Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-207-2024.pdf
PDF · 110.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/207/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, práv. zast. JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom AK v Spišskej Novej Vsi, Letná 61 a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F. X, G. A. E., G., E. H. v konaní o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
I. Zveruje sa maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,- eur mesačne počnúc od 14.11.2024 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
III. Dlžné výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 14.11.2024 do 31.5.2025 vo výške 1400 eur je otec povinný uhradiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky vo vzťahu k dlžnému výživnému zamieta.
VI. Udeľuje sa matke C. C., nar. XX.X.XXXX súhlas namiesto otca E. B., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska k mal. dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX na príslušnom Okresnom úrade a to z priezviska " B." na priezvisko C..
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka (ďalej aj ako matka) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2024 domáhala zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca vo výške 400 eur mesačne od 14.11.2024 do budúcna, ktoré výživné sa otec zaväzuje platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné zo strany otca na mal. A. žiadala za obdobie od 14.11.2021 do 14.11.2024 vo výške 14.400,- eur. Podaným návrhom sa okrem úpravy rodičovských práv a povinností domáhala aj udelenia súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska mal. A., a síce zmenu priezviska z priezviska „B.“ na priezvisko matky „C.“.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 2019 nebýva s otcom v spoločnej domácnosti a nedošlo medzi nimi k dohode o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, bývali spolu v E. republike. Po nezhodách s otcom a po rozpade vzťahu sa v roku 2019 odsťahovala aj s mal. A. od otca, pričom naďalej ostala žiť aj s dcérou v E. republike. Na Slovensko sa prisťahovala v roku 2021 a odvtedy býva u rodičov v obci D., s dcérou majú k dispozícii vlastnú izbu. Rodičom prispieva na bývanie sumou 150,- eur mesačne. Pracuje v spoločnosti I., spol. s.r.o. s čistým mesačným príjmom aj so započítaním prídavku na dieťa a daňového bonusu 1.000,- eur mesačne. Čo sa týka výdavkov, platí školské pomôcky, školský klub 60,- eur/školský rok, za stravu zálohu 31,50 eur, výtvarný krúžok, 30,- eur ročne plus nákup výtvarných pomôcok cca. 150,- eur/rok, krúžok gymnastiky 50,- eur/rok, zvýšené náklady na pohonné hmoty (benzín) vo výške 100,- eur mesačne, splátku leasingu za auto vo výške 277,- eur mesačne a poistky za auto vo výške 160,- ročne, poplatok za telefón 45,- eur mesačne, životná poistka 50,- eur mesačne. Otec sa o mal. dcéru nezaujíma, s matkou otec vôbec nekomunikuje, do začiatku tohto školského roka otec sporadicky zatelefonoval raz za čas dcére, avšak po tom, čo ho táto požiadala, aby jej prispel na školské potreby, otec prestal komunikovať aj s dcérou. Otec na mal. dcéru neprispieva, odkedy spolu nebývajú. Priezvisko mal. A. bolo určené pri jej narodení dohodou rodičov. Bývali v zahraničí, javilo sa v danom čase ako praktickejšie pre dcéru do budúcna priezvisko „B.“, matkine priezvisko by bolo v zahraničí menej praktické pri používaní (výslovnosť, prechyľovanie s koncovkou -ová a pod.). Vzhľadom na zmenu pomerov, ktoré nastali v dôsledku návratu s dcérou na Slovensko, by z hľadiska ďalšieho vývoja mal. A. bolo prospešné, keby mala priezvisko „C.“, ktoré je zhodné s priezviskom rodiny, a to najmä teraz, keď dcéra navštevuje základnú školu. Vzhľadom na cudzo znejúce priezvisko sa ľudia pýtajú dcéry na jej otca, pričom dcéra svojho otca prakticky vôbec nepozná, ten sa o ňu nezaujíma, nestýka sa s ňou a neprispieva ani na jej výživu. Matka otca po návrate na Slovensko žiadala, aby dal súhlas na zmenu priezviska, na výzvy otec nereagoval a v súčasnosti nemá s otcom žiadny kontakt a nevie získať jeho súhlas.
3. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
4. Z rodného listu mal súd za preukázané, že mal. A. B. sa narodila dňa X.X.XXXX z matky C. C., nar. XX.X.XXXX a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX.
5. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2023, nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine vyplývalo, že matka pracuje ako krupiérka v I. s.r.o., s čistým mesačným príjmom vo výške 800,- eur, je poberateľkou daňového bonusu vo výške 140,- eur a prídavku na dieťa vo výške 60,- eur. Býva spolu so svojou mal. dcérou v domácnosti svojich rodičov, kde majú k dispozícií svoju vlastnú izbu. Mesačné výdavky na strane matky: príspevok na domácnosť vo výške 150,- eur, leasing na auto 277,- eur, životná poistka 80,- eur, telefón 46,- eur. Ďalšie výdavky matka podrobne uviedla vo svojom podanom návrhu. Pri osobnom pohovore matka uviedla, že otec bol s dcérou v kontakte, posledný rok už nie, nikdy na dcéru finančne neprispieval. Na Slovensku bol posledný krát cez Vianoce minulý rok. Na prvé sväté prijímanie v júni tohto roku už dcére neprišiel. Od tej doby už nie sú vôbec v kontakte, nevie kde presne žije, no má vedomosť, že toho času je na dovolenke na E.. Jeho rodina jej odmieta dať jeho terajšiu adresu. Môže uviesť adresu jeho posledného pobytu ako aj adresu sestry otca, ktorá bývala vedľa neho (Adresa otca XX I. H., J., F. X K., L. Adresa sestry otca maloletej, ktorá býva hneď veľa jeho domu číslo XX. Mal. A. je žiačkou 4. triedy Základnej školy M. X N. O. N., je zdravá. Na strane otca neboli prešetrené pomery, nakoľko žije vo N. J.. Na základe skutočností zistených z prevedeného pohovoru a zo sledovania situácie je zrejmé, že celkovú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka.
7. Z vyjadrenia matky doručeného v priebehu konania vyplynulo, že má ukončené stredné vzdelanie s maturitou, má vodičské oprávnenie, rekvalifikačný kurz – kurz opatrovania, je riadne zamestnaná, býva u rodičov, opätovne popísala svoje mesačné výdavky (jedlo/oblečenie/drogéria 200 eur, lízing auta 276,36 eur, nafta 150 eur, poistenie auta 176,88 eur ročne, paušál 45,55 z toho 20,33 eur dcérin telefón, poistenie 11,38 eur, životné poistenie 23 eur) a náklady na maloletú (výtvarná 30 eur ročne, gymnastika 50 eur ročne + 50 eur oblečenie, detský klub 60 eur ročne, škola v prírode 2024 100 eur, v roku 2025 to bude stáť 200 eur, 1.sv. prijímanie odev, oslavy, výzdoba kostola, dary 1000 eur).
8. Na čl. 33 - 60 + zv. súd eviduje zo strany navrhovateľky kópiu trestného oznámenia zo dňa 14.11.2024 podaného na otca pre neplatenie výživného, oznámenie o výške poistného za vozidlo, potvrdenie o mesačnej splátke za vozidlo, faktúry orange, pokladničný doklad decathlon, pracovnú zmluvu zo zamestnávateľom I., spol. s.r.o., výplatné pásky za obdobie od 01/2024-10/2024 a 06/2023-12/2023 z ktorých vyplýva priemerný mesačný príjem matky za uvedené obdobie vo výške 1189,97 eur, výpisu z bankového účtu.
9. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka nie je od 1.1.2023 poberateľkou nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti ani žiadneho druhu dôchodku.
10. Súd uznesením č.k. 17P/207/20024-65 zo dňa 16.12.2024 pribral podľa § 155 CSP do konania prekladateľa pre anglický jazyk, nakoľko otec ako účastník konania je osoba hovoriaca anglickým jazykom.
11. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a rozhodol vo veci samej. Na pojednávanie sa nedostavil otec, u ktorého sa nepodarilo úspešne prešetriť jeho aktuálny pobyt. Súd mu neúspešne doručoval písomnosti na adresu vo N. J. a na adresu trvalého pobytu v E. republike. Súd mu preto návrh vo veci samej a ostatné písomnosti doručoval postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
12. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že otec sa doposiaľ neozval, neprispieva, posledný kontakt bol v roku 2024. Na Slovensku je matka od roku 2021, na podanie návrhu na úpravu práv a povinnosti v r. 2021 jej nič nebránilo. Styk otca s mal. netreba upraviť, keďže sa o mal. nezaujíma. Odkedy nie je dcéra s otcom v kontakte, nechce jeho priezvisko, aj v škole sa jej to deti vypytujú.
13. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplynulo, že návrh je dôvodný, mal. A. poskytuje osobnú starostlivosť len matka, v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, odporúča návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a to aj napriek tomu, že nie sú známe pomery na strane otca ani jeho možnosti a schopnosti vo vzťahu k určeniu jeho vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k návrhu na udelenie súhlasu namiesto otca na podanie žiadosti na zmenu priezviska uviedol, že vzhľadom na pretrvávajúci nezáujem otca o dieťa, absentujúc akýkoľvek kontakt aj starostlivosť o dieťa viac ako jeden rok, majú za to, že zjednotenie priezviska matky a dieťaťa môže byť len na prospech celkovej situácie na strane mal. dieťaťa.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 35 Zákona o rodine, Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.
27. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
28. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
29. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
30. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
31. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
32. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
33. Na základe takto vykonaného dokazovania pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP zistil, že navrhovateľka a otec sú rodičmi mal. A.. Doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do roku 2019, starostlivosť o maloleté dieťa od tejto doby zabezpečuje výlučne matka. Táto je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 1189,97 eur. U otca sa nepodarilo sa zistiť jeho osobné a majetkové pomery, tento sa zdržiava na neznámom mieste, jeho aktuálny pobyt sa nepodarilo prešetriť, o dieťa sa nezaujíma a od roka 2019 neprispel na jeho výživu žiadnou čiastkou.
34. Po zohľadnení dôkazov súd prvým výrokom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto disponuje osobnostnými aj materiálnymi predpokladmi pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa. V konaní bolo preukázané, že rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne navrhovateľka, o dieťa je zo strany matky riadne postarané, má zabezpečené bytové podmienky a prostredie, v ktorom je vychovávané spĺňa kritéria na zdravý vývin. Počas šetrenia neboli zo strany kolízneho opatrovníka v starostlivosti o dieťa zistené žiadne nedostatky. Otec dieťa už dlhodobo nekontaktuje, neprejavuje oň žiaden záujem, neprispieva na jeho výživu.
35. V otázke určenia výživného zo strany otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Berúc do úvahy, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, pričom v konaní nebol preukázaný mesačný príjem otca, v súlade so zákonnými ustanoveniami súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 200 eur mesačne. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť otcove skutočné príjmy, súd u neho vychádzal z potencionality jeho príjmov. Súd má za to, že otec je v produktívnom veku a je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy v čistom vo výške 864,89 eur, ktorá je stanovená v E. republike, nakoľko je otec občanom E. republiky (vypočítané podľa daňového a odvodového zaťaženia v E. republike, minimálna mzda 961 eur brutto). Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí.
36. Nakoľko súd otca zaviazal plnením vyživovacej povinnosti od podania návrhu, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.11.2024 do 31.5.2025 vo výške 1400 eur (200 eur x 7 mesiacov), ktorý je povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
37. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri určovaní výživného za minulé obdobie sa od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Aby sa tento inštitút nezneužíval, vyžaduje sa existencia výnimočných dôvodov, ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré nebolo možné, resp. bolo len s ťažkosťami možné začať konanie o určenie výživného skôr. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možnosti uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného. Dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý návrh na výživné nebolo možné podať skôr, je zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť si nárok (dlhodobá vážna choroba, pre ktorú nemohol rodič podať na súde návrh) ako aj konanie povinnej osoby, ktoré by malo znaky trestného činu spočívajúceho v bránení uplatnenia nároku na výživné oprávnenou osobou (vyhrážky, násilie). Matka neuviedla žiadne dôvody, ktoré by jej bránili podať návrh na súd už v roku 2021, kedy už s otcom maloletého dieťaťa nežila v spoločnej domácnosti. Návrh v tom čase nepodala. Súd preto piatym výrokom zamietol návrh matky na určenie dlžného výživného za obdobie od 14.11.2021 do 14.11.2024 vo výške 14.400 eur.
