Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5S-16-2023.pdf
PDF · 146.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, so sídlom Študentská 12, 960 01 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – Odpoveď na žiadosť o nahliadnutie a vyhotovenie fotografií zo zbierky listín katastra č. K1-321/2023 zo dňa 08.06.2023, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Banskej Bystrici opatrenie žalovaného – Odpoveď na žiadosť o nahliadnutie a vyhotovenie fotografií zo zbierky listín katastra č. K1-321/2023 zo dňa 08.06.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1) Okresný úrad Zvolen (ďalej aj len „orgán verejnej správy“) na žiadosť žalobcu, ako právneho nástupcu poručiteľa E. F. B. na základe 7D/40/2021, o umožnenie prístupu k údajom zbierky listín, týkajúcim sa B. G. X, H. X. I., F. X v bytovom dome s č. XXXX, ul. C., postavenom na pozemkoch par. č. C KN 3445/12, 3445/13. 3445/14, 3445/15, 3445/16, 3445/17 a 3445/18 v katastrálnom území D. poskytol svoje stanovisko v opatrení – odpovedi č. K1-321/2023 zo dňa 08.06.2023 (ďalej aj len „opatrenie“) v nižšie uvedenom znení.
2) Byt č. 9, na 3. poschodí, vchod 9 v bytovom dome súpisné č. XXXX, J. C. postavenom na pozemkoch parc. č. C KN 3445/16, 3445/15, 3445/17, 3445/14, 3445/13, 3445/12 a 3445/18 v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 8271/1038816 (ďalej aj len „nehnuteľnosť“) nadobudla K. B., L. M. na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu F. XXXX/XX-XXXX/XX od predávajúceho Stavebného bytového družstva Zvolen, ktorá bola zapísaná na listoch vlastníctva č. XXXX K. G. XXXX. Následne na základe osvedčenia o dedičstve 17D 291/03-2195/03 po poručiteľke K. B., L. M., naposledy bytom D., B. F. XXXX/XX, nadobudol nehnuteľnosť E. F. B., L. B., bytom D., E. XXXX/X, syn v celosti.
3) V ďalšej časti opatrenia orgán verejnej správy poukázal na to, že podľa § 68 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení noviel (ďalej aj len „katastrálny zákon“) verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa
umožňuje na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj osobe, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti, znalcovi z odboru geodézie a kartografie, súdu, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi, súdnemu exekútorovi, správcovi podľa osobitného predpisu, daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom je úrad, Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu.
4) Orgán verejnej správy zdôraznil, že podľa právneho názoru ústredného orgánu štátnej správy ÚGKK SR uvedenom v liste č. OLP/2020/000129-85 zo dňa 29.09.2020 vyššie citované zákonné ustanovenie nemožno vykladať tak, že vlastník určitej nehnuteľnosti, či iná osoba v tomto ustanovení vymenovaná, má právo na prístup k akejkoľvek zmluve alebo verejnej listine uloženej v zbierke listín. Nie je teda možné aplikovať doslovný, resp. gramatický výklad tohto ustanovenia, a to aj s prihliadnutím na čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. V súlade s vyššie uvedeným, oprávnené osoby majú právo na prístup len k tým zmluvám, verejným a iným listinám, v ktorých vystupujú ako účastníci právneho úkonu alebo ako osoba, ktorej sa verejná alebo iná listiny bezprostredne týka.
5) Novela katastrálneho zákona účinná od 01.10.2018 zaradila aj právneho nástupcu za osobu oprávnenú na sprístupnenie listín uložených v zbierke listín, a to najmä z dôvodu, aby sa umožnilo aj právnemu nástupcovi preskúmať listinu, ktorá súčasnému vlastníkovi maže dať obraz o predchádzajúcom nadobudnutí nehnuteľnosti. Za právneho nástupcu fyzickej alebo právnickej osoby sa vo všeobecnosti považuje ten, na koho prešli práva a povinnosti tejto osoby. Rovnako však platí, že aj právo právneho nástupcu na listiny zo zbierky listín nie je absolútne a je potrebné ho vykladať reštriktívne.
6) file_0.jpg
file_1.wmf
file_2.jpg
file_3.wmf
file_4.jpg
file_5.wmf
file_6.jpg
file_7.wmf
file_8.jpg
file_9.wmf
file_10.jpg
file_11.wmf
file_12.jpg
file_13.wmf
file_14.jpg
file_15.wmf
file_16.jpg
file_17.wmf
file_18.jpg
file_19.wmf
file_20.jpg
file_21.wmf
file_22.jpg
file_23.wmf
Orgán verejnej správy ďalej konštatoval, že dedenie možno zjednodušenie charakterizovať ako prechod práv a povinností poručiteľa, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú, ale prechádzajú na jeho právnych nástupcov – dedičov. Dedič vstupuje do práv a povinností priamo zo zákona už okamihom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka), napriek tomu je z dôvodu právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov zachovaný úradný zásah pri nadobudnutí dedičstva. Nakoľko zásada verejnosti katastra zakotvená v § 68 ods. 1 katastrálneho zákona má slúžiť na ochranu vlastníckeho práva, ÚGKK SR zastáva názor, že dedenie a teda vstup dediča do postavenia poručiteľa je nesporne takou skutočnosťou a právnym titulom, ktorý umožňuje dedičovi nahliadnuť do listiny uloženej v zbierke
listín, ktorej účastníkom bol poručiteľ (pri rešpektovaní ochrany osobných údajov druhého účastníka zmluvy). Z uvedeného teda vyplýva, že dedič je oprávnený nahliadnuť do tých listín uložených v zbierke listín, ktorých účastníkom bol jeho poručiteľ alebo ktorou boli dotknuté práva jeho poručiteľa. Takou listinou je napr. nadobúdací titul (zmluva), na základe ktorého poručiteľ nadobudol vlastnícke právo k určitej nehnuteľnosti a nesporne aj zmluva, na základe ktorej poručiteľovi zaniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti a ktorej účastníkom bol (napr. kúpna zmluva, ktorou právny predchodca predal nehnuteľnosť' tretej osobe)file_24.jpg
file_25.wmf
7) Na záver listu č. OLP/2020/000129-85 zo dňa 29.09.2020 ÚGKK SR uvádza „pokiaľ ide o stanoviská, a to aj ústredných orgánov štátnej správy, k určitej individuálnej žiadosti, v takom prípade chýba všeobecná právna záväznosť tohto stanoviska a možno hovoriť iba o právnom názore konkrétneho autora na konkrétny prípad a záleží len na žiadateľovi, či sa s takýmto názorom stotožní a bude podľa neho postupovať“file_26.jpg
file_27.wmf
8) Na Intranete ÚGKK SR na stránke legislatívno-právneho odboru sú zverejnené otázky a odpovede k novele katastrálneho zákona účinnej od 01.10.2018, z ktorých orgán verejnej správy citoval otázku č. 57 spolu s odpoveďou: „§ 68 ods. 3 – Kto sa považuje za právneho nástupcu a právneho predchodcu za účelom prístupu týchto osôb do zbierky listín ? Stanovisko úradu: Je potrebné uplatniť reštriktívny výklad, ktorý je odôvodnený citlivosťou údajov obsiahnutých v zmluvách, verejných listinách a iných listinách uložených v zbierke listín. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR – „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.” file_28.jpg
file_29.wmf
Napríklad: Vlastníkmi evidovanými v katastri boli: osoba A, osoba B a osoba C v tejto postupnosti. Osobe A možno poskytnúť listinu osoby B. Osobe B možno poskytnúť listinu osoby A aj osoby C. Osobe C možno poskytnúť listinu osoby B.”
9) Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor konštatoval, že na základe vyššie uvedeného sa pri poskytovaní údajov zo zbierky listín ustálila v rámci § 68 ods. 3 katastrálneho zákona aplikačná prax, ktorá vyplýva z dodržiavania právneho názoru ÚGKK SR ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý podľa § 1 písm. a) katastrálneho zákona riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra. Na základe uvedeného orgán verejnej správy žalobcovi oznámil, že na sprístupnenie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu V 2822/02-2709/02 nie je oprávnenou osobou, a preto mu prístup do zbierky listín nebol umožnený.
Správna žaloba – žalobné body
10) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného – Odpovedi na žiadosť o nahliadnutie a vyhotovenie fotografií zo zbierky listín katastra zo dňa 08.06.2023, a to v súlade s § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) majúc za to, že napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
11) Žalobca v prvom rade namietal, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky právneho nástupníctva. Uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy smrťou poručiteľa dedič alebo dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, sú teda tzv. univerzálnymi právnymi
nástupcami. Stávajú sa vlastníkmi všetkého majetku poručiteľa, prechádzajú na nich práva poručiteľa, pri ktorých to ich povaha nevylučuje a stávajú sa zaviazaní z úkonov vykonaných za života poručiteľa. Aj napriek uvedenému výklad žalovaného v napadnutom opatrení v zásade hovorí to, že hoci je dedič univerzálnym právnym nástupcom, a mal by zásadne vstúpiť do všetkých práv právneho predchodcu, práva spojené s informovaním sa ohľadom jeho majetku v určitom rozsahu zanikajú. Ak mal E. F. B. ako vlastník nehnuteľnosti právo oboznámiť sa s nejakou listinou týkajúcou sa predmetu jeho vlastníctva, nie je podľa žalobcu žiadneho dôvodu, prečo by toto právo nemalo byť rovnaké aj pri jeho právnom nástupcovi. Niet dôvodu, prečo by vlastnícke právo právneho nástupcu k nehnuteľnosti malo byť užšie (čo sa týka právnej istoty spojenej s reťazcom právnych úkonov) ako vlastnícke právo pôvodného vlastníka.
