Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-50-2024.pdf
PDF · 167.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/83/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: COLAS Slovakia, a.s., Orešianska 3168/7, 917 01 Trnava, IČO: 31 651 402, právne zastúpený: JUDr. Lenka Mackaľová, advokátka, Žižkova 6, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 42 111 498 proti žalovanému: GASAN PROPERTIES LIMITED, so sídlom: GASANGROUP OFFICES, GASAN CENTRE LEVEL 4, TRIQ IL- MERGHAT, ZONE 1, CENTRAL BUSINESS DISTRICT, reg. č. C 2., právne zastúpený: Mgr. Peter Kubák, advokát, Werferova 1, 040 11 Košice, o 477.852,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. K2-31Cb/83/2022-625 zo 7. júna 2023, takto
r o z h o d o l :
I. P o k r a č u j e v konaní na strane žalovaného so spoločnosťou: GASAN PROPERTIES LIMITED, so sídlom GASANGROUP OFFICES, GASAN CENTRE LEVEL 4, TRIQ IL- MERGHAT, ZONE 1, CENTRAL BUSINESS DISTRICT, reg. č. C 2. ako s nástupníckou spoločnosťou zaniknutej spoločnosti BC Building s. r. o., Muškátová 7, 040 11 Košice-Západ, IČO: 50 051 768.
II. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. K2-31Cb/83/2022-625 zo 7. júna 2023.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 477.852,09 eura s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 270.931,48 eura od 22.10.2021 do zaplatenia a zo sumy 206.920,61 eura od 30.11.2021 do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1280 eur. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak v spore, v ktorom žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 477.852,09 eura s príslušenstvom titulom nároku na doplatenie ceny diela podľa Zmluvy o dielo č. 178/2018 v znení Dodatkov č. 1 a 3 a Zmluvy o dielo č. 62/2019- ŠP v znení Dodatkov č. 1 až 3.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 178/2018, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela stavby „Polyfunkčný objekt KVP, Wuppertálska ulica, Košice - KVP.“ Podľa článku VI bod 4 Zmluvy o dielo č. 178/2018 sa zmluvné strany
dohodli, že 5 % z ceny diela bez DPH predstavuje zádržné a 5 % z ceny diela bez DPH garančná zábezpeka s tým, že podmienky ich uvoľnenia boli zakotvené v článku VI bod 6. 3.1. Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 62/2019- ŠP, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela stavby „Polyfunkčný objekt KVP, Wuppertálska ulica, Košice
- KVP - vnútorné inštalácie a exteriérové objekty.“ Podľa článku VI bod 4 Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP sa zmluvné strany dohodli, že 5 % z ceny diela bez DPH je zádržné a 5 % z ceny diela bez DPH je garančná zábezpeka s tým, že podmienky ich uvoľnenia boli zakotvené v článku VI bod 6. 3.2. Dňa 7.7.2021 uzatvorili zmluvné strany Dohodu o urovnaní č. ZM 103/2021-ŠP, v ktorej v článku IV bod 4.3 nahradili pôvodné znenie článku VI bod 6, písm. a) Zmluvy o dielo č. 178/2018 a Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP novým znením, podľa ktorého zádržné objednávateľ vyplatí zhotoviteľovi do 21.10.2021 na základe písomnej výzvy zhotoviteľa na zaplatenie zádržného. 3.3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa Zmlúv o dielo č. 178/2018 a č. 62/2019-ŠP vystavil žalobca žalovanému faktúry, ktoré žalovaným neboli do dnešného dňa uhradené. Ide o faktúry v počte 32 a v celkovej výške 477.852,09 eura. 3.3.1. Žalobca uplatnenie úrokov z omeškania odôvodnil tým, že pre prípad omeškania s úhradou faktúr alebo čiastočnej faktúry si zmluvné strany dohodli v článku XIII bod 3 Zmluvy o dielo č. 178/2018 a Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. S poukazom na toto ustanovenie a § 3 ods. 6, písm. a) zákona č. 307/2014 Z. z. si žalobca uplatnil proti žalovanému úrok z omeškania vo výške 14 % ročne. 3.3.2. Žalobca si voči žalovanému uplatnil tiež paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur za každú pohľadávku zodpovedajúcu vystaveným faktúram.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal žalobu zamietnuť. 4.1. V rámci procesnej obrany voči žalovanej sume započítal vlastnú pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi vo vyššej sume, ako je suma uplatnená v žalobe. Tvrdil, že ide o pohľadávku, ktorá mu vznikla z dôvodu menej prác. Žalovaný poukázal na článok II a článok VII bod 7 Zmluvy o dielo č. 178/2018, v zmysle ktorých je pre určenie rozsahu diela záväzný projekt, avšak žalobca nedodal práce a materiály v rozsahu projektu, teda dielo bolo realizované z dôvodu menej prác v menšom rozsahu oproti projektu. Tvrdil aj to, že podľa článku VI bod 8, písm. a) Zmluvy o dielo č. 178/2018 bol žalobca povinný vyhotoviť záverečnú faktúru, ktorá mala obsahovať vyúčtovanie celého rozsahu prác tvoriacich predmet zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na článok II bod 6 zmluvy, článok VI bod 8, písm. e) Zmluvy č. 178/2018, podľa ktorej má žalobca v záverečnej faktúre realizovať zníženie ceny diela za nerealizované práce, ktoré žalovaný vyčíslil sumou 772.501,83 eura. Žalovaný dodal, že vysporiadanie nerealizovaných menej prác sa malo uskutočniť až po dokončení diela, malo nadväzovať na vyúčtovanie rozsahu prác a znížení ceny diela zo strany žalobcu. 4.2. Žalovaný listom zo 17.3.2022 upozornil žalobcu na nerealizované práce spolu s vplyvom na cenu diela a žiadal žalobcu o opravu vystavených faktúr, resp. o vystavení dobropisu na sumu 772.501,83 eura. Prílohou tohto podania bol prehľad nerealizovaných prác a ich vplyv na cenu diela. Žalovaný osobitne upozornil na to, že byty v bytovom dome sa nakoniec neodovzdávali v štandardnom prevedení, ale ako holobyty bez zárubní, dverí, zámkov, kľučiek, obkladov, dlažieb, či PVC podláh. Nutnosť týchto dodávok pritom vyplývala z projektu, ktorý sa zaviazal žalobca dodržať a to z jeho technickej správy - architektúry k objektu SO 01 Polyfunkčný objekt č. 1.2.10 a 1.2.11. 4.3. Žalovaný zároveň poukázal na to, že dňa 18.9.2017 Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo č. 178/2018 strany sa dohodli na podstatnom zúžení rozsahu diela a s tým súvisiacej zmeny ceny diela. Cena diela po novom predstavovala sumu 3.606.147,13 eura. Dňa 12.6.2020 bol uzavretý protokol, ktorým došlo k zmene dátumu odovzdania diela na 18.6.2020. Napokon Dodatkom č. 3 k Zmluve o dielo č. 178/2018 bol dátum odovzdania diela posunutý na deň 5.4.2021. 4.4. Vo vzťahu k nároku, ktorý žalobca uplatnil zo Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP žalovaný opätovne poukázal na článok II Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP, článok VI bod 8, písm. a) Zmluvy o dielo č. 62/2019- ŠP, ako aj na článok VI bod 8, písm. e) zmluvy o dielo. Podľa žalovaného žalobca ako zhotoviteľ nerealizoval zmluvne dohodnuté dodávky tovarov a prác v hodnote minimálne 213.381,10 eura.
