Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoPr-3-2024.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoPr/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX B. D. E., proti žalovanému: GVS EXPRESS, s.r.o., IČO: 50 428 845, so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, 960 01 Zvolen, právne zastúpený Mgr. Katarínou Milánskou LL.M, advokátkou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, za účasti intervenienta na strane žalovaného F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenej Mgr. Katarínou Milánskou LL.M, advokátkou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 3.468,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: 21Cpr/2/2023 – 416 zo dňa 20. júna 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn. 21Cpr/2/2023 zo dňa 20.06.2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.684,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.684,16 Eur od 06.11.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,76 % (III. výrok).
2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.135,24 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 05.11.2020 do zaplatenia a poštovného vo výške 1,50 Eur, a to titulom nezaplatených cestovných náhrad. Po rozšírení žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.142,23 Eur + 325,26 Eur s príslušenstvom. Žalobca vykonával na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2020 prácu vodiča motorového vozidla v kamiónovej preprave, pričom ako miesto výkonu práce mal v pracovnej zmluve uvedenú adresu G. J. XXXX/X, C.. Pokiaľ žalobca nevyrážal na turnus z miesta výkonu práce na vlastnom motorovom vozidle žalovaného, mal jazdy v rámci jedného turnusu začať vykonávať v Belgickom meste Grace- Hollogne, pričom cestná vzdialenosť zo sídla žalovaného na reálne miesto výkonu práce v K. mala podľa palubného počítača byť 1319,70 km. Okrem prvej služobnej cesty mal žalobca všetky cesty vykonať na svojom súkromnom vozidle.
3. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 12Cpr/10/2020-232 zo dňa 12.04.2022 (prvým rozhodnutím vo veci samej) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd Zvolen svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že medzi žalobcom
a žalovaným nebola uzavretá písomná dohoda o použití vlastného motorového vozidla v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Žalobca podal voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a spolu s odvolaním súdu predložil aj Dohodu o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely zo dňa 27.04.2020 (ďalej len „Dohoda“). Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací následne uznesením č. k. 13CoPr/3/2022-295 zo dňa 30.03.2023 rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to za účelom vykonania ďalšieho dokazovania, doplnenia skutkového stavu výsluchom svedka a strán sporu a zároveň uložil súdu prvej inštancie povinnosť preskúmať, či v prípade ak nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu písomnej dohody o použití vlastného motorového vozidla v zmysle zákona o cestovných náhradách, neboli medzi stranami sporu uzavreté iné dohody súvisiace s úhradou nákladov na cestu, nakoľko to vyplýva z tvrdení strán sporu.
4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vykonal vo veci ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedkov a vykonaním listinných dôkazov – originálu „Dohody“.
5. Na základe oznámenia zo dňa 10.05.2024 vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného podľa § 82 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bývalá konateľka žalovaného G. H., ktorá svoj záujem na výsledku sporu odôvodnila tým, že v prípade úspechu žalobcu v konaní si žalovaný voči nej uplatní pohľadávku z titulu náhrady škody.
6. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.02.2020 pracovnú zmluvu s dňom nástupu 17.02.2020, s miestom výkonu práce v sídle žalovaného na pozícii vodič motorového vozidla v kamiónovej doprave. V konaní nebolo sporné, že pokiaľ žalobca nevyrážal na firemnom vozidle z miesta výkonu práce, tak jazdy v rámci jedného pracovného turnusu začínal vykonávať v Belgicku. Taktiež v konaní nebolo sporné, že žalobca okrem prvej služobnej cesty vykonal ďalšie cesty do Belgicka na vlastnom motorovom vozidle.
