Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/129/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, zast. JUDr. Karin Grabanovou, advokátkou so sídlom Košice, Komenského 5, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G. XXX, zast. LEGAL IURIS – advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Rožňava, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Krajec, o zaplatenie 16.670,- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -96 zo dňa 26.4.2024 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.170,- € spolu so zmluvným úrokom vo výške 2.500,- € a s úrokmi z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 18.650,- € od 22.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 17.150,- € od 21.1.2023 do 23.2.2023, zo sumy 16.520,- € od 24.2.2023 do 23.3.2023, zo sumy 15.520,- € od 24.3.2023 do 21.4.2023, zo sumy 14.470,- € od 22.4.2023 do 23.5.2023, zo sumy 14.270,- € od 24.5.2023 do 2.6.2023, zo sumy 14.170,- € od 3.6.2023 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 25.000,- € od 22.12.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného vrátenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky podľa uzavretej zmluvy o pôžičke dňa 21.10.2022 (s notársky overeným podpisom žalovaného), predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom vo výške 25.000,- € žalovanému ako dlžníkovi, z ktorej mu žalovaný dobrovoľne vrátil iba časť poskytnutej pôžičky. V zmysle čl. II. bod 2/ zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť predmet pôžičky spolu s dohodnutým mesačným úrokom 5 % zo sumy poskytnutej pôžičky, najneskôr do 21.12.2022. Zároveň pre prípad omeškania boli dohodnuté úroky z omeškania a zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z výšky pôžičky. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu vrátil len časť poskytnutej pôžičky, v dôsledku čoho porušil svoje povinnosti v zmysle platne uzatvorenej zmluvy o pôžičky. Z poskytnutej pôžičky 25.000,- € mu žalovaný vrátil sumy nasledovne: 600,- € dňa 21.10.2022, 3.150,- € dňa 9.11.2022, 1.250,- € dňa 21.11.2022, 1.350,- € dňa 20.12.2022, 1.500,- € dňa 20.1.2023, 630,- € dňa 23.2.2023, 1.000,- € dňa 23.3.2023, 1.050,- € dňa 21.4.2023, 200,- € dňa 23.5.2023 a 100,- € dňa 2.6.2023, spolu žalovaný vrátil (nie však v dohodnutom termíne) sumu 10.830,- € a zostatok istiny tak predstavuje sumu 14.170,- €, ktorú žalobca žiadal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 2.500,- € (5 % mesačne zo sumy 25.000,- €, za obdobie 2 mesiacov) a zmluvnou pokutou podľa čl. III. bod 3/ zmluvy o pôžičke vo výške 0,05 % denne z výšky pôžičky uplatňovanou pre nesplnenie povinnosti žalovaného podľa čl. II. bod 2/ zmluvy o pôžičke vrátiť predmet pôžičky spolu s mesačným úrokom 5 % zo sumy poskytnutej pôžičky najneskôr do 21.12.2022. Zároveň žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžných súm,

