Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu Q. C., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom N. E. XX, XXX XX N. E., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, zastúpeného JUDr. Martinom Vasiľom, advokátom a konateľom, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25. februára 2020 č.: OU-PO-X na základe podanej správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č.: OU-PO-X zo dňa 25. februára 2020 a rozhodnutie Okresného úradu Svidník, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.: OU-SK-X.-XXXX/XXXXXX-XX/XX-Pr. zo dňa 19. septembra 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán príslušný podľa ustanovenia a o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením Zákona o správnom konaní vo veci odvolania obvineného Q. C. proti rozhodnutiu Okresného úradu Svidník, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-SK-X.- XXXX/XXXXXX-XX/XX-Pr zo dňa 19.09.2019 voči výroku ad 1.), ktorým bol obvinený Q. C. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov rozhodol podľa Správneho poriadku tak, že odvolanie obvineného Q. C. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Svidník, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-SK-X.-XXXX/XXXXXX-XX/XX-Pr. zo dňa 19.09.2019 vo výroku ad 1.) potvrdzuje.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán ad. 1.) uznal obvineného Q. C. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 08.11.2018 v čase okolo 17.00 hod. počas konania predvianočných trhov, na pešej zóne v meste K., pri stánku s občerstvením vyhrážal sa Z. E., bytom N. A. XX, okr. K., slovami, že celú jeho rodinu dostane na psychiatriu a zariadi, že menovaný bude konať kanály, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Obvinenému

bola za tento priestupok uložená pokuta vo výške 30 eur, ako aj povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Ad. 2.) Konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený Q. C. tým, že dňa 08.11.2018 v čase okolo 17.00 hod. počas konania predvianočných trhov na pešej zóne v meste K., pri stánku s občerstvením, sa mal vyhrážať Z. E., bytom N. A. XX, okr. K., slovami, že všetkých zničí, správny orgán podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

3. Žalovaný poukázal na to, že v konaní pred správnym orgánom správny orgán uviedol, že vo veci konal opätovne potom, ako odvolací orgán svojim rozhodnutím z 26.06.2019 prvé rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na výpoveď svedka Z. E., na výpoveď svedka S. L. a na výpoveď obvineného Q. C.. Pri prejednaní priestupku dňa 06.08.2019 obvinený Q. C. uviedol, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 05.03.2019 a navrhol vypočuť svedka N. C..

4. Správny orgán po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že obvinený Q. C. v časti skutku ad. 1.) je vinný zo spáchania predmetného priestupku, nakoľko jeho konanie rozhodne vybočilo z ustálených noriem občianskeho spolunažívania a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Správny orgán ďalej citoval príslušné ustanovenia § 2 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, správny orgán mal výpoveďami očitých svedkov Z. E. a S. L. za dostatočne preukázané, že Q. C. sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu v časti výroku ad. 1.), teda že menovaný sa dopustil predmetného priestupku. Pri rozpore výpovedi svedkov na jednej strane a výpovedi obvineného na strane druhej správny orgán vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že výpoveď obvineného vyhodnotil ako účelovú, v úmysle vyhnúť sa právnej zodpovednosti za priestupok. Správny orgán sa priklonil k výpovediam svedkov, ktoré zhodnotil ako objektívne, nakoľko títo vypovedali po poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, boli poučení o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede v rámci priestupkového konania, sa nepreukázalo, aby vypovedali v rozpore so zákonom. Výpovede svedkov Z. E. a S. L. boli v istom priebehu skutku zhodné v tom, že obaja potvrdili, že Q. C. povedal Z. E., že celú jeho rodinu dostane na psychiatriu a zariadi, že menovaný bude kopať kanály. Výpoveď S. L. správny orgán vyhodnotil ako pravdivú a nezaujatú, nakoľko v čase incidentu bol kamarátom ako Z. E., tak aj obvineného Q. C.. Na základe telefonického hovoru s pracovníkom mestskej polície je zrejmé, že kamerové záznamy sa uchovávajú iba 7 pracovných dní, to znamená, že neboli dostupné.