7. Na základe vykonaných listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 27.04.2020 k uzavretiu písomnej Dohody o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely. Žalovaný neexistenciu Dohody nepreukázal, len poukazoval na sudcovskú koncentráciu, v zmysle ktorej súd nemá na takýto dôkaz prihliadať. Prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko bola Dohoda predložená súdu už skôr, a to v rámci odvolacieho konania, súd si vyžiadaním jej originálu len overil pravosť Dohody, a preto sudcovskú koncentráciu v danej veci neaplikoval. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá písomná dohoda o používaní vlastného motorového vozidla na služobné účely, a preto má žalobca nárok na cestovné náhrady v zmysle § 7 zákona o cestovných náhradách. Následne súd prvej inštancie v zmysle § 7 ods. 5 a 8 zákona o cestovných náhradách vyčíslil cestovné náhrady spolu s úrokom z omeškania a žalobcovi priznal nárok na náhradu cestovných výdavkov v sume 2.648,16 Eur od 06.11.2020 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP a to tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 54,74 %.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, a to ako vyplýva z obsahu odvolania proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.684,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.684,16 Eur od 06.11.2020 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní poukazoval na rozporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia Dohody, ako aj na výpoveď intervenientky o tom, že žalobca chcel až po rozviazaní pracovného pomeru doplatiť cesty podľa ním vypočítanej sumy v zmysle ústnej dohody o úhrade cestovných nákladov vo výške 120,- Eur. Poukázal na výpoveď intervenientky, ktorá o predloženej písomnej Dohode o používaní súkromného motorového vozidla žalobcu na služobné cesty nemala mať žiadnu vedomosť, takýto typ dohody neevidovala vo svojich súboroch ani v spise žalobcu, podpis sa mal len javiť ako jej, avšak intervenientka si nepamätala, že by „Dohodu“ podpísala. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal presunutie dôkazného bremena o neexistencii písomnej Dohody na žalovaného. Namietal, že originál Dohody bol prvýkrát predložený až v rámci odvolacieho konania, pričom v priebehu prvoinštančného konania si žalobca uplatňoval cestovné náhrady v zhode s jej znením, s použitím nesprávnych a nepresných parametrov, čo podľa žalovaného vyvoláva vážnu pochybnosť o existencii písomnej Dohody, o ktorej mal mať žalobca od počiatku konania vedomosť. Žalovaný ďalej namietal, že prvoinštančný súd pri vykonaní dôkazov nepostupoval v súlade s § 149 až
151 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak podľa žalovaného nekonzistentné a nepreskúmateľné. Z tých dôvodov odvolaciemu súdu navrhol, aby vo veci rozhodol podľa § 390 CSP tak, že žalobu zamietne.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje za obštruktívne s cieľom vytvárania prieťahov. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a náležite odôvodnený. Žalobca uviedol, že Dohodu o používaní jeho motorového vozidla na služobné cesty, ako aj ostatné dokumenty dostal do rúk už podpísané, takže nevie kto ich mal podpísať. Žalobca vo vyjadrení ďalej poukazoval na pochybenia žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré boli predmetom prieskumu v administratívnom konaní pred Inšpektorátom práce. Odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
12. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal dostatočné dokazovanie a na základe týchto zistení vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne zodpovedal všetky relevantné skutkové a právne otázky. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý a dostatočne odôvodnený, zodpovedajúci kritériám v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
13. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkové a právne tvrdenia, ktoré by už súdom prvej inštancie neboli náležite zodpovedané. Odvolací súd tak na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného obsiahnuté v odvolaní.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách: „Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije motorové vozidlo, ktoré je cestným vozidlom alebo traktorom (ďalej len „vozidlo“), okrem vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu a) základná náhrada za každý aj začatý kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky alebo b) náhrada za použitie vozidla podľa odseku 12.“
15. Podľa § 7 ods. 12 zákona o cestovných náhradách: „Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytnutie náhrady za použitie vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy; to neplatí, ak zamestnanec použije vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.“
16. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce: „Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.“
17. Podľa § 316 ods. 1 CSP: „Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.“
18. Podľa § 320 CSP: „Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.“