keď do 21.12.2022 (dátum splatnosti pôžičky), bola uhradená suma 6.350,- € a teda dlh po splatnosti predstavoval sumu 18.650,- €.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil skutkový stav zhodne ako bol v konaní tvrdený žalobcom, vec právne posúdil podľa ustanovení , až 3, , (ďalej len „“), (ďalej len „“) a Čl. 8 Základných princípov a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný v celom rozsahu. Za nedôvodnú a nepreukázanú považoval procesnú obranu žalovaného, zastávajúc názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že splnil svoj dlh z pôžičky poskytnutej žalobcom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 v celom rozsahu. Súd skonštatoval v tejto súvislosti, že žalobca splatenie časti dlhu žalovaného dňa 20.1.2023 (tvrdenie žalovaného preukazované videonahrávkou na USB disku, na ktorej sú zachytení žalobca a žalovaní sediaci v motorovom vozidle, pri odovzdávaní hotovosti žalovaným žalobcovi, z ktorej nahrávky nie je možné určiť presnú sumu odovzdaných peňazí) poprel tvrdením, že „nezistená suma odovzdaná v hotovosti dňa 20.1.2023 predstavovala iný dlh, ktorý medzi sebou mali“. Za tohto stavu sa súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uvedeným odovzdaním peňažnej hotovosti nemohla byť uhradená pôžička, ktorá je predmetom sporu a z týchto dôvodov žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže „nemal za preukázané, že by žalovaný splnil svoj dlh voči žalobcovi uplatnený v tomto spore titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022“. Pokiaľ žalobca namietol neprípustnosť vykonania dôkazu videonahrávkou z dôvodu, že tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom, súd po vykonaní testu proporcionality dospel k záveru, že navrhovaný dôkaz vykoná, nakoľko bol spôsobilý na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania - či došlo k splneniu dlhu, pričom mal za to, že vykonaním dôkazu „zásah do práv žalobcu nedosiahne takú závažnosť a intenzitu, ktorá by prekračovala mieru zásahu do práv žalobcu, vzhľadom na cieľ, ktorý sa má týmto dôkazom dosiahnuť“. Z predloženej videonahrávky zo dňa 20.1.2023 mal nesporné, že ide o strany sporu pri odovzdávaní peňažnej hotovosti, nie je však zrejmé v akej sume žalovaný odovzdal hotovosť žalobcovi a rovnako nie je zrejmý ani účel odovzdania peňažnej hotovosti - z nahrávky nevyplýva, že ide o splatenie pôžičky zo dňa 21.10.2022. S prihliadnutím na tvrdenie žalovaného vo výpovedi, že „so žalobcom mal aj ďalšie pôžičky“ a na výpisy z účtu žalobcu, podľa ktorých žalovaný po dátume 20.1.2023 (odovzdanie hotovosti žalovanému) až do 2.6.2023 uhrádzal žalobcovi bezhotovostne ďalšie platby na jeho účet v celkovej sume 2.980,- €, súd tvrdenie žalovaného, že došlo k zániku záväzku jeho splnením dňa 20.1.2023 odovzdaním hotovosti žalobcovi, žalobcom výslovne popreté (žalobca splatenie časti dlhu popieral tvrdením, že nezistená suma odovzdaná v hotovosti dňa 20.1.2023 predstavovala iný dlh žalovaného, pričom súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalovaného stotožnil), považoval za nepreukázané a nakoľko žalovaný v spore okrem videonahrávky nepredložil ani nenavrhol žiadne iné dôkazy vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že došlo k splneniu jeho záväzku z poskytnutej pôžičky, súd uzavrel, že žalovaný dôkazné bremeno svojho tvrdenia v danom spore neuniesol. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel ako dôvodnej v celom rozsahu a s použitím ust. a ledku omeškania žalovaného s plnením dlžnej sumy priznal žalobcovi popri istine aj zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej v zmluve (pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutú pôžičku do 21.12.2022), ktorá nebola sporná, a tiež úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády SR č. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (vrátenie peňažných prostriedkov do 21.12.2022) a súčasne nebola sporná celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá v zmluve, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ust. až 4 . O trovách konania rozhodol podľa ust. , že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na 100 % náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd tiež skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa , pričom v predmete sporu a ani v okolnostiach na strane účastníkov nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili nepriznanie náhrady trov úspešnej strane sporu.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodu podľa , pretože mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že navrhol jediný dôkaz, ktorý reálne preukazuje, že jeho dlh voči žalobcovi zanikol v hmotnoprávnej rovine „solutio“ splnením. Súd prvej inštancie správne pripustil vykonanie tohto dôkazu testom proporcionality a na pojednávaní dôkaz vykonal. Pochybil však, keď po vykonaní dôkazu nezobral do úvahy v procese rozhodovania jeho „výpovednú hodnotu“, ktorý dôkaz jednoznačne preukazuje (audio-vizuálne), že reálny dlh žalovaný splnil celý a tento zanikol splnením.

