Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/19/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Mgr. P.XX XX W. A., narodený XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nábrežná 22, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 122 711, právne zastúpený: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 647 903, o určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 337 zo dňa 13.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 337 zo dňa 13.01.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 406 zo dňa 25.08.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. - 337 zo dňa 13.01.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. - 406 zo dňa 25.08.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu Mgr. Y. W., bytom M. XX, XXX XX W. A., narodený XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nábrežná 22, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 122 711 (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo aj ako „družstvo“), o určenie rozhodol tak, že v poradí prvým výrokom žalobu zamietol a a v poradí druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2015 sa žalobcovia (pôvodne Ing. U. C. ako žalobca v 1. rade a Mgr. Y. W. ako žalobca v 2. rade) domáhali, aby súd určil, že 1/vylúčenie žalobcu v 2. rade ako člena žalovaného, respektíve odňatie členstva u žalovaného je neplatné, 2/ žalovaný žalobcom v prvom a druhom rade odňal ich právo byť volení do orgánov žalovaného a 3/ uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia delegátov členov žalovaného zo dňa 10.12.2014 (ďalej aj ako „zhromaždenie delegátov“), osobitne voľba predstavenstva, sú neplatné. Žalobcovia namietali legitimitu uvedeného zhromaždenia delegátov, nakoľko mali za to, že nebolo zvolané v súlade so stanovami žalovaného, pričom došlo nedôvodne k odňatiu ich pasívneho volebného práva. Uviedli, že na zhromaždenie delegátov nebolo pozvaných najmenej 22 legitímne zvolených delegátov, preto mali za to, že prijaté uznesenia a predovšetkým uskutočnené voľby do riadiacich a kontrolných orgánov žalovaného sú neplatné. Poukazovali na to, že v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako „“) najvyšším riadiacim orgánom družstva je členská schôdza, pričom v súlade s ustanovením plní funkciu členskej schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov musí byť volený rovnakým počtom hlasov. Toto ustanovenie je kogentné a nemožno sa od neho odchýliť. Predstavenstvo žalovaného dňa 17.09.2014 zverejnilo uznesenie č. , kde schválilo v súlade s platným rokovacím poriadkom žalovaného pre funkčné obdobie 2014-2019 počet delegátov na 45 s pomerným zastúpením, ktoré však nebolo dodržané. Ak by voľba delegátov naozaj prebehla pomernou formou, bola by táto podmienka akceptovateľná za predpokladu riadnej informovanosti členov družstva a regulérnym priebehom voľby delegátov. Toto však bolo v príkrom rozpore so zoznamom vydaným žalovaným nazvaným „Rozdelenie na obvody“, z ktorého bolo podľa žalobcov zrejmé, že nebolo dodržané ustanovenie rovnakého počtu hlasov na jedného delegáta a zo samotného zoznamu bolo zrejmé, že bolo volených v jednotlivých blokoch podstatne viac delegátov, spolu 149 delegátov. Veľká časť voľby delegátov skončila neplatne. Žalobcovia mali za to, že z predmetného zoznamu bolo taktiež zrejmé, že podľa vlastných kritérií predstavenstva na voľby delegátov, nebolo na zhromaždenie delegátov pozvaných najmenej 22 riadne (t. j. platne) zvolených delegátov družstva. Na základe uvedených skutočností žalobcovia považovali za zrejmé, že samotná pomerná voľba delegátov nebola uskutočnenú v súlade so zákonom a že ani takto zvolení zástupcovia - delegáti, neboli riadne pozvaní na schôdzu zhromaždenia delegátov, a teda je dané zjavné porušenie zákona, stanov ako i nerešpektovanie uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 19.06.2014. Žalobcovia mali za to, že takto zvolané zhromaždenie delegátov nereprezentuje záujmy členov a z dôvodu nezákonnosti nemožno uznesenia považovať za platné. Poukazovali na to, že v prípade Mgr. Y. W. mu bolo po vykonaných voľbách do predstavenstva oznámené, že kandidatúra bola predstavenstvom zamietnutá z dôvodu prechodu k inému správcovi a že nie je členom družstva. Na kandidátke do predstavenstva žalovaného bolo uvedené, že Mgr. Y. W. nepredložil žiadosť na kandidatúru včas. Tento dôvod žalobca považoval za nereálny a nekorešpondujúci s oznámením žalovaného o dôvode nezaradenia na kandidátku. Žalobcovia uviedli, že naliehavý právny záujem je zrejmý z dôvodov poškodzovania záujmov vlastníkov bytov a členov družstva. Mali za to, že správa bytov sa neuskutočňuje v záujme členov družstva a vlastníkov bytov, pričom tieto záujmy by mal správca povýšiť nad svoje vlastné, čo je jeho zákonnou povinnosťou. Namietali, že žalovaný neplní svoje povinnosti voči členom a okrem iného im z nezákonných dôvodov zrušuje členstvo, pričom im nevypláca vyrovnávacie podiely, ale len základné členské vklady, pričom rovnosť týchto dvoch údajov tak, ako je uvedená v stanovách žalovaného je nepravdivá, nezákonná a ako taká neaplikovateľná. Žalobcovia uviedli, že nemajú okrem určovacej žaloby iný právny prostriedok, akým sa domáhať svojich práv uplatnených touto žalobou a to ani žalobou na plnenie, ani žalobou vydávacou, ani inou než určovacou žalobou. Bez určenia neplatnosti je ich právne postavenie neisté a nápravy porušenia svojich práv sa nemôžu dovolať inak.