5. Čo sa týka návrhu obvineného Q. C. na ústnom pojednávaní dňa 06.08.2019, kedy navrhol vypočuť ďalších svedkov, správny orgán návrh neakceptoval, nakoľko takýto návrh považuje za zjavne účelový. Obvinený mal možnosť navrhnúť svedkov už pri podaní svojho Oznámenia dňa 20.12.2018, kde uviedol ako svedka S. L.. Následne na ústnom pojednávaní priestupku dňa 05.03.2019 do zápisnice uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Správny orgán ďalej uviedol, že je potrebné podotknúť, že žiadnych svedkov obvinený nenavrhoval ani pri podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu. Na základe takto zhodnotených dôkazov správny orgán dospel k záveru, že Q. C. sa dopustil predmetného priestupku a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Obvinený Q. C. si podľa správneho orgánu plne uvedomoval, že svojim konaním a to vyhrážaním sa Z. E., že celú jeho rodinu dostane na psychiatriu a zariadi, že menovaný bude kopať kanály, narušil občianske spolunažívanie a z výpovedí očitých svedkov vyplýva, že takéto naručenie občianskeho spolunažívania vykonať chcel, čím naplnil aj tento znak skutkovej podstaty priestupku.

6. Ďalej odvolací orgán poukázal na objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, pričom pri určovaní druhu a výšky sankcie mal správny orgán na zreteli skutočnosti uvedené v § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s §49 ods. 2 Zákona o priestupkoch bola preto Q. C. uložená pokuta vo výške 30 eur. Zároveň poukázal žalovaný na príslušné ustanovenie § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Poukázal na to, že obvinený v odvolaní argumentoval totožnými dôvodmi, ako sú uvedené v žalobe. Poukázal na osobu svedka S. L., ktorý sa liečil na psychiatrii, je nezamestnaný a jediným jeho príjmom sú odmeny za hranie na svadbách v kapele Z. E.. Obvinený ďalej uviedol, že v konaní nebol ustálený skutkový stav, nebola mu preukázaná vina. Správny orgán podľa obvineného nenaplnil požiadavku náležite zisteného skutkového stavu veci. V novom konaní neriadil sa pokynmi odvolacieho orgánu v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí. V závere odvolania poukázal obvinený na

skutočnosť, že konanie správneho orgánu napĺňa znaky selektívneho uplatňovania spravodlivosti, preto navrhuje rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Ako ďalej uvádza žalovaný v rámci odvolacieho konania pri posudzovaní rozhodnutia správneho orgánu pre posúdenie postupu prihliadal najmä na právnu úpravu s poukazom na príslušné ustanovenia § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ak aj § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vo výroku ad. 1.), pričom povinnosťou správneho orgánu pre rozhodnutie o uznaní viny obvineného C. bolo v konaní spoľahlivo zistiť, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Odvolací orgán poukázal na to, že sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením správnym orgánom. Pri rozhodovaní o vine sa správny orgán riadil v súlade s ustanovením § 34 Správneho poriadku, pričom oprel svoje odôvodnenie rozhodnutia o výpovede Z. E. a svedka S. L.. Pri rozpore výpovedi svedkov na jednej strane a výpovedi obvineného na strane druhej odvolací orgán konštatoval, že správny orgán vykonal dokazovanie a toto vyhodnotil tak, že výpoveď obvineného vyhodnotil ako účelovú, v úmysle vyhnúť sa právnej zodpovednosti za priestupok a priklonil sa k výpovediam uvedených svedkov, ktoré zhodnotil ako objektívne, nakoľko títo vypovedali po poučení o povinnosti vypovedať pravdivo, nič nezamlčať, boli poučení o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

8. Čo sa týka odvolacích námietok, odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu, administratívneho spisu sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami uvedenými obvineným z priestupku v odvolaní, pričom k odvolacej námietke obvineného, že správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťou, že oznámenie o priestupku urobil samotný obvinený, pričom už z logických dôvodov nemal mať osobnú motiváciu na tom, aby správny orgán oznámil incident, v rámci ktorého sa mal on sám dopustiť spáchania priestupku, žalovaný uviedol, že priestupok je prejednaný nielen na základe oznámenia občana, ale aj z úradnej povinnosti. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ Svidník dňa 12.01.2019 bolo počas objasňovania priestupku evidované a dokumentované zistené aj spáchanie priestupku predbežne kvalifikovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorého spáchania bol podozrivý Q. C. tým, že dňa 08.11.2018 v čase okolo 17.00 hod. slovne sa vyhrážal Z. E.. Sám obvinený v Zázname o podaní vysvetlenia dňa 18.01.2019 k tomuto uviedol, že tvrdenia Z. E. sa nezakladajú na pravde a je to len jeho reakcia na Oznámenie zo dňa 20.12.2018, ktoré bolo podané na polícii. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že po možnom spáchaní priestupku obvineným dozvedel sa z podaného oznámenia obvineným voči Z. E., kedy následne Z. E. podal k veci vysvetlenie, teda nie zo samotného oznámenia priestupku Z. E.. Odvolací orgán v tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že k spáchaniu priestupku Z. E. voči obvinenému malo dôjsť dňa 08.11.2018 na predvianočným trhoch, pričom ku konfliktu medzi obvineným a Z. E. malo dôjsť dňa 20.11.2018 na Okresnom súde vo K., kde Z. E. vykonával služobné povinnosti, pričom samotné oznámenie o priestupku obvinený Q. C. podal až dňa 20.12.2018 na OO PZ Svidník.