5. Žalobca v replike poprel skutkové tvrdenia žalovaného o údajnom nerealizovaní diela, alebo o realizovaní diela vadne v rozpore s dohodnutým rozsahom a zdôraznil, že žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Poprel, že na jeho strane došlo k omeškaniu. 5.1. Žalobca poukázal na článok II bod 1 Zmluvy o dielo č. 178/2018, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo v rozsahu podľa cenovej ponuky zo dňa 22.5.2018 tvoriacu prílohu č. 3 k uvedenej zmluve. Podľa článku II bod 2, písm. b) predmetnej zmluvy dielo bude vykonané v rozsahu
vymedzenom v súlade s realizačným projektom tvoriacim prílohu č. 2 k tejto zmluve. Podľa článku II bod 1 Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP, sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo v rozsahu podľa akceptačného listu zo dňa 8.3.2019, ktorý tvorí prílohu č. 1 k uvedenej zmluve. Podľa článku II bod 2, písm. b) zmluvy bolo dohodnuté, že dielo bude vykonané v rozsahu vymedzenom v súlade s realizačným projektom. 5.2. Podľa žalobcu bol preto rozsah diela v obidvoch zmluvách určený cenovou ponukou alebo akceptačným listom, ktorý jasne vymedzili dohodnutý rozsah diela. Realizačný projekt diela bol aplikovateľný iba a výlučne v rozsahu, ktorý spadá do už vymedzeného predmetu diela. Žalobca zdôraznil, že realizačný projekt tak sám o sebe nevymedzoval rozsah diela, ale špecifikoval požiadavky, podľa ktorých mal byť už vymedzený rozsah diela realizovaný. Z hľadiska určenia rozsahu diela tak boli určujúce cenová ponuka, resp. Akceptačný list, nie realizačný projekt. 5.2.1. Predmetné tvrdenia podporil poukazom na uzatvorenie Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 62/2019-ŠP, na základe ktorého sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal uskutočniť naviac práce spočívajúce v stavebnom objekte, a to SO 16.02 cestnú svetelnú signalizáciu. Tento objekt bol obsahom realizačného projektu, avšak nebol predmetom akceptačného listu zo dňa 8.3.2019. 5.3. Žalobca tvrdil, že odovzdávacie a preberacie konanie a zápisy z nich neobsahujú akúkoľvek zmienku o aktuálne vytýkaných vadách a dielo bolo vykonané v súlade a v rozsahu podľa platného aktuálneho znenia Zmlúv o dielo č. 62/2019-ŠP v znení dodatkov a Zmluvy č. 178/2018 v znení dodatkov. Údajné nároky, ktoré si žalovaný voči žalobcovi v spore uplatňuje, neboli predmetom akceptačného listu, ani cenovej ponuky a teda nepredstavujú záväzok zhotoviteľa. 5.4. K námietke o údajnom nevykonaní diela riadne žalobca poukázal na zápisy z odovzdávacieho a preberacieho konania, podľa ktorých dielo podľa oboch zmlúv bolo vykonané riadne, pričom vady a nedorobky nebrániace riadnemu užívaniu, resp. vydanie kolaudačného rozhodnutia uvedené v písomných protokoloch o odovzdaní a prevzatí diela boli riadne odstránené, čo preukazujú zápisy z kontroly odstraňovania vád a nedorobkov a Dohoda o urovnaní č. 103/2021-ŠP zo dňa 7.7.2021 uzatvorená sporovými stranami. Žalobca preto poukázal na to, že údajný nárok žalovaného z titulu údajných vád diela neexistuje. 5.5. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný bol po ukončení preberacieho konania opakovane vyzývaný na úhradu zvyšnej časti odmeny, pričom údajné vady začal namietať po jedenástich mesiacoch od prevzatia diela podľa oboch zmlúv a nie bez zbytočného odkladu po prebratí diela.
6. Žalovaný v duplike konštatoval, že žalobca nepoprel jeho skutkové tvrdenia o tom, že žalobca nerealizoval dodávky tovarov a prác uvedených v projekte v hodnote minimálne 772.501,81 eura pri Zmluve o dielo č. 178/2018, ani dodávky tovarov a prác v hodnote minimálne 213.381,10 eura podľa Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP a preto o rozsahu nezrealizovaných prác oproti projektu, žalovaným má za to, že otázka je nesporná. 6.1. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že realizačný projekt diela bol aplikovateľný iba a výlučne v rozsahu podľa predmetu diela vymedzeného akceptačným listom alebo cenovou ponukou. Ak by to bolo skutočne tak, potom by znenie zmlúv bolo iné. Zmluva by určovala, že dielo bude vykonané v rozsahu vymedzenom v článku II v bode 1 zmluvy v súlade s realizačným projektom. Žalovaný trval na tom, že samotný rozsah diela je vymedzený v súlade s realizačným projektom a poukázal na článok II poslednú vetu oboch vyššie označených zmlúv o dielo, podľa ktorých je v prípade pochybností pre určenie rozsahu diela záväzný projekt. 6.2. Žalovaný zároveň poukázal na výkladové pravidlá „contra proferentem“, v zmysle ktorého je treba text zmluvy vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá nejasný text použila ako prvá podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Keďže textáciu zmluvy predložil žalobca, je treba text zmluvy v pochybnostiach vykladať na jeho úkor. 6.3. Vo vzťahu k cestnej svetelnej signalizácii žalovaný uviedol, že táto síce v projekte bola, ale od počiatku sa počítalo so zmenou projektu a s tým, že sa realizovať nebude. Žalobca bol o tomto opakovane informovaný. 6.4. Žalovaný ďalej poukázal na článok VI bod 8, písm. a) Zmlúv č. 178/2018 a č. 62/2019-ŠP, podľa ktorých záverečná faktúra má obsahovať vyúčtovanie všetkých odsúhlasených prác naviac, resp. zníženie ceny diela vyplývajúce z nerealizovaných prác podľa jednotkových cien. 6.5. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný začal vady namietať po jedenástich mesiacoch od prevzatia diela, žalobca poukázal na ostatné okolnosti veci, a to že kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2021 a splatnosť pohľadávky podľa dohody o urovnaní bola 29.11.2021. Keďže žalobca nesplnil svoju povinnosť a nerealizoval zníženie ceny diela z dôvodu nezrealizovaných prác, žalovaný si tieto vady uplatnil.
6.5.1. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 560 ods. 4 a § 422 ods. 2 Obchodného zákonníka, a keďže nejde o vady tovaru, žalovaný ich nemusel žalobcovi včas vytknúť. Zápisy z odstraňovania vád a nedorobkov sú irelevantné, lebo tie sa týkali len zrealizovanej časti diela. Žalovaný uviedol, že následne už netrval na tom, aby žalobca dielo realizoval až do finálneho prevedenia v zmysle projektu, nakoľko žalobca meškal s odovzdaním diela oproti pôvodnému termínu o 20 mesiacov.
7. Žalobca v následných vyjadreniach mimo iného uviedol, že v replike poprel skutkové tvrdenia žalovaného o údajnom nezrealizovaní diela v celom rozsahu. Žalobca opätovne poukázal na znenie článku II bod 1 Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP, kde je uvedené, že dielom sa rozumie polyfunkčný objekt KVP, Wuppertálska ulica, Košice - KVP - vnútorné inštalácie a exteriérové objekty v rozsahu podľa Akceptačného listu zo dňa 8.3.2019. Totožné ustanovenie sa nachádza aj v Zmluve o dielo č. 178/2018, kde je dielo vymedzené tak, že ide o polyfunkčný objekt KVP, Wuppertálska ulica, Košice - KVP v rozsahu podľa cenovej ponuky. Tvrdil, že keď strany v Zmluve č. 62/2019-ŠP používajú pojem dielo, predstavuje to stavbu definovanú v bode 1 v rozsahu akceptačného listu. Strany v zmluve používajú osobitný pojem stavba a pojem dielo, pričom stavbou je polyfunkčný objekt KVP, Wuppertálska ulica, Košice - KVP - vnútorné inštalácie exteriérové objekty a dielom sa rozumejú stavby v rozsahu akceptačného listu zo dňa 8.3.2019. Žalobca uviedol aj to, že sporové strany si v zmluvách nedohodli, že rozsah diela bude kopírovať rozsah realizačného projektu, naopak, bolo vyslovene dohodnuté, že dielo bude vykonané v súlade s realizačným projektom, ale iba v rozsahu akceptačného listu, resp. cenovej ponuky. 7.1. Žalobca zdôraznil, že vždy fakturoval iba práce, ktoré vykonal a to v dohodnutom zmluvnom rozsahu a zároveň to, čo bolo zo strany žalovaného dokonca aj uznané, či už čiastočnými úhradami, alebo podpísaním dohody o urovnaní. Vo vzťahu k faktúre č. 201190112 žalobca uviedol, že žalovaný túto faktúru uznal nielen v dodatku k Zmluve č. 178/2018, ale aj v Dohode o urovnaní. Rozsah diela bol realizovaný v zmysle cenovej ponuky a akceptačného listu vo vzťahu k výkladu predmetných ustanovení zmlúv o dielo. 7.2. Tvrdil, že nárok na úhradu zádržného a jeho splatnosť bola žalovaným uznaná v Dohode o urovnaní. Predmetom sporu je nárok na úhradu faktúry č. 201190112. Nárok bol žalovaným rovnako uznaný v dohode o urovnaní, ako aj v dodatku č. 3 k Zmluve o dielo č. 178/2018. Dielo bolo riadne a včas realizované, čo potvrdil žalovaný protokolovo v odovzdaní a prevzatí. Akékoľvek prípadné vady nemajú žiadny vplyv na uznané nároky žalobcu. Požiadavka na zníženie ceny za dielo nemá oporu v skutkovom stave a je okrem iného neoprávnená aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca fakturoval iba práce, ktoré aj skutočne vykonal, o čom svedčia súpisy prác ako povinná príloha faktúr, ktoré boli do spisu doložené. 7.3. Spochybnil vyjadrenie stavebného dozoru predložené žalovaným keď uviedol, že stavebný dozor mimo rámca svojho odborného a pracovného zaradenia sa v prejednávanom spore nemôže vyjadrovať k predmetu prebiehajúceho sporu, nakoľko stavebný dozor nebol prítomný pri rokovaniach a o uzatvorení zmlúv nemá právnické vzdelanie, nedisponuje dostatočnými právnickými vedomosťami a praxou a podáva výklad v ustanovení ustanovených zmlúv a spôsobu vysporiadania údajných nárokov žalovaného, keď navrhuje zníženie ceny diela. 7.4. Žalobca zdôraznil, že podľa zmluvy akákoľvek zmena v rozsahu diela mala byť dohodnutá písomne vo forme dodatku k zmluve. Poukázal pritom na dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 178/2018, ktorým došlo k zúženiu diela a teda k vypusteniu prác, ktoré zo strany žalobcu nemali byť pre žalovaného vykonané. Preto ak mal žalovaný záujem zmeniť rozsah diela, malo sa tak stať v podobe písomného dodatku.
8. Žalovaný v následných vyjadreniach mimo iného poukázal na to, že nemohol reklamovať vady diela. Tvrdil, že ak by sa uplatňovala chýbajúca nerealizovateľná časť stavby ako reklamácia vád diela, tak by žalobca odmietol dielo odovzdať. 8.1. Vo vzťahu k stavebnému dozoru tvrdil, že niet pochýb o tom, že technický dozor investora na stavbe háji záujmy investora, ale nie je to dôvodom pre spochybnenie jeho dôvodnosti. Najrelevantnejšie je chápanie rozsahu diela tak, ako ho uviedol stavebný dozor. Pri zisťovaní toho, čo bolo zmluvne dohodnutým rozsahom prác bolo podľa žalovaného potrebné jednoznačne vychádzať z projektu, pričom žalobca mal podľa článku VI bodu 8, písm. e) Zmluvy o dielo č. 178/2018 realizovať v záverečnej faktúre vyúčtovanie ceny diela, čiže mal rozsah prác definovaný na jednej strane projektom a na druhej strane súpisne vykonaných prác a dodaných materiálov vyúčtovať, čo sa dosiaľ neudialo. Zmluva podľa žalovaného celkom zrejme predpokladala, že chýbajúce dielo sa zúčtuje v záverečnej faktúre. 8.2. Žalovaný zopakoval, že podľa jeho názoru malo byť zo strany žalobcu uskutočnené konečné vyúčtovanie, ktoré žalobca doposiaľ nepredložil. Žalovaný čakal na toto konečné vyúčtovanie a preto až po jedenástich mesiacoch vyúčtoval menej práce v liste, ktorý zaslal žalobcovi.
8.3. Vo vzťahu k Dohode o urovnaní žalovaný uviedol, že sa touto dohodou urovnali niektoré sporné veci medzi stranami sporu, avšak táto dohoda nerieši realizovanie menej prác, rieši len tie veci, ktoré sa vyskytli počas realizácie diela. Žalovaný uviedol, že žalobca nemá nárok na doplatok ceny diela, nakoľko táto suma mala byť zohľadnená pri vyúčtovaní menej prác. Záverečná faktúra sa mala týkať celého diela ako celku. 8.4. Žalovaný zotrval na tvrdení, že rozsah diela bol definovaný projektom, t. j. dielo malo byť zrealizované do úrovne štandard. Žalobca mal zohľadniť menej práce v záverečnej zúčtovacej faktúre. Z uvedeného dôvodu ceny týchto menej prác žalovaný započítal voči nároku žalobcu.
9. Súd prvej inštancie vec po zistení skutkového stavu špecifikovaného v odsekoch 11. až 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 2, § 266 ods. 1 až 4, § 272 ods. 2, § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1 a 2, § 560 ods. 1 a 2 a 4, § 422 ods. 2, § 562 ods. 1 a 2, § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, vo vzťahu k omeškaniu žalovaného podľa ustanovení § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 a 2 a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie časti ceny diela, pozostávajúci z dvoch častí:
- sumy 270.931,48 eur, ktorá predstavuje súčet zádržného vo výške 5% z už zaplatených faktúr v celkovom počte 31, s dohodnutou splatnosťou dňa 21.10.2021 a
- sumy 206.920,61 eur z faktúry č. 201190112, s dohodnutou splatnosťou dňa 29.11.2021. 10.1. Zároveň konštatoval, že žalovaný nárok žalobcu nepoprel, ale voči nemu uplatnil započítaciu námietku vo výške 772.501,83 eura z titulu menej prác.
11. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, uzavretie Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela stavby „Polyfunkčný objekt KVP, Wuppertálska ulica Košice - KVP - vnútorné inštalácie a exteriérové objekty, Zmluvy o dielo č. 178/2018, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela stavby „Polyfunkčný objekt KVP, Wuppertálska ulica Košice - KVP“, Dohody o urovnaní č. ZM 103/2021-ŠP, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na urovnaní v dohode určených sporných práv a nárokov. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nárok žalobcu nepoprel, ale voči nemu uplatnil započítaciu námietku vo výške 772.501,83 eur z titulu menej prác. 11.1. Súd prvej inštancie za nesporné označil aj to, že žalovaný neuhradil časť ceny diela: 11.1.1. vo výške 206.920,61 eur titulom faktúry č. 020119011 (č. l. 253), ktorej splatnosť bola stranami dohodnutá v Dohode o urovnaní na deň 29.11.2021 11.1.2. vo výške 270.931,48 eur titulom zádržného vo výške 5 % z už vyplatenej ceny diela, ktorej splatnosť bola stranami dohodnutá v Dohode o urovnaní na deň 21.10.2021. 11.1.3. Žalobca nezaplatenú cenu diela fakturoval 32 faktúrami, prílohou ktorých bol súpis vykonaných prác, žalobca v čiastkových faktúrach fakturoval len tie práce, ktoré boli vykonané podľa súpisu. 11.2. V preberacom konaní, ktoré bolo ukončené v mesiaci apríl 2021, boli stranami spísané zápisy o odovzdaní a prevzatí diela. V každom z týchto zápisov bolo konštatované, že dielo je zrealizované v zmysle projektovej dokumentácie a jej zmien a v súlade so zmluvou, v štandardnej kvalite a v súlade s platným STN a EN 11.2.1. buď bez akýchkoľvek vád a nedorobkov, alebo 11.2.2. s vadami a nedorobkami, ktoré nebránia riadnemu užívaniu diela. 11.3. Konštatoval aj to, že medzi stranami nebolo sporné, že vady a nedorobky spísané v protokoloch o odovzdaní diela boli zhotoviteľom odstránené. 11.4. Dňa 18.10.2021 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie mesta Košice MK/ A/2021/12454-19/II/BAL, ktorým bolo povolené užívanie ucelenej časti stavby. 11.5. Žalobca nevykonal konečné vyúčtovanie podľa článku VI. bod 8 zmlúv o dielo. 11.6. Žalovaný uplatnené pohľadávky žalobcu uznal. 11.7. Listom zo dňa 17.3.2022 žalovaný informoval žalobcu o zistení nezrealizovania časti diela zhotoviteľom a uplatnil voči žalobcovi nárok vo výške 772.501,83 eura z titulu menej prác.
12. Súd prvej inštancie ustálil ako sporný: 12.1. dojednaný rozsah diela a 12.2. včasnosť uplatnenia nároku žalovaného na započítanie sumy 772.501,83 eura z titulu menej prác.
13. Súd prvej inštancie k spornému výkladu ustanovenia čl. II ods. 1 a 2 predmetných zmlúv aplikoval gramatický a systematický výklad predmetného ustanovenia a dospel k záveru, že rozsah diela podľa jednotlivých zmlúv o dielo bol určený cenovou ponukou a akceptačným listom a úlohou realizačného projektu bolo špecifikovať požiadavky, v súlade s ktorými má byť dohodnutý rozsah predmetu diela vykonaný. Zdôraznil, že prednosť realizačného projektu je podľa systematického zaradenia predmetného ustanovenia do bodu 2 článku II zmlúv o dielo daná výlučne pre prípad kolízie realizačného projektu, klientskych zmien projektu a pokynov objednávateľa. Z predmetného ustanovenia preto nemožno dovodiť prednosť realizačného projektu pred akceptačným listom alebo cenovou ponukou.
14. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom spore nebolo preukázané, že žalovaným tvrdený úmysel, aby bol predmetom zmluvy celý realizačný projekt, bol žalobcovi známy a žalovaného argumentáciu nepotvrdilo ani jeho správanie počas realizácie diela. Dodal, že sporové strany v priebehu realizácie diela uzatvárali k zmluvám o dielo dodatky, ktorými rozširovali alebo zužovali predmet diela, pričom dielo rozširovali aj o tie objekty, ktoré boli predmetom realizačného projektu, neboli však predmetom akceptačného listu alebo cenovej ponuky (napr. dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 62/2019- ŠP). Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by bol rozsah diela určený výlučne realizačným projektom, nebolo by potrebné uzatváranie osobitného dodatku na rozšírenie predmetu diela alebo by vylúčenie časti realizačného projektu bolo v zmluve vopred osobitne upravené. 14.1. Súd prvej inštancie zdôraznil, že obe zmluvy o dielo predpokladali nevyhnutnosť zachovania písomnej formy akejkoľvek zmeny zmluvy, avšak žalovaný napriek tomu tvrdil, že zmena rozsahu diela v hodnote 772.501,83 eura bola dohodnutá stranami len ústne. Žalovaný podpísal protokoly o odovzdaní diela, v ktorých bolo konštatované, že dielo je zrealizované v zmysle projektovej dokumentácie a jej zmien a v súlade so zmluvou v štandardnej kvalite a v súlade s platným STN a EN. V podpísaných protokoloch žalovaný konštatoval, že dielo je bez vád a nedorobkov alebo má vady a nedorobky, ktoré nebránili riadnemu užívaniu diela. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že tieto vady boli zhotoviteľom odstránené.
15. Súd prvej inštancie poukázal na charakter oboch zmluvných strán (podnikatelia), a dodal, že zákon na nich kladie zvýšené nároky z hľadiska zodpovednosti a obozretnosti v zmluvných vzťahoch. Preto neobstojí obrana žalovaného, že síce formálne podpísal odovzdávacie protokoly, podľa ktorých je dielo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a jej zmien a v súlade so zmluvou, ale následne sa dovolával rozporu protokolov so skutočnosťou, keď tvrdil, že žalobca nezrealizoval práce v hodnote 772.501,83 eura. V zmluve o dielo navyše v článku XIV ods. 3 strany sporu explicitne formulovali požiadavku zachovania písomnej formy akejkoľvek zmeny zmluvy a táto bola stranami pri uzatváraní dodatkov aj dodržiavaná. Súd prvej inštancie preto nepovažoval skutkové tvrdenie žalovaného o ústnej dohode o zúžení rozsahu diela v rozsahu 772.501,83 eura a nárok žalovaného na započítanie pohľadávky z tejto dohody plynúcej za preukázané.
16. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov nezistil, že by žalobca žalovanému vedome dodával dielo v menšom rozsahu, alebo že by dodal len časť diela. Pri výklade § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 422 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie preto prisvedčil argumentácii žalobcu, že dodanie diela v menšom rozsahu je potrebné považovať za vadu diela, ktorú mal objednávateľ reklamovať u dodávateľa v lehotách podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. 16.1. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaný nároku na zníženie ceny diela sa domáhal až 11 mesiacov po odovzdaní diela a keďže žalobca vzniesol námietku oneskorenej reklamácie vád žalovaným, súd prvej inštancie podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka právo z vád diela žalovanému nemohol priznať. Argumentácia žalovaného, že dielo nemohol reklamovať, lebo by nedošlo k jeho odovzdaniu je bez právneho významu, nakoľko lehota na reklamáciu vád začína plynúť práve odovzdaním diela.
17. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, súd prvej inštancie poukázal na dohodu zmluvných strán o výške úroku z omeškania a splatnosť uplatneného nároku.
18. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní vedenom pod sp. zn. C-585/2020 a ustanovenia Obchodného zákonníka a vyššie citovaného nariadenia Vlády SR a žalobcovi
priznal za 32 faktúr x 40 eur paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.280,- eur.
19. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) a žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
20. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie a to v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C. s. p. 20.1. Žalovaný v odvolaní považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že rozsah predmetu diela bol vymedzený Akceptačným listom a cenovou ponukou, za nesprávny, a to po právnej stránke, ako aj nereflektujúc ani stavebné súvislosti a okolnosti stavby. Za úplne nesprávny označil záver súdu prvej inštancie, že v Zmluve č. 62/2019-ŠP bol rozsah diela definovaný Akceptačným listom. 20.1.1. Zdôraznil, že ak by mal byť rozsah diela definovaný akceptačným listom, tak by nebolo zrejmé, čo by mal konkrétne žalobca ako zhotoviteľ realizovať. Zotrval na svojom tvrdení, že Akceptačný list nie je spôsobilým podkladom, ktorý by mohol definovať rozsah diela a dielo sa podľa neho ani nedalo realizovať. 20.2. Zotrval na tvrdení uvedenom už v prvoinštančnom konaní, že rozsah diela bol definovaný realizačným projektom, pričom za dohodnutú cenu podľa oboch zmlúv sa malo realizovať dielo v plnom rozsahu realizačného projektu. Na podporu týchto tvrdení poukázal na výpoveď obchodného riaditeľa žalovaného ( A. B. pozn. odvolacieho súdu ). Dodal, že žalovaný v liste zo 17.3.2022 jasne označil, kvantifikoval a ocenil hodnotu prác a dodávok, ktoré žalobca nerealizoval oproti projektu, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nedošlo k zrealizovaniu niektorých častí diela do úrovne štandard, čo nebolo medzi stranami ani sporné. 20.3. Tvrdil aj to, že z príslušných ustanovení zmlúv nevyplýva, aby bod 1. článku II bol nadradený bodu 2. článku II, a aby definoval rozsah diela. Poukázal na poslednú vetu článku II. bodu 2. Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP, podľa ktorej, v prípade pochybností je pre určenie rozsahu diela záväzný projekt. 20.4. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odsekoch 43. a 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku a špecifikovaného v odseku 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia. 20.4.1. Poukázal na to, že Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 62/2019-ŠP rozširoval dielo o stavebný objekt 16.02 Cestná svetelná signalizácia a že Zmluva o dielo č. 62/2019-ŠP v článku uvádzala o vykonaní diela podľa Akceptačného listu, pričom v Akceptačnom liste sa predmetný stavebný objekt 16.02 nenachádza. Teda napriek tomu, že rozsah diela podľa žalovaného definoval realizačný projekt, tu došlo už pri podpise zmluvy k celkom jasnej dohode o tom, že predmetný stavebný projekt 16.02 sa nemá realizovať. Predmetný stavebný objekt musel byť nakoniec realizovaný a preto bol predmetom Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 62/2019-ŠP za cenu 1.785.531,16 eura bez DPH. 20.5. Za nesprávnu označil aj argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalobca dôvodne namietol oneskorenú reklamáciu vád zo strany žalovaného a preto nie je možné priznať žalovanému právo z vád diela. 20.5.1. Zdôraznil, že žalobca nedodal práce a materiály v rozsahu projektu, dielo teda bolo realizované z dôvodu menej prác v menšom rozsahu oproti projektu, pričom časti nerealizovaných plnení žalobcom neboli doteraz vysporiadané. Poukázal pritom na článok VI. bod 8 písmena a) Zmluvy o dielo č. 178/2018 a Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP, podľa ktorého posledná (záverečná) faktúra bude obsahovať vyúčtovanie celého rozsahu prác na základe súpisov vykonaných prác a dodaných materiálov zástupcom objednávateľa a na článok VI. bod 8 písmena e), podľa ktorého, posledná (záverečná) faktúra bude obsahovať vyúčtovanie všetkých odsúhlasených naviac prác, resp. zníženie ceny diela vyplývajúce z nerealizovaných prác podľa jednotkových cien. 20.5.2. Žalovaný dodal, že od žalobcu nepožaduje nič viac, ako to, čo bolo dohodnuté a nárok žalovaného nie je ani nárokom z vád diela, lebo vo vzťahu k plateniu ceny diela majú prioritu súpisy prác, pričom zápisy o odovzdaní a prevzatí diela majú relevanciu pre posudzovanie odovzdania diela ako celku, jeho včasnosti a skutočných vád diela. Aj predmetný článok VI. Zmluvy odkazuje na súpisy prác a nie na zápisy o prevzatí diela. Nejde teda o vady diela, ktoré by mal žalovaný včas vytknúť. 20.5.3. Zdôraznil, že ustanovenie článku VI. bodu 8 písmena e) predmetných zmlúv o znížení ceny diela má prednosť pred § 262 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, pretože nejde o kogentné ustanovenie zákona a zmluvné strany si dohodli osobitne zníženie ceny diela vyplývajúce z nerealizovaných prác.
20.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny v celom rozsahu a predmetné odvolanie nie je dôvodné. 21.1. Za nedôvodnú a v rozpore so skutkovým stavom a dokazovaním označil námietku žalovaného týkajúcu sa vymedzenia rozsahu diela pri Zmluve o dielo č. 62/2019-ŠP Akceptačným listom, nakoľko mal žalovaný za to, že z Akceptačného listu nie je zrejmé, čo konkrétne mal žalobca ako zhotoviteľ uskutočniť. 21.2. Zdôraznil, že Akceptačný list predstavoval nevyhnutný podklad pre určenie rozsahu diela a tomu zodpovedajúce finančné ocenenie, t. j. odmenu za uskutočnenie prác v rozsahu dohodnutom podľa Akceptačného listu. Zotrval na svojom tvrdení uvedenom už v prvoinštančnom konaní, že Realizačný projekt mal svoje opodstatnenie v procese plnenia predmetných zmlúv, avšak nevyhnutné mantinely rozsahu určil Akceptačný list, resp. Cenová ponuka. Akceptačný list bližšie odkazoval na ponukový rozpočet, ktorý bol predložený a následne akceptovaný žalovaným, z čoho vyplýva jediný správny záver a to, že rozsah diela v zmysle Akceptačného listu bol obom zmluvným stranám pri plnení povinnosti zo Zmluvy č. 62/2019-ŠP známy. O existencii rozpočtov svedčí napr. aj samotný Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, ktorý na rozpočty odkazuje. 21.3. O špekulatívnosti prednesenej obrany žalovaným svedčí tiež samotný fakt, že uvedené žalovaný nenamietal počas celého súdneho konania, čo z predmetnej skutočnosti (bez ohľadu na jej nedôvodnosť) robí tzv. novotu v odvolacom konaní a nakoľko nie sú dané dôvody v zmysle § 366 C. s. p., nie je možné na ňu prihliadať. 21.4. K údajne ústnej dohode o zúžení rozsahu diela počas jeho realizácie žalobca uviedol, že je iracionálne a v obchodnom styku nereálne, aby sa zmluvné strany dohodli na zmene rozsahu diela v značnej sume 985.882,93 eura bez DPH, z toho údajne vo výške 772.501,83 eura zo Zmluvy o dielo č. 178/2018 a vo výške 213.381,10 eur bez DPH zo Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP a takú podstatnú zmenu by neurobili písomným právnym úkonom, navyše, ak strany v procese uskutočňovania predmetu oboch zmlúv uzatvorili celkovo tri dodatky k Zmluve o dielo č. 178/2018 a tri dodatky k Zmluve o dielo č. 62/2019-ŠP. 21.4.1. Zároveň poukázal na to, že žalovaný v rámci prvotnej obrany v liste zo 17.3.2022 nielenže argumentoval tým, že po 11 mesiacoch od prevzatia diela „zistil“ nerealizovanie časti diela, ale navyše samotný písomný dokument nazval „Informácia o zistení nerealizovania časti diela“. V priebehu sporu však žalovaný, vzhľadom na výpoveď bývalého konateľa žalovaného, predniesol úplne opačný argument o ústnej dohode na zúžení rozsahu diela v sume 772.501,83 eura bez DPH a 213.381,10 eur DPH, ktorý bol v zjavnom kontraste s predchádzajúcou obranou žalovaného. 21.4.2. Žalobca konštatoval aj to, že žalovaný ani netvrdil a ani nepreukázal, že predmetnú sumu 772.501,83 eura bez DPH a 213.381,10 eur DPH žalobcovi uhradil. 21.4.3. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vyhodnotil argument žalovaného o nezrealizovaní prác v rozsahu 772.501,83 eura bez DPH ako (nedôvodnú) započítaciu námietku, v skutočnosti žalovaný doposiaľ neuviedol, čoho sa pri uplatnenom argumente domáha, keďže žalobca danú sumu ani sumu 213.381,10 eur DPH nad rámec uskutočnených a fakturovaných prác neobdržal, ergo pohľadávka žalovaného k započítaniu, a to ani za hypotetickej situácie, kedy by došlo k zrealizovaniu rozsahu diela v rozpore s predmetnými zmluvami, neexistuje. 21.5. Zotrval na svojom tvrdení, že ak by bolo dielo vykonané v menšom rozsahu ako bolo zmluvnými stranami dohodnuté, jednalo by sa v zmysle Obchodného zákonníka o vadu, v dôsledku čoho by bol žalovaný povinný uplatniť nároky z vád spôsobom a v čase určenom zákonom a nie takmer jeden rok po ukončení preberacieho konania. 21.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
22. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, a na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odvolaní. 22.1. Opakovane uviedol, že prílohou Zmluvy o dielo č. 62/2019-ŠP bol iba Akceptačný list a jej prílohou nebol žiadny rozpočet, a preto dielo nemohlo byť definované rozpočtom, ale bolo definované projektom. Poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že Akceptačný list odkazuje na ponukový rozpočet je novotou v odvolacom konaní a zároveň toto tvrdenie žalobcu nie je ničím preukázané.
