Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cpr-27-2020.pdf
PDF · 187.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Cpr/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: Ing. J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/A, L., zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, AK Štefánikova 14, 811 05 Bratislava 1, IČO: 30850436, proti žalovanému: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36953186, o zaplatenie 9.206,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 9.206,- eur brutto spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
III. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2020 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej 9.206,- eur brutto spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy, ktorú žalobkyňa dňa 09.05.2012 uzavrela s právnym predchodcom žalovaného, ktorý v tom čase podnikal pod obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a.s., vznikol žalobkyni pracovný pomer v tejto obchodnej spoločnosti, a to dňom 01.06.2012, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu žalobkyne do práce. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.05.2013. V pracovnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na pracovnom zaradení - druhu práce, ktor7ú bude žalobkyňa vykonávať: riaditeľka firemného centra Medzinárodní klienti VOLKSBANK Slovensko, a.s. v Košiciach a na výške základnej mzdy 5.500,- EUR mesačne brutto. Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ žalobkyne zmenil obchodné meno a od 15.02.2013 podnikal pod novým obchodným menom Sberbank Slovensko, a.s. Dohodou, ktorú žalobkyňa nemá k dispozícii, sa žalobkyňa a obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. dohodli na zmene pracovnej zmluvy tak, že pracovný pomer žalobkyne bol z pôvodne dojednaného na dobu určitú zmenený na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Keďže žalobkyňa túto dohodu nemá k dispozícii, dôkazom toho, že žalobkyňa v obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. pracovala aj po 31.05.2013, je dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 26.11.2014, ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené k žalobe. Dohodou zo dňa 26.11.2014 sa obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. a žalobkyňa dohodli na zmene pracovnej zmluvy. Podľa tejto dohody žalobkyňa bola zaradená na pracovnú pozíciu: riaditeľka odboru Firemné bankovníctvo Sberbank Slovensko, a.s. a zmenila sa aj výška jej základnej mesačná mzdy na 7.000,- EUR mesačne brutto. Pracovný pomer žalobkyne v obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. skončil dňom 31.10.2016. Začiatkom roku 2015 sa v
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. začal proces prípravy predaja majoritného podielu akcií (99,50% z celkového počtu akcií), ktorého výsledkom bolo zlúčenie spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., ku ktorému došlo dňa 01.08.2017. V súvislosti s plánovanou predajnou transakciou bol v obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zostavený špeciálny tím kľúčových (vedúcich) zamestnancov a manažérov, ktorých úlohou bolo zabezpečenie plynulého a bezproblémového priebehu tejto transakcie. V záujme udržania vedúcich zamestnancov v procese predaja bol dňa 20.07.2015 pre dozornú radu vypracovaný dokument s názvom „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s."(„Special preformance bonus for Key Staff in Sberbank Slovensko, a.s."), ktorého súčasťou bol aj menovitý zoznam „účastníkov programu udržania", t.j. zoznam tzv. kľúčových zamestnancov, ktorým mal byť mimoriadny bonus vyplatený a medzi ktorých bola zaradená aj žalobkyňa. Predseda dozornej rady spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. v súlade s ust. § 8 ods.2 a § 9 ods.1 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu Sberbank Slovensko, a.s. v znení účinnom od 30.06.2015 požiadal listom zo dňa 04.12.2015 zvyšných členov dozornej rady o písomné hlasovanie o návrhu na odsúhlasenie osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby. Prílohou tohto listu bol hlasovací formulár a dokument „Special preformance bonus for Key Staff in Sberbank Slovensko, a.s."(v preklade do slovenského jazyka „Osobitná výkonnostná odmena pre kľúčových zamestnancov v Sberbank Slovensko, a.s." alebo „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s."). Právnička spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. Mgr. Žofia Bódiová žiadosť o písomné hlasovanie o návrhu na schválenie osobitnej odmeny pre vybrané osoby toho istého dňa, t.j. 04.12.2015 zaslala elektronicky členom dozornej rady a na vedomie predstavenstvu spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. S osobitnou výkonnostnou odmenou pre vybrané osoby súhlasili minimálne traja členovia dozornej rady, ktorí zároveň hlasovali za prijatie návrhu - odsúhlasenie osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby (hlasovacími formulármi zvyšných dvoch členov dozornej rady žalobkyňa nedisponuje). Osobitnú výkonnostnú odmenu pre vybrané osoby členovia dozornej rady odsúhlasili, resp. uznesenie o výkonnostnej odmene pre vybrané osoby členovia dozornej rady prijali písomným hlasovaním dňa 09.12.2015. Predajná transakcia bola mimoriadne náročným procesom, na ktorom sa vybraní kľúčoví zamestnanci priamo podieľali. S pôsobením v tíme kľúčových zamestnancov boli spojené mimoriadne požiadavky na zamestnancov, čo do objemu a náročnosti práce, ktorú museli zamestnanci vykonávať a zvládať. Kľúčoví zamestnanci za účelom úspešného zavŕšenia predajnej transakcie vykonávali pre svojho zamestnávateľa a na základe jeho pokynov osobitné samostatné zadania (úlohy). Predstavenstvo obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. na svojom zasadnutí dňa 28.07.2016 prijalo rozhodnutie č. 110/2016, ktorým rozhodlo o samotnej výške a výplate mimoriadneho bonusu kľúčovým zamestnancom. V nadväznosti na toto rozhodnutie predstavenstva obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. listom zo dňa 28.07.2016 podpísaným predsedom predstavenstva Alexandrom Yeriominom a členkou predstavenstva Zuzanou Žemlovou oznámila žalobkyni, že „vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, kde ste zohrali rozhodujúcu úlohu a Váš vplyv na úspech tejto transakcie bol podstatný, Managment Board Skupiny Sberbank dňa 28.07.2016 rozhodol o výplate Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK". V liste sa ďalej uvádza, že žalobkyni bol priznaný mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 23.016,- EUR, prvá časť ktorého vo výške 13.810,- EUR, predstavujúca 60% bonusu, jej bude vyplatená po zavŕšení predajnej transakcie. Druhá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 9.206,- EUR, predstavujúca 40% bonusu mala byť žalobkyni vyplatená v roku 2019. Oznámenie bolo žalobkyni doručené na pracovisku do vlastných rúk. Koncom júla a začiatkom augusta 2016 bola v tlači publikovaná správa, podľa ktorej sa skupina Penta Investments dňa 29.07.2016 stala vlastníkom majoritného podielu 99,5 % akcií v Sberbank Slovensko, a.s. O tejto skutočnosti verejnosť informovala aj skupina Penta na svojej webovej stránke. Z publikovaných správ vyplýva, že k zavŕšeniu predajnej transakcie došlo dňa 29.07.2016, čím došlo k naplneniu podmienky na vyplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu. Napriek tomu, obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. mimoriadny výkonnostný bonus, ani jeho prvú časť vo výške 13.810,- EUR, žalobkyni nezaplatila, ale žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava III dňa 23.12.2016 sa proti žalobkyni a ďalším svojim bývalým zamestnancom domáhala určenia, že ich právo na vyplatenie mimoriadneho bonusu nie je. Konanie v tejto veci bolo na Okresnom súde Bratislava III vedené pod sp.zn. 24Cpr/22/2017. Žalobkyňa sa následne žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 06.02.2017 domáhala proti obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. určenia, že má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK vo výške 23.016,- EUR, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 28.07.2016. Toto konanie bolo na Okresnom súde Bratislava III vedené pod sp.zn. 15Cpr/4/2017. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 24Cpr/22/2017-246 zo dňa 02.02.2018 spojil konanie vedené pod sp.zn. 24Cpr/22/2017 a konanie vedené pod sp.zn. 15Cpr/4/2017 na spoločné konanie, ktoré bolo vedené pod