9. K odvolacím námietkam o blízkom priateľstve svedkov Z. E. a S. L. a finančnej závislosti svedka S. L. voči Z. E. odvolací orgán uviedol, že pri posúdení otázky vierohodnosti svedeckej výpovede nie sú ustanovené žiadne zákonné pravidlá. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je správny orgán povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam okolnosti, o ktorej svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka k obvinenému a oznamovateľovi priestupku. Ďalej odvolací orgán konštatoval, že správny orgán posúdil výpovede svedkov objektívne, nakoľko títo vypovedali po poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede a v rámci priestupkového konania sa nepreukázalo, aby vypovedali v rozpore so zákonom. Svedecké výpovede E. a L. si nepodporovali v podstatných okolnostiach a priebeh incidentu popísali bez zjavných rozporov.

10. K odvolacej námietke obvineného, že správny orgán nenaplnil požiadavku náležite zisteného skutkového stavu, neriadil sa pokynmi odvolacieho orgánu v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí, porušil právo na obhajobu a nevypočul navrhnutých svedkov, žalovaný uviedol, že v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí z 26.06.2019 žalovaný okrem iného uviedol, že správny orgán v konaní nedostatočne ustálil skutkový stav zo dňa 08.11.2018 v čase okolo 17.00 hod. na pešej zóne vo K.. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude povinnosťou správneho orgánu v novom konaní predvolať účastníka konania a svedkov na ústne prejednanie priestupku v súlade s

príslušnými ustanoveniami Správneho konania, vykonať ich konfrontáciu, odstrániť možné pochybnosti a ustáliť skutkový stav. Čo sa týka navrhovaných ďalších svedkov pri podaní svojho Oznámenia dňa 20.12.2018 pred orgánom objasňujúcim priestupok, kde uviedol svedka S. L., následne na ústnom pojednávaní priestupku z 05.03.2019 uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy, preto odvolací orgán uviedol, že žiadnych svedkov obvinený nenavrhoval ani pri podaní prvého odvolania proti prvému rozhodnutiu správneho orgánu. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj s odstupom času, ktorý uplynul od spáchania skutku, odvolací orgán považoval návrh obvineného na vypočutie ďalších svedkov za účelový a zjavne obštrukčný. Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k výške uloženej sankcie, pričom poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a konštatoval, že správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie rešpektoval kritéria uvedené v tomto ustanovení v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch. Odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že z jeho odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie správneho orgánu podľa žalovaného je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový správny orgán dospel, sú právom pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé, z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal správnu žalobu vo veciach správneho trestania, pričom navrhol rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu a priznať trovy konania v 100 % výške. V žalobných dôvodoch poukázal na prvostupňové rozhodnutie, ako aj na odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnutie žalovaného. Zdôraznil, že dňa 20.12.2018 urobil na Okresnom riaditeľstve PZ vo Svidníku oznámenie, v ktorom opísal incident z 08.11.2018, kedy sa nachádzal spolu so synom R. na predvianočných trhoch na pešej zóne v meste K.. Počas toho, ako prechádzal popri stánkoch ho zastavil kamarát S. L.. Vedľa S. L. sedel jeho bývalý švagor Z. E., ktorý sa pozdravil jeho synovi. Q. C. ho pri tejto príležitosti požiadal, aby nestrašil jeho syna R. C.. Následne Z. E. podľa žalobcu zaútočil na neho s tým, že sa k R. bude správať tak, že nakoniec skončí na psychiatrii a s otcom nebude v žiadnom prípade. Na to upozornil Z. E., že nech sa spamätá, pričom tento reagoval slovami: „Mám ti tu teraz prijebať?“, pričom do incidentu sa zapojil S. L. a ten mal povedať Z. E.: „Z. sa ukľudni, je tu malý chlapec“. Žalobca po týchto vyhrážkach so synom opustil miesto incidentu, aby sa tento nebál, lebo bol vystrašený. Taktiež v rámci tohto oznámenia uviedol, že incident z 20.11.2018 v priestoroch Okresného súdu K., kde Z. E. pracuje v štátnozamestnaneckom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, tento mal na neho pokrikovať: „Čo tu chceš? Vypadni odtiaľto!“, pričom zo strany Z. E. došlo aj k fyzickému útoku, medzi dverami udrel žalobcu do oblasti tela. Následne zo strany OR PZ vo Svídníku, odbor poriadkovej polície došlo dňa 28.01.2019 k odstúpeniu priestupkového spisu Okresnému úradu Svidník, odbor všeobecnej vnútornej správy. Konaním pred Okresným úradom Svidník potom malo byť preukázané, že priestupku sa nemal dopustiť Z. E. ale oznamovateľ. Dňa 05.04.2019 podal odvolanie voči rozhodnutiu Okresného úradu Svidník z 05.03.2019, rozhodnutím Okresného úradu Prešov z 26.06.2019 bolo zrušené pôvodne rozhodnutie a vrátené na ďalšie konanie. Po vrátení veci Okresnému úradu Svidník tento po prejednaní priestupku opätovne uznal Q. C. za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.

12. Žalobca ďalej argumentoval v žalobe poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1, § 34 ods.5 Zákona o správnom konaní. Poukázal aj na judikatúru slovenských súdov, konkrétne na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžo-o-KS 126/2006 z 21.03.2007, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18.03.2009 sp. zn.: a rozhodnutie Okresného úradu Prešov z 26.06.2019. Podľa žalobcu vyššie citovaná argumentácia žalovaného je neakceptovateľná, pretože správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, že oznámenie o priestupku urobil samotný pán Q. C., pričom Okresný úrad Svidník, ako aj Okresný úrad Prešov v rámci rozhodovacej činnosti sa vôbec nevysporiadali so skutočnosťou, prečo sa svedkovia incidentu p. Z. E. a p. S. L. neobrátili na správny orgán s oznámením priestupku skôr, ako ich Okresný úrad Svidník vypočul vo veci oznámenia p. Q. C.. Zároveň poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2018 sp. zn.: a poukázal na to, že v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že svedkovia Z. E. a S. L. sú blízki priatelia. Navyše žalovaný vôbec neprihliadol a nevysporiadal sa s tým, že na priame otázky právneho zástupcu obvineného, či mal pán E. sa vyhrážať p. C., už obaja svedkovia, tak E. ako aj L. uviedli vyhýbavé výpovede, že sa na to nepamätajú. Aj na vyjadrenia slovami zo strany p. E., že: „Mám ti tu prijebať“, pričom na toto ani jeden zo svedkov nepovedal, že niečo také zaznelo. Zároveň žalobca poukázal na to, že inak sa nedá vysvetliť selektívna pamäť oboch svedkov, ktorí si presne pamätajú, že obvinený sa mal vyhrážať pánovi E., ale iné skutočnosti si nepamätajú. Ďalej poukázal žalobca na to, že síce obaja svedkovia L. a E. tvrdia, že nie sú kamaráti, ale sa stretávajú v rámci jednej kapely a ďalšie skutočnosti spochybňujúce samotnú výpoveď S. L.. Ten nechcel vypovedať bližšie o vzťahu s pánom E., pričom svedok L. navyše nijako nevysvetlil, prečo nechce vypovedať o tom, či sa stretáva s pánom E. aj mimo akcií. Títo sa podľa žalobcu stretávajú, čo svedok L. vyššie uvedeným spôsobom zamlčal. Prečo svedok L. tieto skutočnosti zamlčal, nechcel vypovedať na otázky, jediný, kto mohol mať záujem na tom, aby bol zamlčaný blízky vzťah medzi svedkom L. a p. E. je práve p. E., v prospech ktorého svedok L. vypovedal. Ďalej žalobca v žalobe argumentoval tým, že až po vykonaní výsluchu sa obvinený pán C. dozvedel, že svedok L. je aj momentálne evidovaný na úrade práce, teda svedok L. nemá žiaden oficiálny príjem a jeho jediným zdrojom príjmov sú odmeny, ktoré získava za hranie na svadbách, či iných podujatiach v kapele pána E.. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považuje žalobca výpoveď svedka L. za nedôveryhodnú a nepoužiteľnú. K týmto námietkam uvedeným v odvolaní zo dňa 04.10.2019 sa žalovaný vyjadril stručne na strane 11 a 12, čo žalobca považuje za nedostatočné.