23. Žalobca v odvolacej duplike taktiež zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného.
23.1. Zhrňujúco uviedol, že strany sporu medzi sebou uzatvorili Dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej žalovaný uznal svoj záväzok spočívajúci v povinnosti uhradiť určenú finančnú čiastku, žalovaný svoj záväzok z Dohody o urovnaní uznal čo do dôvodu a výšky a žiadnym spôsobom ho nespochybňuje. Nakoľko žalovaný ani po viacerých výzvach nesplnil svoj splatný záväzok z Dohody o urovnaní, stal sa žalobcov nárok na jeho úhradu predmetom tohto sporu. Žalobca v priebehu realizácie diel fakturoval tie práce, ktoré vykonal, čo preukázal súpismi vykonaných prác podpísaných žalovaným a priloženými ku každej faktúre. Vystavenie, či nevystavenie konečnej faktúry, preto nemá žiadny vplyv na povinnosť žalovaného plniť v zmysle Dohody o urovnaní. Bez obmedzenia vyššie uvedeného by rekapitulácia neuhradených peňažných súm v takzvanej konečnej faktúre zo strany žalobcu bola v danej situácii iba štatistickým cvičením potvrdzujúcim skutočnosť, že žalovaný mal vtedy a má aj k dnešnému dňu voči žalobcovi neuhradené splatné záväzky, ktoré sú predmetom tohto sporu, pričom na pohľadávky zodpovedajúce daným záväzkom žalobca už predtým vyhotovil a žalovanému doručil faktúry podľa aplikovateľných právnych predpisov. Žalovaný podpísal preberacie protokoly (príloha Vyjadrenia k odporu), v ktorých písomne potvrdil vykonanie jednotlivých diel v súlade s príslušnou zmluvou a aplikovateľnými časťami projektovej dokumentácie, čo vyvracia tvrdenie o nezrealizovaní častí diel. Žalovaný sa úplne rozchádza vo svojich vlastných argumentoch, keď na jednom mieste uvádza, že diela neboli uskutočnené v dohodnutom rozsahu, čo mal údajne „zistiť“ po 11 mesiacoch od ich prevzatia (viď list žalovaného zo dňa 17.3.2022 označený ako „Informácia o zistení nezrealizovania časti diela“) a zároveň je schopný nielen v tom istom spore, ale dokonca v tom istom podaní tvrdiť, že medzi stranami bola vlastne uzatvorená ústna dohoda o zúžení rozsahu diel/a (čo však nebola).
24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 C. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
26. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č. 61779/ N zistil, že v priebehu odvolacieho konania pôvodný žalovaný bol z tohto registra vymazaný ku dňu 8.12.2023, a to v dôsledku jeho zrušenia rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti o zrušení spoločnosti s právnym nástupcom. K výmazu z predmetného obchodného registra došlo v dôsledku prenesenia sídla do iného členského štátu EÚ, pričom žalovaný v dôsledku cezhraničného zlúčenia bude podnikať pod obchodným menom GASAN PROPERTIES LIMITED, so sídlom GASANGROUP OFFICES, GASAN CENTRE LEVEL 4, TRIQ IL- MERGHAT, ZONE 1, CENTRAL BUSINESS DISTRICT, reg. č. C 2.
27. Odvolací súd udáva, že v prípade zlúčenia dvoch obchodných spoločností ide o univerzálnu sukcesiu, teda taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal zánikom subjektivity pôvodného nositeľa práva alebo povinnosti a jeho prechodom na nástupnícku spoločnosť. Ak zanikne právnická osoba ako účastník konania, pokračuje súd v konaní s jej právnym nástupcom. Pri univerzálnej sukcesii súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania, ale na zmenu účastníka konania prihliada z úradnej povinnosti.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 64 C. s. p. rozhodol tak, že pokračuje v spore na strane žalovaného so spoločnosťou: GASAN PROPERTIES LIMITED, so sídlom GASANGROUP OFFICES, GASAN CENTRE LEVEL 4, TRIQ IL- MERGHAT, ZONE 1, CENTRAL BUSINESS DISTRICT, reg. č. C 2. ako s nástupníckou spoločnosťou zaniknutej spoločnosti BC Building s. r. o., Muškátová 7, 040 11 Košice-Západ, IČO: 50 051 768.
29. Odvolací súd vo vzťahu k plnomocenstvu udelenému právnemu zástupcovi žalovaného udáva, že nebol preukázaný zánik predmetného plnomocenstva podľa § 33 Občianskeho zákonníka a zo spisu odvolací súd nezistil, žeby právny nástupca pôvodného žalovaného vypovedal predmetnú plnú moc.
30. Odvolací súd následne prejednal odvolanie žalovaného, ktoré žalovaný odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmeno b), d), f) a h) C. s. p. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k predmetnému odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 32.1. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Musí však ísť o nesprávny procesný postup súdu takej intenzity, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
33. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.
34. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania - v ktorom žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie s výkladom ustanovenia článku II ods. 1 a 2 predmetných zmlúv a následným záverom súdu prvej inštancie o určení rozsahu diela cenovou ponukou a Akceptačným listom, v ktorom nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o oneskorenom uplatnení nárokov z vád diela - že žalovaný nesúhlasí s predmetnými závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v napadnutom rozhodnutí, keď v odvolaní zopakoval svoju skutkovú a právnu argumentáciu. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom závery súdu prvej inštancie vychádzajú zo správne zisteného skutkového stavu, na ktorý následne súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy. 34.1. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).
