Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-834-2024.pdf
PDF · 115.08 KB
Case nature
Subarea
55Ek/834/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. - D. o vymoženie 14.269,85 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, so sídlom Záhradnícka č. 14, 811 07 Bratislava, IČO: 42 133 530, pod sp. zn. 321EX 131/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, so sídlom Záhradnícka č. 14, 811 07 Bratislava, IČO: 42 133 530, pod sp. zn. 321EX 131/24 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 397,44 EUR.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.04.2024, vedeným pod sp. zn. 55Ek/834/2024, domáhal od povinného vymoženia 14.269,85 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom pod sp. zn. 27/08/23 Mo zo dňa 25.10.2023.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/834/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:B.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 321EX 131/24.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.05.2024, ktoré bolo dňa 21.05.2024 doručené povinnému listinne do vlastných rúk.
4. Povinný podaním zo dňa 31.05.2024 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.06.2024 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 21.06.2024 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo doložené.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti, a teda nemôže byť exekučným titulom. Ďalej uviedol, že mu bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 48 Ústavy SR. Tvrdil, že sa jedná o neplatný právny úkon a pohľadávky je sporná čo do dôvodu a výške a nemožno ju nazvať inak ako úžeru. Poverenie bolo vydané v rozpore s úniovým právom a právnym poriadkom SR. Povinný tiež namietal trovy exekúcie, nakoľko mu nie je známe z čoho si súdny exekútor tieto trovy uplatňuje a z čoho pozostávajú. Žiadal preto exekúciu zastaviť.
7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotkol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnený nesúhlasí. „Účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 60 dní odo dňa jeho doručenia). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o úvere, jej podmienok a rozhodcovskej zmluvy v konaní neuplatnil hoci zásielku rozhodcovského súdu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe oprávneného prevzal dňa 04.09. 2023 a teda k uplatnenému nároku zo strany oprávneného sa nevyjadril. Nevyužitie práva nemožno automaticky zamieňať s jeho odňatím resp. nemožnosťou. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku povinný zásielku s výzvou prevzal a k žalobe a teda k uplatnenému nároku zo strany oprávneného sa nevyjadril. V konaní bol nečinný. Povinný nepodal ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku potom ako mu bol tento doručený, napriek tomu, že bol o tomto práve ako aj lehote na podanie žaloby náležite poučený. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný teda mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. V exekučnom konaní však nemožno nahradiť nevyužitie možnosti vyjadriť sa v základnom konaní, podať opravný prostriedok a opätovne posudzovať nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté v základom konaní. Povinný mal uplatniť všetky skutočnosti, ktoré vznikli do vydania exekučného titulu. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní)
a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Povinný tvrdí, že „rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má c spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti, a teda nemôže byť exekučným titulom.“ 1) Všeobecné a ničím neodôvodnené tvrdenia povinného o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o úvere č. 259762-95002 zo dňa 13.12. 2022 sú nepravdivé a nemajú oporu vo vzájomných vzťahoch s oprávneným, sú s nimi v rozpore, a to jednak pokiaľ ide o uzavretie samotnej zmluvy a tiež následné správanie povinného. Z tvrdení povinného okrem popretia obsahu zmluvy ako vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jeho tvrdení. Je zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinný v základnom konaní povahu zmluvy nespochybnil, ale robí tak až v čase exekučného konania svedčí o účelovosti tvrdení povinného. Tvrdenie povinného a jeho postavení spotrebiteľa v záväzkovom vzťahu je nedôvodné a účelové v úmysle vyhnúť sa plneniu judikovanej povinnosti. V prípade, ak by povinný žiadal o spotrebiteľský úver oprávnený by mu predložil návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere (vrátane žiadosti o spotrebiteľský úver) so všetkými náležitosťami v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenia, pochopiteľné aj pre neprofesionálneho klienta/bežného občana bez právneho vzdelania. Pri prečítaní zmluvy o úvere je nesporne zrozumiteľné, že zmluvu uzatvárajú dva podnikateľské subjekty, úver je poskytnutý na účely výkonu podnikateľskej činnosti (hneď v článku 1) a zmluva obsahuje ďalšie podmienky, týkajúce sa podnikania dlžníka. Takéto tvrdenia bez toho, aby boli preukázané zo strany povinného by boli popieraním existencie písomnej formy právneho úkonu. Veriteľ by potom nemal možnosť nikdy obhájiť svoje práva a postavenie, pretože dlžníkovi stačí tvrdiť čokoľvek, vrátane popierania svojho konania s poukazovaním na to, že napr. mal v úmysle prostriedky použiť na súkromné účely a bol by bez ďalšieho považovaný za spotrebiteľa a záväzkový vzťah za spotrebiteľský. Povinný sa nemôže dovolávať prípadného ľahkovážneho konania pri uzatváraní zmluvy o úvere. Takáto ochrana nie je prípustná ani v prípade ak sa jedná o spotrebiteľa. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...)Podľa článku 12., ods. 12.2 Zmluvy Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto Zmluvy sa Dlžník zaväzuj informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Podľa článku 15, ods. 15.1 písmeno b) Zmluvy Ktorákoľvek z nižšie uvedených udalostí bude považovaná za prípad neplnenia (ďalej len „Prípad neplnenia“) : Dlžník prestane prevádzkovať svoju činnosť ... Oprávnený popiera tvrdenia povinného o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu založeného Zmluvou. Takéto tvrdenia nemajú oporu v žiadnom skutkovom tvrdení a ani označenom dôkaze. Od začiatku povinný vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský – spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel. Povinný pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že povinný uzatvoril Zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo uprednostniť súčasné tvrdenie povinného oproti jeho skoršiemu pri uzatváraní Zmluvy, teda v čom má súčasné tvrdenie „pravdivejšiu“ hodnotu ako skoršie vyjadrenie povinného. Povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového
vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného zákonníka, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 20., ods. 20.7 uzatvorenej zmluvy o úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, aj rozhodcovskú zmluvu č. 259762-95002 zo dňa 13.12. 2022 je nevyhnutné posudzovať ako záväzkový vzťah uzavretý medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorého možné použitie v podnikateľských vzťahoch právny predpis nevylučuje. Aj rozhodcovské konanie prebehlo v súlade rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom ale medzi dvoma podnikateľskými subjektmi ako dohoda o riešení sporov z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu. Oprávnený zároveň zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že sa v danom prípade nejedná o rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ale na podklade obchodno - záväzkového vzťahu, súd v rámci exekučného konania nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi takéhoto konania možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012. V zmysle uvedeného je preto vymáhaná pohľadávka oprávneného v celom rozsahu dôvodná, tak ako vyplýva z exekučného titulu. Povinný neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybnili nárok oprávneného. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhujeme, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 397,44 EUR vrátane DPH (2 úkony – prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 14.269,85 EUR vo výške 182,24 EUR vrátane DPH /151,87 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 16,48 EUR vrátane DPH /13,73 EUR + 20% DPH/).“
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom na doloženie doručeniek k upovedomeniu o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Podľa čl. 2 rozhodcovskej zmluvy č. 259762 - 95002 zo dňa 13.12.2022 veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
19. Podľa čl. 5 rozhodcovskej zmluvy č. 259762 - 95002 zo dňa 13.12.2022 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, v ktorom spor rozhodne podľa výberu žalujúcej strany rozhodca určený jedným z nasledovných spôsobov: a).......b) ..... .
20. Podľa čl. 8 prvá veta rozhodcovskej zmluvy č. 259762 - 95002 zo dňa 13.12.2022 dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
21. Súd preskúmaním exekučného titulu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenie oprávneného, zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy č. 259762 - 95002 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 13.12.2022. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 259762 - 95002, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený tiež informoval (bod 2 zmluvy) je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu (bod 8 zmluvy), čo nevyužil, a teda svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve bola vyjadrená alternatívnosť riešenia sporu rozhodcovským súdom pri stálej možnosti riešenia sporu i štátnym súdom (článok 5 zmluvy). Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 14.269,85 EUR s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinného splnená.