Žalovaný uviedol, že nemal iné prostriedky svojej procesnej obrany, len túto jedinú videonahrávku, ktorú vedel použiť v tomto spore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a nesprávny a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s odvolacími dôvodmi a potvrdil napadnutý rozsudok, žiadal o povolenie splniť dlh vo výške 16.670,- € s prísl. a trovami konania v mesačných splátkach po 300,- € mesačne.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a žalovaný nekonkretizuje, v čom spočíva nesprávnosť zistenia skutkového stavu konajúcim súdom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na pojednávaní 26.4.2024 pripustil a vykonal dôkaz, ktorý predložil žalovaný na svoju procesnú obranu, hoci tento bol získaný nezákonným spôsobom (k prípustnosti vykonania dôkazu sa žalobca vyjadril v písomných podaniach aj ústne na pojednávaní dňa 26.4.2024, pozn.). Z obsahu predmetnej nahrávky je viditeľné odovzdanie určitej finančnej hotovosti žalovaným žalobcovi, nie je však zrejmá konkrétna suma hotovosti a ani účel odovzdania peňažnej hotovosti (najmä s ohľadom na zhodné výpovede oboch strán o tom, že medzi nimi bola bežná prax poskytovania pôžičiek žalobcom žalovanému). Z obsahu predloženej nahrávky teda absolútne nevyplýva, že ide o splatenie pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 a predložený dôkaz nepreukazuje tvrdenie žalovaného o splnení, a teda zániku jeho záväzku. Podľa žalobcu rozsudok nie je možné v žiadnom prípade považovať za arbitrárny, porušujúci právo žalovaného na spravodlivý proces podľa SR. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom sporovými stranami a po vykonanom dokazovaní (listinné dôkazy, audio – vizuálny záznam, výsluchy strán sporu) v súlade s prejednacím princípom a zásadou materiálneho vedenia sporu dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Samotné hodnotenie vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie viedlo súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, ktorý bol výsledkom jeho logického myšlienkového postupu a konajúcim súdom bol riadne odôvodnený. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Ďalšie vyjadrenia strán v odvolacom konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ) a oprávnenou osobou (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. , hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok nie je zákonný a vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. , zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní sú opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci je preukázaný. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým celkom opodstatnene namieta pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého sa dopustil vo svojom skutkovom náleze ohľadne tvrdenia žalovaného a predloženým dôkazom (videonahrávkou) preukazovanej skutočnosti, že za účelom splnenia dlhu zo spornej pôžičky odovzdal žalobcovi (tiež) hotovostnú platbu na parkovisku v motorovom vozidle dňa 20.1.2023, v rozsahu ktorej jeho dlh zanikol splnením. Záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného považuje odvolací súd za (zatiaľ) predčasný, a tým aj nesprávny, nakoľko k tomuto záveru súd dospel v dôsledku nesprávneho (jednostranného a neúplného) hodnotenia vykonaných dôkazov, posúdenia otázky procesného a dôkazného bremena sporových strán a významu jednotlivých posudzovaných skutkových okolností, z ktorých vyšiel vo svojej úvahe a na podklade ktorej žalobe žalobcu v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.

9. Vo vzťahu k otázke unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena odvolací súd uvádza, že zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť dôkazy, musí splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je

tvrdenie skutočností stranami, tzv. bremeno tvrdenia. Pritom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla nemôže splniť svoju dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.

10. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Táto povinnosť má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť skutkové tvrdenia protistrany ( ). Strany sporu majú povinnosť skutkové tvrdenia uvádzať pravdivo a úplne. Znamená to, že strana nesmie zamlčať skutočnosti, o ktorých má vedomosť a ktoré pozná. Má sa za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach, ak tieto sú predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne môže mať za následok prehru sporu.

11. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).

12. Z ust. vyplýva, že strany sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany ( ). Aj na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení ( ). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované ( ). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Podľa právnej domnienky uvedenej v platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila) alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade s cit. ustanoveniami a uvedenými zásadami právnej teórie, čo vyústilo v nesprávny záver o unesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie uplatneného nároku, a naopak, o neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného.

14. V danom spore dôkazné bremeno na preukázanie procesnej obrany a tvrdenia žalovaného, že svoj záväzok vrátenia pôžičky, ktorá je predmetom sporu, celkom (prípadne sčasti) žalobcovi splnil, bolo na žalovanom. Žalovaný na svoju obranu v konaní substancovane tvrdil, že žalobcovi pri stretnutí na parkovisku v motorovom vozidle dňa 20.1.2023 za účelom vrátenia spornej pôžičky odovzdal peňažnú hotovosť v sume 15.000,- €, čo preukazoval predloženou video nahrávkou dokumentujúcou strany pri odovzdávaní a preberaní peňažnej hotovosti (odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje s posúdením súdu prvej inštancie, ktorý realizovaním testu proporcionality v zmysle Základných princípov tento nezákonne získaný dôkaz správne považoval za procesne prípustný a dospel k záveru, že dôkaz je možné použiť a aj vykonať v danom spore, aj s prihliadnutím na dôkaznú núdzu žalovaného, ktorý nemal k dispozícii žiadny iný dôkaz preukazujúci spornú skutočnosť). Súd prvej inštancie predložený dôkaz správne vykonal, vyvodil z neho ale nesprávny skutkový nález (zistenie), ktorý neobstojí v kontexte výsledkov ostatných vykonaných dôkazov ako aj nesporných tvrdení strán, ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní sporu nevzal do úvahy, pokiaľ skonštatoval, že nezistená suma odovzdaná v hotovosti žalovaným žalobcovi v motorovom vozidle predstavovala plnenie na iný dlh, zastávajúc názor, že „uvedeným odovzdaním peňažnej hotovosti nemohla byť uhradená pôžička, ktorá je predmetom sporu“. Tento názor odvolací súd považuje za nesprávny, nakoľko nemá oporu vo výsledkoch vykonaných dôkazov ani v nesporných tvrdeniach strán, z ktorých súd prvej inštancie mal dôkazne vyjsť pri rozhodnutí sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neúčinne (nesubstancovane) poprel tvrdenie