sp.zn. 24Cpr/22/2017. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 04.04.2018 žalobkyňa, v procesnom postavení žalovanej v 2. rade v konaní sp.zn. 24Cpr/22/2017, rozšírila (vzájomnú) žalobu tak, že okrem určenia práva na mimoriadny výkonnostný bonus sa proti žalobcovi, ktorým bol právny nástupca pôvodného žalobcu - obchodná spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., domáhala povinnosti zaplatiť jej 13.810,- EUR spolu s 8% úrokom z omeškania od 07.08.2016 do zaplatenia. Následne podaním zo dňa 19.08.2018 žalobkyňa, v procesnom postavení žalovanej v 2. rade, vzala späť vzájomnú žalobu v časti o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus. Žalobkyňa s poukazom na svoje predchádzajúce procesné návrhy zároveň upresnila svoju vzájomnú žalobu tak, že proti žalobcovi - obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. sa domáhala zaplatenia 13.810,- EUR spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 07.08.2016 do zaplatenia. Okresný sú Bratislava III rozsudkom č.k. 24Cpr/22/2017-361 zo dňa 22.02.2019 zamietol žalobu žalobcu - obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. o určenie, že nie je právo žalovaných 1 až 7 na výplatu mimoriadneho bonusu a o vzájomnom návrhu žalovanej v 2.rade (Ing. J. T.) rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť jej žalovanú istinu v celom rozsahu, t.j. v sume 13.810,- EUR spolu s časťou žalovaného príslušenstva. Vo zvyšnej časti žalovaného príslušenstva jej vzájomnú žalobu zamietol. V časti o určenie, že žalovaná 2 má právo na výplatu mimoriadneho bonusu konanie zastavil, keďže Ing. J. T. v tejto časti vzala svoju žalobu späť. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cpr/22/2017-361 zo dňa 22.02.2019 podala Prima banka Slovensko, a.s. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave zatiaľ nerozhodol. Z listu právneho predchodcu žalovaného žalobkyni zo dňa 28.07.2016, ktorým ju informoval o výške a výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu je zrejmé, že druhá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu sa stala splatnou v roku 2019. Keďže žalovaný žalobkyni druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 9.206,- EUR, ani jej časť nezaplatil, žalobkyňa ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 24.06.2020 vyzvala na jej zaplatenie, a to v lehote do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Výzva žalobkyne zo dňa 24.06.2020 bola žalovanému doručená dňa 03.07.2020. Nakoľko žalovaný na výzvu žalobkyne nereagoval, zaplatenia sumy 9.206,- EUR spolu s príslušenstvom sa žalobkyňa domáha touto žalobou. Z popísaného skutkového stavu a z listinných dôkazov priložených k žalobe je zrejmé, že žalobkyňa bola od 01.06.2012 do 31.10.2016 zamestnankyňou právneho predchodcu žalovaného - obchodnej spoločnosti VOLKSBANK Slovensko, a.s., ktorá od 15.02.2013 podnikala pod obchodným menom Sberbank Slovensko, a.s. V súvislosti s predajnou transakciou bola žalobkyňa právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. zaradená medzi kľúčových zamestnancov, ktorí mali mať v procese predaja rozhodujúcu úlohu a ich vplyv na úspech transakcie mal byť podstatný. Za plnenie úloh súvisiacich s predajnou transakciou prisľúbil zamestnávateľ žalobkyni mimoriadny výkonnostný bonus, ktorého výška bola závislá od dvoch kľúčových indikátorov, ktorými boli individuálne úsilie žalobkyne v procese predaja a úspešné zavŕšenie obchodu. Mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý zamestnávateľ prisľúbil vyplatiť žalobkyni bol mimoriadnou odmenou za vykonanú prácu, t.j. odmenou, ktorá bola priamo viazaná na pracovný výkon žalobkyne. Mimoriadny výkonnostný bonus je svojou povahou ďalšou zložkou mzdy (plnenia) poskytovanej zamestnancovi za prácu v zmysle § 119 ods. 3 Zákonníka práce. Mimoriadny výkonnostný bonus, ako mimoriadna odmena, je na rozdiel od mzdy, fakultatívnou (nenárokovou) zložkou mzdy, na ktorú, podľa ustálenej judikatúry súdov, vzniká zamestnancovi nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní. Z listinných dôkazov pripojených k žalobe je zrejmé, že o mimoriadnom výkonnostnom bonuse pre kľúčových zamestnancov, vrátane žalobkyne, rozhodlo predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného - spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., ktoré bolo oprávnené rozhodovať o mimoriadnej odmene pre zamestnancov spoločnosti. Oprávnenie predstavenstva akciovej spoločnosti rozhodovať o odmene zamestnancom vyplýva predovšetkým z ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, a taktiež bolo dané interným predpisom právneho predchodcu žalovaného - Politika odmeňovania SBERBANK Slovensko, a.s., účinným od 01.03.2014. Štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti je v zmysle § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo. Oprávnenie predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. rozhodovať o odmene zamestnancom bolo dané aj interným predpisom právneho predchodcu žalovaného - Politika odmeňovania. Podľa článku I bod 5 Politiky odmeňovania predstavenstvo banky môže rozhodnúť aj o inej forme mzdového zvýhodnenia alebo pohyblivej zložky mzdy zamestnancom banky, ako sú uvedené v bodoch 2 a 3 tohto článku za podmienky ich súladu so Zákonníkom práce a zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za dodržania zásad uvedených v časti III článok X. Možno konštatovať, že mimoriadny výkonnostný bonus, ako mimoriadna odmena, je fakultatívnou (nenárokovou) ďalšou zložkou mzdy. Rovnako však možno konštatovať, že rozhodnutím predstavenstva právneho predchodcu žalovaného č. 110/2016 z 28.07.2016 a oznámením zamestnávateľa žalobkyni
(list z 28.07.2016) o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktoré je vzhľadom na jeho obsah právnym úkonom zamestnávateľa, sa mimoriadny výkonnostný bonus z dovtedy fakultatívnej zložky mzdy zmenil na obligatórnu zložku mzdy, na vyplatenie ktorej vznikol žalobkyni právny nárok, t.j. na nárokovú zložku mzdy, ktorú bol právny predchodca žalovaného a po jeho zániku žalovaný povinný žalobkyni vyplatiť. Z listu právneho predchodcu žalovaného zo dňa 28.07.2016 vyplýva, že právny predchodca žalovaného, resp. po jeho zániku žalovaný, ako jeho právny nástupca, bol povinný druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 9.206,- EUR zaplatiť žalobkyni v roku 2019, t.j. najneskôr do 31.12.2019. Keďže tak neurobil a sumu 9.206,- EUR žalobkyni do 31.12.2019 nezaplatil, dňa 01.01.2020 sa dostal do omeškania a žalobkyni je preto povinný okrem žalovanej istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.1.2020 bola 0,00%, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej istiny, a to od 01.01.2020 do zaplatenia. K princípu právnej istoty žalobkyňa poukázala na to, že Okresný súd Bratislava III v konaní sp.zn. 24Cpr/22/2017 posudzoval dôvodnosť nároku žalobkyne (v procesnom postavení žalovanej) a ďalších bývalých zamestnancov spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. na mimoriadny výkonnostný bonus. Súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že v čase, keď žalobkyňa a ďalší bývalí zamestnanci spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. podali na súd predchádzajúce (prvé) žaloby bola splatná iba prvá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu, žalobkyňa a ďalší bývali zamestnanci spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. sa podanými žalobami domáhali zaplatenia len prvej časti bonusu. Druhá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu, zaplatenia ktorej sa žalobkyňa domáha touto žalobou, vychádza z rovnakého skutkového základu a právneho dôvodu ako prvá časť bonusu, pričom Okresný súd Bratislava III o dôvodnosti nároku žalobkyne na mimoriadny výkonnostný bonus už rozhodol. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiada, aby súd v tomto konaní žalobkyni priznal nárok aj na druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že prvá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu bola žalobkyni priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.02.2019 č.k. 24Cpr/22/2017-361; rozsudok nie je právoplatný z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 8CoPr/6/2019. Vzhľadom na totožnosť veci bude výsledok odvolacieho konania nepochybne relevantný pre právne posúdenie tejto žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby prvoinštančný súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 8CoPr/6/2019. Žalovaný sa domáha, aby súd posúdil vec autonómne a výlučne na základe toho, čo vyjde v spore najavo, keďže pri tomto nároku treba zhodnotiť aj ďalšie okolnosti súvisiace s jeho výplatou. Žalovaný nerozporuje: a) existenciu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 09.05.2012 v znení jej zmien, skončeného dňa 31.10.2016, b) vypracovanie materiálu s názvom „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015, c) hlasovanie dozornej rady per rollam na základe výzvy Axela Humella zo dňa 04.12.2015, ktorým došlo k schváleniu programu MVB v súlade s materiálom uvedeným v písm. b), d) existenciu a doručenie listu zo dňa 28.07.2016 žalobkyni, e) predaj akcií žalovaného, účinný k 01.08.2016. Žalovaný popiera všetky ostatné skutkové tvrdenia žalobkyne, predovšetkým vznik nároku na MVB a nároku na výplatu jeho odloženej časti. Žalobkyňa vykonávala pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii „riaditeľka odboru Firemné bankovníctvo". Fixná zložka mzdy zamestnankyne bola od účinnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.11.2014 v sume 7.000,- EUR brutto. V súlade s bodom „mzdové podmienky" predloženej pracovnej zmluvy bola v dohodnutej fixnej základnej mzde zohľadnená aj prípadná práca nadčas v súlade s § 121 ods. 2 ZP. S účinnosťou od 01.11.2014 bola v pracovnej zmluve dohodnutá iba základná mzda. Variabilná zložka mzdy nebola dohodnutá. Dôvodom je obmedzujúca zmena zákonných pravidiel odmeňovania vedúcich zamestnancov, v dôsledku ktorej bol žalovaný povinný zosúladiť variabilnú zložku mzdy dohodnutú v pracovnej zmluve, ktorú nepredpokladá zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách. V prípade porušenia tejto povinnosti by podľa § 122t ods. 3 ZoB bolo toto ustanovenie pracovnej zmluvy od 30.11.2014 neplatné. V pracovnej zmluve, bod „práva a povinnosti zmluvných strán" písm. c), sa žalobkyňa zaviazala vykonávať svoje práva a povinnosti v súlade s právnym poriadkom SR. Podľa písm. d) sa zaviazala zodpovedať za vypracovanie a schválenie organizácie a systému riadenia banky podľa stanov zamestnávateľa a bola povinná poznať, riadiť a kontrolovať výkon povolených bankových činnosti a neohrozovať obozretné podnikanie banky. Súčasťou povinností zamestnankyne bolo dôkladne poznať interné predpisy zamestnávateľa, vrátane stanov, a právne predpisy zahŕňajúce predovšetkým zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách. Právny predchodca žalovaného pred predajom akcií súčasnému väčšinovému akcionárovi žalovaného vypracoval materiál „Odmena za mimoriadne výkony
pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015. Na základe neho sa právny predchodca žalovaného rozhodol osobitne honorovať vlastných vybraných vedúcich zamestnancov, vrátane členov predstavenstva. Dôvodom priznania mimoriadnej zložky mzdy malo byť zabránenie fluktuácii a demotivácii zamestnancov, súvisiacej s predajom akcií. Vedúci zamestnanci boli považovaní za tých, ktorí majú zásadný význam pri dosahovaní úspechu v procese predaja. Za účelom ich udržania boli prijaté zásady, na základe ktorých sa zvýšila ich cieľová odmena za rok 2015. Ciele boli spojené s úspešným uzavretím obchodnej transakcie s tým, že odmena bude vyplatená až po jej ukončení. Odmena bola určená pre vybraných 21 vedúcich zamestnancov a 4 členov predstavenstva (z celkového počtu 671 zamestnancov). V prípade vedúceho zamestnanca (t.j. aj žalobkyne) bola stanovená maximálna výška odmeny 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015. Odmenu bolo možné priznať po splnení kritérií: - 10% základnej mzdy k mesiacu január 2015 za zvýšené úsilie v procese predaja, - 15% základnej mzdy k mesiacu január 2015 za úspešné uzavretie obchodu (teda podpísanie kúpnej zmluvy). Zvýšenie odmeny nad sumu 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 bolo možné priznať len členom predstavenstva, a to do sumy 50% základnej mzdy k mesiacu január 2015 s možnosťou mimoriadneho zvýšenia; tento podiel sa mal stanoviť podľa výšky kúpnej ceny za akcie. Mimoriadne zvýšenie odmeny vedúceho zamestnanca nad 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 možné nebolo. Z predloženého materiálu vyplýva, že dôvodom priznania odmeny nebol zvýšený pracovný výkon pri práci pre žalovaného, ale dočasné zvýšenie mzdy za účelom zabránenia fluktuácii vedúcich zamestnancov počas procesu predaja. Takýto druh pohyblivej zložky odmeny im však nebolo možné priznať podľa pracovnej zmluvy, § 23b ZoB, § 5 ods. 4 stanov spoločnosti, ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania. Žalobkyňa tvrdí, že na základe výzvy Axela Humella zo dňa 04.12.2015 došlo k schváleniu programu mimoriadnych výkonnostných bonusov členmi dozornej rady, čo preukazuje výzvou na hlasovanie a troma priloženými hlasovacími lístkami. Z výzvy vyplýva, že k nej mala byť priložená príloha č. 2, ktorá absentuje. Možno sa domnievať, že išlo o materiál „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015. Podľa e- mailu zo dňa 04.12.2015 mal byť po schválení dozornou radou spoločnosti participujúcim zamestnancom zaslaný motivačný list. V rozhodnom čase boli členmi dozornej rady K. Z., H. Hlasovacie lístky sú podpísané troma osobami. Z podpisov sa dá dedukovať, že hlasovali len T. (uviedla svoje meno), H. V. V. (podpis totožný s jeho podpisom vo výzve na hlasovanie) a K. Z. (možno identifikovať z podpisu). Podľa § 7 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu sa rozhodnutia prijímali jednoduchou väčšinou hlasov, boli teda potrebné 3 hlasy. Z materiálu „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015 vyplýva, že K. Z. bol jeden zo zamestnancov, ktorí boli zaradení do programu MVB, hlasoval teda o vlastnom odmeňovaní. Do programu MVB nebol zaradený iný člen dozornej rady. Z uvedeného vyplýva, že Ing. K. Z. bol z rozhodovania vylúčený, preto rozhodnutie dozornej rady nebolo platne prijaté. Žalobkyni bolo zaradenie do vybranej skupiny zamestnancov pravdepodobne oznámené „motivačným" listom, ktorý malo podľa rozhodnutia dozornej rady spoločnosti zasielať zamestnancom oddelenie ľudských zdrojov. Tento list bol dňa 14.12.2015 zaslaný iným zamestnancom (listom adresovaným žalobkyni žalovaný nedisponuje) a bola jej ním oznámená: a) maximálna výška MVB bola stanovená v sume 25% základnej ročnej mzdy k januáru 2015 v prípade splnenia všetkých kľúčových indikátorov, b) kľúčovými indikátormi bolo individuálne úsilie v procese predaja s váhou 10% na základe kvalitatívneho hodnotenia a úspešné zavŕšenie obchodu s váhou 15%, c) MVB alebo jeho záloha mohli byť vyplatené až po zavŕšení predajnej transakcie a po schválení vyplatenia dozornou radou, d) MVB nemusí byť vyplatený zo stanovených dôvodov, e) na základe tohto listu nemá zamestnanec právny nárok na jeho vyplatenie. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že predajná transakcia bola náročným procesom, v ktorom vykonali vybraní zamestnanci množstvo práce a riešili na základe pokynov zamestnávateľa osobitné samostatné úlohy. Toto nepreukázané tvrdenie žalobkyne je irelevantné, pretože: a) pri realizácii predajnej transakcie nebola práca vykonávaná pre zamestnávateľa, ale pre akcionára zamestnávateľa (tretia osoba), b) dôvodom priznania MVB mala byť motivácia a zabránenie fluktuácii vybraných osôb, c) honorácia mimoriadnych úloh a práce nadčas bola zahrnutá v základnej mzde zamestnankyne. Žalobkyňa tvrdí, že dňa 28.7.2016 predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného prijalo rozhodnutie č. 110/2016, ktorým rozhodlo o výške a výplate MVB kľúčovým zamestnancom. Z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že: a) návrh je založený na rozhodnutí predstavenstva Sberbank Europe, pôvodného akcionára Sberbank Slovensko, a.s. (anglické znenie ho označuje ako Management board SB EÚ), b) vyhodnotenie jednotlivcov a rozdelenie súm vykonalo predstavenstvo Sberbank Europe, c) bonus má byť vyplatený okamžite po dátume uzatvorenia predajnej transakcie v Sberbank Slovensko, a.s. Príkaz na schválenie výplaty MVB vydalo predstavenstvo pôvodného akcionára právneho predchodcu žalovaného tesne pred predajom akcií. Jeho motívom bolo, aby nové vedenie spoločnosti vyplatilo privilegovaným zamestnancom sumu viac