12) V ďalšom texte podanej správnej žaloby poukázal žalobca na to, že žalovaný v napadnutom opatrení uviedol: „Novela katastrálneho zákona účinná od l. októbra 2018 zaradila aj právneho nástupcu za osobu oprávnenú na sprístupnenie listín uložených v zbierke listín, a to najmä z dôvodu, aby sa umožnilo aj právnemu nástupcovi preskúmať listinu, ktorá súčasnému vlastníkovi môže dať obraz o predchádzajúcom nadobudnutí nehnuteľnosti“.
13) Podľa mienky žalobcu, orgán verejnej správy v tomto prípade postupoval v rozpore s vyššie uvedeným názorom, ktorý vyjadril ohľadom novely. Argument orgánu verejnej správy vo vzťahu k novele indikuje práve to, že vlastník by mal mať prístup k všetkým právnym úkonom, t.j. k celému reťazcu listín, na ktorého konci je jeho nadobudnutie nehnuteľnosti. Nemá predsa zmysel preskúmať jednu listinu predchádzajúcu aktuálneho vlastníka, ak si vlastník nemaže zároveň overiť okolnosti, napr. platnosť ďalších predchádzajúcich listín.
14) Zároveň žalobca upozornil na to, že samotný pojem „právny nástupca” v § 68 katastrálneho zákona indikuje, že zákonodarca chcel sprístupniť všetky listiny aktuálnemu vlastníkovi. Totiž, právnym nástupcom vlastníka sa určitý subjekt stane až keď vlastníctvo nadobudne od svojho predchodcu. Pred týmto momentom nie je možné hovoriť o akomkoľvek právnom nástupcovi. „Právnym nástupcom” preto katastrálny zákon myslí práve aktuálneho vlastníka a týmto slovným vyjadrením sa zdôrazňuje to, že listiny predchádzajúcich vlastníkov sa poskytujú právnym nástupcom, a to bez limitácie vo vzťahu k ich počtu (týchto nástupcov). Žalobca poukázal tiež na tú skutočnosť, že posledný vlastník nehnuteľnosti je vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti právnym nástupcom ako bezprostredne predchádzajúceho vlastníka, tak aj všetkých ďalších vlastníkov pred týmto predchádzajúcim vlastníkom. Výklad dotknutej právnej normy žalovaným by podľa názoru žalobcu indikoval to, že „právnym nástupcom” v zmysle platnej právnej úpravy je len bezprostredný ďalší vlastník, ale potom nasledujúci ďalší už je novou, osobitnou kategóriou, a nie právnym nástupcom. Takýto výklad však nie je logicky udržateľný.
15) Vlastnícke právo vlastníka bytu, ktorý predchádzal E. F. B. prešlo úmrtím tohto poručiteľa (aj) na žalobcu, preto má žalobca za to, že je rovnako právnym nástupcom ako E. F. B., tak aj jeho právnych predchodcov. Ak opatrením žalovaný posúdil žalobcovo právne postavenie ako niečo iné než právne nástupníctvo E. F. B. a K. B., tak je jeho právne posúdenie veci podľa presvedčenia žalobcu nesprávne a žalobný bod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP je daný.
16) V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že došlo k nesprávnemu posúdeniu veci vzhľadom na právnu istotu. V kontexte uvedeného žalobného bodu poukázal žalobca na to, že vo svojej žiadosti o nahliadnutie do zbierky listín katastra argumentoval najmä princípom právnej istoty, a to v súvislosti s princípom „nemo plus iuris“, na ktorom zotrváva aj aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle tohto princípu nemôže nikto previesť na iného viac práv, než má on sám. Nevyhnutne je potom pre právnu istotu ľubovoľného vlastníka potrebné, aby bol schopný prekontrolovať nadobúdacie tituly svojich právnych predchodcov, a to nielen tituly bezprostredne predchádzajúceho predchodcu.
17) Iná interpretácia právnej normy obsiahnutej v § 68 katastrálneho zákona, a to taká, akú zvolil žalovaný, je podľa vyjadrenia žalobcu v rozpore s ústavne zakotveným princípom ochrany právnej istoty tak, ako to vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu danej rozhodnutím Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020. V zmysle tohto judikátu nemôže nikdy dôjsť k platnému prevodu (nehnuteľnosti) od nevlastníka, napr. od osoby, ktorá je v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako vlastník, ale ktorá sa pre neplatnosť zmluvy nikdy vlastníkom nestala. Jediným východiskom pre vlastníka, ako nadobudnúť právnu istotu ohľadom jeho vlastníctva nehnuteľnosti, je
potom len preskúmanie všetkých nadobúdacích titulov týkajúcich sa predmetu jeho vlastníctva. Výklad zákona tak, ako ho podal žalovaný v napadnutom opatrení, výslovne túto právnu istotu popiera, naopak, uprednostňuje len čisto teoretickú „ochranu osobnostných práv” predchádzajúcich vlastníkov, resp. účastníkov právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľnosti, a to dokonca bez ohľadu na to, či vôbec ide o fyzické osoby, alebo či vôbec tieto osoby ešte žijú. Konkrétne v prípade žalobcu žalovaný uprednostnil ochranu osobných údajov právnickej osoby (Stavebného bytového družstva Zvolen), ktorá osobné údaje v zmysle platnej právnej úpravy ani nemá, a E. F. B. a K. B., teda zosnulých osôb, ktorých výkon osobnostných práv prešiel na žalobcu.