13. Žalobca je toho názoru, že správne orgány sa pri prejednaní priestupku neriadili príslušnými právnymi predpismi ako i zásadami, na ktorých stojí proces dokazovania v rámci Správneho poriadku Slovenskej republiky. Poukázal na obsah ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch, predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku, ako aj na jej realizáciu, ktorá znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku. Žalobca je toho názoru, že v rámci vykonaného dokazovania pred prvostupňovým orgánom boli vyhodnotené výpovede svedka L. a nepochybným spôsobom ustálený skutkový stav, teda napadnuté rozhodnutie nemalo byť za týchto predpokladov vôbec vydané. Navyše prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dospel k rozporným a nelogickým záverom, keď na jednej strane uvádza, že výpoveď obvineného je nedôveryhodná, lebo že je motivovaný vypovedať vo svoj prospech a zároveň konštatuje, že svedkovia vypovedali pravdu, lebo boli poučení o následkoch nepravdivej výpovede a údajne u nich absentuje motivácia vypovedať nepravdivo. Toto je nesprávny záver, pretože práve pán E. bol motivovaný vypovedať už pri prvom výsluchu nepravdivo, pretože na zakrytie svojho správania bol pán E. motivovaný vypovedať v rozpore so skutočným stavom, zamlčať vyhrážanie z jeho strany a vymyslieť si, že sa mal údajne vyhrážať pán C.. Pokiaľ správny orgán považuje za nedôveryhodnú výpoveď pána C., tak z rovnakých a tých istých dôvodov je nedôveryhodnou výpoveďou aj výpoveď pána E. ako prvotne podozrivej osoby zo spáchania priestupku. Zároveň žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 59 ods.3 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný, pričom v neposlednom rade prvostupňový správny orgán bol povinný vykonať dokazovanie, v podstate ktoré sa obmedzilo na výsluch svedkov, ktorí už boli v pôvodnom konaní vypočutí, pričom ich svedeckými výpoveďami neboli v konaní zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vinu zo spáchania priestupku obvineným. Čo sa týka návrhov na vypočutie ďalších svedkov p. N. C. a R. Z., podľa žalobcu títo sa mali zdržiavať v inkriminovanom čase, teda dňa 08.11.2018 v čase okolo 17.00 hod. na predvianočných trhoch v meste K. v mieste, kde došlo k potýčke medzi Q. C. a Z. E.. Vykonané dokazovanie v stave, ako bolo vykonané prvostupňovým správnym orgánom, podľa názoru žalobcu nemôže v žiadnom prípade odôvodňovať záver o vine za prejednávaný priestupok, keďže jednak neboli vypočutí svedkovia, ktorí mali prítomní bezprostredne pri spáchaní priestupku a naďalej pretrvávajú rozpory v pôvodných svedeckých výpovediach, teda rozpor medzi výpoveďou obvineného a výpoveďami svedkov E. a L..

14. Správny orgán na podklade vykonaného dokazovania v novom konaní nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výrok o vine. Podľa žalobcu postupom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, došlo k flagrantnému porušeniu práva na obhajobu, keďže neboli vykonané dôkazy, ktoré obvinený navrhol vykonať, a vykonanie ktorých mohlo mať podstatný vplyv na záver o vine či nevine za prejednávaný priestupok. Správne orgány pritom žiadnym relevantným spôsobom nevyargumentovali, prečo bolo vykonanie novonavrhnutých dôkazov - výsluch svedkov

považované za nadbytočné či nepotrebné. Pritom odvolací orgán uložil prvostupňovému správnemu orgánu, že je potrebné náležite zistiť skutkový stav. V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu poukázal žalobca v závere žaloby na ustanovenie Správneho poriadku, ako aj na a mal za to, že v danom prípade bolo rozhodnutie žalovaného vydané v rozpore s vyššie uvedenými zásadami a pravidlami správneho konania, pričom zo strany žalovaného nebol spoľahlivo zistený stav veci, neboli správne aplikované platné právne predpisy, pričom žalobca má za to, že žalovaný sa nezaoberal svedomite a zodpovedne argumentami žalobcu tak, ako mu to ukladá platný právny poriadok Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutia správnych orgánov boli založené na nesprávne zistenom skutkovom stave veci a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň tieto orgány bezdôvodným nevykonaním navrhovaného dokazovania podstatným spôsobom porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, navrhol žalobe žalobcu vyhovieť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom dňa 24.06.2020 vyjadril žalovaný, pričom navrhol žalobu zamietnuť a zotrval na skutkových a právnych skutočnostiach uvedených v rozhodnutiach. Netrval na nariadení pojednávania. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 11.01.2021, ktorý navrhol žalobe vyhovieť. Podaním z 24.07.2021 súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

IV.