35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože súd prvej inštancie spor riadne prejednal a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.
36. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
37. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil „inú vadu konania“, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
39. Podľa článku 8 C. s. p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
40. Podľa § 149 C. s. p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
41. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
42. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 42.1. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v spore povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v spore nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súd zhodnotí túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.
43. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore žalobca tvrdil, že vždy fakturoval iba práce, ktoré vykonal a žalovaný v spore tvrdil, že žalobca vykonal menej prác, nevykonal celý dojednaný projekt a zároveň nevykonal záverečné vyúčtovanie podľa článku VI. bodu 8 predmetných zmlúv a v cene diela nezohľadnil menej práce.
44. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, z vyjadrení strán sporu, že súd prvej inštancie správne ustálil nesporné a sporné skutočnosti, ktoré následne riadne špecifikoval v odsekoch 38. a 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 44.1. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nespornou skutočnosťou bolo, že v preberacom konaní ukončenom v apríli 2021 boli stranami sporu spísané zápisy o odovzdaní a prevzatí diela, kde bola konštatovaná realizácia diela v zmysle projektovej dokumentácie a jej zmien v súlade so zmluvou. 44.2. Ďalšou z nesporných skutočností bolo, že žalovaný neuhradil časť ceny diela, a to vo výške 206.920,61 eura titulom faktúry č. 020119011 (č. l. 253), ktorej splatnosť bola stranami dohodnutá následne v Dohode o urovnaní zo 7.7.2021 na deň 29.11.2021 a vo výške 270.931,48 eura titulom 5 % zádržného z už vyplatenej ceny diela, ktorej splatnosť bola stranami dohodnutá v Dohode o urovnaní zo 7.7.2021 na deň 21.10.2021. Žalobca nezaplatenú cenu diela fakturoval 32 faktúrami, prílohou ktorých bol súpis vykonaných prác, žalobca v čiastkových faktúrach fakturoval len tie práce, ktoré boli vykonané podľa súpisu.
45. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi svoje tvrdenie, že úmyslom žalovaného bolo, aby predmetom zmlúv o dielo bol celý realizačný projekt. Odvolací súd poukazuje na správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že sporové strany v priebehu realizácie diela uzatvárali k zmluvám o dielo dodatky, ktorými rozširovali alebo zužovali predmet diela, pričom dielo rozširovali aj o tie objekty, ktoré boli predmetom realizačného projektu, neboli však predmetom Akceptačného listu alebo cenovej ponuky (napr. dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 62/2019- ŠP). Odvolací súd za správny považuje aj záver súdu prvej inštancie, že ak by bol rozsah diela určený výlučne realizačným projektom, nebolo by potrebné uzatváranie osobitného dodatku na rozšírenie predmetu diela alebo by vylúčenie časti realizačného projektu bolo v zmluve vopred osobitne upravené.
46. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že tvrdenie žalovaného o tom, že zmena rozsahu diela v hodnote 772.501,83 eura bola dohodnutá stranami len ústne, nebolo v spore rovnako preukázané zo strany žalovaného a zároveň predmetné tvrdenie žalovaného je aj v rozpore s listinným dôkazom
- list žalovaného zo 17.3.2022 - predloženým zo strany žalovaného, z ktorého aj odvolací súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi zistenie žalovaného o nerealizovaní časti diela vo výške 772.501,83 eura, a to 11 mesiacov od protokolárneho odovzdania diela. Odvolací súd poukazuje aj na správny záver súdu prvej inštancie o neúspešnej obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že síce podpísal odovzdávajúce protokoly (podľa ktorých bolo dielo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a jej zmien a zmluvou), avšak následne sa dovolával rozporu protokolov so skutočným nezrealizovaním diela zo strany žalobcu v hodnote 772.501,83 eura.
47. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel aj k skutkovému záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu ústnej dohody o zúžení rozsahu diela vo výške 772.201,83 eura a nárok žalovaného na započítanie predmetnej pohľadávky žalovaného z tejto ústnej dohody nebol preukázaný.
48. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
49. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo a následne aj právne posúdil oneskorené uplatnenie vád diela, keď – podľa žalovaného nešlo o vady diela, ale o realizovanie diela v menšom rozsahu, na ktoré sa uplatnenie vád nevzťahuje ( § 442 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ) udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.
50. Podľa § 422 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.
51. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k skutkovému záveru, že v prejednávanom spore nebolo preukázané, žeby žalobca vedome dodával dielo v menšom rozsahu/ resp. dodal iba časť diela, preto súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak pri posudzovaní uplatnenia vád diela nepoužil § 422 ods. 2 Obchodného zákonníka.
52. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ako oneskorene uplatnené nároky z vád diela (11 mesiacov po odovzdaní diela), keď neprihliadol na dohodu zmluvných strán uvedenú v článku VI bodu 8 zmlúv, podľa ktorého záverečná faktúra bude obsahovať vyúčtovanie všetkých odsúhlasených prác naviac zníženie ceny diela vyplývajúce z nezrealizovaných prác udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.
53. Podľa § 562 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela (ods. 1). Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1 (ods. 2).
54. Odvolací súd konštatuje, že predmetný článok VI upravuje náležitosti záverečnej faktúry vystavenej zo strany žalobcu, čo však nezbavuje žalovaného povinnosti dielo prezrieť po odovzdaní diela, a bez zbytočného odkladu potom, čo žalovaný zistí, že dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 os. 1 Obchodného zákonníka) – podľa tvrdenia žalovaného realizované v menšom rozsahu – bol žalovaný povinný bez zbytočného odkladu predmetné vady uplatniť u žalobcu a nečakať na doručenie záverečnej faktúry zo strany žalobcu.
55. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a následne vec správne právne posúdil, ak rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 477.852,09 eura s úrokmi z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože žalobca v spore preukázal dôvodnosť uplatneného nároku titulom Zmluvy o dielo č. 178/2018, Zmluvy o dielo č. 62/2019- ŠP a Dohody o urovnaní č. ZM 103/2021-ŠP a zároveň žalovaný nepreukázal tvrdenia o nerealizovaní diela v hodnote 772.501,83 eur a teda nepreukázal dôvodnosť započítacej námietky v prejednávanom spore a zároveň nepreukázal ani včasnosť uplatnenia prípadných vád diela spočívajúcich v nedodaní diela v dohodnutom rozsahu zo strany žalobcu.
56. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
57. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).