18) Právne posúdenie § 68 katastrálneho zákona tak, ako ho podal žalovaný v napadnutom opatrení, nevyhnutne podľa vyjadrenia žalobcu povedie k podobným nevhodným a ústavne neudržateľným prípadom. Nie je žiadny legitímny dôvod, prečo by mal byť chránený (čisto len predpokladaný, nie preukázaný) záujem predchádzajúceho vlastníka, aby nejaký budúci vlastník nevidel zmluvu, ktorou (vo vzdialenejšej minulosti) previedol svoju nehnuteľnosť na inú osobu, keď takéto „utajenie” mu neprináša žiadnu právnu istotu alebo zlepšenie jeho právneho postavenia, a sám nadobúdateľovi túto zmluvu (nevyhnutne) poskytol a tento ju môže poskytnúť ďalším osobám. Na druhej strane aktuálny vlastník (alebo prostredníctvom neho potenciálny nadobúdateľ) by sa poskytnutím prístupu do zbierky listín katastra v rozsahu všetkých predchodcov mohol presvedčiť o skutočnom právnom stave nehnuteľnosti, a tak nadobudnúť skutočnú právnu istotu o svojom postavení.
19) Žalobca poukázal na to, že pri aplikácii výkladu žalovaného podanom v napadnutom opatrení spolu s aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, možno dôjsť nevyhnutne k absurdnému záveru, že akýkoľvek nadobúdateľ nehnuteľnosti by mal byť dostatočne starostlivý na to, aby si prekontroloval nadobúdací titul aktuálneho vlastníka a všetkých predchádzajúcich vlastníkov, avšak zároveň mu tieto údaje aktuálny vlastník nemôže poskytnúť. Nadobúdací titul aktuálneho vlastníka môže preskúmať prostredníctvom tohto vlastníka, t.j. osoby, ktorá má záujem na prevode nehnuteľnosti. Všetky ostatné (predchádzajúce) nadobúdacie tituly však môže preskúmať len prostredníctvom týchto predchádzajúcich vlastníkov, teda osôb, ktoré už nemajú žiadny záujem na prevode nehnuteľnosti. Potenciálny starostlivý nadobúdateľ, ktorý by chcel postupovať obozretne a plne v súlade s aktuálnou judikatúrou, by pri výklade žalovaného musel postupne zisťovať, navštíviť a vyžiadať si súhlas s prístupom k právnym úkonom od všetkých predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti, o ktorú má záujem, a to až po originálneho nadobúdateľa. Ak mu niekto z nich súčinnosť neposkytne, alebo (čo bude častý prípad) je už po smrti, tak v zmysle výkladu slovenského právneho poriadku podanú žalovaným, niet pre záujemcu riešenia, a môže buď riskovať a nehnuteľnosť kúpiť bez skúmania (pri platnosti zásady nemo plus iuris), alebo nehnuteľnosť nenadobudnúť. V podstate každá kúpa nehnuteľnosti od niekoho iného ako originálneho nadobúdateľa bude v zmysle interpretácie žalovaného „hodom kockou”. Inak povedané, pri zásadne všetkých prevodoch nehnuteľností na území Slovenskej republiky si nadobúdatelia nebudú môcť byť istí tým, či na nich pôvodne v katastri nehnuteľností zapísaný vlastník mohol previesť vlastnícke právo. Takýto prístup je aj krajne nepraktický a ustanovenie o možnosti nahliadať sa takto stáva prakticky takmer obsolentným. Výklad vykonaný žalovaným popiera aj možnosť uplatnenia zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, na ktorú práve poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Takáto interpretácia právnych noriem nemohla byť nikdy cieľom racionálneho zákonodarcu, a je potrebné ju odmietnuť.