Žalovaný žiadal žalobu žalobcov zamietnuť najmä z dvoch rozhodujúcich dôvodov. V prvom rade mal za to, že žaloba nebola podaná v súlade a za podmienok, ktoré sú uvedené v . Lehoty uvedené v tomto ustanovení sú tzv. prekluzívne, čo znamená, že ich nedodržanie má za následok zánik práva. Podľa tohto ustanovenia, na návrh člena súd vysloví neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov len vtedy, ak člen požiadal o zaprotokolovanie námietky priamo na členskej schôdzi, resp. v prípade, že sa nekoná členská schôdza, ale napr. zhromaždenie delegátov a člen družstva nebol na zhromaždení delegátov fyzicky prítomný, lebo nebol zvolený za delegáta, potom svoju námietku musí oznámiť predstavenstvu najneskoršie do jedného mesiaca od konania zhromaždenia delegátov a zároveň žalobu možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen oznámil námietky predstavenstvu. Žalovaný uviedol, že žalobcovia námietky podali včas, avšak mal za to, že samotnú žalobu nepodali v zákonom určenej lehote. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že uznesenia zhromaždenia delegátov prijaté dňa 10.12.2014 sú neplatné, žalovaný uviedol, že ustanovenie nie je kogentné. V prípade žalovaného v zmysle stanov o týchto veciach rozhoduje predstavenstvo a predstavenstvo určilo aj počet a veľkosť jednotlivých obvodov na voľbu delegátov na ich zhromaždenie. Preto námietka žalobcov v tomto smere nie je relevantná, pretože nie je potrebné dodržať ustanovenie rovnakého počtu hlasov na jedného delegáta. Delegáti na zhromaždenie delegátov sa postupne vykryštalizovali, lebo mnohí z nich sa napriek ich zvoleniu tejto funkcie vzdali, resp. sa dohodli medzi sebou, ktorý z nich bude zastupovať relevantnú časť členskej základne. Preto popieral, že by na zhromaždenie delegátov dňa 10.12.2014 nebolo pozvaných 22 delegátov a tiež, že by delegáti, ktorí boli zvolení a určení za delegátov, neboli na zhromaždenie delegátov riadne pozvaní a že by žalovaný nerešpektoval uznesenie skoršieho zhromaždenia delegátov zo dňa 19.06.2014, keďže takéto uznesenie o tejto problematike ani neexistuje. Poukázal na to, že žalobcovia v texte žaloby neodôvodňovali samotný petit žaloby, ale miešali a rozširovali dôvody, prečo podali žalobu aj s

inými irelevantnými tvrdeniami. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia nepreukázali ani naliehavosť ich právneho záujmu na v žalobe požadovanom určení, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

Pôvodný žalobca v 1. rade (Ing. U. C.) podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.09.2016 vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uznesením č.k. - 81 zo dňa 12.03.2018, právoplatným dňa 13.04.2018, konanie voči žalobcovi v 1. rade zastavil.