ako 650.000,- EUR. Proces predaja Sberbank Slovensko, a.s. novému akcionárovi bol ukončený dňa 01.08.2016, čo bolo podľa tvrdení žalobkyne potvrdené dňa 29.07.2016. Rozhodnutie predstavenstva o špeciálnom výkonnostnom bonuse pre riadiacich zamestnancov bolo prijaté iba tri dni pred reálnym predajom banky (samotný proces predaja prebiehal už od decembra 2015), navyše bolo prijaté v rozpore s dovtedy schválenými zásadami pre jeho prijatie a schválenie, v rozpore s internými predpismi a ZoB. Spôsob rozhodovania jednotlivých orgánov právneho predchodcu žalovaného upravuje OBZ a stanovy spoločnosti. Z nich vyplýva, že právo rozhodovať vo veciach spoločnosti majú len valné zhromaždenie, predstavenstvo alebo dozorná rada spoločnosti. Predstavenstvo väčšinového akcionára nemá voči spoločnosti, jej orgánom, ani jej zamestnancom, žiadnu právomoc. Údajné rozhodnutie predstavenstva Sberbank Europe o MVB je pre zdôvodnenie krokov predstavenstva irelevantné. Rovnako to platí o vyhodnotení plnenia ukazovateľov zamestnancov, keďže tento orgán nemal právo konať za zamestnávateľa žalobkyne voči zamestnancom. Konštatovanie o schválení výplaty MVB predstavenstvom Sberbank Europe nelegalizuje rozhodnutie predstavenstva, ktoré je viazané právnymi predpismi SR a vnútornými predpismi spoločnosti. V konkrétnom prípade prijalo predstavenstvo spoločnosti rozhodnutie svojvoľne, bez súhlasu iného orgánu spoločnosti a v priamom rozpore s § 23a a nasl. ZoB. Predstavenstvo samostatne nevykonalo vyhodnotenie určených kvalitatívnych ukazovateľov určených pre jednotlivých zamestnancov a v rozpore s rozhodnutím dozornej rady spoločnosti zo dňa 09.12.2015, § 21 ods. 2 stanov spoločnosti a ZoB si pri rozhodovaní o jeho výplate nevyžiadalo súhlas dozornej rady, resp. iného príslušného orgánu (výboru pre odmeňovanie). Navyše sa v tomto rozhodnutí neuvádza výška MVB pre jednotlivých zamestnancov, ktorá nemohla prekročiť vopred určené kritériá a rozpočet (k čomu zjavne došlo). Okrem toho, rozhodnutie predstavenstva prijali všetci piati členovia predstavenstva, z ktorých štyria boli od začiatku zaradení do programu MVB. Ďalší člen predstavenstva (nezaradený do programu MVB) Alexander Yeriomin si tiež „priznal" nárok na výplatu MVB a uplatňuje si ho v spore vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp.zn. 10Cpr/9/2018. Jeho žaloba bola súdom prvej inštancie zamietnutá. Pritom podľa § 11 rokovacieho poriadku pre predstavenstvo boli členovia predstavenstva spoločnosti z rozhodovania pre zaujatosť a osobný ekonomický záujem vylúčení. V súlade s internými predpismi spoločnosti (právneho predchodcu žalovaného) teda mohla nárok na výplatu MVB platne priznať len dozorná rada, rozhodujúca bez prítomnosti Františka Zavadila (zahrnutého v programe MVB, k tomu písm. C vyššie). K schváleniu výplaty MVB dozornou radou spoločnosti však nikdy nedošlo (rozhodnutie prijaté per rollam na základe výzvy na hlasovanie zo dňa 04.12.2015 nie je rozhodnutím o jeho výplate, čo vyplýva priamo zo sprievodného listu zo dňa 04.12.2015). Žalobkyňa svoj nárok na výplatu MVB odvodzuje od listu predstavenstva zo dňa 28.7.2016, ktorým bola informovaná o tom, že: a) o výplate MVB rozhodol Management board skupiny Sberbank, b) výška MVB je v sume 23.016,- EUR, teda 27 % ročnej základnej mzdy k januáru 2015, c) výplata MVB môže byť odňatá v súlade s internými predpismi. List podpísaných členov predstavenstva nemohol platne založiť nárok na výplatu MVB. Listom zo dňa 28.07.2016 bol totiž zamestnankyni „priznaný" nárok: a) na zložku mzdy, na ktorú nemala nárok podľa pracovnej zmluvy, § 23b ZoB, podľa § 5 ods. 4 stanov spoločnosti ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania, b) rozhodol o ňom orgán, ktorý o ňom nebol oprávnený rozhodnúť, c) o nároku bolo rozhodnuté v neoprávnenej výške. Z listu zo dňa 28.07.2016 zjavne vyplýva, že predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. ním prekročilo svoje oprávnenia a priznalo nárok v rozpore s pravidlami, ktoré schválila dozorná rada Sberbank Slovensko, a.s. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti, ako aj na povinnosť zamestnankyne uvedenú v pracovnej zmluve (dôkladne poznať a dodržiavať právne predpisy a interné predpisy zamestnávateľa), žalobkyňa vedela resp. vzhľadom na jej osobitnú povinnosť musela vedieť, že predstavenstvo prekročilo svoje oprávnenia pri priznaní nároku. Podľa § 10 ods. 2 ZP list predstavenstva zo dňa 28.07.2016 nezaväzuje žalovaného na výplatu žalovanej sumy žalobkyni. Dozorná rada spoločnosti sa nárokom na výplatu MVB zaoberala na svojom zasadnutí dňa 01.08.2016, kedy rozhodla o odložení výplaty MVB. Následne, rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 19.12.2016 boli všetky rozhodnutia týkajúce sa výplaty MVB zrušené. K prijatiu týchto rozhodnutí došlo ešte pred vznikol nároku na výplatu odloženej časti MVB. Dôvodom zrušenia pôvodných rozhodnutí bol rozpor s internými predpismi, so zákonom o bankách a hrozba trestného stíhania členov orgánov spoločnosti, ktorí by nárok vyplatili. Prijatím uvedených rozhodnutí platne zanikli všetky rozhodnutia týkajúce sa priznania a výplaty uplatneného bonusu. O ich prijatí bola žalobkyňa informovaná v súdnom spore vedenom Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 24Cpr/22/2017-361. Podľa žalobkyne jej nárok na výplatu MVB, ako nenárokovateľnej zložky mzdy podľa § 119 ods.3 ZP, vznikol prijatím rozhodnutia predstavenstva zo dňa 28.7.2016. Právo rozhodovať o priznaní odmeny žalobkyni (vedúcej zamestnankyni) má patriť predstavenstvu podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 ZP a podľa § 191 ods. 1 OBZ. Nárok bolo možné priznať podľa čl. I ods. 5 Politiky odmeňovania, za dodržania zásad podľa časti III čl. X Politiky odmeňovania. Žalovaný rozporuje nárok po
právnej stránke. Súd nemôže prihliadnuť na princíp právnej istoty, keďže vo veci týkajúcej sa prvej časti nároku na MVB stále prebieha odvolacie konanie a v iných žalobkyňou uvádzaných sporoch dovolacie konanie. Rozhodnutia orgánov spoločnosti, o ktoré opiera žalobkyňa svoj nárok, boli pritom ešte pred vznikom práva na jeho výplatu zrušené. Navyše, ide o iný nárok, ktorý možno vyplatiť až po prijatí rozhodnutia predstavenstva podľa časti III čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania, ktoré prijaté nebolo. Pri jeho prijatí by bol zároveň určený aj termín splatnosti odloženej časti MVB, ktorý v súčasnosti (aj podľa vyjadrenia žalobkyne) absentuje. Ide o ustanovenia o tzv. maluse a odňatí odmeny, ktoré sa majú na výplatu MVB aplikovať aj podľa listu zo dňa 28.07.2016. Na priznanie a výplatu MVB neboli splnené podmienky vyžadované ZoB a internými predpismi žalovaného. Žalobkyni nemožno nárok priznať pre rozpor so zákonom. Na jeho priznanie a výplatu neboli splnené požadované podmienky, keďže: a) rozhodnutie dozornej rady zo dňa 9.12.2015 o zaradení zamestnankyne do programu MVB prijali platne len dvaja jej členovia (jeden člen bol z rozhodovania pre konflikt záujmov vylúčený, b) rozhodnutie predstavenstva o výplate MVB z 28.07.2016 nemá oporu v právnych ani interných predpisoch, z rozhodovania o jeho prijatí boli pre konflikt záujmov vylúčení všetci členovia predstavenstva, preto naňho treba hľadieť, akoby nikdy neexistovalo, c) výplata MVB nebola nikdy schválená dozornou radou spoločnosti, d) žiaden orgán spoločnosti nerozhodol o výplate odloženej časti MVB, ako to vyžaduje časť III čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania, e) všetky rozhodnutia o priznaní a výplate MVB boli zrušené dňa 19.12.2016, teda pred vznikom nároku na výplatu odloženej časti MVB v súlade s OBZ a normami o vnútornej činnosti a riadení žalovaného (akciovej spoločnosti). Odmeňovanie vedúcich zamestnancov banky je striktne regulované zákonom. Ide o kogentnú verejnoprávnu úpravu, ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe. Mzda vedúceho zamestnanca banky sa môže kumulatívne skladať zo základnej zložky mzdy, ktorá je zaručenou pevnou zložkou celkovej odmeny, a z pohyblivej zložky odmeny. Na pohyblivú zložku odmeny vznikne vedúcemu zamestnancovi nárok po splnení definovaných výkonnostných podmienok (§ 23b ods. 1 ZoB), pričom výška tejto zložky nemôže byť vopred garantovaná. Výnimočne môže byť pohyblivá zložka odmeny zaručená do uplynutia jedného roka od vzniku pracovného pomeru, ak sa vedúci zamestnanec banky pripravuje na samostatnú prácu (§ 23b ods. 6 ZoB). Iný spôsob garantovanej zložky odmeny (mimo rámec dohodnutej základnej zložky mzdy) je v zmysle ZoB neprípustný. V posudzovanom prípade bola medzi zamestnávateľom (žalovaný) a zamestnankyňou (žalobkyňa) uzavretá pracovná zmluva, ktorá v bode „Mzdové podmienky" výslovne definovala základnú zložku mzdy, teda pevnú zložku celkovej odmeny zamestnankyne (7.000,- eur brutto mesačne). Mimoriadny výkonnostný bonus, ktorého zaplatenia sa domáha žalobkyňa, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka mzdy nebol definovaný ani v pracovnej zmluve. Tvrdený MVB nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 ZoB. Navyše, podľa ustanovení Politiky odmeňovania podliehal možnosti zníženia