19. Podľa § 366 CSP: „Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.“
20. V konaní nebolo sporné, že predmetom konania je individuálny pracovnoprávny spor medzi žalobcom v pozícii zamestnanca a žalovaným v pozícii zamestnávateľa. Vzhľadom na nespornosť špecifického postavenia účastníkov konania tak prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd postupovali v súlade s ustanoveniami tretieho dielu druhej hlavy CSP a na konanie aplikovali ustanovenia o sporoch s ochranou slabšej strany. Ochrana slabšej strany sa v konaniach o individuálnych pracovnoprávnych sporoch prejavuje o. i. aj oslabením koncentračnej zásady. Zatiaľ čo v štandardných sporových konaniach možno sudcovskú koncentráciu uplatňovať voči obom stranám sporu, v sporoch s ochranou slabšej strany je jej aplikácia voči slabšej strane úplne vylúčená, a teda slabšia strana (v tomto prípade zamestnanec, pozn. odvolacieho súdu) môže produkovať nové skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov v celom priebehu konania, a to až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zákonná koncentrácia je vo vzťahu k slabšej strane posunutá, a to až do momentu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Obsah rovnosti strán sa v sporoch s ochranou slabšej strany prejavuje v poskytnutí možnosti protistrane reagovať na uplatnené prostriedky procesného útoku slabšej strany. K námietkam žalovaného týkajúcich sa neuplatnenia sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k písomnej Dohode o používaní súkromného motorového vozidla žalobcu na služobné cesty (ďalej „Dohoda“) tak odvolací súd uvádza, že hoci bola táto Dohoda predložená žalobcom v priebehu predošlého odvolacieho konania, odvolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie od tohto dôkazu neodvodil (odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu, z dôvodu, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo zistiteľné ako súd prvej inštancie posúdil jednotlivé tvrdenia strán sporu, pričom zo skutkových tvrdení vyplynulo, že predmetný nárok mohol vzniknúť na základe iných ustanovení zákona ako uviedli strany sporu, preto bolo potrebné posúdiť zistený skutkový stav aj podľa iných ustanovení zákona, odvolací súd tiež poukázal v zrušujúcom uznesení na to, že samotný žalovaný v zhode s tvrdením žalobcu tvrdil, že sporové strany mali uzatvorenú dohodu, na základe ktorej uhrádzal žalovaný žalobcovi finančné čiastky za jednotlivé prepravy). Následne okrem iného bola aj „Dohoda“ predmetom súdneho prieskumu v ďalšom konaní, kde prvoinštančný súd umožnil stranám sporu, ako aj intervenientke sa k obsahu tohto dôkazu vyjadriť. S poukazom na vyššie uvedené, tak možno uzavrieť, že dôkaz predložený žalobcom – Dohoda o použití súkromného motorového vozidla žalobcu na služobné účely tak nebola novotou v zmysle § 366 CSP a hodnotenie tohto dôkazu súdom prvej inštancie v konaní po zrušení jeho prvého rozhodnutia odvolacím súdom bolo v súlade s princípom zákonnosti a rovnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2023, sp. zn. 4Cdo/81/2022, z ktorého vyplýva, že ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy, bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania tým nie sú dotknuté.
21. Odvolací súd sa tiež plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v priebehu konania existenciu predloženého dôkazu – „Dohodu“, nevyvrátil. Námietky žalovaného o tom, že prvoinštančný súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadne neexistencie predloženej „Dohody“ nie sú na mieste, pretože rovnako ako mal žalobca povinnosť svoje tvrdenia preukázať, mal žalovaný možnosť hodnoverným spôsobom tvrdenia žalobcu poprieť. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal v prvoinštančnom konaní neexistenciu „Dohody“. Z bodu 25. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva zistenie, že oprávnená osoba na podpísanie „Dohody“ - konajúca za žalovaného uviedla, že podpis na uvedenej dohode vyzerá ako jej, ale nepamätá si, že by niečo také podpisovala. Naviac už aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vykonal vo vzťahu k žalobcovi čiastočné úhrady cestovných nákladov svedčí o tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu dohody o úhrade nákladov spojených s užívaním vlastného motorového vozidla na služobné účely, pričom žalovaný v priebehu konania iný dôvod týchto úhrad netvrdil a ani nepreukázal. Pokiaľ by aj dohoda uzavretá v zmysle § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách nemala zákonom predpokladanú písomnú formu, jej uzavretie v inej ako písomnej forme by v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce nespôsobovalo neplatnosť takejto dohody.
22. Nakoľko žiaden z účastníkov konania samotnú výšku súdom vyčíslených cestovných náhrad nenamietal, odvolací súd sa ich správnosťou nezaoberal.
23. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a to aj správne aplikoval vzhľadom na pomer úspechu strán sporu v konaní.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý podal odvolanie v rozsahu 100 %.
25. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).