Uznesením č.k. - 194 zo dňa 29.01.2019, právoplatným dňa 19.02.2019, súd na návrh v konaní zostávajúceho žalobcu (Mgr. Y. W.) pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby bude znieť: „Súd určuje, že:

- vylúčenie žalobcu ako člena žalovaného, resp. odňatie členstva u žalovaného je neplatné a žalobca je naďalej členom žalovaného;

- žalovaný žalobcovi odňal jeho právo byť volený do orgánov žalovaného;

- uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia delegátov členov žalovaného zo dňa 10.12.2014, osobitne voľba predstavenstva, sú neplatné.“

Súd prvej inštancie následne uznesením č.k. - 257 zo dňa 17.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2019, vylúčil na samostatné konanie prvú časť žalobného petitu, ktorý znel: „Súd určuje, že vylúčenie žalobcu ako člena žalovaného, respektíve odňatie členstva u žalovaného je neplatné a žalobca je naďalej členom žalovaného“.

Uznesením č.k. - 273 zo dňa 14.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2019, súd prvej inštancie predmetné konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. (teda do skončenia konania, v ktorom mal súd rozhodnúť o tom či je žalobca členom žalovaného a či členstvo žalobcu u žalovaného zaniklo). Po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. súd prvej inštancie v konaní pokračoval. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 142 zo dňa 22.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2021, mal preukázané že žalobca a žalovaný (ktorí sú sporovými stranami aj v tomto konaní) uzavreli súdny zmier, podľa ktorého žalobca je od roku 1989 členom žalovaného a členstvo žalobcu u žalovaného nikdy nezaniklo.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah písomných vyjadrení žalobcu a žalovaného v konaní, ako aj obsah ich ústnych prednesov na nariadených predbežných prejednaniach sporu a pojednávaniach a ustálil, že žalobcovia (pôvodne dvaja) podali na súd žalobu dňa 10.02.2015, teda za účinnosti (ďalej aj ako „“). Uviedol že v súlade s však bolo na toto konanie potrebné aplikovať ustanovenia . Zdôraznil, že po právoplatnosti uznesenia č.k.

- 194 zo dňa 29.01.2019 ktorým súd pripustil návrh na zmenu petitu (19.02.2019) a po právoplatnosti uznesenia č.k. - 257 zo dňa 17.06.2019, ktorým súd vylúčil na samostatné konanie prvú časť žalobného petitu, ktorý znel: „súd určuje, že vylúčenie žalobcu ako člena žalovaného, respektíve odňatie členstva u žalovaného je neplatné a žalobca je naďalej členom žalovaného“ (15.07.2019) ostala predmetom tohto konania žaloba žalobcu (Mgr. Y. W.), ktorou sa domáhal - 1/určenia, že žalovaný žalobcovi odňal jeho právo byť volený do orgánov žalovaného a 2/ určenia, že uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia členov delegátov žalovaného zo dňa 10.12.2014, osobitne voľba predstavenstva, sú neplatné.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetnú žalobu posudzoval podľa , a preto v prvom rade skúmal, či mal žalobca na podaní žaloby naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že preukázanie naliehavého právneho záujmu tak, ako bolo uvedené v žalobe, nie je dostatočné. Mal za to, že dôvody, ktorými sa žalobca snažil preukázať naliehavosť právneho záujmu, skutkovo ani právne nesúvisia s petitom žaloby. Zdôraznil, že súd prvej inštancie viackrát upozornil žalobcu (cestou právneho zástupcu), že pre úspešné uplatnenie žalovaného práva bude nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem na podaní žaloby a vyzval ho, aby v tomto smere navrhol príslušné dokazovanie, na čo však žalobca nereagoval a v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie.

Zdôraznil, že existenciu naliehavého právneho záujmu v prípade určovacích žalôb je súd povinný riešiť ako prejudiciálnu otázku. V tomto konaní súd prvej inštancie nemal preukázaný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by prípadné určenie skutočnosti, že mu žalovaný odňal právo byť volený do orgánov žalovaného, zmenilo jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanému, alebo že by sa bez takéhoto určenia jeho právo stalo neistým. Žalobca taktiež neuviedol, ktoré uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 10.12.2014 majú byť neplatné, resp. ohrozujú jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nemal preukázaný naliehavý právny záujem na podaní žaloby, nepovažoval za potrebné vykonať listinné dôkazy doložené do súdneho spisu a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s s prihliadnutím na ods. l a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti napadnutému rozsudku žalobca podal odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyhodnotil, ako dospel k záveru, že je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny záujem, keďže tento vyplýva priamo z právneho predpisu - ustanovenia . Poukázal na to, že súd prvej inštancie pritom nespochybnil, že by žaloba žalobcu nebola na tomto ustanovení založená. Dôvodil, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aké dôkazy na preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby považoval súd prvej inštancie za potrebné, ak mal preukázané, že žalobu podal člen družstva, ktorý oznámil námietku predstavenstvu do jedného mesiaca od konania schôdze a žalobu podal pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a teda boli splnené všetky podmienky v zmysle a súčasne , v zmysle ktorých naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (v danom prípade z ). Mal za to, že pokiaľ naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona, nemusia byť na jeho preukazovanie predkladané ďalšie dôkazy, osobitne za situácie, ak súd prvej inštancie nevykonal ani tie dôkazy, ktoré žalobca navrhoval už v samotnej žalobe. Žalobca poukazoval na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poprel, že by určovacia žaloba bola prípustným a správnym prostriedkom na ochranu jeho práv, avšak neuviedol, či sa žalobca mal domáhať ochrany svojich práv žalobou na plnenie, alebo akou žalobou sa mohol svojich práv domôcť. Namietal, že napadnutý rozsudok trpí nedostatkom zákonných náležitostí podľa , nakoľko súd prvej inštancie si nesplnil svoju povinnosť vysvetliť, ako posúdil relevantné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, prečo nevykonal v žalobe navrhnuté dôkazy a nepodal ani vysvetlenie o tom, ako na vec aplikoval prechodné ustanovenie . Žalobca namietal, že pre nedostatok dôvodov, o ktoré súd prvej inštancie opieral svoje rozhodnutie, vrátane absencie základných náležitostí rozsudku a jeho odôvodnenia v zmysle , ani odvolací súd nemôže „domýšľať“ dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a pre ktoré sa odchýlil od znenia ustanovenia .

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 17.04.2023 a uviedol, že žalobca sa v odvolaní opieral o tvrdenia, ktoré uvádzal už v žalobe a ktoré žalovaný považoval za ničím nepodložené subjektívne názory žalobcu. Dôvodil, že všetci v súlade so stanovami žalovaného a zvolení delegáti boli na zhromaždenie delegátov riadne pozvaní a považoval za irelevantné, že opak tvrdí len žalobca, ktorý delegátom nebol. Ani skutočnosť, že žalobca je členom družstva nemenila nič na procese zvolávania zhromaždenia delegátov a už vôbec nemala vplyv na jednotlivé prijaté uznesenia. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby uviedol, že všetci zvolení delegáti boli na zhromaždenie riadne pozvaní a žiadny z nich nenamietal opak. K žalobcom namietanej neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov žalovaný mal za to, že sa jedná o ničím nepodložené a subjektívne tvrdenia, ktoré v konaní vyvrátil a jeho námietky považoval za nerelevantné. Zdôraznil, že samotný fakt, že žalobca bol a je členom družstva nijakým spôsobom nespôsobuje

neplatnosť uznesení prijatých na danom zhromaždení delegátov alebo neplatnosť volieb do orgánov družstva. Žalobca nebol delegátom zhromaždenia delegátov. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie sa správne z právnej stránky vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre posúdenie danej veci, úplne zistil skutkový stav a žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové dôkazy ani skutočnosti, preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo žalobcovi doručené spolu s výzvou súdu podľa dňa 14.05.2023 (č.l. 392 s. spisu).

7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

9. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany pôvodného žalobcu v 1. rade Ing. U. C., v ktorej časti bolo konanie zastavené (č.l. 81 s. spisu), po zmene žalobného petitu (č.l. 194 s. spisu) a po vylúčení časti žalobného petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že jeho vylúčenie ako člena žalovaného, resp. odňatia členstva u žalovaného je neplatné a žalobca je členom žalovaného (č.l. 257 s. spisu), ostalo predmetom sporu určenie, že žalovaný odňal žalobcovi jeho právo byť volený do orgánov žalovaného a že uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 10.12.2014, osobitne voľba predstavenstva, sú neplatné. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, pričom konštatoval, že žalobca na v žalobe požadovanom určení nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu.

12. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania žalobcu, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

13. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s otázkou potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na v žalobe požadovanom určení s poukazom na ustanovenie a absentujú v ňom základné náležitosti odôvodnenia v zmysle , odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobu žalobcu posudzoval podľa a v prvom rade skúmal, či mal žalobca na jej podaní naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že tento preukázaný nebol a že žalobca nepreukázal, že by prípadné určenie skutočnosti, že mu žalovaný odňal právo byť volený do orgánov žalovaného zmenilo jeho právne postavenie, alebo by sa jeho postavenie stalo právne neistým a taktiež neuviedol, ktoré uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia delegátov zo dňa 10.12.2014 mali byť neplatné, resp. ohrozujú právne postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Súd prvej inštancie skonštatoval, že právna zástupkyňa žalobcu na preukázanie naliehavého právneho záujmu po podaní žaloby nenavrhla žiadne dôkazy (body 36. a 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

Odvolací súd v danom prípade považoval za potrebné prisvedčiť odvolacej námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil,

z akého dôvodu považoval za potrebné v predmetnom spore, a to vo vzťahu k obom žalobcom požadovaným petitom, preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, najmä s poukazom na skutočnosť, že pokiaľ sa člen družstva domáha určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze, resp. zhromaždenia delegátov, podľa , nie je povinný v žalobe preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozsudku túto skutočnosť nijako nezohľadnil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil, keď za podstatné považoval preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov. Zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku súd nijako nerozlíšil posudzovanie jednotlivých žalobných petitov, pri oboch skonštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu, pričom však bolo potrebné, aby každý z navrhovaných žalobných petitov súd prvej inštancie posúdil osobitne a zrozumiteľne a jasne uviedol, pri ktorom určení by mal byť naliehavý právny záujem preukazovaný. Súd prvej inštancie však jednotlivé nároky neodlíšil, vo vzťahu k petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný mu odňal jeho právo byť volený do orgánov žalovaného a riadnym, jasným a výstižným spôsobom neodôvodnil, prečo nepovažoval naliehavý právny záujem na tomto určení za preukázaný a taktiež vo vzťahu k petitu, ktorým sa žalobca domáhal neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo vôbec preukazovanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení považoval za potrebné.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že členská schôdza družstva je najvyšším orgánom družstva ( Obchodného zákonník). Ak však s ohľadom na počet členov družstva nie je dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej schôdze zhromaždenie delegátov ( veta prvá ). Podľa , na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze (resp. v spojení s neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov), pokiaľ je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen družstva podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu. Predmetné ustanovenie zakotvuje možnosť člena družstva podať návrh na súd, aby vyhlásil neplatnosť uznesenia členskej schôdze, ak sa domnieva, že toto uznesenie (uznesenia) je v rozpore so zákonom alebo stanovami družstva. V konaní v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je členom družstva (žalovaného). Odvolací súd zdôrazňuje, že člen družstva nie je povinný v návrhu (žalobe) preukazovať naliehavý právny záujem na vyhlásení neplatnosti uznesenia členskej schôdze, resp. zhromaždenia delegátov (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2009).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil, prečo považoval za potrebné v konaní preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to vo vzťahu k obom žalobným petitom. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie potom nie je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ani to akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že je v konaní potrebné osobitne preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k určeniu neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov, ani to, prečo nepovažoval za preukázaný naliehavý právny záujem na určení, či žalovaný žalobcovi odňal právo byť volený do orgánov družstva. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo potrebné vo vzťahu k obom žalobným petitom osobitne preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa pritom riadil. Odvolací súd zdôrazňuje, že mu v takomto prípade neprináleží svojim rozhodnutím nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku vyhodnotil za predčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie potom poukazujúc na uvedené súvislosti za nepreskúmateľné v rozpore s .

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za dôvodnú.

14. Odvolací súd uvádza, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou

dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nahrádzať.

15. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní bude vec meritórne znovu rozhodnúť, pričom sa bude opätovne zaoberať posúdením otázky, či je v konaní potrebné osobitne preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, pričom svoje úvahy a závery jasne a zrozumiteľne odôvodní, a to vo vzťahu ku každému žalobnému petitu osobitne. Pokiaľ pri niektorom žalobnom petite súd prvej inštancie dospeje k záveru, že je potrebné dokazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, túto otázku vyhodnotí v kontexte procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného. Pokiaľ dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem pri niektorom zo žalobných petitov nie je potrebné preukazovať, resp., že bol v konaní daný, bude sa následne meritórne zaoberať aj ostatnými námietkami a dôkaznými návrhmi strán sporu v konaní a osobitne vyhodnotí aj splnenie podmienok podľa , pričom z odôvodnenia nového rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery a akými úvahami sa riadil, s tým že ich riadne a zrozumiteľným spôsobom odôvodní spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia .

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v novom rozhodnutí o veci.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (/, e/ ).