alebo odňatia aj v čase medzi údajným priznaním a jeho výplatou, na čo bola zamestnankyňa výslovne upozornená. Osobitne zdôrazňujeme, že mzda žalobkyne podľa ZoB mohla byť dohodnutá iba dvojzložkovou formou, a to formou pevnej zložky odmeny (základná mzda podľa pracovnej zmluvy vo výške 7.000,- EUR brutto mesačne) a negarantovanej pohyblivej zložky odmeny (ktorá v pracovnej zmluve žalobkyne v znení dodatku zo dňa 26.11.2014 nebola výslovne upravená). Zmena mzdových podmienok sa pritom mohla realizovať len vo forme dvojstranného právneho úkonu, ktorú žalobkyňa nepreukázala. V čase prijatia rozhodnutí dozornej rady a predstavenstva spoločnosti o nepriznaní odmeny resp. maluse na to existovali reálne dôvody. Spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú stratu. V strate sa spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. nachádzala aj v predchádzajúcich rokoch. Za daných okolností možno údajné priznanie MVB iba tri dni pred finalizáciou predaja akcií, a teda pred príchodom nového vedenia spoločnosti, považovať za účelové priznanie tzv. „zlatých padákov", ktoré mali privilegovaným členom manažmentu banky zabezpečiť pomerne vysoký extraordinárny príjem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na všetkých písomných podaniach v spore a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na vyjadrení k žalobe a na všetkých písomných podaniach v spore a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s predžalobnou výzvou zo dňa 24.06.2020 s podacím lístkom k predžalobnej výzve, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo dňa 22.02.2019, s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 22.12.2020, č.k. 8CoPr/6/2019-482, s článkami z internetu týkajúcimi sa skutočnosti, že Penta sa stala majoritným akcionárom Sberbank Slovensko a.s., s dokumentom pre predstavenstvo v anglickom jazyku spolu s úradným prekladom týkajúcim sa písomného hlasovania dozornej rady, s prezentáciou pre dozornú radu pod názvom Mimoriadny výkonnostný bonus v anglickom jazyku vrátane úradného prekladu, s výpisom z obchodného registra Sberbank Slovensko a.s., s výpisom z obchodného registra na Prima banku Slovensko a.s., s dohodou o zmene pracovnej zmluvy pre vedúceho zamestnanca zo dňa 26.11.2014, s pracovnou zmluvou vedúceho zamestnanca zo dňa 09.05.2012, s rokovacím poriadkom pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 30.06.2014, s prípisom pre zamestnanca o mimoriadnom výkonnostnom bonuse pre kľúčových zamestnancov SBSK zo dňa 28.07.2016, s Politikou odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s. účinnou 01.03.2014, s prípisom Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 14.12.2015, so zápisnicou zo zasadnutia dozornej rady Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 01.08.2016 vrátane úradného prekladu, so Stanovami Sberbank Slovensko a.s. účinnými dňom 16.05.2014, s výňatkom zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva konaného dňa 19.12.2016 vrátane úradného prekladu.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
8. Podľa § 118 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce: (1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
9. Podľa § 119 ods.3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
10. Podľa § 9 ods.1 veta prvá Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.
11. Podľa § 10 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce: (1) Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. (2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil.
12. Podľa § 191 ods. 1 veta 1., ods. 2 Obchodného zákonníka: (1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. (2) Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.
13. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
14. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Skutkový stav:
16. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 9.206,- eur titulom druhej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu priznaného právnym predchodcom žalovaného žalobkyni dňa 28.07.2016 spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 01.01.2020 do zaplatenia. Súd vykonal v tomto spore rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré založili do spisu žalobkyňa a žalovaný.
17. V prvom rade sú to listiny týkajúce sa vzniku, resp. trvania pracovno-právneho vzťahu medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. Súd mal preukázanú skutočnosť uzatvorenia pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom dňa 09.05.2012, na základe ktorej pracovala žalobkyňa na poste vedúceho zamestnanca - riaditeľ firemného centra Medzinárodní klienti Volksbank Slovensko, a.s. v Košiciach, zároveň bola dojednaná základná mzda vo výške 5.500,- eur mesačne. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 26.11.2014 došlo k zaradeniu žalobkyne do funkcie riaditeľ odboru Firemné bankovníctvo Sberbank Slovensko, a.s. a k zvýšeniu základnej mzdy na sumu 7.000,- eur mesačne brutto. V internej smernici Sberbank Slovensko, a.s. - Politika odmeňovania účinnej od 01.03.2014 sú upravené pravidlá týkajúce sa pohyblivej zložky mzdy, čo je relevantné z hľadiska predmetu tohto sporu. V zmysle III. časti X. Zásady odmeňovania podľa Smernice CRD III. bod 3.4 písm. a) Politiky odmeňovania pohyblivá zložka celkovej odmeny môže zahŕňať nasledovné motivačné prvky podľa článku V. ods. 3.4 stanov: motivačná zložka odmeny, ktorej suma záleží na hodnotení výkonnosti osoby definovanej ako identifikovaný personál, banky, skupina Sberbank, alebo ich kombinácie, najviac počas obdobia jedného roka. Podľa III. časti X. Zásady odmeňovania podľa Smernice CRD III. bodu 2.2 písm. b) nasledovné pozície sa považujú za identifikovaný personál: vedúci (riadiaci zamestnanci) B-1 zodpovední za riadenie rizík spoločnosti.
18. Dňa 20.07.2015 2015 bola vypracovaná prezentácia pre dozornú radu Sberbank Slovensko, a.s. Romanom Drobňákom týkajúca sa špecifického výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s., keď následne došlo k písomnému hlasovaniu členov dozornej rady Sberbank Slovensko a.s. v mesiaci december 2015, ktorým bol schválený program Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre vybraných kľúčových zamestnancov, medzi ktorých bola zaradená aj žalobkyňa, v danom čase v pracovnej pozícii riaditeľa pre korporátne bankovníctvo (kategória zamestnaca B-1), a to v súlade s materiálom vypracovaným Romanom Drobňákom. Účelom programu bolo motivovať vedúcich pracovníkov banky po oznámení procesu predaja k zvýšeným výkonom, nakoľko práve títo majú zásadný význam pri dosahovaní úspechu v procese predaja. Odmena bola napojená na úspešné zavŕšenie predajnej transakcie, pričom boli stanovené kľúčové ukazovateľa výkonnosti. Žalobkyňa bola informovaná o zaradení do predmetného programu listom zo dňa 14.12.2015.
19. Následne rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. došlo k schváleniu výplaty špecifického výkonnostného bonusu vybraným kľúčovým zamestnancom pri zohľadnení stanovených kľúčových indikátorov vzhľadom na zavŕšenie predaja Sberbank Slovensko, a.s. a v nadväznosti na to Sberbank Slovensko a.s. listom zo dňa 28.07.2016 adresovaným žalobkyni informovala ju o tomto rozhodnutí, kde výslovne bola použitá formulácia „bol Vám priznaný mimoriadny bonus", pričom bola uvedená jeho výška 23.016,- eur, ďalej charakteristika - mimoriadny bonus predstavuje variabilné odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky odmeňovania (CDR), politiku odmeňovania skupiny aj politiku odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s. Z hľadiska splatnosti bonus bol rozdelený na dve časti 60%, t.j. suma 13.810,- eur bude vyplatené po zavŕšení predajnej transakcie a 40%, t.j. suma 9.206,- eur za rok 2015 bude odložené o 3 roky s termínom výplaty v r. 2019. K zavŕšeniu predajnej transakcie došlo dňa 29.07.2016 (články na www.hnonline.sk, www.postoj.sk, voFinanciach.sk priložené k žalobe).
20. K výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobkyni nedošlo. Predstavenstvo žalovaného na svojom zasadnutí dňa 19.12.2016 prijalo rozhodnutie, ktorým svoje rozhodnutie o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu vybraným kľúčovým zamestnancom zo dňa 29.07.2016 zrušilo.
21. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané a ani nie sú medzi stranami sporné. Žalovaný s uplatneným nárokom žalobkyne v tomto spore vyjadril nesúhlas a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu neexistencie základu nároku žalobkyne na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu.