20) file_30.jpg
file_31.wmf
Ústavné súladným výkladom normy ustanovenej v § 68 katastrálneho zákona je podľa názoru žalobcu ten, v zmysle ktorého má vlastník právo presvedčiť sa o svojom vlastníctve nehnuteľnosti nahliadnutím do všetkých právnych úkonov alebo listín, ktoré predchádzajú jeho nadobudnutiu vlastníctva. Takýto výklad ako jediný zabezpečuje, že vlastník môže nadobudnúť právnu istotu o svojom postavení, ako i to, že starostlivý a obozretný nadobúdateľ vie (prostredníctvom vlastníka – predávajúceho) posúdiť správnosť zápisu vlastníctva predávajúceho v katastri nehnuteľností a tak sa vyhnúť neplatnosti zmluvy a súdnym sporom. Len pri takomto výklade má aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tak ako ju podal v rozhodnutí sp. zn. 1VObdo/2/2020) zmysel, pretože len preskúmaním
predchádzajúcich nadobúdacích titulov môže potenciálny nadobúdateľ objaviť neplatný právny úkon a tak sa vyhnúť uzavretiu zmluvy s nevlastníkom vzhľadom na princíp „nemo plus iuris“. Pri výklade žalovaného si nadobúdateľ jednak nemôže byť istý vlastníctvom osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, ale zároveň ani nemá žiadnu možnosť túto neistotu odstrániť, môže len nehnuteľnosť nenadobudnúť. Demotivovať účastníkov pri nadobúdaní nehnuteľností, alebo z ich nadobúdania urobiť hazard nemohlo byť ani účelom zákonodarcu, ani Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri koncipovaní jeho záverov vo vzťahu k zásadám „nemo plus iuris“ a „vigilantibus iura scripta sunt“.
21) Vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalobca napadnuté opatrenie za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie. Správnym právnym posúdením a výkladom právnej normy by mal byť podľa žalobcu taký výklad, pri ktorom by mu žalovaný ako vlastníkovi umožnil nahliadnuť do všetkých listín katastra týkajúcich sa vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Keďže tak žalovaný nepostupoval, je daný žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
22) Žalobca vnímal určitú nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia aj v odkaze žalovaného na ochranu osobných údajov. Poukázal na tú skutočnosť, že E. F. B. bol otcom žalobcu, jeho matka, K. B., od ktorej byt nadobudol dedením, bola starou mamou žalobcu. V odôvodnení napadnutého opatrenia žalovaný uviedol odkaz aj na nasledovný názor ústredného orgánu: „Podľa právneho názoru ústredného orgánu štátnej správy ÚGKK SR uvedenom v liste OLP/2020/000129-85 zo dňa 29.09.2020 cit. ustanovenie § 68 ods. 3 katastrálneho zákona nemožno vykladať tak, že vlastník určitej nehnuteľnosti, či iná osoba v tomto ustanovení vymenovaná, má právo na prístup k akejkoľvek zmluve alebo verejnej listine uloženej v zbierke listín. Nie je teda možné aplikovať doslovný, resp. gramatický výklad tohto ustanovenia, a to aj s prihliadnutím na čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. V súlade s vyššie uvedeným, oprávnené osoby majú právo na prístup len k tým zmluvám, verejným a iným listinám, v ktorých vystupujú ako účastníci právneho úkonu alebo ako osoba, ktorej sa verejná alebo iná listina bezprostredne týka.“
23) Žalobca ďalej poukázal na to, že situáciu, kedy je zákonnosť spracúvania osobných údajov zosnulej osoby založená po smrti dotknutej osoby, čiastočne upravuje § 78 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého ak ide o také spracúvanie údajov zosnulej osoby, na ktoré by sa v prípade žijúcej osoby vyžadoval súhlas, tento súhlas môže byť udelený jej blízkou osobou. Z uvedeného zároveň vyplýva, že spracúvanie na základe všetkých ostatných právnych základov – do úvahy prichádzajú najmä zákonná povinnosť prevádzkovateľa podľa čl. 6 ods. 1 písm. c), dôležité záujmy dotknutej alebo inej fyzickej osoby podľa čl. 6 ods. 1 písm. d), verejný záujem alebo výkon verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) a oprávnený záujem podľa čl. 6 ods. 1 písm. j) - ostáva zachované bez obmedzenia. Prevádzkovateľ v týchto prípadoch spracúvania zároveň nemôže (a teda nemusí) splniť informačnú povinnosti podľa čl. 13, resp. 14 (lebo oprávnený subjekt – dotknutá osoba, zomrel). Tento záver však neplatí v prípade súhlasu poskytnutého podľa ust. § 78 ods. 7 blízkou osobou. V takom prípade je potrebné informačnú povinnosť splniť voči blízkej osobe, ktorá súhlas poskytla. Blízka osoba zosnulej dotknutej osoby je zároveň oprávnená uplatniť v mene zosnulej dotknutej osoby všetky ostatné práva dotknutej osoby, ktorými by táto disponovala, ak by ešte žila – napr. právo na prístup k osobným údajom, právo na opravu, právo na vymazanie, právo na obmedzenie spracúvania a iné.
