obeianskeho zákonníka na daný skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie. Okrem toho, že zákonodarca uvádza popri sebe dva nároky – odmenu aj náklady, jasne uvádza, že nárok na náklady musia by? dohodnuté. Neexistujú pochybnosti o jasne dohodnutej

výške paušálnej náhrady nákladov, preto nemôže by? aplikovaná eas? § 776 Obeianskeho zákonníka za bodkoeiarkou: pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu. Výška odmeny 4.000 eur za realitné služby – zabezpeeenie nadobudnutia bytu v hodnote 79.000 eur je primeraná. Preto namieta záver súdu prvej inštancie, uvedený v bode 29.2. napadnutého rozhodnutia, o neprimerane vysokej sume ako sankcie, bez bližšieho odôvodnenia tejto úvahy súdu prvej inštancie. Nejde o žiadnu skrytú formu zmluvnej pokuty, ale o jasne dohodnutú odmenu za poskytnuté realitné služby (el. VII. RZ). Zmluvnými stranami dohodnutá odmena vo výške 4.000 eur predstavuje 5% z hodnoty veci – nehnute3nosti, tzn. pokia3 je verejne známou prax realitných kancelárii a ich odmena za einnos? v rozsahu od 3 – 8% z hodnoty nehnute3nosti, takto dohodnutá odmena je primeraná, kei predstavuje 5% z hodnoty bytu. Súd prvej inštancie tak neodôvodnil, v eom vidí neprimeranos? tejto odmeny/paušálnej náhrady nákladov/náhrady škody. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho nárokom na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že žalobkyoa porušila rezervaenú zmluvu, bezdôvodne odmietla podpísa? pripravenú kúpnu zmluvu s vlastníkom nehnute3ností. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušil, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyoa, udávajúc, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný. Súd nepostupoval pri výklade uzatvorenej zmluvy eisto formalisticky, tak ako sa to snaží navodi? žalovaný, ale výluene ju vykladal v súlade so skutoenou vô3ou zmluvných strán. Má za to, že súd správne zmluvu posúdil v súlade s ustanoveniami § 774 až § 777 Obeianskeho zákonníka ako zmluvu sprostredkovate3skú, prieom svoje rozhodnutie dostatoene odôvodnil. Zároveo ju súd ustálil ako zmluvu spotrebite3skú. Uviedla, že odmena sprostredkovate3a je v zmysle § 774 Obeianskeho zákonníka viazaná na skutoenos?, že došlo k splneniu úeelu zmluvy, a teda bola uzatvorená sprostredkúvaná zmluva, a to v dôsledku einnosti sprostredkovate3a. V prípade, ak k uzatvoreniu sprostredkovanej zmluvy nedôjde, alebo dôjde k uzatvoreniu zmluvy bez prieinenia sprostredkovate3a, nárok na odmenu sprostredkovate3ovi nevzniká. Zo znenia sporného ustanovenia (el. VII. ods. 1 zmluvy) vyplýva, že ide o sankciu zo strany žalovaného voei nej v prípade, kedy nedôjde k uzatvoreniu sprostredkovanej zmluvy. Toto ustanovenie považuje za neprijate3nú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Súd pri posudzovaní predmetného ustanovenia postupoval v súlade so sudcovskou kontrolou a dospel k záveru, že z uvedeného ustanovenia vyplýva zjavná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v jej neprospech ako spotrebite3a. Zastáva názor, že v prípade, ak by predmetné ustanovenie namietala, k uzatvoreniu predmetnej zmluvy by nikdy nedošlo, nako3ko by žalovaný s akouko3vek úpravou nesúhlasil. Tiež zmluvu nemala vopred k dispozícii, a teda nemala možnos? do nej akoko3vek zasahova?. Žalovaný napriee celým svojím odvolaním sa vyjadroval k nedostatkom rozsudku súdu prvej inštancie, prieom žiaden takýto nedostatok nešpecifikoval konkrétne. Tvrdenia o absencii odôvodnenia rozsudku sú vágne a predstavujú subjektívny názor žalovaného, argumentácia žalovaného je nelogická bez sofistikovanejšieho právneho posúdenia. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdi?.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia zákona e. , viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné pod3a ako vecne správny potvrdi?.