38. Styk otca s maloletou dcérou súd neupravil z dôvodu, že navrhovateľka styk upraviť nežiadala a otec o styk s maloletou neprejavuje žiaden záujem.
39. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP a s poukazom na participačné práva deti udelil matke súhlas namiesto otca na podanie
žiadosti o zmenu priezviska maloletej na príslušnom Okresnom úrade a to z priezviska "B." na priezvisko "„C.“.
40. V predmetnom konaní bolo potrebné vyriešiť otázku či súdnym rozhodnutím budú: a) dotknuté rodičovské práva (§28), b) obmedzené rodičovské práva (38 §), alebo c) nedôjde k dotknutiu ani obmedzeniu rodičovských práv ( § 35).
41. Po zhodnotení stavu veci možno jednoznačne konštatovať, že predmetom konania sú práva a povinnosti subsumované do samostatného ustanovenia Zákona o rodine (§ 35), podľa ktorého súdy rozhodujú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinnosti (udelenie súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa potom, ako sa rodičia v tejto veci nedohodli). Teda rozhodnutím o udelení súhlasu nedôjde k obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv a povinností resp. pozastaveniu ich výkonu, keďže samotným rozhodnutím nedôjde k zmene priezviska, a samotné rozhodnutie o zmene priezviska patrí do právomoci príslušnému úradu.
42. Maloletá A. už v roku 2019 stratila kontakt so svojim otcom, kedy matka s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti, v tom čase mala 4 roky. Otec bol s dcérou v kontakte naposledy na Vianoce 2023, na prvé sväté prijímanie v júni 2024 už otec dcére neprišiel. Od tej doby už nie je s matkou ani dcérou v kontakte. Otec sa o dcéru dlhodobo nezaujíma, sporadicky ju do septembra 2024 telefonicky kontaktoval. Nikdy na dcéru finančne neprispieval. Matka po návrate na Slovensko v roku 2021 žiadala otca o súhlas na zmenu priezviska, tento na výzvy nereagoval. Z takéhoto správania otca je jednoznačné, že medzi otcom a dcérou nie je žiadna citová väzba ani záujem o opätovné nadviazanie vzťahu. Otec dlhodobo nie je súčasťou každodenného života mal. A..
43. Zmena priezviska by nemala byť na mieste tam, kde je odôvodnená obava, že by mohla táto zmena viesť k uvoľneniu rodinných vzťahov, keďže štát má urobiť všetko preto, aby sa rodinné vzťahy udržiavali. Samotné priezvisko žiadnym spôsobom nie je spôsobilé nahradiť starostlivosť o maloleté deti resp. vymazanie otca zo života dieťaťa, no na druhej strane môže mať veľký vplyv na zdravý fyzický ako aj psychický vývoj maloletého. Otec dlhodobo neprejavuje snahu o kontakt s dcérou, nevyvinul žiadnu snahu, aby to zmenil, nijako v živote svojho dieťaťa v súčasnosti a ani dlhšiu dobu nefiguruje. Zmena priezviska na základe vykonaného dokazovania neprinesie zo sebou žiadne následky vo vzťahu k potencionálnemu uvoľňovaniu väzieb medzi dieťaťom a jeho otcom, ktoré okrem roviny právnej, v reálnom živote maloletej aktuálne neexistujú, čo je dôsledkom správania sa otca, ktorý svojim pasívnym konaním vo vzťahu k dcére prispel k ochladeniu týchto väzieb.
44. V závere súd poukazuje na skutočnosť, že predmetným rozhodnutím nedošlo k zániku rodičovských práv a povinnosti otca vo vzťahu k maloletej a je len na jeho konaní ako sa bude snažiť ich realizovať a akým spôsobom si bude budovať opätovné väzby k dcére.
45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
47. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 155 ods. 1 a 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov. Obdobne súd postupoval aj pri náhrade trov štátu, pričom dôvody nepriznania náhrady trov štátu za vyhotovenie úradných prekladov písomností doručovaných otcovi vyplývajú z
realizácie jeho ústavného práva konať pred súdom v materinskom jazyku, resp. v jazyku ktorému rozumie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.