24) Podľa žalobcu je otázne, či obdobné práva (napr. právo na prístup k osobným údajom, na opravu, vymazanie alebo obmedzenie spracúvania) môžu byť uplatnené v súvislosti s osobnými údajmi zosnulej osoby, ktoré nie sú spracúvané na základe súhlasu jej blízkej osoby. V zmysle ust. § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom. Ochrana osobných údajov tvorí súčasť osobnostných práv dotknutých osôb uvedených v § 11 Občianskeho zákonníka, žalobca má teda za to, že po smrti dotknutej osoby môžu práva týkajúce sa ochrany jej osobných údajov uplatňovať jej manžel a deti a ak ich niet, rodičia zosnulej dotknutej osoby. Zoznam týchto osôb je určený taxatívnym spôsobom, a to oveľa užšie ako v prípade blízkych osôb. Podľa názoru žalobcu, všetky tieto osoby (manžel, dieťa a ak ich niet, rodič zosnulej dotknutej osoby) sú oprávnené v mene zosnulej osoby uplatňovať všetky osobitné práva priznané Nariadením dotknutým osobám – napr. právo na prístup k osobným údajom, právo na opravu, právo na vymazanie, právo na obmedzenie spracúvania a iné.
25) Odôvodnenie opatrenia odkazom na ochranu osobných údajov, resp. ochranu osobnosti účastníkov právnych úkonov nachádzajúcich sa v zbierke listín katastra je potom podľa presvedčenia žalobcu nepochopiteľné, keďže žalobca je syn a vnuk fyzických osôb, ktorých ochranou kataster argumentuje. V zmysle odôvodnenia napadnutého opatrenia jediné fyzické osoby, ktorých údaje sa nachádzajú v zbierke listín katastra ohľadom bytu, sú otec žalobcu a jeho starká, t.j. osoby, ktorých výkon osobnostných práv prešiel na žalobcu. Z odôvodnenia opatrenia potom vyplýva, že kataster chráni práva, ktorých výkon prešiel na žalobcu, pred žalobcom samým. Takéto odôvodnenie vôbec nie je preskúmateľné a vôbec nedáva odpoveď na to, aký súkromný alebo verený záujem je týmto postupom chránený. Je evidentné, že druhou stranou pri zmluve o prevode družstevného bytu bolo Stavebné bytové družstvo Zvolen, t.j. právnická osoba na ktorej ochranu osobných údajov sa žiadny právny predpis nevzťahuje. To, že E. F. B. bol otec žalobcu a K. B. jeho stará mama, mal kataster jednoznačne preukázané.
26) Podľa názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého opatrenia vôbec neobsahuje vysvetlenie toho, aký zákonom chránený záujem alebo právo kataster ochránil tým, že zmluvy a osobné údaje zosnulých účastníkov neposkytol ich synovi a vnukovi. Zároveň nevysvetlil, prečo by žalobca nemal právo nahliadnuť do právneho úkonu, ktorý vykonala stará mama žalobcu, ak výkon jej osobnostných práv prešiel na žalobcu. Preto je žalobný bod podľa 191 ods. 1 písm. d) SSP daný. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)
27) Žalovaný v podaní zo dňa 06.09.2023 poskytol rovnakú argumentáciu ako v žalobou napadnutom opatrení, poukazujúc na právny názor ústredného orgánu štátnej správy ÚGKK SR uvedenom v liste č. OLP/2020/000129-85 zo dňa 29.09.2020. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že sa podľa jeho názoru nejedná o nedodržiavanie, resp. porušovanie či neznalosť zákona, ale o rozdielny výklad ustanovenia § 68 ods. 3 katastrálneho zákona nadriadeným orgánom, a z neho vyplývajúcu aplikáciu na Okresnom úrade Zvolen, katastrálnom odbore, v porovnaní s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.09.2023 (replika)
28) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 05.10.2023. Poukázal na to, že z vyjadrenia žalovaného v podstate vyplýva, že nerozporuje správnosť právneho názoru prezentovaného v správnej žalobe. Jediným argumentom, ktorý žalovaný uvádza, je to, že pri vydávaní napadnutého opatrenia postupoval v súlade s názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Toto však nie je argument, ktorý by dokazoval súlad postupu žalovaného so zákonom, naopak, ide len o vysvetlenie, ktoré nemá na rozhodnutie v tomto konaní žiadny vplyv. Nakoniec v samotnom priloženom liste č. OLP/2020/000129-85 zo dňa 29.09.2020 je jasne uvedené, že tento dokument nepredstavuje nič záväzné, ale ide len o právny názor konkrétneho autora na konkrétny prípad od ktorého sa žalovaný bez porušenia akejkoľvek povinnosti mohol odchýliť. V prípade, ak takýto poradný názor zamestnanca akéhokoľvek orgánu je v rozpore s výkladom zákonov v súlade so základnými ústavnými princípmi, tak žalovaný má podľa presvedčenia žalobcu povinnosť naň neprihliadať. Žalovaný nebol viazaný žiadnym záväzným právnym názorom vyššieho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu, a preto jeho vydané opatrenie je len jeho zodpovednosťou. Zo samotného právneho názoru ÚGKK SR vyplýva, že definitívne rozhodnutie je vždy na vlastnom uvážení žalovaného. 29) V závere svojho vyjadrenia žalobca poukázal na to, že vo zvyšku svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný vlastne len potvrdil problematickosť právnej úpravy, prečo sa ale nepriklonil k ústavne súladnému výkladu a nerozhodol zákonne, nijako relevantne podľa názoru žalobcu neodôvodnil. Na postup, ktorý žalovaný zvolil, totiž niet zákonného podkladu. Odkaz na nezáväzný právny názor nemá relevanciu.
30) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval.
Konanie pred správnym súdom
31) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.05.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 25.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).
32) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti opatreniu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalovaného a žalobcu, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.
Právny rámec
33) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
35) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
36) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
37) Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka.
38) Podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona, verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj osobe, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti, znalcovi z odboru geodézie a kartografie, súdu, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi, súdnemu exekútorovi, správcovi podľa osobitného predpisu, daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom je úrad, Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu.
39) Podľa § 8 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona, katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len „zmluva“), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení (ďalej len „verejná listina“) a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina“), a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov.
40) Podľa § 11 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba ako „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
41) Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom. 42) Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia, v danom prípade opatrenie za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (opatrenia). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (opatrenia) z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP
43) Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je opatrenie – Odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu o nahliadnutie a vyhotovenie fotografií zo zbierky listín katastra č. K1-321/2023 zo dňa 08.06.2023. Uvedenou žiadosťou sa žalobca dožadoval prístupu k listinám uloženým v zbierke listín katastra týkajúcich sa bytu č. X, H. X. I., vo vchode č. 9 v bytovom dome so súp. č. XXXX na ul. Tulská, postavenom na pozemkoch parc. č. 3445/16, 3445/15, 3445/14, 3445/13, 3445/12 a 3445/18, v k.ú. D., ktorý vlastnil otec žalobcu, poručiteľ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/X, D., a to ku všetkým listinám právnych predchodcov žalobcu týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti. Prístup k údajom žiadal žalobca z titulu svojho postavenia ako dediča vyššie uvedeného poručiteľa.
44) Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nemožno hodnotiť ako vecne správne a zákonné.
45) Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že právo nie samoúčelné. Je výtvorom človeka, zákonodarcu, ktorý ním chcel dosiahnuť nejaký účel. Účel je teda hybným momentom pri tvorbe práva. Jeho existencia je dokonca predpokladom legitímnej tvorby práva. Každá právna regulácia je zásahom do slobody, a preto musí byť justifikovaná nejakým účelom, ktorý ešte k tomu musí byť legitímny. Pokiaľ by neslúžila k dosiahnutiu takéhoto účelu, jednalo by sa o v právnom štáte neprípustnú vôľu zákonodarcu. Správny súd zdôrazňuje, že ak je určité zákonné ustanovenie nejasné a ak je súčasne známy účel, ktorý má byť týmto ustanovením dosiahnutý, je treba z niekoľkých jazykových možností výkladových výsledkov vybrať práve ten, ktorý je najlepšie prispôsobený k naplneniu tohto účelu.
46) Počnúc 1. októbrom 2018 došlo prostredníctvom novely katastrálneho zákona (zákonom č. 212/2018 Z. z.) k úpravám vo vzťahu k verejnosti zbierky listín. Do 30.09.2018 totiž platilo, že verejnosť zbierky listín bola obmedzená a umožnila sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy. Spomínanou novelou katastrálneho zákona došlo k zmene v tom smere, že prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožnil okrem vlastníka alebo inej oprávnenej osobe, a ich právnym predchodcom aj ich právnym nástupcom.