22. Súd zistil, že ohľadom prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu v sume 13.810,- eur prebehlo súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 24Cpr/22/2017 a toho času už je právoplatne rozhodnuté o priznaní prvej časti bonusu žalobkyni (rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo dňa 22.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/6/2019-482 zo dňa 22.12.2020). Súd podotýka, že predmetom tohto konania je samostatný nárok na zaplatenie odloženej časti bonusu splatnej v roku 1919 vo výške 9.206,- eur, kde súd sa zaoberá nielen výškou uplatneného nároku, ale aj základom tohto nároku, keď je tu daná nepochybne súvislosť medzi týmito dvoma konaniami. Súd teda v rozsudku v súlade s ustanovením § 162 ods. 3 CSP rozhodol o návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 24Cpr/22/2016, resp. odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 8CoPr/6/2019 podanom žalovaným v zmysle § 164 CSP tak, že ho zamietol, keď mal za to, že nie je daný dôvod na prerušenie konania na podklade označeného zákonného ustanovenia, nakoľko neprebieha žiadne súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Právne posúdenie:
23. Z hľadiska povahy nároku súd je toho názoru, že je uplatnený nárok na zaplatenie mzdy, konkrétne zložky mzdy, ktorá je variabilnou a nenárokovateľnou - zamestnancovi vzniká na ňu nárok až momentom osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní, k čomu došlo rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 28.07.2016 (list adresovaný zamestnávateľom žalobkyni zo dňa 14.12.2015 informoval žalobkyňu o zaradení do programu mimoriadneho výkonnostného bonusu, pričom neobsahoval prejav vôle zamestnávateľa o priznaní nároku na vyplatenie uvedeného bonusu) a táto skutočnosť bola oznámená žalobkyni listom - oznámením Sberbank Slovensko a.s. o priznaní tohto bonusu zo dňa 28.07.2016. Z jazykového vyjadrenia tohto listu nepochybne vyplýva prejavená vôľa zamestnávateľa priznať zamestnancovi bonus. Rozhodnutie o priznaní bonusu má konštitutívny účinok a záleží výlučne na vôli zamestnávateľa, či takéto rozhodnutie príjme alebo nie, samotný zamestnávateľ si vyhodnocuje splnenie kritérií výkonnosti, ktoré boli vopred dané. Nakoľko právny predchodca žalovaného nárok na bonus žalobkyni priznal, súd dôvodne predpokladá, že výkonnosť žalobkyne bola vyhodnotená s výsledkom splnenia požadovaných kritérií výkonnosti. Súd poukazuje, že tento list za zamestnávateľa podpísal predseda predstavenstva a člen predstavenstva. Vzhľadom na uvedené súd mal preukázané, že došlo k priznaniu mimoriadneho výkonnostného bonusu. Súd podotýka, že nárok na bonus bol priznaný na základe rozhodnutia predstavenstva - štatutárneho orgánu právneho predchodcu žalovaného, ktorý bol oprávnený v pracovnoprávnych vzťahoch robiť právne úkony za zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 9 ods.1 veta prvá Zákonníka práce, to znamená ide o právny úkon zamestnávateľa. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Pôsobnosť štatutárneho orgánu, v danom prípade predstavenstva zahŕňa jednak rozhodovanie o záležitostiach vo vnútri spoločnosti, ale aj konanie spoločnosti navonok voči tretím osobám. Spôsob, akým je štatutárny orgán oprávnený konať v mene spoločnosti, vyplýva zo zákona, ako aj zo zakladajúceho dokumentu spoločnosti, pričom je zapísaný v obchodnom registri. Tento spôsob konania je záväzný pre konanie spoločnosti navonok voči tretím osobám. Pri právnych úkonoch zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť tento spôsob konania naplnený, aby vyvolal právne účinky voči zamestnancovi. V danom prípade súd má za to, že tieto zákonné požiadavky na konanie zamestnávateľa pri rozhodovaní o priznaní bonusu žalobkyni boli dodržané.
24. Takže pokiaľ uplatňovala žalobkyňa v tomto spore nárok na zaplatenie odloženej časti bonusu, s termínom výplaty do roku 2019 vo výške 40%, t.j. 9.206,- eur a v spore nebola zistená úhrada dlžnej sumy zo strany žalovaného doposiaľ ani len čiastočne, súd má za to, že tento nárok je dôvodný čo do základu aj výšky, a to jednak v časti istiny, ale aj v časti príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 01.01.2020 do zaplatenia, nakoľko tým, že žalovaný neuhradil uvedenú odloženú časť bonusu žalobcovi do 31.12.2019, dostal sa dňom nasledujúcim, t.j. dňom 01.01.2020 do omeškania so zaplatením tejto peňažnej sumy žalobcovi. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
25. Námietky žalovaného v spore súd vyhodnotil ako nedôvodné. Predovšetkým žalovaný namietal rozpor rozhodnutia o priznaní bonusu s pracovnou zmluvou, interným predpisom zamestnávateľa
- Politika odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s., stanovami Sberbank Slovensko, a.s., ako aj so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne s ustanovením § 23b ods. 1 písm. a).
26. Súd nezistil rozpor rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu s pracovnou zmluvou. Pokiaľ bola dojednaná v mzdových podmienkach iba základná zložka mzdy, to ešte nie je v rozpore s tým, aby zamestnávateľ priznal zamestnancovi aj pohyblivú zložku mzdy. Jedná sa o konsenzus v otázke mzdových podmienok medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, konkrétne o ich dohodu o variabilnej zložke mzdy uzavretú v danom prípade konkludentným spôsobom, ako vyplýva z programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu - jeho prijatia zamestnávateľom, oznámenia žalobkyni, jeho realizácie a následné vyhodnotenie kritérií zamestnávateľom a priznaní bonusu žalobkyni.
27. Súd nezistil rozpor rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu s interným predpisom zamestnávateľa - Politika odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s., ktorá bola účinná od 01.03.2014. V predmetnej internej smernici sa pojednáva aj o pohyblivej zložke mzdy. Pohyblivá zložka celkovej odmeny v zmysle tejto internej smernice môže zahŕňať motivačnú zložku odmeny, ktorej suma záleží na hodnotení výkonnosti osoby definovanej ako identifikovaný personál, Banky, Skupina Sberbank alebo ich kombinácie, najviac počas obdobia jedného roka. Uvedené je zjavne v súlade s účelom programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko a.s. tak, ako vyplynul z prezentácie pre dozornú radu zo dňa 20.07.2015, t.j. motivovať vedúcich zamestnancov v procese predaja k zvýšeným výkonom. Z rovnakých dôvodov súd nezistil rozpor rozhodnutia o priznaní bonusu so stanovami Sberbank Slovensko, a.s., konkrétne s ich ustanovením § 5 ods. 4, v zmysle ktorého pohyblivú zložku celkovej odmeny tvorí motivačná zložka odmeny, ktorej suma záleží na hodnotení výkonnosti osoby podľa ods. 1 tohto paragrafu, spoločnosti alebo od kombinácie týchto hodnotení, najviac počas obdobia jedného roka.
28. Súd nezistil rozpor rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu so všeobecne záväzným právnym predpisom - zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne s ustanovením § 23b ods. 1 písm. a). Mimoriadny výkonnostný bonus nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, ktorá je zaručená, má však povahu pohyblivej zložky odmeny viažucej sa na motivačnú zložku odmeny, ktorá závisí od hodnotenia výkonnosti dotknutého vedúceho zamestnanca (najviac za obdobie jedného roka). Aj samotný názov odmeny „mimoriadny výkonnostný bonus" nasvedčuje, že predstavuje motiváciu zamestnanca k zvýšeným, mimoriadnym pracovným výkonom, ktoré sú nad rámec bežného chodu vecí a nejde o garantovanú zložku odmeny, keď jej priznanie je závislé od vyhodnotenia výkonnosti zamestnanca zamestnávateľom. Žalobkyňa bola zahrnutá do predmetného programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu z titulu svoje pracovnej pozície, keď táto bola posúdená právnym predchodcom žalovaného ako kľúčová v procese predajnej transakcie. Zamestnávateľ v liste zo dňa 28.07.2016, ktorým oznámil žalobkyni priznanie bonusu, výslovne uviedol, že vplyv žalobkyne na úspech predajnej transakcie bol podstatný, pričom bol zohľadnený kľúčový indikátor - individuálne úsilie žalobkyne v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia (okrem ďalšieho indikátora - úspešného zavŕšenia obchodu definovaného v podpísanej SPA). Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ pracovné výkony žalobkyne v tomto smere vyhodnocoval, teda je splnená požadovaná podmienka zákona. Je nutné poznamenať, že pokiaľ v prezentácii pre dozornú radu zo dňa 20.07.2015 vyhotovenú Ing. Romanom Drobňákom bola použitá formulácia týkajúca sa fluktuácie vedúcich zamestnancov po oznámení procesu predaja, súd má za to, že prevencia fluktuácie a demotivácie vedúcich zamestnancov ako taká nepredstavuje účel a zmysel programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu, je nutné vnímať celkový kontext, účelom bolo zvýšenie motivácie vedúcich zamestnancov pri dosahovaní úspechu v procese predaja, nakoľko práve títo majú zásadný význam pri jeho dosahovaní. Je zrejmé, že proces predaja kladie zvýšené požiadavky na vedúcich zamestnancov pre potreby rozsiahleho informovania potenciálnych záujemcov o kúpu, zodpovedania ich početných otázok, ide o mimoriadne náročné činnosti jednak z hľadiska odbornosti, ale aj vynaloženého času na predmetné pracovné výkony nad rámec bežnej pracovnej činnosti, bolo potrebné zhromaždiť množstvo dát relevantných z hľadiska realizovaného úkonu predajnej transakcie a prezentovať ich záujemcom. Výkon tejto špeciálnej pracovnej činnosti bol logicky určený vybraným kľúčovým zamestnancom, t.j. výber
realizoval zamestnávateľ (jednotliví vybraní vedúci zamestnanci boli určení už v prvotnom dokumente
- prezentácia pre dozornú radu vypracovaná Romanom Drobňákom). Súd nemá pochybnosti, že zabránenie fluktuácie vedúcich zamestnancov nebolo samo o sebe účelom programu mimoriadneho výkonnostného bonusu, nakoľko je evidentné, že účelom bola ich motivácia k zvýšeným výkonom v procese predajnej transakcie, ku ktorým aj reálne došlo. Zamestnávateľ vyhodnocoval kľúčový indikátor individuálneho úsilia žalobkyne v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia. K tvrdeniu žalovaného o zmysle označenej právnej úpravy - zabezpečenie ochrany klientov a ich investícií, keď ochrana záujmov vedúcich zamestnancov banky nemôže mať pred tým prednosť, súd uvádza, že túto otázku je nutné posudzovať komplexne a je nutné zohľadniť skutočnosť, že náš právny poriadok obsahuje okrem právnych predpisov, resp. ich jednotlivých ustanovení zameraných na ochranu klientov bánk a ich investícií aj právne predpisy chrániace postavenie zamestnancov. Predovšetkým je povinnosťou zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu (§47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, §118 ods. 1 Zákonníka práce). V danom prípade bolo preukázané, že v rámci zamestnávateľom prijatého programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorý bol vopred prijatý a jasne definovaný na základe predchádzajúcej motivácie zo strany zamestnávateľa výkon pracovnej činnosti žalobkyne v procese predajnej transakcie bol hodnotený zamestnávateľom ako mimoriadny (ako vyplýva z listu adresovaného žalobkyni zo dňa 28.07.2016) a dôsledkom uvedeného je rozhodnutie o priznaní nároku žalobkyni na mimoriadny bonus. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje súlad uvedeného postupu zamestnávateľa, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia o priznaní bonusu, so zákonom č. 483/2001 Z.z., konkrétne s ustanovením § 23b ods. 1 písm. a) a s jeho účelom. Námietka žalovaného, kde prirovnáva program Mimoriadneho výkonnostného bonusu k „zlatým padákom" pre vybraných vedúcich zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s. v tomto kontexte vyznieva nepresvedčivo a účelovo.