Závery správneho súdu

16. Správny súd sa v zmysle ustanovení účinného od 01.07.2016 riadil príslušnými ustanoveniami tohto zákona v danom konaní, ktorého predmetom bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.02.2020, ako aj prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.09.2019.

17. Podľa o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmu na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

18. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

19. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

20. Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu.

21. Správny súd vychádzajúc z článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13.02.1991 (ďalej len „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), napr.

rozsudok Neumeister w. Rakúsko z júla 1976, trestanie za správne delikty (priestupky), správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov, musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih pre trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruku a práva, ktoré sú zakotvené v a v , nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodená administratívno-právna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veci správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77), 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odvodené prirodzeno-právnymi predpismi.

22. Správny súd preskúmal správnu žalobu žalobcu vo veciach správneho trestania za priestupok, ktorého sa mal dopustiť žalobca, vyjadrenie žalovaného, repliku žalobcu, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť, nakoľko obe tieto napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie danej veci. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť správneho orgánu, pri ktorej tento zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide aj vtedy, ak správny orgán nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Správne orgány v napadnutých rozhodnutiach uzatvorili, že z vykonaného dokazovania bolo bezpochyby preukázané, že obvinený sa dňa 08.11.2018 v čase okolo 17.00 hod. na predvianočných trhoch v meste K. dopustil konania, z ktorého bol uznaný vinným ako zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to tým, že dňa 08.11.2018 v čase okolo 17.00 hod. počas konania predvianočných trhov na pešej zóne v meste K. pri stánku s občerstvením vyhrážal sa Z. E., bytom N. A. XX, okr. K., slovami, že celú jeho rodinu dostane na psychiatriu a zariadi, že menovaný bude kopať kanály, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Správne orgány dospeli k záveru, že týmto svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním voči osobe Z. E., čo podľa správnych orgánov potvrdil aj svedok prítomný pri danom incidente a to S. L.. Žalobca sa počas celého konania pred správnym orgánom tak pri svojej výpovedi zo dňa 06.08.2019, ako aj pri podaní Oznámenia voči Z. E. zo dňa 20.12.2018 bránil tým, že priestupku voči občianskemu spolunažívaniu sa dopustil vlastne Z. E. svojim správaním voči nemu. Čo sa týka zdôvodnenia daného správania z dôvodu toho, že tento skutok je od začiatku nespochybniteľný tak, ako ho opísal pri svojom podaní z 20.12.2018, pokladal za zbytočné, aby ťahal do tohto ešte ďalších ľudí a označoval ich ako svedkov. Preto pri prvotnom oznámení týchto svedkov neoznačil a žiadal o ich vypočutie až pri podaní odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Čo sa týka týchto návrhov na vypočutie svedkov, na tomto trval a považoval uvedené nevypočutie svedkov za chybu správnych orgánov, z ktorej následne vyplývalo, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutočný stav veci a na základe toho vydali nezákonné rozhodnutie.

24. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Ako ďalej vyplýva z ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Z uvedeného ustanovenia tak § 3 ods. 1, ako aj § 32 ods. 1 Správneho poriadku bezpochyby vyplýva, že správny orgán je povinný dostatočne zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady. Na základe navrhovaného vypočutia svedkov zo strany obvineného bolo preto povinnosťou správneho orgánu pristúpiť k výsluchu týchto svedkov a dostatočným spôsobom zabezpečiť, aby došlo k odstráneniu rozporov medzi samotnou výpoveďou obvineného ako svedkov, ktorí boli dovtedy správnymi orgánmi vypočutí.

Čo sa týka ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, v tomto prípade musí správny súd poukázať na argumentáciu uvedenú v tomto ustanovení, ako aj na naplnenie danej skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pri ktorom je nevyhnutné, aby boli naplnené tak formálne znaky, ako i znak materiálny v podobe protiprávnosti.