5. Predmetom tohto sporu je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti uzavretá so žalovaným je neplatná. Taktiež sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie v sume 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania. Dôvodila, že ako záujemkyňa o nehnuteľnosť uzatvorila so žalovaným, ako sprostredkovateľom, v realitnej kancelárií zmluvu o rezervácií nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe. Zmluva o rezervácií nehnuteľnosti bola uzatvorená na dobu určitú, do 28. 04. 2023 a bola v nej dohodnutá rezervačná záloha v súvislosti s rezerváciou bytu vo výške 4.000 eur. Uvedenú sumu uhradila prostredníctvom bankového prevodu dňa 20. 02. 2023. Dňa 06. 03. 2023 jej bola na emailovú adresu od realitnej maklérky doručená kúpna zmluva a potrebné dokumenty k predaju. Túto kúpnu zmluvu sa rozhodla nepodpísať, nakoľko nadobudla pochybnosti o serióznosti jednania tejto realitnej kancelárie. Jej rozhodnutie v rovnaký deň oznámila emailom maklérke. Dňa 31. 03. 2023 jej bola poštou doručená od realitnej kancelárie výzva na podpis kúpnej zmluvy, na ktorú nereagovala, keďže svoje stanovisko už oznámila emailom. Dňa 18. 04. 2023 zaslala doporučenou poštou do sídla realitnej kancelárie predžalobnú výzvu na vrátenie rezervačnej zálohy. Z dôvodu, že v zmluve o rezervácií nehnuteľnosti vôbec nie je uvedený vlastník nehnuteľnosti,

ktorého realitná kancelária zastupuje, a taktiež nebolo predložené ani jeho plnomocenstvo, na ktoré sa realitná kancelária odvoláva v zmluve o rezervácií, a rovnako nie je uvedené, že zmluvu podpisuje vlastník v zastúpení inej osoby na základe plnomocenstva, žiadala, aby súd určil túto zmluvu za neplatnú a žalovanému uložil povinnosť vrátiť jej rezervačnú zálohu, ktorú nadobudol na základe tejto zmluvy v plnej výške.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia v prospech odvolateľa, a to i napriek tomu, že odvolacia argumentácia žalovaného bola i čiastočne dôvodná, avšak napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení uplatneného nároku žalobkyne na plnenie je správne, i keď čiastočne z iných právnych dôvodov. Výsledkom odvolacieho konania je potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu, keď odvolací súd nevzhliadol dôvody na jeho zrušenie, ani na jeho zmenu.

11. Odvolací súd udáva, že zhodne so žalovaným má za to, že nebol dôvod podriadiť uzatvorenú rezervačnú zmluvu pod ustanovenia - upravujúce sprostredkovateľskú zmluvu. Rovnako ako žalovaný, mal za to, že rezervačná zmluva je v zmysle ustanovenia zmluvou nepomenovanou, ktorá však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.

12. Účelom rezervačnej zmluvy, ako to aj vyplýva z jej názvu, je iba rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho. V takejto rezervačnej zmluve by nemala byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže v tejto fáze väčšinou nie sú vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Takáto zmluva potom nemá obsahovať ani sankciu za nesplnenie povinnosti v stanovenej lehote uzavrieť kúpnu zmluvu. V tomto štádiu, t.j. v čase podpisovania zmluvy o rezervácii, nie sú zrejmé podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti. Záväznosť takýchto zmlúv spočíva najmä v tom, aby predávajúci svoju nehnuteľnosť nepredal tretej osobe, a tiež v tom, aby si predávajúci aj kupujúci spolu s realitnou kanceláriou poskytli vzájomnú súčinnosť.

13. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nemal za to, že by medzi stranami sporu bola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva v zmysle ustanovenia a nasl., ktorou zmluvou je zmluva, ktorou sa záujemca zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu

za obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu alebo za sprostredkovanie jej pričinenia za predpokladu, že tento požadovaný výsledok sa dosiahne pričinením (činnosťou) sprostredkovateľa. Teda, základnými náležitosťami takejto zmluvy je vymedzenie jej predmetu, ktorým je sprostredkovanie a odmena, keďže sa jedná o zmluvu odplatnú. Táto náležitosť zmluvy absentuje v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu, keď z jej obsahu nie je zrejmý taký záväzok žalobkyne ako záujemkyne, zaplatiť žalovanému ako sprostredkovateľovi odmenu za to, že ňou požadovaný výsledok bol dosiahnutý činnosťou sprostredkovateľa. Za takéto dojednanie nie je možné považovať zmluvné dojednanie o povinnosti žalobkyne zaplatiť rezervačnú zálohu (ktorú sa zaviazala uhradiť vlastníkovi nehnuteľnosti prostredníctvom sprostredkovateľa) ako ani dojednanie strán sporu v čl. VII bod 1. zmluvy, pretože toto obsahuje záväzok záujemcu uhradiť sprostredkovateľovi odmenu v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevode nehnuteľnosti z dôvodov na strane záujemcu, a nie z dôvodu, že sa dosiahol očakávaný výsledok spočívajúci v obstaraní príležitosti uzavrieť zmluvu činnosťou sprostredkovateľa. Odvolací súd tak mal za to, že zmluva uzavretá stranami sporu nie je zmluvou sprostredkovateľskou, tak ako uzavrel súd prvej inštancie, ale zmluvou nepomenovanou, čo však nič nemení na tom, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď priznal žalobkyni nárok na požadované finančné plnenie. Pokiaľ v kontexte súdom prvej inštancie prijatých záverov o sprostredkovateľskej zmluve žalovaný ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie , takáto jeho argumentácia, s ohľadom na to, čo odvolací súd uviedol vyššie v súvislosti s nesprávnym podriadením zmluvy pod zmluvný typ- sprostredkovateľská zmluva a tomu zodpovedajúce hmotnoprávne ustanovenia, je v tomto ohľade bezpredmetná a je bez akéhokoľvek významu na výsledok tohto sporu, a preto už niet dôvodu, aby sa ňou odvolací súd bližšie zaoberal.

14. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, čo napokon nenamietal ani žalovaný. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval existenciu značnej nerovnováhy zmluvných strán v ich právach a povinnostiach, vyplývajúcich tak z čl. VI, ako i čl. VII zmluvy, aj s takýmto záverom súdu prvej inštancie je dôvodné sa stotožniť. Žalobkyňa v zmysle čl. VI ods. 2 písm. d/ zmluvy mala povinnosť do doby ukončenia zmluvy nehnuteľnosť kúpiť, a to i napriek tomu, že v čase podpísania tejto zmluvy o rezervácii jej neboli známe základné náležitosti a podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (v danom prípade z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že jej prekážalo, že nevedela základné identifikačné údaje predávajúceho). Posudzovaná rezervačná zmluva sankcionuje žalobkyňu, že ak v určenej dobe neuzavrie zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, je povinná uhradiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške rezervačnej zálohy. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že rezervačná záloha bola takto dojednaná v zásade ako sankcia za neuzatvorenie kúpnej zmluvy, a nie ako odplata realitnej kancelárie za poskytnutie služieb smerujúcich k uzatvoreniu zmluvy. To, že sa v skutočnosti nejednalo o odmenu sprostredkovateľa za poskytnuté služby, je zrejmé i zo zmluvného dojednania, v zmysle ktorého mala byť rezervačná záloha v prípade uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti započítaná na kúpnu cenu nehnuteľnosti. Keďže rezervačná zmluva neobsahuje (ani by nemala obsahovať) podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy predpísané zákonom, treba také dojednanie o rezervačnom poplatku, ktoré v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy záujemcom predstavuje pokutu za neuzatvorenie kúpnej zmluvy, považovať za neplatné. Odvolací súd sa v tomto ohľade stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že sa jednalo o skrytú formu zmluvnej pokuty, ktorá však nebola individuálne dojednaná, keď bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a takéto dojednanie ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatné, pričom súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie / , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V danom prípade bola žalobkyňa vo veľmi nevýhodnej pozícii oproti žalovanému, pretože bola v situácii, keď uhradila rezervačnú zálohu v úmysle kupovať nehnuteľnosť v čase, kedy neboli záväzne dohodnuté podmienky predaja, ktoré by boli následne premietnuté do kúpnej zmluvy. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, dojednanie, ktoré umožňuje dodávateľovi ponechať si od spotrebiteľa plnenie, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy bez toho, aby v čase tohto plnenia boli spotrebiteľovi známe náležitosti zmluvy a podmienky predaja nehnuteľnosti, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Preto aj plnenie poskytnuté na základe neplatného zmluvného dojednania je bezdôvodným obohatením, ktoré sú si zmluvné strany povinné podľa vydať.

15. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní argumentoval, že žalobkyňa mala možnosť pripomienkovať obsah zmluvy, čo neurobila, treba uviesť, že z okolností veci je nesporné, že žalobkyni bol predložený formulár s vopred naformulovanými zmluvnými ujednaniami, ktoré v zmysle výpovede svedkyne boli síce žalobkyni vysvetlené, avšak možnosť žalobkyne ovplyvniť obsah zmluvy, v podmienkach, v ktorých ju podpisovala, bola len iluzórna. Aj z výpovede svedkyne, pracovníčky žalovaného je zrejmé, že táto žalobkyni len vysvetľovala jednotlivé body zmluvy, bez reálnej možnosti meniť jej znenie, a to napríklad i tak, že by prípadne poskytla žalobkyni alternatívy, resp. rôzne verzie dojednaní. Odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že zmluva predložená žalobkyni na podpis bola u žalovaného jednotná. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobkyňa nemusela do zmluvného vzťahu s ním vstúpiť a urobila tak dobrovoľne, odvolací súd udáva, že hoci je zmluvná voľnosť jednou zo základných zásad súkromného práva, v spotrebiteľských vzťahoch je obmedzená normami Zákona o ochrane spotrebiteľa a , ktoré normy slúžia na ochranu spotrebiteľa a zabezpečenie rovnováhy zmluvných strán, keď nesporné je, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a dodávateľ je profesionál, s oveľa lepšími informáciami, či už o produkte alebo službe, ako i právnych predpisoch. Pojem „dobrovoľného vstupu“ je i v tomto ohľade časti skreslený, keďže spotrebiteľ má nesporne obmedzené možnosti vyjednávania. Dodávateľ, t. j. v danom prípade žalovaný nemôže argumentom o „dobrovoľnom vstupe“ obísť zákonnú ochranu spotrebiteľa. Aj keď spotrebiteľ zmluvu uzavrel, zákon mu poskytuje ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

16. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho nárokom na náhradu škody, ktorá mu porušením zmluvy žalobkyňou vznikla, je potrebné uviesť, že žalovaný si žiadny kvalifikovaný nárok na náhradu škody v tomto konaní neuplatnil a súd prvej inštancie nemal o akom nároku žalovaného na náhradu škody konať. Žalovaný v podanom odvolaní taktiež namietal, že v tomto konaní neboli splnené procesné podmienky, avšak bez toho, že by uviedol, ktoré procesné podmienky podľa jeho názoru splnené neboli, pričom odvolací súd žiadne vady procesných podmienok nezistil.

17. Napokon, pokiaľ žalovaný namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, s takouto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle , a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia.

18. S ohľadom na vyššie konštatované, odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia , pretože výsledkom tohto sporu bolo správne vyhovenie nároku žalobkyne na plnenie, aj keď pre odvolací súd čiastočne z iných (z hľadiska právnej kvalifikácie zmluvy) právnych dôvodov. I keď súd prvej inštancie v niektorých ohľadoch neprijal také právne závery ako následne odvolací súd, na výsledku tohto sporu to nič nemení a ani prípadné zrušenie tohto rozhodnutia by následne neviedlo k inému výsledku tohto sporu, aj s ohľadom na to, čo odvolací súd vo vzťahu k ochrane žalobkyne ako spotrebiteľky uviedol vyššie, ktorá je nesporná bez ohľadu na to, aký zmluvný typ zmluvy (sprostredkovateľská, resp. nepomenovaná) bol v danom prípade stranami uzatvorený.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).