47) Treba zdôrazniť, že kataster nehnuteľností je zdrojom dôležitých informácií, ktorých znalosť je podmienkou každej kúpy, predaja, či akéhokoľvek iného dispozičného úkonu s nehnuteľnosťou. Vo
všeobecnosti platí, že každý má právo nahliadať do katastra nehnuteľností a získavať z neho informácie, či už ide o vlastné alebo cudzie nehnuteľnosti, avšak z tohto pravidla platia viaceré výnimky. Práve spresnenie týchto výnimiek mala za cieľ vyššie uvedená novela katastrálneho zákona. Dôsledné preskúmanie listín o nadobúdacích tituloch za minulé obdobia je praktickou nevyhnutnosťou pri každej väčšej transakcii. Je pravdou, že mnohé katastrálne úrady odmietli poskytnúť aktuálnemu vlastníkovi staršie listiny. Tzn. že aktuálny vlastník mal prístup iba k tým dokumentom, ktorým bol sám účastníkom. Zmluvy jeho predchodcov nezískal, čím sa znemožňovala kontrola týchto dokumentov. Takýto prístup je podľa názoru správneho súdu neudržateľný, nakoľko sa nedá vykonať dôsledná kontrola starších nadobúdacích titulov (due diligence). Jediným východiskom pre vlastníka ako nadobudnúť právnu istotu ohľadom jeho vlastníctva k nehnuteľnosti je práve preskúmavanie všetkých nadobúdacích titulov týkajúcich sa predmetu jeho vlastníctva. Len takýmto postupom môže potenciálny nadobúdateľ objaviť neplatný právny úkon a tak sa vyhnúť uzavretiu zmluvy s nevlastníkom, a to vzhľadom na princíp „nemo plus iuris“. Samozrejme by bolo vhodné, keby bolo terajšie znenie § 68 ods. 3 katastrálneho zákona terminologicky vhodnejšie naformulované a to tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že vlastník, alebo iná oprávnená osoba, majú v rámci zbierky listín prístup aj k listinám ich právnych predchodcov, a to nielen tých bezprostredných, čo bolo podľa názoru správneho súdu cieľom zákonodarcu. Uvedené by prispelo predchádzaniu aplikačných problémov.
48) Podľa názoru správneho súdu totiž možno z novelizovaného znenia § 68 katastrálneho zákona dospieť k tomu záveru, že vlastník nehnuteľnosti by mal mať prístup ku všetkým právnym úkonom, t.j. k celému reťazcu listín, na ktorého konci je nadobudnutie nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo znenia zákonného ustanovenia § 68 ods. 3 katastrálneho zákona nemožno podľa názoru správneho súdu dať za pravdu žalovanému, že listiny predchádzajúcich vlastníkov možno poskytnúť právnym nástupcom, avšak iba formou limitácie vo vzťahu k počtu týchto nástupcov, na ktorú žalovaný opakovanie poukázal. Toto nepovažuje správny súd za správne výkladové pravidlo. Taktiež správny súd konštatuje, že možno súhlasiť s názorom žalobcu, že posledný vlastník nehnuteľnosti je vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti právnym nástupcom ako bezprostredne predchádzajúceho vlastníka, tak aj všetkých ďalších vlastníkov pred týmto predchádzajúcim vlastníkom. Tento výklad vníma i správny súd ako logický. Vo všeobecnosti je právnym nástupcom totiž ten, kto vstupuje do práv a povinností právneho predchodcu na základe skutočností ustanovených hmotným právom.
49) V prejednávanej veci sa žalobca smrťou poručiteľa E. F. B. stal jeho univerzálnym právnym nástupcom a rovnako sa tým stal aj právnym nástupcom jeho právnych predchodcov, v danom prípade K. B. (starej mamy žalobcu), ktorá vyššie uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od Stavebného bytového družstva Zvolen.
50) Pokiaľ žalovaný v napadnutom opatrení apeloval na potrebu ochranu osobnostných práv účastníkov zmluvných vzťahov právnych predchodcov žalobcu, správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci sú jedinými fyzickými osobami, ktoré boli predošlými vlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti a ktorých osobné údaje sa v zbierke listín nachádzajú otec žalobcu a stará mama žalobcu. Jedná sa o fyzické osoby, ktoré sú už po smrti, a výkon ich osobnostných práv prešiel na žalobcu ako ich právneho nástupcu. Čo sa týka druhej zmluvnej strany zmluvy o prevode družstevného bytu, tak touto zmluvnou stranou bolo Stavebné bytové družstvo Zvolen, teda právnická osoba vo vzťahu ku ktorej nemožno hovoriť o potrebe ochrany jej osobnostných údajov. 51) Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že postup žalovaného pri vybavení žiadosti žalobcu podľa ním prezentovaného výkladu zákonného ustanovenia § 68 ods. 3 katastrálneho zákona sa javí ako nesprávny. Žalobca mal mať v prejednávanej veci právo na sprístupnenie ním požadovaných informácií. Postupom žalovaného v danom prípade nemožno totiž hovoriť o ochrane súkromného, či verejného záujmu, ktorý by mal nejakú relevanciu.
52) Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti má súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto súd zrušil opatrenie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods.1 písmeno c) SSP (nesprávna aplikácia ustanovenia § 68 ods. 3 katastrálneho zákona).
53) V ďalšom postupe bude povinnosťou žalovaného pri zachovaní právneho názoru správneho súdu tak, ako to je načrtnuté v odôvodnení tohto rozsudku opätovne sa vysporiadať s argumentmi žalobcu uvedenými v jeho žiadosti a zvoliť správny procesný postup pri jej vybavení.
54) Súd dáva do pozornosti žalovanému zároveň ustanovenie § 191 ods. 6 SSP podľa ktorého, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
55) Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
56) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).
57) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.