25. Skutková podstata priestupku je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi a to subjektom, subjektívnou stránkou, objektom a objektívnou stránkou, pričom na objasnenie a sankcionovanie predmetného priestupku musia byť naplnené a zistené všetky 4 znaky skutkovej podstaty priestupku súčasne. Páchateľom daného priestupku podľa uvedeného ustanovenia môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá v čase spáchania dovŕšila 15 rok svojho života, a ktorá netrvala žiadnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by nemohla rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom alebo nemohla ovládať svoje konanie. Subjektívnu stránku predstavuje zavinenie, ktoré je potrebné na naplnenie danej skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne sa vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia obvineného. V tomto prípade sa správne orgány zamerali čisto na vyjadrenie žalobcu, v danom prípade obvineného, ktorého výpoveď vyhodnotili ako účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie daného priestupku. Výpovede svedkov Z. E. a S. L. správne orgány vzali ako zhodné, čím ich postavili na vyššiu úroveň ako výpoveď samotného obvineného, ktorého výpoveď považovali za účelovú a neobjektívnu. Samotný obvinený Q. C. najskôr oznámil spáchanie priestupku, teda konania, ktorého sa mal dopustiť Z. E. voči nemu, avšak správny orgán celé konanie a samotné oznámenie v danom prípade posúdil ako porušenie občianskeho spolunažívania zo strany Q. C. a obvinil ho, že plne si uvedomoval, že svojim konaním a vyhrážaním sa Z. E., že celú jeho rodinu dostane na psychiatriu a zariadi, že menovaný bude kopať kanály, sa dopustil priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, pričom výpovede svedkov vyhodnotil správny orgán ako subjektívnu stránku predstavujúcu zavinenie zo strany obvineného C.. Objektom daného priestupku je ochrana pokojného občianskeho spolunažívania, čo môžeme všeobecne považovať za súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného usporiadaného riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii. Či došlo samotným objektom daného priestupku k takémuto narušeniu už podľa daného riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii, sa však správne orgány podľa názoru správneho súdu vôbec nezaoberali. Čo sa týka objektívnej stránky danej skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, táto predstavuje rôzne formy konania subjektu priestupku, medzi ktoré možno zaradiť aj iné hrubé správanie. Takýmto hrubým správaním je akékoľvek iné konanie, ktoré je odlišné od konania subsumovaných v danej skutkovej podstate priestupku, avšak ktoré je spôsobilé obdobne ako ostatné konanie v rámci danej skutkovej podstaty narušiť občianske spolunažívanie hrubým spôsobom. V tomto prípade správne orgány v konaní Q. C. podľa správnych orgánov bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty jeho výrokom voči Z. E., že celú jeho rodinu dostane na psychiatriu, a že on bude kopať kanály. Konanie obvineného Q. C. správne orgány vyhodnotili podľa týchto štyroch znakov ako priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, ktoré zaradili podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch ako splnené, čo je podľa názoru správneho súdu v rozpore s uvedeným obsahom citovaného ustanovenia.

26. Správny súd ďalej poukazuje na to, že zásada materiálnej pravdy prejavujúca sa v povinnosti orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutočný stav veci uzákonenej v § 3 ods. 5, ako aj v § 32 ods. 1 Zákona o správnom konaní, sa v správnom trestaní premieta do podoby povinnosti trestajúceho orgánu dokázať vinu, čo súčasne znamená, že osoba, voči ktorej sa správne trestné konanie vedie, nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu. Je preto na orgáne verejnej správy, aby dokazovaním zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre riadne rozhodnutie vo veci. Pri vykonávaní takéhoto dokazovania pritom orgán verejnej správy, ako už súd vyššie uviedol, nie je viazaný návrhmi účastníkov administratívneho konania. Avšak pokiaľ takýto návrh účastník konania v správnom konaní predostrie, je povinnosťou orgánu verejnej správy sa s týmto návrhom náležite vysporiadať. Nie je preto vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu, ako aj vyjadrenie žalovaného ako odvolacieho orgánu namieste, že uvedené návrhy na vypočutie ďalších svedkov zo strany obvineného z priestupku považujú správne orgány za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za daný priestupok, resp. v snahe predlžovať uvedené správne konanie. Správny súd ďalej zdôraznil, že keďže však vo veľkej časti prípadov v rámci správneho trestania dochádza u orgánu verejnej správy ku kumulácii postavenia