22. K námietke povinného ohľadom neplatnosti dohody, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul a právomoci rozhodcu súd zároveň uvádza, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, ktoré je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Je nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodcovského rozsudku podaním návrhu na jeho zrušenie z dôvodov uvedených v § 40 ZoRK v lehote 60 dní od jeho doručenia na príslušný všeobecný súd, o čom bol povinný poučený. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie mal teda povinný namietať ešte v základnom rozhodcovskom konaní, t. j. po vydaní rozsudku, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Exekučný poriadok v § 53 ods. 3 písm. f) umožňuje prieskum rozhodcovského rozhodnutia v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, avšak ide len o rozhodcovské rozhodnutia vydané v spotrebiteľských sporoch. Nakoľko v predmetnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor, exekučný súd nie je oprávnený rozhodcovský rozsudok preskúmavať
23. Exekučnému súdu bolo z priloženého rozhodcovského rozsudku, predmetného exekučného titulu, zrejmé, že povinný bol vyzvaný na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám, danú výzvu si prezval, avšak vyjadrenie v stanovenej lehote nepodal. Súd konštatuje, že povinný na základe uvedeného vedel o tom, že oprávnený podal žalobu na zaplatenie istiny s prísl. na rozhodcovský súd. Povinný sa v stanovenej lehote 15 dní od doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede nevyjadril. Zo strany povinného nebol exekučnému súdu predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil to, že nemohol o začatom rozhodcovskom konaní vedieť a teda sa nemohol brániť.
24. Zároveň v prejednávanej veci považoval súd za potrebné vyriešiť posúdenie charakteru zmluvného vzťahu z pohľadu, či sa jedná o spotrebiteľský alebo obchodnoprávny vzťah. V tomto smere súd uvádza, že z listín, ktoré tvoria obsah spisu jednoznačne vyplýva, že nie je možné akceptovať posúdenie záväzkovo-právneho vzťahu o tom, že zmluvný vzťah je spotrebiteľský. Charakter zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 13.12.2022, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver bol poskytnutý povinnému ako podnikateľovi - fyzickej osobe na účely podnikania. Zo Zmluvy vyplýva, že povinný bol označený ako fyzická osoba - podnikateľ. Označenie povinného - podnikateľa bolo v zmluve vykonané dostatočným spôsobom, a to obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Súd navyše lustráciou v živnostenskom registri zistil, že povinný mal v čase uzatvárania zmluvného vzťahu oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné uzavrieť, že zmluvný vzťah nemá
charakter spotrebiteľský, ale obchodno-právny. Teda na tento zmluvný vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení. Čiže v danom prípade nie je možné aplikovať práva vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa. O spotrebiteľský vzťah sa totižto jedná, ak je zmluva uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rovnako je nutné uviesť, že po uzatvorení zmluvy nemôžu subjekty meniť jednostranne charakter zmluvného vzťahu a v prípade, že peňažné prostriedky boli zo strany povinného použité na iný účel ako boli poskytnuté, táto skutočnosť tiež nezakladá dôvod na zmenu právneho vzťahu z obchodno-právneho na spotrebiteľský. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom prípade nejedná o vzťah spotrebiteľský, v dôsledku čoho nie je možné aplikovať práva vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, súd k prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok nepristúpil.
25. Povinný vo svojom podaní namietal neprimeranú výšku trov súdneho exekútora obsiahnutých v upovedomení o začatí exekúcie. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky, na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej vyššie uvedenej situácií) zákonne, v čoho dôsledku súd nemohol považovať tvrdenie povinného o neprimeranosti, resp. nezákonnosti trov súdneho exekútora, ako aj namietaný rozpor s ľudskými mravmi, za dôvodné. Trovy súdneho exekútora boli v tomto exekučnom konaní preukázateľné vyčíslené zákonným spôsobom, a sú predmetom výkonu exekúciu spolu s nárokom oprávneného deklarovaným exekučným titulom.
26. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
27. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
28. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov vo výške 397,44 EUR vrátane DPH, ktoré pozostávajú z dvoch polovičných právnych úkonov právnej služby vo výške 151,87 EUR, dvoch režijných paušálov vo výške 13,73 Eur vrátane 20 % DPH (t.j. 2 x 151,87 EUR + 2 x 13,73 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške.
32. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.