29. Súd sa nestotožnil s námietkou nedostatku dobromyseľnosti u žalobkyne - podľa žalovaného mala mať vedomosť o vadnosti rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu, o rozpore schvaľovacieho procesu bonusu s internými riadiacimi predpismi spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Zákonníka práce ak štatutárny orgán prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, v takom prípade tieto úkony zamestnávateľa nezaväzujú za podmienky, že zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že štatutárny orgán svoje oprávnenie prekročil. Žalovaný tvrdil, že chýba schválenie tohto právneho úkonu - rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu žalobkyni dozornou radou a že žalobkyňa o tom mala, resp. musela mať vedomosť. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti bolo na žalovanom. Súd poznamenáva, že žalobkyňa nemala z titulu svojej náplne práce na pracovnej pozícii riaditeľ pre korporátne bankovníctvo (v čase priznania bonusu) žiadne kompetencie v rámci riadenia spoločnosti, v spore nevyplynulo, že by bola členkou predstavenstva, resp. dozornej rady Sberbank Slovensko, a.s., nebolo jej povinnosťou poznať predpisy upravujúce riadenie spoločnosti, vzťahy medzi orgánmi spoločnosti, stanovené obmedzenia a dodržiavať ich. Žalobkyňa bol zamestnancom žalovaného na základe uzavretej pracovnej zmluvy, v spojení s dohodou o jej zmene, t.zn. bolo jej povinnosťou podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce). Pokiaľ aj z motivačného listu týkajúceho predmetného bonusu zo dňa 14.12.2015 adresovaného žalobkyni vyplynulo, že bonus bude vyplatený po schválení vyplatenia dozornou radou, súd poznamenáva, že žalobkyňa dôvodne predpokladala, že predstavenstvo pristúpilo k rozhodnutiu o priznaní a vyplatení bonusu za splnenia tejto podmienky a nebola povinná a ani to nebolo v jej možnostiach ako zamestnanca spoločnosti splnenie tejto podmienky akýmkoľvek spôsobom skúmať. Žalovaný ani netvrdil v konaní také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať u žalobkyne pochybnosti v otázke, či došlo k schváleniu vyplatenia bonusu dozornou radou. Pokiaľ poukazoval žalovaný na ustanovenie pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a Sberbank Slovensko, a.s., kde mala byť zakotvená pre ňu ako pre vedúceho zamestnanca v súvislosti s výkonom funkcie zodpovednosť za vypracovanie a schválenie organizácie a systému riadenia banky v súlade so stanovami zamestnávateľa, konkrétne v ustanovení bodu pod názvom Práva a povinnosti zmluvných strán písm. d), súd konštatuje, že ide o všeobecné ustanovenie, z ktorého nemožno v žiadnom prípade odvodiť vedomosť žalobkyne o pravidlách rozhodovania predstavenstva či dozornej rady spoločnosti ohľadom priznania mimoriadneho výkonnostného bonusu, resp. mzdy vo všeobecnosti. Je nepochybné, že mzdová problematika - priznávanie mimoriadnych odmien vedúcim zamestnancom banky, ktorá bola predmetom rozhodovania predstavenstva či dozornej rady nesúvisela s výkonom pracovnej činnosti žalobkyne v oblasti korporátneho bankovníctva. Žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako súvisí táto v pracovnej zmluve stanovená povinnosť žalobkyne s
rozhodovaním predstavenstva o priznaní bonusu, resp. na základe čoho možno odvodiť zodpovednosť žalobkyne za vypracovanie a schválenie organizácie a systému riadenia banky, teda jej vedomosť v špecifickej oblasti odmeňovania vedúcich zamestnancov. Podľa stanov Sberbank Slovensko, a.s. ustanovenie § 4 pod názvom Právomoc a zodpovednosť zamestnancov spoločnosti v bode 2. sú uvedení vedúci jednotlivých organizačných zložiek ako vedúci zamestnanci, pričom sú menovaní predstavenstvom spoločnosti a sú povinní zabezpečiť plnenie úloh, ktorými boli poverené nimi riadené organizačné jednotky a sú v zásade zodpovední za personálne obsadenie a vecné vybavenie svojej organizačnej jednotky, ako aj za koordináciu s inými organizačnými jednotkami. V zmysle § 5 stanov spoločnosti bod 6 sú osobitne stanovené povinnosti osoby zodpovednej za systém odmeňovania v spoločnosti, kde v písm. b/ je stanovená zodpovednosť za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa odmeňovania, vrátane tých, ktoré majú byť prijímané predstavenstvom a podľa bodu 7. táto osoba je určená dozornou radou. Žalobkyňa touto osobou nebola, táto skutočnosť v spore zistená nebola. Vzhľadom k uvedeným ustanoveniam je vylúčená zodpovednosť žalobkyne v tejto oblasti a tým pádom aj akékoľvek požiadavky na znalosť interných predpisov riadenia spoločnosti. Súd poukazuje, že hoci je v tomto spore uplatňovaná odložená časť bonusu, o jeho priznaní bolo rozhodnuté ako o celku rozhodnutím predstavenstva zo dňa 28.07.2016. Súd zdôrazňuje, že skúmanie vedomosti žalobkyne o interných riadiacich predpisoch spoločnosti možno viazať len na dobu, kedy predstavenstvo rozhodlo o priznaní bonusu ako celku - tvrdenie, že aktuálne už žalobkyňa disponuje týmito informáciami na základe oboznámenia sa s listinami, ktoré do spisu doložil žalovaný (rokovací poriadok predstavenstva, rokovací poriadok dozornej rady, stanovy spoločnosti, rozhodnutie predstavenstva o zrušení programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu, ..) a z uvedeného nie je už toho času žalobkyňa dobromyseľná, neobstojí. Preto na základe uvedeného súd nedospel k záveru o nedobromyseľnosti žalobkyne.