objasňujúceho niekedy i svedka, navrhujúceho a rozhodujúceho orgánu, hrozí, že v rámci konania nebudú dôkazy zabezpečované nestranne a objektívne, teda bude tendencia ignorovať dôkazy v prospech adresáta trestania. V tomto prípade môže správny súd poukázať na to, že týmto konaním orgánu verejnej správy došlo k ignorovaniu dôkazov v neprospech adresáta trestania, lepšie povedané obvineného z priestupku. Práve z tohto dôvodu by orgán verejnej správy mal vo svojom rozhodnutí vždy podrobne zdôvodniť, prečo prípadne nevyhovel návrhu na vykonanie dôkazu podaného osobou, voči ktorej sa konanie vedie. Absencia takého zdôvodnenia je, že skutkový stav založený namiesto dôkazov na domnienkach, či prezumpcii nepravdivosti výpovede určitej osoby, resp. osvojenie si skutkového základu v rozpore s vykonaným dokazovaním budú zakladať práve vadu vymedzenú v § 195 písm. a). Správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok sp. zn.: z 10. septembra 2013, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: z 9. júna 2015, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26. júna 2013.

27. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že osobitný problém vo vzťahu k tejto vade konania predstavuje aj otázka posúdenia dôkaznej núdze spočívajúcej „v tvrdení proti tvrdeniu“. Tu je potrebné uviesť, že v priestupkovom konaní, ale i v akomkoľvek administratívnom konaní nie je daná hierarchia dôkazných prostriedkov a teda nemožno bez ďalšieho uprednostniť ako dôveryhodnejšie dôkaz výpovede svedkov nad výpoveďami obvineného. Takéto preventívne správanie zo strany správneho orgánu spôsobuje, že teda v rozpore s povinnosťou orgánu verejnej správy preukázať spáchanie správneho deliktu sa potom premieňa na zadokumentovanie spáchanie priestupku určitým páchateľom, čo vlastne sa zvezie do roviny ustáleného skutkového stavu len na základe výpovedí svedkov.

28. Na základe uvedených skutočností preto správny súd vyhodnotil po preskúmaní napadnutých rozhodnutí tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu skutkový stav za nedostatočne zistený s poukazom práve na nevyhovenie návrhu žalobcu na vypočutie ďalších svedkov, ktorých vypočutie podľa správneho súdu môže vniesť do skutkových okolností nové nazeranie a práve rozpory, ktoré boli medzi výpoveďami svedkov a výpoveďami obvineného z priestupku odstrániť a poukázať na to, že správny orgán má možnosť vyhodnotiť daný skutkový stav, ako aj s poukazom na skutočnosti, ktoré vypočutím nových svedkov danú vec skutočne ozrejmia.

29. Čo sa týka priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, vykonaním tým iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, sa vyžaduje konanie narušujúce občianske spolunažívanie spôsobom, ktoré možno charakterizovať ako hrubé, čo sa týka súvislosti s naplnením objektívnej stránky uvedeného priestupku. V prejednávanom prípade je zrejmé, že žalobca sa vyjadril tak v oznámení, ako aj v správnom konaní k danému skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a na druhej strane sú výpovede svedkov, ktoré správny orgán vyhodnotil ako objektívne, s poukazom na predchádzajúce poučenie o krivej výpovedi, ako aj výpovede ako svedkov za preukázateľne účelné a pravdivé. Vzhľadom na vyslovené závery o nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj o nedostatočnom zistení skutkového stavu správnymi orgánmi preto správny súd podľa a zrušil napadnuté rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému .

30. Poukazujúc na skutočnosť, že správny súd v ustálenom konaní žalobcu tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalobca od počiatku spochybňoval a namietal, že správne orgány neprihliadli na jeho návrhy a na ďalšie skutočnosti, ktoré bezpochyby vyplývali z výpovedí svedkov ako aj z administratívneho spisu.

31. Správne orgány v ďalšom konaní sú povinné na základe uvedeného právneho názoru, ktorým je správny orgán v zmysle ustanovenia viazaný, postupovať v intenciách, ktoré naznačil správny súd v svojom rozhodnutí vyššie. Teda na základe návrhov obvineného z priestupku vypočuť konkrétnych svedkov, ktorých výpovede by do správneho konania vzniesli nové skutočnosti, na základe ktorých by vyhodnotili správne orgány skutkový stav v súlade s príslušnými ustanoveniami tak Zákona o správnom konaní, ako aj Zákona o priestupkoch a na základe takto zisteného skutočného stavu veci vydali rozhodnutia v súlade so zákonom a náležite odôvodnené.

32. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.