Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-42-2025.pdf
PDF · 77.01 KB
Case nature
Subarea
19CoP/42/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. P.Č., J.. XX.XX.XXXX M. S. P., J.. XX.XX.XXXX, obe bytom N. XXX, Q.. H. - Q., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., deti rodičov: otca I. P., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. - O. E., Y..Č.. K. Č. Ľ. X, H., právne zastúpeného JUDr. Slávkou Stankovou, advokátkou, Trieda SNP 36, Košice, a matky H. E., V.. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G., H. - Q., Y..Č.. G. N. XXX, Q.. H. - Q., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. na zapretie otcovstva, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 85Pc/22/2024-72 zo dňa 25.02.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Mení uznesenie vo výroku III. a IV. tak, že nepriznáva štátu nárok na náhradu trov konania.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. V predmetnom konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. (ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletým deťom rozsudkom Mestského súdu Košice sp.zn. 85P/21/2023 zo dňa 15.1.2024 aj v predmetnom konaní) zo dňa 29.05.2024 na zapretie otcovstva, súd prvej inštancie na základe späťvzatia uvedeného návrhu navrhovateľom konanie výrokom I. zastavil podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP (výrok II). Súd zároveň priznal štátu nárok na náhradu trov konania za znalecké dokazovanie na ťarchu otca maloletých detí (výrok III.), ktorého zaviazal povinnosťou nahradiť tieto vo výške 543,20 Eur na účet mestského súdu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 54 až § 58 CMP (výrok IV.). K späťvzatiu návrhu navrhovateľom v celom rozsahu došlo po tom, čo závery nariadeného znaleckého dokazovania preukázali otcovstvo uvedeného otca maloletých detí.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom III. a IV. považujúc v napadnutej časti rozhodnutie za nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné. Citujúc § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a s poukazom na rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária H., sp. zn. H.-XXXXX/XXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2023 a rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária H., sp. zn. H.-XXXXX/XXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2023, ktorými bol žiadateľom - maloletým deťom, zastúpených otcom, priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnom konaní, poukázal na spĺňanie zákonných podmienok osôb v materiálnej núdzi, na čo sa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov. Konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu vyhotovením znaleckého posudku z odboru genetiky, na uvedené oslobodenie od súdnych poplatkov a skutočnosť, že sú osobami v materiálnej núdzi neprihliadol, ani sa s touto skutočnosťou vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ak súd nemôže žiadať od účastníka, ktorý je oslobodený od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu (§ 49 CMP), nemôže mu následne ani uložiť povinnosť na jeho náhradu. Konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania ďalej podľa odvolateľa nevzal do úvahy ani podstatnú skutočnosť, že toto konanie o zapretie
otcovstva nebolo vyvolané svojvoľne zo strany navrhovateľov, ani otca, ale stalo sa tak na základe toho, že samotná matka maloletých detí uvádzala, že uvedený otec nie je otcom maloletých detí. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na predmet konania bolo nariadenie znaleckého dokazovania za účelom analýzy DNA otca a maloletých detí, teda pre potvrdenie alebo vylúčenie otcovstva, nevyhnutné pre účely tohto konania, pričom vznik trov štátu spojených s vyhotovením znaleckého posudku nebol zavinený výlučným konaním otca maloletých detí, a to bez ohľadu na jeho výsledok. Nakoľko, vzhľadom na vyhlásenia matky maloletých detí, vznikli dôvodné pochybnosti o otcovstve, bolo nariadenie znaleckého dokazovania v najlepšom záujme maloletých detí, a tak nemožno pričítať na ťarchu otcovi ako zákonnému zástupcovi maloletých detí trovy štátu v súvislosti s jeho vypracovaním a následne ani zastavenie konania vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aby súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o trovách konania skúmal s ohľadom na povahu a okolnosti konania aj podiel účastníkov konania na vzniku a priebehu konania, ako aj ich osobné a majetkové pomery zvlášť, ak mal vedomosť, že ide o zastupovanie prostredníctvom Centra právnej pomoci. Odvolateľ považuje uloženie povinnosti nahradiť trovy štátu otcovi maloletých detí s prihliadnutím na okolnosti konania, ako aj jeho osobné a majetkové pomery, za nesprávne, nezákonné a neprimerane tvrdé a napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 5 písm. c/ zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), preskúmal konanie podľa zásad uvedených v § 59 a nasl. CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru o dôvodnosti odvolania.
4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania štátu predstavujúcich náhradu trov znaleckého dokazovania v rozsahu priznaného znalečného právoplatným uznesením mestského súdu zo dňa 17.10.2024 za predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 30.09.2024, čo bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Vo všeobecnosti platí, že z hľadiska dokazovania podľa Civilného mimosporového poriadku, kde sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti, teda v nesporovom konaní, nie je možné hovoriť o úspechu a neúspechu niektorého z účastníkov konania a nie je rozhodujúce ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu. V danom prípade bolo znalcovi uložené vypracovať analýzu DNA uvedeného otca a maloletých detí za účelom dosiahnutia rozhodnutia v záujme maloletých detí z hľadiska určenia biologického otcovstva, ktoré bolo potvrdené uvedenému otcovi v prípade oboch maloletých detí. Súd, aplikujúc procesné možnosti, v konaní nariadil znalecké dokazovanie ako jednu z metód dokazovania.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov štátu nijako nereflektoval v rámci odôvodnenia rozhodnutia na relevantné v odvolaní namietané skutočnosti, ktoré je možné zistiť zo spisu, o osobných, majetkových a finančných pomeroch otca maloletých detí, ktorého zaviazal povinnosťou náhrady trov znaleckého dokazovania v napadnutom rozhodnutí v značnej výške. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nemožno jednoznačne vyhodnotiť ako vecne správne z hľadiska skutkových zistení, pričom nie je zároveň aj dostatočne a zrozumiteľne v tejto časti zdôvodnené.
11. Štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré platil len v prípade, ak tak zákon výslovne ustanovuje a teda, že trovy dôkazov platí štát (napríklad § 251 ods. 1 CMP), alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 49 ods. 2 CMP). Súd podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov účastníka skúma ako predbežnú otázku, tiež tak ako to správne uviedol aj odvolateľ, v súvislosti s ustanovením znalca a pritom s možnosťou uložiť preddavok na trovy dôkazu, pričom ustanovenie § 49 ods. 2 CMP umožňuje uložiť účastníkovi zložiť preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, len vtedy, ak nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (súd prvej inštancie uznesením č.k. 85Pc/22/2024-33 zo dňa 25.07.2024 neuložil účastníkom zložiť preddavok). Pomery otca, vychádzajúc zo spisovej dokumentácie, tiež zo skutočnosti, že i v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie bol v predmetnom konaní zastúpený právnym zástupcom len na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní tohto nároku za splnenia predpokladu materiálnej núdze, dávajú možnosť súdu zistiť zákonné predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
12. Keďže súd prvej inštancie v rozsahu napadnutého rozhodnutia nepostupoval vecne správne a odvolací súd považuje za dostatočne zistené splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preukázanie nedostatočných pomerov u otca maloletých detí na náhradu trov štátu, rozhodnutie v odvolaní napadnutých výrokoch III. a IV. zmenil postupom podľa § 388 CSP tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania predstavujúcich náhradu trov znaleckého dokazovania v predmetnom konaní podľa § 57 CMP, pretože ani u matky maloletých detí nie je priznanie náhrady trov konania štátu dôvodné z hľadiska jej osobných, majetkových a finančných pomerov na základe zistení navrhovateľa a kolízneho opatrovníka maloletých detí.
13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 2 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).