30. K tvrdenému nedostatku rozhodnutia predstavenstva v tom zmysle, že predstavenstvo rozhodovalo o priznaní bonusu aj vo vzťahu k členom predstavenstva, ktorí mali byť z rozhodovania vylúčení na základe vnútorných predpisov spoločnosti a napriek tomu hlasovali, t.j. hlasovali o vlastnom odmeňovaní, pričom mali byť z rozhodovania vylúčení, súd je toho názoru, že toto tvrdenie je bez právneho významu z hľadiska posudzovania tohto rozhodnutia predstavenstva vo vzťahu k žalobkyni, ktorá členom predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. nebola ani členom dozornej rady tejto spoločnosti, teda o kolízii u nej nemožno uvažovať. Skutočnosť, že iný člen predstavenstva či dozornej rady zúčastnil sa hlasovania vo veci vlastnej odmeny je v tomto spore irelevantná, nakoľko táto vada sa žalobkyne nedotýka, súd má za to, že hlasovanie predstavenstva o priznaní bonusu žalobkyni nevykazuje vady. Rovnaká argumentácia platí aj pre rozhodnutie dozornej rady Sberbank Slovensko, a s., ktorým došlo k schváleniu programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu v decembri 2015. Naviac súd dodáva, že v nadväznosti na uvedené rozhodnutie dozornej rady bol zaslaný informatívny list žalobkyni obsahujúci predovšetkým motiváciu k mimoriadnym pracovným výkonom v procese predajnej transakcie predmetným bonusom, ktorý nebol garantovanou zložkou odmeny, t.zn. nie je daný priamy vzťah tohto rozhodnutia dozornej rady s uplatneným nárokom žalobkyne v tomto spore, keďže k priznaniu bonusu došlo až po ukončení predajnej transakcie po zhodnotení výkonnosti žalobkyne v danom procese rozhodnutím predstavenstva zo dňa 28.07.2016. Je pravdou, že Zákonník práce nepozná osobitný formalizovaný inštitút rozhodnutia o priznaní odmeny zamestnancovi, podstatná je však prejavená vôľa zamestnávateľa, keď v danom prípade zamestnávateľ (akciová spoločnosť) ju prejavil formálnym spôsobom - rozhodnutím predstavenstva o priznaní bonusu, nakoľko jeho riadiace procesy sú formalizované - upravené internými riadiacimi predpismi. V súvislosti s vadami vytýkanými prijatému rozhodnutiu predstavenstva o priznaní bonusu je potrebné v neposlednom rade zdôrazniť, že v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Súd má za to, že ani jednu z vád vytýkaných žalovaným rozhodnutiu o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu prijatému jeho právnym predchodcom nespôsobila žalobkyňa.
31. K námietke, že honorácia mimoriadnych úloh a výkon práce nadčas bola zahrnutá v základnej mzde zamestnanca súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia pracovnej zmluvy vedúceho zamestnanca uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom v bode: Mzdové podmienky je uvedená výška základnej mzdy s tým, že vo výške mzdy je zohľadnená aj prípadná práca nadčas v súlade s ustanovením § 121 ods. 2 Zákonníka práce, pričom honorácia mimoriadnych úloh v základnej mzde z uvedeného ustanovenia pracovnej zmluvy nevyplýva. Skutočnosť, že jednalo sa o mimoriadnu úlohu vyplynula zo samotného názvu prijatého programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu zamestnávateľom, ako aj z povahy
vykonávanej pracovnej činnosti žalobkyne v rámci prebiehajúcej predajnej transakcie. Je nutné zdôrazniť, že žalobkyňa vykonávala uvedené pracovné činnosti vyplývajúce s programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu nad rámec svojej pracovnej činnosti riaditeľa pre korporátne bankovníctvo. Jednalo sa o výkon mimoriadnych činností spojených s prebiehajúcou predajnou transakciou, a nie o štandardný výkon práce nadčas na pozícii riaditeľa pre korporátne bankovníctvo. Preto túto námietku nebolo možné zohľadniť.
32. K námietkam výkonu práce pre tretiu osobu - akcionára zamestnávateľa, a nie pre zamestnávateľa súd poukazuje, že žalobkyni bola daná informácia o zaradení do programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu zo strany predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s., t.j. od štatutárneho orgánu spoločnosti - zamestnávateľa, ktorý koná v mene tejto spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, a nie od akcionárov zamestnávateľa, následne samotné rozhodnutie o priznaní bonusu vydal ten istý orgán, teda žalobkyňa nevykonávala tieto práce pre iný subjekt ako pre svojho zamestnávateľa. Nie je predmetom sporu skúmať všetky dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa k uvedenému postupu, nepochybne je však daná určitá súvislosť tejto práce s pracovným zaradením žalobkyne. Rovnako pokiaľ žalovaný namietal, že návrh rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. o priznaní bonusu je založený na rozhodnutí predstavenstva Sberbank Europe a vyhodnotenie jednotlivcov a rozdelenie súm vykonalo predstavenstvo Sberbank Europe, súd má za to, že nie je relevantné skúmať v tomto spore, ktoré všetky súvislosti zohľadňoval zamestnávateľ pri svojom rozhodovaní o priznaní bonusu, resp. ktoré mali na toto jeho rozhodnutie vplyv (mimo rámec kľúčových indikátorov pre priznanie bonusu), nakoľko išlo o interné riadiace procesy týkajúce sa podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.
32. K námietke, že výška priznaného bonusu ako vyplynula z rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 28.07.2016 a následného oznámenia žalobkyni z toho istého dňa prekročila 25% ročnej základnej mzdy žalobkyne k januáru 2015 a teda nie je oprávnená súd poznamenáva, že Sberbank Slovensko, a.s. vo svojom liste adresovanom žalobkyni zo dňa 14.12.2015 uviedla zacielenie bonusu na uvedenú výšku. Avšak súd má za to, že vôľa zamestnávateľa aj čo do výšky bonusu bola prejavená v rozhodnutí predstavenstva o priznaní bonusu, preto výška nároku, ktorá sa odvíja od tohto rozhodnutia, je dôvodná. Opätovne súd poukazuje, že je vecou interných riadiacich procesov v obchodnej spoločnosti zamestnávateľa, že dospel k tomuto rozhodnutiu. Skutočnosť, že nedošlo k schváleniu vyplatenia bonusu v zmenenej výške dozornou radou vzhľadom na dobromyseľnosť žalobkyne (ako bolo uvedené vyššie) je bez právneho významu.
33. Poukaz žalovaného na skutočnosť zrušenia rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu rozhodnutím predstavenstva právneho predchodcu žalovaného zo dňa 19.12.2016 je bez právneho významu z hľadiska uplatneného nároku žalobkyne, a to z dôvodu, že zamestnávateľ - právny predchodca žalovaného svojim rozhodnutím zo dňa 28.07.2016 žalobkyni nárok na bonus priznal (čo bolo žalobkyni oznámené listom zo dňa 28.07.2016) a tento prejav vôle ho vo vzťahu k zamestnancovi, žalobkyni zaväzuje, teda je daná jeho povinnosť vyplatiť ho žalobkyni bez ďalšieho. Následné rozhodovacie procesy vo vnútri spoločnosti v zmysle prijatia rozhodnutia predstavenstva spoločnosti o zrušení rozhodnutia o priznaní bonusu nie sú spôsobilé túto skutočnosť, t.j. že bonus bol zamestnancovi priznaný, zmeniť. Nárok žalobcu na vyplatenie bonusu naďalej trvá, nezanikol. Nad rámec uvedeného súd skúmal, čo viedlo predstavenstvo k rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia o priznaní bonusu, keď zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva konaného dňa 19.12.2016 vyplynuli dôvody spočívajúce v existencii pochybností o nárokoch na bonus, z toho plynúcich obáv z možnej hrozby zodpovednosti spoločnosti za škodu a vystavenie sa hrozbe trestného stíhania v súvislosti so správou cudzieho majetku, čo súd vyhodnotil ako následné pochybnosti týkajúce sa zákonnosti prijatého rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní bonusu. Súd má za to, že tento postoj zamestnávateľa následok prijatého rozhodnutia o priznaní bonusu - záväznosť vo vzťahu k zamestnancovi zvrátiť nemôže. Právny účinok zrušujúceho rozhodnutia predstavenstva podľa názoru súdu vo vzťahu k žalobkyni nie je daný, nepredstavuje zánik jeho nároku na vyplatenie bonusu.
34. Relevantnou otázkou z hľadiska uplatneného nároku však je skutočnosť, že pre prípad odloženia časti bonusu v rozsahu 40% - na odloženú časť sa vzťahuje uplatňovanie ustanovení o maluse bonusu v súlade s Politikou odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s., ako je poukázané v liste adresovanom právnym predchodcom žalovaného žalobkyni zo dňa 28.07.2016. Žalovaný však súdu v spore netvrdil, ani nepreukazoval, že rozhodol o uplatnení ustanovení o maluse bonusu, t.j. že postupoval v zmysle
ustanovenia časť III. Pohyblivá zložka mzdy X. Zásady odmeňovania podľa Smernice CRD III. bod 12.3 Politiky odmeňovania, konkrétne že predstavenstvo rozhodlo o úprave - znížení, či nevyplatení bonusu vzhľadom na existenciu kritérií obsiahnutých v bod 10 tohto interného predpisu. Argumentácia žalovaného týkajúca sa zrušenia bonusu ako celku rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016 však úvahy o využití ustanovení o maluse bonusu pre odloženú časť bonusu logicky vylučuje - pokiaľ žalovaný tvrdí, že nárok na bonus u žalobcu nie je daný (titulom zrušenia rozhodnutia predstavenstva o priznaní nároku na bonus), nemožno rozhodovať pre prípad odloženej časti bonusu o jeho znížení, či nevyplatení, takéto rozhodnutie pripadá do úvahy len v prípade uznania existencie nároku na bonus zamestnávateľom.
35. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu na rozdiel od žalovaného, ktorý v spore úspech nemal.
36. Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.