žalovaného, resp. neuniesol v konaní procesné bremeno účinného popretia rozhodného skutkového tvrdenia žalovaného, že hotovostná platba v danom čase bola odovzdaná žalobcovi titulom dlhu, resp. na splnenie záväzku zo spornej pôžičky. Nepredložil totiž svoju verziu o predmetných skutkových okolnostiach, aj keď tieto okolnosti sa nesporne týkali jeho vlastného konania a vnímania (čo urobil, osobne prevzal, videl alebo počul), a preto ich žalobca musel poznať.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a konkretizované, nepostačuje iba všeobecné vyhlásenie strany sporu, napr. že nič z toho, čo tvrdí protistrana nie je pravdou. Účelom právnej úpravy v ust. je vylúčiť dve neželané situácie. Po prvé, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany en bloc, teda čisto formálne a po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá [pozri Števček, M. a kol.: . Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016, str. 574].

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v súvislosti s popretím tvrdenia žalovaného o zaplatení peňažnej hotovosti za účelom splnenia dlhu zo spornej pôžičky (ktorú žalobca fyzicky prevzal od žalovaného v motorovom vozidle, pozn. odvolacieho súdu), vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.4.2024 iba vo všeobecnosti poukazoval aj na ďalšie pôžičky, ktoré žalovanému podľa jeho tvrdenia boli opakovane poskytnuté („..bolo viac tých kontraktov a sumy sa pohybovali od 5.000 – 10.000,- €...“) ako aj na to, že tiež otcovi žalovaného požičal sumu 10.000,- €, ktorú mu tento doposiaľ nevrátil. Na otázku svojej právnej zástupkyne žalobca odpovedal: „Neviem, či to tých 10.000,- € mi vracal, lebo jeho ocko mi písal, že osobne mi to do vlastných rúk vráti, do dneska mi to nevrátil...“. Na otázku právneho zást. žalovaného žalobca uviedol, že na parkovisku mu žalovaný vrátil, teda od neho prevzal hotovosť 5.000,- a 2.000,- € (zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.4.2024 na č.l. 88 – 92). Pokiaľ ide o výšku peňažnej hotovosti odovzdanej žalovaným žalobcovi v danom čase, podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste dôkazne vyjsť z nespornosti skutočnosti v zmysle ust. a , ktorá bola nespornými tvrdeniami strán, v kontexte výsledkov vykonaných dôkazov jednoznačne preukázaná, a síce že žalovaný titulom vrátenia spornej pôžičky zaplatil žalobcovi dňa 20.1.2023 hotovostnú platbu v sume 7.000,- € (5.000 a 2.000,- €, nepopretej žalobcom v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.4.2024). Je preto nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie, že „nezistená suma odovzdaná v hotovosti žalovaným žalobcovi dňa 20.1.2023 predstavovala iný dlh, ktorý medzi sebou mali“ a nesprávne sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedeným odovzdaním peňažnej hotovosti nemohla byť uhradená pôžička, ktorá je predmetom tohto sporu (bod 19. odôvodnenia rozsudku).

17. Z uvedených dôvodov musel byť napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho postupu a rozhodovania. Súd procesne správnym postupom a pri správnej interpretácii hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem dôkazne vyhodnotí a pri formovaní svojho rozhodnutia vezme do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a zodpovedajúcich nesporných tvrdení strán a mali pre rozhodnutie sporu podstatný význam, pričom nesporné skutkové tvrdenia strán si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorých (tiež) vyjde v novom rozhodnutí, vytvorí stranám procesný priestor na uplatnenie eventuálne ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a zabezpečí si dostatočný a správny skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a opodstatnenosti procesnej obrany žalovaného. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov predpísaným procesným postupom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom v novom rozhodnutí sa dôsledne a presvedčivo vysporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a rozhodne v ňom tiež o nároku strán na náhradu trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .